Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, May 21, 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619200739
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5619200739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom

Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzsko, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom
BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2,
Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so
sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanému M. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom
A. D. XXX, N., o zaplatenie 796,41 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 35,86 eura a úroky z omeškania
5 % ročne zo sumy 35,14 eura od 16. 03. 2016 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

III. Žalovanému sa n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhomnavydanieplatobnéhorozkazu,doručenýmelektronickyOkresnémusúduLiptovskýMikuláš
(ďalej len „súd“) dňa 08. 03. 2019, uplatnil žalobca, zastúpený advokátom, voči žalovanému pohľadávku
796,41 eura, úroky z omeškania 24,20 % ročne zo sumy 280,78 eura od 16. 03. 2016 do zaplatenia,
úroky 22,00 % ročne zo sumy 364,83 eura od 05. 04. 2016 do zaplatenia, úroky z omeškania vo výške

5 % ročne zo sumy 299,88 eura od 16. 03. 2016 do zaplatenia, úroky z omeškania 5 % ročne zo
sumy 423,53 eura od 05. 04. 2016 do zaplatenia a trovy konania, pozostávajúce zo súdneho poplatku
47,50 eura a trov právneho zastúpenia vo výške 147,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že s účinnosťou ku
dňu 30. 06. 2016 došlo k cezhraničnému zlúčeniu spoločnosti CETELEM Slovensko, a.s., so sídlom
Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783 (ďalej len „CETELEM“) so spoločnosťou BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, so sídlom v Paríži, Francúzsko. V dôsledku tohto cezhraničného zlúčenia
spoločnosť CETELEM Slovensko, a.s. zanikla bez likvidácie a spoločnosť BNP PARIBAS PERSONAL

FINANCE SA sa stala jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 05. 03. 2015 uzavrel CETELEM,
ako veriteľ, so žalovaným, ako dlžníkom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok
CETELEMU poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 378,81 eura na financovanie
kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného v úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovaného
vrátiť poskytnutý úver, spolu s dohodnutým úrokom a poplatkom, formou 12 mesačných splátok vo
výške 35,86 eura, t. j. celkom 430,32 eura, so splatnosťou prvej splátky 15. 04. 2015. CETELEM
poukázal žalovanému peňažné prostriedky z úveru predajcovi, ktorý žalovanému predal tovar, opísaný

v základných podmienkach úverovej zmluvy. Žalovaný svoj záväzok, splácať poskytnutý úver riadne a
včas, neplnil a napriek dohodnutým splátkam uhradil CETELEMU do podania žaloby len časť dlžnej
sumy vo výške 150,44 eura. Dňa 15. 03. 2016 nastala splatnosť poslednej dohodnutej splátky, čím sa
fakticky stal splatným celý dlh žalovaného, keďže ostatné splátky už boli zročné skôr. Žalobca eviduje,na základe tejto zmluvy, neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 339,88 eura, z
čoho 280,70 eura predstavuje zvyšok dlžnej úverovej sumy, 19,10 eura dlžné úroky z úveru, 40,00
eura náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Okrem toho žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi

úroky z dlžnej úverovej istiny vo výške 24,20 eura. Dňa 10. 07. 2015 uzavrel CETELEM, ako veriteľ,
so žalovaným, ako dlžníkom, ďalšiu zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok
CETELEMU poskytnúť žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 373,03 eura na financovanie
kúpyspotrebnéhotovaruupredajcu,uvedenéhovúverovejzmluveasúčasnezáväzokžalovanéhovrátiť
poskytnutý úver, spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, vo forme 36 mesačných splátok vo výške

