Decision was made at the court Okresný súd Liptovský Mikuláš
Judgement was issued by Mgr. Silvia Lesňáková
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 3T/99/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5618010454
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5618010454.1
Rozhodnutie
Okresný súd Liptovský Mikuláš v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Silvie Lesňákovej a
prísediacich Danice Žiakovej a JUDr. Jaroslava Tomčíka na hlavnom pojednávaní dňa 27. marca 2019
v Liptovskom Mikuláši, takto
r o z h o d o l :
O b ž a l o v a n ý
P. O. H. Á. Ľ., nar. XX. X. XXXX v D. P., trvale bytom Q. XXX, okres D. P., nezamestnaný,
u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e
v presne nezistený deň v mesiaci december 2017 asi o 22.00 hod. v obci Q., okres D. P. v rodinnom
dome č. XXX, kde býva spolu so svojou sestrou U. X. a jej deťmi vošiel do izby, v ktorej sledovali televíziu
jeho netere U. O. a mal. P. X., pričom mal. A. X. a mal. Y. X. spali a pýtal si diaľkový ovládač od jeho
televízora, na čo mu odpovedali, že ony ho nemajú, že ho musí mať on, po čom z izby odišiel, kde sa
o pár minút vrátil k nim do izby a povedal im, že ak mu do pol hodiny nevrátia diaľkový ovládač od jeho
televízora, tak ich pozabíja a následne začal na nich kričať, aby odišli z domu, že ich v ňom nechce, že
ich vyhodí, po čom U. O. zobrala svojich súrodencov mal. P. X., mal. A. X. a mal. Y. X. a z domu odišli,
t e d a
iného hrozbou násilia nútil, aby niečo konal a čin spáchal na chránenej osobe (blízkej osobe a dieťati),
č í m s p á c h a l
zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (§ 139 ods. 1 písm. a/, písm.
c/ Trestného zákona s použitím § 127 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona).
Za to sa
o d s u d z u j e:
Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona
na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov.Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného z a r a ď u j e na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné ambulantné
protialkoholické liečenie.
o d ô v o d n e n i e :
Prokurátorom Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš bola dňa 8. 10. 2018 na Okresný súd Liptovský
Mikuláš na P. O. podaná obžaloba pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona pre skutok uvedený vo výroku tohto rozsudku.
Obžalovaný P. O. na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom
a po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.
Obžalovaný P. O. v prípravnom konaní poprel spáchanie skutku. Uviedol, že býva v rodinnom dome vo
Q. Č.. XXX spolu so sestrou U. X. a jej štyrmi deťmi: U. O., P. X., A. X. a Y. X.. Niekedy v decembri
2017, presný dátum nevedel, bol vo večerných hodinách doma, na poschodí spolu so svojím synom
S. O.. Jeho sestra U. X. v tom čase doma nebola a ani jej najstaršia dcéra U. O.. Jeho syn S. chcel
pozerať televízor. Nemohli nájsť diaľkové ovládanie. Nevedel kde je, ale brávali si ho od neho sestrine
deti, preto išiel k nim dole do izby, kde boli P. X., A. X. a ich brat Y.. Všetci pozerali televíziu. Opýtal sa
ich, či nevedia, kde je diaľkové ovládanie od jeho televízora, na čo mu P. s A. odpovedali, že nevedia.
Po tomto z izby odišiel. Vrátil sa k sebe na poschodie domu k synovi S. a spolu so synom už ostal u seba
až do rána. Poprel, že by sa kvôli diaľkovému ovládaniu vracal do izby k deťom jeho sestry a taktiež nie
je pravdou, že by sa im vyhrážal zabitím, ak mu ho nevrátia, alebo žeby po nich kričal a vyhadzoval ich
z domu. Kde bola v tom čase U. O., nevedel a podľa jeho vedomostí jeho sestra mala byť v Hybiach pri
nejakom priateľovi. U. sa vrátila domov až na druhý deň ráno. Uviedol, že to, čo vypovedali jeho sestra
a jej dcéra nie je pravdou.