16,24 eura, so splatnosťou prvej splátky 15. 08. 2015. CETELEM poskytol podľa zmluvy žalovanému
úver tak, že dňa 15. 07. 2015 uhradil požadované peňažné prostriedky na účet predajcu, čo žalobca
potvrdzoval výpisom z úverového účtu. Žalovaný svoj záväzok, splácať poskytnutý úver riadne a včas,
neplnil a napriek dohodnutým splátkam uhradil CETELEMU do podania žaloby len sumu 16,24 eura. V
súlade s bodom 3.1 časti 3 úverovej zmluvy CETELEM vyhlásil dňa 04. 04. 2016 mimoriadnu splatnosť
úveru, čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Žalovaný má potom ku dňu podania žaloby

neuhradené záväzky po lehote splatnosti v celkovej výške 356,53 eura, z čoho 364,83 eura je zvyšok
dlžnej úverovej sumy, 43,97 eura predstavuje dlžné úroky, 13,93 eura dlžné poistenie úveru, 0,80 eura
dlžné poplatky za vedenie účtu, 33,00 eura náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Okrem toho
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úroky z úverovej istiny vo výške 22 % ročne zo sumy 364,83 eura
od 05. 04. 2016 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 423,53 eura od 05.

04. 2016 do zaplatenia.

2.Žalobasprílohami,všeobecnépoučeniespotrebiteľapodľa§292Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalej
len „CSP“) a uznesenie zo dňa 21. 03. 2019, č. k. 6Csp/13/2019-76, ktorým bol žalovaný vyzvaný, aby sa
k žalobe vyjadril do 10 dní, boli žalovanému doručené dňa 27. 03. 2019. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Vzhľadom k tomu, že predmetom sporu je spotrebiteľská vec, ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia a hodnota sporu, bez príslušenstva, nepresahuje 1 000,- eur, súd v zmysle § 297 písm. b)
CSP rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne vyhláseným rozsudkom dňa 21. 05. 2019 o 08.15
hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 02. 05.

2019.
4. Súd vykonal dôkazy, označené žalobcom (žalovaný bol v konaní pasívny a žiadne dôkazy neoznačil).
Listinnými dôkazmi mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu -CETELEM, uzatvoril v
rámci predmetu svojho podnikania so žalovaným, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, dňa 15. 03.
2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere a Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní

kreditnej karty a Rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb, identifikačné číslo zmluvy
261822127367694, ktorá v časti 1 obsahovala Zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „prvá zmluva“).
Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru, špecifikovaného v bode 1.1 časti 1
zmluvy takto: cena tovaru alebo služby - 420,90 eura, priama platba predajcovi - 42,09 eura, výška úveru
- 378,81 eura, výška mesačnej splátky - 35,86 eura, počet mesačných splátok - 12, splatnosť mesačnej

splátky - 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky - 15. 04. 2015, konečná splatnosť úveru -
15. 03. 2016, výška úrokovej sadzby - 24,20 % ročne fixná, RPMN - 27,10 %, priemerná RPMN - 21,35
%, celková čiastka k zaplateniu - 430,32 eura, úver bez poistenia, bez poplatku za poistenie. Spôsob
čerpania úveru - jednorázovo bezhotovostne na kúpu tovaru - Whirlpool WBE 34162 TS (ďalej len „prvá
zmluva“).Kprvejzmluvežalobcapredložilhistóriu,ktorásatýkaúverovéhoprípaduč.42740143580001,

VS: 143580001; nakoľko žalovaný tieto údaje nenamietal a nespochybnil tvrdenia žalobcu (§ 151 ods.
CSP), súd vychádzal z predpokladu, že údaje o platbách, uvedených v týchto listinách, sa týkajú prvej
zmluvy. Podľa údajov, uvedených vo výpise z tohto účtu, žalovaný zaplatil splátku po 35,86 eura 3x, a
to 09. 04. 2015, 05. 05. 2015 a 26. 06. 2015. Okrem toho zaplatil ešte jednu platbu, 42,86 eura dňa 17.
08. 2015, takže na úradu úveru, poskytnutého na základe prvej zmluvy, žalovaný uhradil spolu 150,44

eura. Predžalobnou upomienkou zo dňa 13.04. 2016, CETELEM upozornil žalovaného, že splatnosť
úveru na základe prvej zmluvy nastala dňa 15. 03. 2016 a zároveň žalovaný bol vyzvaný na úhradu
dlžnej sumy 339,88 eura, zloženej z úverovej istiny vo výške 280,78 eura, dlžných úrokov, poplatkov a
poistného vo výške 19,10 eura a nákladov, spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eura,
na účet CETELEMU, uvedený v tejto podmienke, najneskôr do 14 dní od jej doručenia. Táto písomnosť

bola žalovanému doručená dňa 20. 04. 2016 poštou.