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. 3. 2019 obžalovaný vyhlásil, že sa cíti byť nevinný.
Nepopieral, že si bol pre ovládač, ale určite ich nevyhadzoval z domu. Prišiel domov, mal doma aj syna
S. O.. Chceli pustiť televízor. Našiel jeden ovládač, ale druhý nie. Chlapec šiel dole sa opýtať, povedali
mu, že ho nemajú, tak prišiel on. Nakoniec sa ovládač našiel na posteli. Sestra nechala deti doma, lebo
asi boli trhy. Boli doma iba dve deti a nespali, ale pozerali televízor. Domov prišiel asi o 20.00 hod. Býva
naprvomposchodídomu,kdemáspálňu,chodbičku,kuchyňu,kúpeľňu.SynbývavSmrečanoch.Podiel
na dome má aj sestra B. M., ktorá tam nebýva. Sestra U. X. s deťmi býva na prízemí, kde majú kuchyňu,
spálňu, kúpeľňu s WC. Prišiel so synom. Tri deti Y., A. a P. sa nachádzali u nich dole v spálni. Asi hodinu
a hodinu a pol po ich príchode začali hľadať ovládač, lebo syn chcel pozerať televízor. Dovtedy sedeli
v kuchyni na jeho poschodí. Deti začali dole robiť hluk, búchali dverami, trepali a syna S. poslal dole,
nech ide urobiť poriadok. Syn išiel dole, čo im hovoril, nepočul, ani mu to nevravel, potom zase začal
buchot. Tak išiel dole a vyčítal im, prečo búchajú dvermi a ešte na tretí raz, keď príde dole, tak potom
budú vidieť. Iné nič im nepovedal. Vtedy boli v izbe tri sestrine deti, ako skôr povedal. Všetky tri deti boli
hore. Boli ticho, nereagovali. Potom išiel hore ku sebe a ovládač sa zrazu objavil v spálni na paplóne,
tak so synom ostali hore a pozerali televízor. To, že deti odišli z domu, on nepočul. Zistil to syn S., keď
išiel dole na záchod a povedal, že tam nikoho niet.
Vie, že na neho povedali, že ich vyháňal z domu, ale to nie je pravda, lebo oni išli mamu čakať na
zástavku. Autobus z Liptovského Mikuláša večer chodí asi 22.40 hod. alebo 22.45 hod. Od zástavky
bývajú asi 5 až 8 minút pešo. Prísť domov ich nepočul. V ten deň alkohol nepil, pretože bol v práci, až
neskôr bol múrať, tak si dal pivo a poldeci, ale nebol veľmi opitý, mal syna na návšteve. So sestrou U.
X. vychádza dobre, normálne. V minulosti mali problémy, lebo sestra deťom veľa dovoľuje, nemajú pri
sebe otca a on nemôže na nich skričať, lebo hneď je zle. P. H. je bývalý priateľ jeho sestry, je vo výkone
trestu a kým nebol zavretý, tak býval aj u nich na dva, tri dni. S ním nikdy konflikt nemal. To, čo na neho
tvrdia, nie je pravda. Vymýšľajú si, majú to z inej hlavy, lebo to, čo sestra deťom povie, to je sväté. V ten
deň U. X. a U. O. videl. Odišli do mesta asi o 17.00 hod. Potom ich už nevidel. Ovládač sa našiel asi 30
až 45 minút po tom, čo ho bol pýtať dole, lebo so synom boli ešte v kuchyni. Nevie, ako sa tam objavil,ale deti ho tam doniesť nemohli. Je pravda, že ovládač bol od nich pýtať, a to tak, že im povedal, kde
má ovládač. Oni na to, že ho nemajú. Povedal im, že chce svoj ovládač, lebo na jeho posteli boli dva.
Povedal im „ani ma neserte“, to bolo od nervov. Bol nervózny, že ten večer nebudú pozerať televízor.
Oni na to nepovedali nič. Nereagovali na to nijak. Oni zataja všetko. Povedal im to krikom, pretože inak
sa to na nich nedá. Nerešpektujú mamu, robia si čo chcú, skáču jej po hlave. On, keď dačo povie, tak je
zlý. Sestre podľa možností pomáha, keď nemá muža, ale pravdou je, že vzťahy sú medzi nimi horšie
ako pred niekoľkými rokmi, lebo ho jej deti nerešpektujú.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a poškodenej U. X.,
svedkyne a poškodenej U. O., prečítaním výpovede svedkyne a poškodenej mal. P. X., svedka S. O.,
znaleckého posudku a listinných dôkazov.
Svedkyňa a poškodená U. X., sestra obžalovaného, vypovedala v prípravnom konaní, že niekedy v
mesiaci december 2017 bola so svojím priateľom F. W.Ú. na vianočných trhoch v Liptovskom Mikuláši.
Asi o 23.00 hod. jej telefonovala dcéra U. O., ktorá jej do telefónu uviedla, že „Krstný prišiel opitý. Hľadá
svoje diaľkové ovládanie od televízora a ak mu ho nedáme, tak že nás pozabíja“. Ďalej jej povedala, aby
išla domov, lebo sa boja. Ona taxíkom prišla domov do Východnej, kde ju všetky štyri deti čakali pred
obecným úradom. Keď boli vo Východnej, tak jej dcéra U. povedala, že syn Y., ktorý má 11 rokov sa zo
strachu aj pomočil. Potom s deťmi potichu prišli domov, kde sa zavreli do izby a ostali tam. Dcéra P.,
ktorá má 14 rokov jej povedala, že sa bála krstného, teda P. O., ktorý prišiel k nim do izby a kričal na
nich, že chce diaľkové ovládanie a ak mu ho do pol hodiny nedajú, tak ich pozabíja. Podľa jej vedomostí
v čase skutku v dome nebol S. O., teda syn P. O.. Ďalej vypovedala, že ona s jej bývalým priateľom P.
H., ktorý bol v tom čase vo výkone trestu telefonovala. Keď sa jej opýtal, ako sa majú, porozprávala mu
o jej problémoch s bratom, a teda aj o skutku.
Svedkyňa U. X. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten večer išla do Hýb, z domu šla o 20.45
hod. na autobus, pretože s priateľom mali v pláne ísť autom do Liptovského Mikuláša na trhy. Keď
odchádzala, doma boli jej deti U. O., P., A. a Y. X.. Boli v izbe, pozerali televízor. V dome býva ona s
deťmi na prízemí, kde majú kuchyňu a izbu. Brat býva na poschodí, tiež má kuchyňu a izbu. O tom, čo
sa stalo jej telefonovala P. a ona prišla taxíkom asi za 10 až 15 minút. Povedala jej, že krstný bol pýtať
ovládač, oni ho nemali. Potom sa znovu vrátil do ich izby s tým, že ak ho nenájdu do 10 minút, že ich
pozabíja. Potom na nich kričal, aby išli z domu von, tak U. deti, ktoré spali, teda S. a A., zobudila a išli
ju čakať všetci štyria pred obecný úrad. Upresnila, že jej telefonovala P., lebo mala telefón, ale dcéra U.