5. Dňa 10. 07. 2015 uzatvoril CETELEM, ako veriteľ, so žalovaným, ako dlžníkom, ďalšiu Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, identifikačné číslo zmluvy 263097840064361 (ďalej len „druhá zmluva“).Predmetom tejto zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru, špecifikovaného v bode 1.1 časti 1
zmluvy takto: cena tovaru alebo služby - 414,47 eura, priama platba predajcovi - 41,44 eura, výška úveru
- 373,03 eura, výška mesačnej splátky - 16,24 eura, počet mesačných splátok - 36, splatnosť mesačnej

splátky - 15. deň v mesiaci, splatnosť prvej mesačnej splátky - 15. 08. 2015, konečná splatnosť úveru -
15. 07. 2018, výška úrokovej sadzby - 22, 00 % ročne fixná, RPMN - 24,39 %, odplata - 22 %, priemerná
RPMN - 34,42 %, celková čiastka k zaplateniu - 513,00 eura. Zvolený bol komplexný súbor poistenia
Istotaplusapoplatokzapoistenie13,96%(neuvedenézčohototopercentomábyťvypočítané).Spôsob
čerpania úveru - jednorazovo, bezhotovostne. Ako prílohu k druhej zmluve žalovaný predložil výpisy

z účtu a rozpis splátok, týkajúcich sa úveru č. 42740143580002, VS: 143580002. Nakoľko žalovaný
nenamietal tvrdenia žalobcu, súd vychádzal z predpokladu, že tieto listiny sa týkajú druhej zmluvy.
Pokiaľ ide o kompletný súbor poistenia súd ustálil, že hodnota 13,96 % bola vypočítaná z celkovej
čiastky 513,- eur, čo je 71,615 eura. Pri 36 splátkach by po zaokrúhlení jedna splátka na poistné
predstavovala hodnotu 1,99 eura, ktorá zodpovedá finančným operáciám, vyznačeným vo výpise z
účtu k druhej zmluve. Z histórie tohto úveru pritom vyplýva, že žalovaný zaplatil dňa 17. 08. 2015

sumu 17,04 eura s tým, že v tejto kolónke je ešte údaj „saldo 0,80“ a následne CETELEM započítal
na úhradu úveru, poskytnutého na základe druhej zmluvy, čiastku 16,24 eura. Listom zo dňa 14. 04.
2016, doručeným žalovanému dňa 20. 04. 2016, CETELEM oznámil vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru č. 42740143580002 pričom uviedol, že záväzok sa stal splatným v celom rozsahu ku dňu 04. 04.
2016. Žalovaný bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy vo výške 456,53 eura, zloženej z úverovej istiny vo

výške 364,83 eura, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 58,70 eura a nákladov, spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 33,00 eura na účet CETELEMU, uvedený v tomto oznámení, v lehote
do 14 dní.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami, označenými žalobcom, ktorých obsah žalovaný nespochybnil.

Žalobcauplatnilnárokvočižalovanémunazákladespotrebiteľskýchzmlúv,uzavretýchpodľa§52anasl.
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“). Zároveň sa jedná o zmluvy o spotrebiteľských úveroch,
na ktoré je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a iných
úverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,vzneníúčinnomkudňu
uzavretia prvej a druhej zmluvy (ďalej len „ZSÚ“). Pretože sa jedná o spotrebiteľský vzťah a žalovaný,

ako spotrebiteľ, nebol v konaní zastúpený advokátom, súd aj bez jeho výslovných tvrdení skúmal, či
zmluva o úvere neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a či nárok neodporuje hmotnému právu.

7. Preskúmaním súd zistil, že prvá, aj druhá zmluva, v podstate obsahujú náležitosti stanovené ZSÚ
(odhliadnuc od nie celkom určitého vyčíslenia poplatku za poistenie, dojednaného druhou zmluvou).