bola pri nej, ktorá jej rozprávala a P. rozprávala jej, takže vlastne volali spolu. Keď odchádzala z domu,
jej brat doma nebol. To, že medzitým prišiel, jej volala P., aj to, že je opitý. Vtedy bola ešte len v autobuse
na ceste do Hýb, tak im povedala, aby len boli ticho, aby sa nebáli, lebo oni sa boja, keď je opitý. Sú
dohodnutí, že jej vtedy hneď volajú a ak treba, tak príde naspäť domov. Druhý krát jej volali, keď sa
stalo to s diaľkovým ovládačom. Mohlo to byť asi pol hodinu po tom. Keď sa spred obecného úradu
vrátili domov, už ho nestretli, bol doma, pretože sa mu svietilo na schodoch, pretože niekedy zabudne
zhasnúť. S bratom sa o tom večeri nerozprávali, nepýtala sa ho, čo sa tam dialo. Vzťahy majú dobré. V
tej dobe konflikt medzi nimi nebol. On má k jej deťom dobrý vzťah, má ich rád, len keď príde opitý, tak sa
ho boja. Najviac malý S., pretože jej brat má hrubý hlas a vyzerá to, akoby na nich kričal. Dokonca sa raz
stalo, že sa malý S. od strachu pocikal. Brat teraz už nepije, alebo len veľmi málo, ale v tej dobe pil stále,
každý deň. Na alkohol sa neliečil. Keď bol opitý, jej nikdy nič neurobil. Išiel k sebe hore a ľahol si. To, že
ovládač našiel, vie od neho, na nasledujúci deň jej povedal, že ho našiel medzi posteľami. Keď bol za
deťmi ohľadom ovládača, A. a S. spali, nevnímali čo sa stalo. P. a U. nespali, pozerali televízor. Nikdy
predtým sa to nestalo, že by im povedal, že majú ísť z domu von. H. je jej bývalý priateľ, nevedela, že
podal nejaké oznámenie. Ona to nechcela riešiť. Ich vzťahy sú dobré, lebo brat zmenil svoje správanie.
Nechodí už opitý a aj deti ho trochu lepšie rešpektujú. Všetko sa to dialo kvôli alkoholu.
SvedkyňaapoškodenáU.O.,neterobžalovaného,vprípravnomkonanívypovedala,žebývavrodinnom
dome vo Q. Č.. XXX spolu so svojou mamou a tromi mladšími súrodencami P., A. a Y., dole na prízemí,
pričom na poschodí býva ich krstný P. O.. Niekedy v decembri 2017 išla jej mama asi o 21.00 hod. do
Liptovského Mikuláša, na čom sa dohodla s jej priateľom. Ona so súrodencami ostala doma. Všetci boli
v jednej izbe. Asi o hodinu, teda asi o 22.00 hod. prišiel domov P. O., ktorý išiel k sebe na poschodie.
Počuli ho, pretože spadol na schodoch. Bol opitý. Potom prišiel za nimi do izby, kde im povedal, aby
mu dali diaľkové od jeho televízora. Povedal, že on hore nemá diaľkové, aby mu ho vrátili, že mu ho
zobrali oni. V tom čase Y. aj A. už spali. Oni mu na to povedali, že ho nemajú, že ho musí mať niekde
na poschodí u seba. Na to odišiel a po niekoľkých, asi 10 minútach, sa vrátil k nim do izby a začal nanich kričať, že ak mu do pol hodiny nevrátia jeho diaľkové, tak ich všetkých zabije. Ona mu povedala, že
jeho diaľkové ovládanie nemajú, nech sa pozrie v izbe. Potom z izby odišiel, no vzápätí sa k nim znovu
vrátil a začal na nich kričať, aby vypadli z tohto domu, že to nie je ich dom a potom znova išiel k sebe
hore. Obliekla svojich súrodencov a odišli z domu, pretože ich vyhadzoval a strašne kričal. V tom čase
sa zobudili aj A. a Y., báli sa krstného. Potom telefonovala svojej mame, povedala jej, čo sa stalo, aby
prišla domov. Všetci štyria čakali na mamu vo Východnej pred obecným úradom. Mama prišla taxíkom.
Potom išli aj s mamou domov, kde sa potichu povyzliekali a ostali všetci v izbe. V čase skutku boli doma
len oni. S. O. v dome nebol. Ďalej vypovedala, že krstný P. O. požíva alkoholické nápoje často, čo je
každý deň. Keď je opitý, zamykajú sa v izbe, lebo sa ho boja. Boja sa ho preto, lebo začne kričať a brat
Y. sa od strachu aj pomočí.
Svedkyňa a poškodená U. O. na hlavnom pojednávaní dodala, že celkovo v ten večer prišiel do ich izby
tri krát. Prvýkrát možno za 10 minút, čo prišiel domov. Vtedy sa len opýtal, či nemajú diaľkové ovládanie,
to bolo iba za dvermi, oni boli zamknutí, pretože sa boja, keď chodil opitý. Zdržal sa asi dve minúty.