Potom žalovaný bol povinný platiť obidva úveru v zmysle zmluvných dojednaní, pričom žalovaný
nenamietal tvrdenie žalobcu, že nedodržal zmluvné podmienky a nenamietal ani výšky aj dátumy platieb,
uvedených vo výpisoch z úveroch účtov prvej, aj druhej zmluvy.

8. Zákonom č. 343/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník v znení

neskorších predpisov), zaviedol osobitnú úpravu uplatňovania premlčaných nárokov zo spotrebiteľských
zmlúv a ich zabezpečenie. Zákon č. 343/2018 Z. z. nadobudol účinnosť dňom vyhlásenia, t. j. 05. 12.
2018, takže konanie v tejto veci sa začalo už za jeho účinnosti.

9. Podľa § 54a Obč. zák., premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho

platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva
zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

10. Podľa § 879b Obč. zák., konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej

zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

11. Z citovanej právnej úpravy potom vyplýva, že inštitút premlčania, zavedený do nášho právneho
poriadku zákonom č. 343/2018, sa aplikuje na všetky konania, začaté po 05. 12. 2018. Za vymáhanie
premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy sa v kontexte tejto právnej normy rozumie súdne konanie,

exekučné konanie a rozhodcovské konanie.

12. Podľa § 100 ods. 1 prvá veta Obč. zák., právo sa premlčuje, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110).13. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je
trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba
jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplatenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565) začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky.

15. Podľa § 53 ods. 2, 3 a 9 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými nemal spotrebiteľ
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľ a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť

právo podľa § 565 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplatenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí

určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu

(nedostatok písomnej formy spôsobuje neplatnosť zmluvy).

19. Podľa § 9 ods. 9 ZSÚ, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo akékoľvek
iné plnenia, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

20. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

21. Podľa § 503 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)
(1) Záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota

na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého
kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné
aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
(2) Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky.

(3) Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je
povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.

22. Podľa § 54 ods. 1 Obč. zák., v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmlúv, zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Z listinných dôkazov vyplýva, že na základe prvej zmluvy žalovaný poukázal iba 4 splátky, poslednú
dňa 17. 08. 2015. Od septembra 2015 už nepoukázal žiadnu splátku, takže vzhľadom na zmluvné

dojednania a citovanú právnu úpravu, veriteľ mal možnosť domáhať sa voči žalovanému zaplatenia
splátok, splatných v mesiacoch september 2015 až marec 2016, v 3-ročnej premlčacej dobe. Žalobca
uplatnil nárok na súde dňa 11. 03. 2019, kedy sa v súlade s ustanovením § 156 CSP začalo konanie
v tejto veci. Nakoľko splatnosť jednotlivých splátok bola v prvej zmluve dojednaná vždy do 15. dňa vmesiaci, v čase začatia súdneho konania neuplynula 3-ročná premlčacia doba iba ohľadne poslednej
12-tej splátky, ktorá bola splatná dňom 15. 03. 2016. Všetky ostatné splátky sa stali splatnými skôr, takže
do podania žaloby už uplynula zákonná 3-ročná premlčacia doba, v ktorej sa žalobca mohol domáhať ich

zaplatenia. Vzhľadom na citované ustanovenie § 54a a § 879b Obč. zák., z dôvodu uplynutia premlčacej
doby, žalobca si už nemôže v súdnom konaní vymáhať zaplatenie splátok, splatných pred 11. 03. 2016,
takže súd priznal žalobcovi z nároku, uplatneného na základe prvej zmluvy, iba poslednú splátku vo
výške 35,86 eura. Podľa rozpisu jednotlivých splátok, z poslednej 12-tej splátky vo výške 35,86 eura,
pripadá na istinu 35,14 eura a na úroky 0,72 eura.

24. Pokiaľ žalobca uplatnil na základe prvej zmluvy dlžné úroky z úverovej istiny 19,10 eura, jedná sa
nesporne o úroky zo splátok, splatných do 15. 03. 2016 a nakoľko v dôsledku premlčania tento nárok
súd žalobcovi nepriznal, nebolo mu možné priznať ani dlžné úroky z týchto splátok.

25. Ako nedôvodný súd vyhodnotil aj nárok žalobcu v časti, pokiaľ si na základe prvej zmluvy uplatnil

sumu40,-eurztitulunákladov,spojenýchsuplatnenímpohľadávky.Nielenžežalobcaneodôvodniloaké
náklady sa má jednať, čím neuniesol ani tzv. povinnosť tvrdenia, vyplývajúcu z ustanovenia § 150 CSP,
ale vynaloženie týchto nákladov ničím nepreukázal. Nedôvodný bol nárok žalobcu aj v časti, pokiaľ sa
domáhal priznania zmluvne dojednaných úrokov 24,20 % po splatnosti poslednej splátky, t. j. od 16. 03.
2016. Doba splatnosti zmluvného úroku sa totiž zhoduje s dobou splatnosti úveru. Obchodný zákonník

(ustanovenia ktorého súd použije za predpokladu, že sú výhodnejšie, ako ustanovenia Občianskeho
zákonníka) rozlišuje splatnosť úrokov v závislosti od spôsobu splatenia istiny úveru, to znamená, či
je úver splatný jednorazovo, alebo v splátkach. Celková suma zmluvných úrokov musí byť zaplatená
najneskôr so zaplatením poslednej splátky úveru. Úroky do vrátenia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný zaplatiť len v prípade, ak je dlžník oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou

určenou v zmluve. Na základe uvedeného, zmluvné úroky prislúchali žalobcovi len do doby splatnosti
úveru, t. j. do 16. 03. 2016. Splatnosťou úveru nastáva stav, keď dlžník už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, teda nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu
patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. Pokiaľ preto žalobca žiadal priznať zmluvné
úroky z úveru 24,20 % ročne od 16. 03. 2016 do zaplatenia, nárok dôvodný nebol.

26. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

27. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

28. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná

úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nezaplatil poslednú splátku do 15. 03. 2016, nasledujúcim dňom,
t. j. 16. 3. 2016, sa dostal do omeškania. K tomuto dňu bola Európskou centrálnou bankou určená
základná úroková sadzba 0,00 %, a pretože úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 5

percentuálnych bodov, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z priznanej istiny úroky z omeškania 5,00
% ročne. Z priznanej sumy 35,86 eura pripadá podľa dôkazov, predložených žalobcom, na istinu 35,14
eura a na úroky 0,72 eura. Žalobcovi však nepatria úroky z omeškania z úrokov z úveru, pretože úroky z
úveru,ajúrokyzomeškaniasúpríslušenstvompohľadávky.Oneskorenýmzaplatenímzmluvnýchúrokov
nevzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania (R 70/95). Podľa judikatúry Občiansky zákonník, ani

Obchodný zákonník neumožňujú veriteľovi požadovať od dlžníka príslušenstvo (úroky z omeškania)
pre prípad omeškania s platením iného príslušenstva, pohľadávky, t. j. zmluvných úrokov (Rc 5/2006).
Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným záväzkovým
vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzkového vzťahu (alebo iným spôsobom jeho zániku) zaniká
aj akcesorický úrokový záväzok; pretrváva len povinnosť zaplatiť už „dospelé“ úroky (rozsudok NS ČR

35 Odo 101/2002 zo dňa 24. 03. 2004). Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť úroky z omeškania 5 %
ročne len z istiny, t. j. zo sumy 35,14 eura od 16. 03. 2016 do zaplatenia. Vzhľadom na vyššie uvedené
dôvody súd vo zvyšku nárok žalobcu zamietol ako nedôvodný.30. Pokiaľ ide o nárok, uplatnený na základe druhej zmluvy, z tvrdenia žalobcu a ním predložených
listinných dôkazov vyplýva, že žalobca zosplatnil celý úver v dôsledku porušenia povinnosti zo strany
žalovaného, ktorý od septembra 2015 nesplatil ani jednu splátku (za celú dobu zaplatil iba jednu splátku