Druhýkrát ho pustila aj do izby, nech vidí, že ovládač nemajú. To, že bol opitý na ňom bolo vidno na
očiach. Keď prišiel druhýkrát, išiel z neho hnev a už začínal kričať. To bol v izbe asi dve až tri minúty.
Okrem toho, že ak mu do pol hodiny nedajú diaľkové ovládanie, že ich všetkých pozabíja, nepovedal
nič. Mladší súrodenci vtedy spali. Ona a P. boli hore. Začali plakať, lebo sa zľakli. Báli sa ho. Zamykali
sa preto, že vedia, čo bude nasledovať, keď je opitý, kričí, že mu chodia hore po skriniach a podobne. V
ten večer okrem nich a krstného v dome nebol nikto, ani jeho syn. Na druhý deň sa rozprávali o tom, čo
sa stalo, keď odchádzal z domu. Mame povedal, že on to neurobil, že on si nepamätá nič. Keď tretíkrát
prišiel do izby, tak na nich kričal, aby z domu odišli, že ich tam nechce a oni až potom telefonovali mame.
S krstným je niekedy sranda, ale keď je opitý, kričí. V tom období pil takmer každý deň, teraz už nepopíja.
Mame v ten večer volali dvakrát. Najprv jej volala P., že krstný kričí, mladší súrodenci sa ho boja, čo majú
robiť. Mama povedala, aby sa zamkli v izbe, že príde a neskôr asi o hodinu a pol už mame telefonovala
ona z P. mobilu, že sa boja, aby prišla domov. Boli asi hodinu a pol v izbe zamknutí a mladší súrodenci
plakali. Potom sa obliekli a išli preč. K jej vzťahu ku obžalovanému uviedla, že ak by sa krstnému, teda
obžalovanému niečo stalo, napríklad si zlomil nohu alebo by išiel do väzenia, bolo by jej to ľúto tak,
akoby sa to stalo jej.
Svedkyňa a poškodená maloletá P. X., ktorej zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na
hlavnom pojednávaní prečítaná, vypovedala, že býva vo Q. Č.. XXX v rodinnom dome spolu s mamou U.
X., súrodencami U. O., A. X., Y. X. a ujom P. O.. Niekedy v zime roku 2017, boli spolu s jej súrodencami
doma v jednej izbe. Jej mama bola v Liptovskom Mikuláši na trhoch. Odišla asi o 20.00 hod. Pozerali
rozprávky. A. a Y. po čase zaspali. Potom počuli buchot. Boli ticho a ich ujo P. O. išiel ku sebe na
poschodie, kde býva. Asi po 5 minútach prišiel k nim do izby, spýtal sa, či majú jeho diaľkové ovládanie
od televízora. V tom čase A. a Y. už spali. Ona ujovi odpovedala, že jeho diaľkové nemajú, že ho musí
mať hore u seba. Potom z izby odišiel a išiel ku sebe hore. Asi po 10 minútach sa vrátil do izby a povedal
im, ak mu do pol hodiny jeho diaľkové ovládanie nedajú, tak ich pozabíja. Boli ticho, lebo sa báli. Potom z
izby odišiel. Asi po pol hodine sa znova vrátil k nim do izby. V tom čase sa A. a S. zobudili. Ďalej kričal, že
ich pozabíja, a že ich vyhodí z domu. Potom z izby zase odišiel, pričom jej sestra U. volala mame a všetci
štyria sa poobliekali a išli do dediny k obecnému úradu čakať na mamu. Keď prišla mama, všetci sa
vrátili spolu domov. Šli po tichu, zamkli sa v izbe. V čase, keď sa im ujo vyhrážal, tento večer u nich doma
nebol jeho syn S. O.. Keď je ujo opitý, čo je každý deň, tak je voči nim agresívny, kričí po nich a podobne.
Svedok S. O., syn obžalovaného, ktorého zápisnica o výsluchu z prípravného konania bola na hlavnom
pojednávaní taktiež prečítaná, vypovedal, že presný dátum uviesť nevedel, ale bolo to niekedy v roku
2018, kedy bol u jeho otca P. O. v dome vo Q. XXX, kde jeho sestra U. X. a jej deti bývajú v tom istom
dome na prízemí. Vo večerných hodinách asi o 22.00 hod., keď bol u otca na poschodí domu, chceli
pozerať televíziu, v jeho diaľkovom ovládaní, ktoré mal u seba na poschodí, neboli baterky, teda sa
nedalo používať a ovládať ním televízor. Jeho otec išiel dole do prízemia, spýtať sa svojej sestry U. X.,
či nevie, kde sú baterky z diaľkového ovládania. On ostal hore na poschodí. Boli otvorené dvere, počul
ako jeho otec a jeho sestra U. sa hádajú kvôli baterkám, kričia po sebe. Jana kričala na otca, že ona
baterky nemá, ak chce, nech si ich pohľadá. Čo kričal otec, už uviesť nevedel. Potom sa otec vrátil horek nemu a jeho poslal dole, aby sa aj on išiel spýtať jeho sestry U. na baterky. Išiel teda dole, U. X. sa
spýtal, či nevie, kde sú baterky do otcovho diaľkového ovládania, na čo mu ona odpovedala, že nevie,
že ich nemá. Potom sa vrátil hore na poschodie a s otcom už ostali hore. V tom čase bola doma aj U.
X., teda otcova sestra, aj jej deti P., A., Y., či bola doma aj dcéra U., uviesť nevedel. O nejakom ďalšom
skutku, resp. probléme s diaľkovým ovládaním k otcovmu televízoru nevedel. Tiež nevedel nič o tom,
že by sa mal jeho otec deťom jeho sestry U. vyhrážať nejakým zabitím z dôvodu diaľkového ovládania
od televízora.
Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného P.. U. W., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria (liečba alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria) č. 7/2018 zo dňa 18. 8. 2018,
ktorý súd na hlavnom pojednávaní so súhlasom obžalovaného prečítal, vyplynulo, že u obžalovaného
sa jedná závislosť od alkoholu, trpí na poruchy psychiky a správania zapríčinené požívaním alkoholu
(dg. F10.2 podľa MKCH-10), a to v treťom kritickom vývojovom štádiu alkoholizmu podľa klasifikácie
Jellinka. Obžalovaný pripúšťa denné pitie väčšieho množstva alkoholu, pív, prípadne ostrého alkoholu,
takto si udržiava svoju hladinu alkoholu v krvi ako možnú prevenciu pred abstinenčnými príznakmi.
Pije už aj dopoludnia, ale hlavne po práci s proalkoholovo orientovanou partiou s pomerne stále
vysokou toleranciou, svoje pitie už nedokáže kontrolovať. V dôsledku chronického alkoholizmu už
má zvýšené hodnoty pečeňových tranzamináz, pozitívne sú aj dotazníkové vyšetrenia na diagnostiku
alkoholizmu. Je pravidelný fajčiar, čím trpí na poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním
tabaku (dg. F17.2 podľa klasifikácie MKCH-10). Závislosť od ostatných návykových látok nebola
zistená, netrpí ani nelátkovou závislosťou, patologickým hráčstvom. U obžalovaného nebola vyšetrením
zistená duševná choroba v pravom slova zmysle, psychóza. Disponuje dostatočnými intelektovými
schopnosťami (priemer až podpriemer), v plnej miere chápe zmysel trestného konania. Obžalovaný
nie je duševne chorý, preto jeho pobyt na slobode nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný.