v auguste 2015). Právo zosplatniť úver v prípade porušenia zmluvných podmienok, bolo zmluvnými
stranami dojednané v časti 3 bod 3.1 druhej zmluvy. Z oznámenia CETELEMU zo dňa 14. 04. 2016
vyplýva, že k zosplatneniu veriteľ pristúpil ku dňu 04. 04. 2016. Vzhľadom na právnu úpravu § 565
Obč. zák. a § 53 ods. 9 Obč. zák. k zosplatneniu mohol veriteľ pristúpiť najskôr po uplynutí 3 mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Nakoľko splatnosť z jednotlivých splátok bola dojednaná k 15.

dňu v mesiaci, veriteľ (CETELEM) zosplatnil ku dňu 04. 04. 2016 celý úver v dôsledku neuhradenia
splátky, splatnej najneskôr v januári 2016. Z výpisu z účtu však vyplýva, že žalovaný nezaplatil v lehote
splatnosti ani prvú splátku (túto zaplatil až 17. 08. 2015) a od septembra 2015 nie je zaevidovaná
žiadna úhrada, takže pokiaľ veriteľ využil zmluvne dojednané právo zosplatniť úver, mohol tak urobiť už
v dôsledku nezaplatenia splátky, splatnej 15. 09. 2015. Pri nedostatku iných tvrdení mal súd preukázané,
že žalobca zosplatnil celý dlh z dôvodu omeškania splátky, neuhradenej dňa 15. 01. 2016, odkedy začala

plynúť zákonná 3-ročná premlčacia doba, upravená v § 103 Občianskeho zákonníka. V zmysle citovanej
právnej úpravy a konštantnej judikatúry, zákonná premlčacia doba takto zosplatneného dlhu začne totiž
plynúť zročnosťou nesplatenej splátky bez ohľadu na to, kedy veriteľ pristúpi k zosplatneniu dlhu. Nie je
preto právne významný dátum, kedy veriteľ vypracoval oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru (14. 04. 2016), ale zročnosť tej splátky, nesplatením ktorej sa stal splatným celý dlh. Vzhľadom

na uvedené zistenia,
3-ročná premlčacia doba, v ktorej veriteľ mohol uplatniť nárok na súdu, uplynula najneskôr dňom 15.
01. 2019. Žaloba bola podaná na súde dňa 08. 03. 2019, teda po uplynutí zákonnej 3-ročnej premlčacej
doby. Pretože sa jedná o právo zo spotrebiteľskej zmluvy, v súlade s ustanovením § 54a Obč. zák.
takto premlčaný nárok žalobca nemôže vymáhať v súdnom konaní. V dôsledku toho boli všetky nároky

z druhej zmluvy uplatnené po uplynutí zákonnej premlčacej doby a z tohto dôvodu súd žalobu v tejto
časti zamietol.

31. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

32. Nakoľko súd nezistil dôvody pre určenie dlhšej lehoty, zaviazal žalovaného zaplatiť priznanú istinu,
spolu s príslušenstvom, v zákonnej lehote 3 dní, ktorá začne plynúť právoplatnosťou tohto rozsudku.

33. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

36. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd bez návrhu
a výrok o trovách musí byť súčasťou rozhodnutia aj vtedy, ak úspešnej strane trovy konania nevznikli.
Žalobca uplatnil voči žalovanému istinu 796,41 eura, takže priznaním sumy 35,86 eura bolo jeho návrhu

vyhovené len v rozsahu 5 %. Vzhľadom na výsledok konania vznikol (po započítaní neúspechu žalobcu
95 %) nárok na náhradu trov konania žalovanému v rozsahu 90 %. Žalovaný si však náhradu trov
konania neuplatnil. Zo spisu mu nevyplývajú žiadne trovy a nakoľko bol v konaní pasívny, nie je možné
zistiť ani jeho stanovisko k náhrade trov konania. Súd preto dospel k záveru, že žalovanému žiadne
trovy konania nevznikli, a preto mu nepriznal nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.