Pod vplyvom psychoaktívnej látky akou alkohol je, sa však nebezpečné, nevyspytateľné a opakované
protispoločenské konanie u alkoholom intoxikovaného jedinca so zmiešanou poruchou osobnosti
nedá znovu vylúčiť. Znalec navrhol uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, s
ktorou sám obžalovaný súhlasí. Chce pri nej spolupracovať, čo je dobrým predpokladom na dlhodobú
abstinenciu. V prípade, že by takáto forma liečby zlyhala, navrhol zmeniť ju na ústavnú. Ďalej znalec
dodal, že obžalovaný vo svojej výpovedi v trestnom konaní aj pred znalcom poprel, že by sa skutok
udial tak, ako mu je kladené za vinu. Popiera, že by sa deťom svojej sestry vyhrážal zabitím, že by
na ne kričal, že by ich vyháňal z domu. Poprel tiež, že by mal v čase trestného činu vypitý alkohol,
tiež, že by mal pre opitosť v čase činu výpadok pamäte. Znalec vyhodnotil, že ak sa trestný čin udial
tak, ako je obžalovanému kladené za vinu, nezistil patologickú motiváciu k trestnému činu. V čase činu
nekonal pod vplyvom duševnej choroby, psychózy, halucinácii a bludov. Podľa výpovede svedkyne U.
O. bol obžalovaný v čase skutku opitý, množstvo alkoholu však nie je objektívne známe. Motívom k
trestnému činu bola zlosť obžalovaného na deti svojej sestry U. pre opakované neprimerané správanie,
hádky, hlučnosť, neporiadok v ich spoločnom dome. Podnetom k trestnému činu v nočných hodinách bol
chýbajúci televízny ovládač s podozrením obžalovaného, že to majú na svedomí práve deti jeho sestry.
V smere trestnej činnosti potom pôsobil u obžalovaného požitý alkohol, ktorý u neho znížil racionálnu
kontrolu, uvoľnil nežiaduce črty jeho zmiešanej poruchy osobnosti, hlavne zlosť, výbušnosť, impulzivitu a
agresivitu.Znalecuobžalovanéhonevylúčilvýpadokpamätenaokolnostitrestnéhočinu,tzv.alkoholické
okienko, keďže na nasledujúci deň po čine mal svoje sestre povedať, že si na nič nepamätá. Svoju
opitosť si privodil sám a vedome aj napriek tomu, že vedel o potrebe abstinovať od alkoholu, pretože
je od alkoholu závislý a išlo zároveň o odporučenie lekárov psychiatrického oddelenia po hospitalizácii
obžalovaného v roku 2017.
Zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona sa dopustí ten, kto iného násilím, hrozbou
násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, kvalifikovanú skutkovú
podstatu tohto trestného činu naplní ten, kto uvedený čin spácha na chránenej osobe. Objektom
trestného činu je slobodné rozhodovanie človeka. Objektívna stránka spočíva v tom, že páchateľ
neoprávnene núti iného, aby niečo konal, opomenul alebo trpel, a to násilím alebo hrozbou násilia alebo
inej ťažkej ujmy. Čin je dokonaný uvedeným násilným konaním, resp. uvedenou hrozbou. Nevyžaduje
sa, aby páchateľ dosiahol svoj zámer (bližšie porovnaj R 1/1980). Z hľadiska subjektívnej stránky sa
vyžaduje úmysel. Chránenou osobou podľa § 139 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona sa rozumie dieťa
(dieťaťom je osoba mladšia ako osemnásť rokov podľa § 127 ods. 1 Trestného zákona) a podľa §
139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona sa chránenou osobou rozumie blízka osoba. Podľa § 127 ods.4 Trestného zákona sa blízkou osobou na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom pokolení,
osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel; iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa pokladajú
za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom pociťovala
ako ujmu vlastnú.
Hoci obžalovaný spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu od počiatku popieral, pripustil len, že
v niektorý deň v decembri 2017 vo večerných hodinách v dome, ktorý obýva spoločne so sestrou a
jej deťmi sa dožadoval diaľkového ovládania od televízora, od detí svojej sestry. Poprel, že by sa im
akokoľvek vyhrážal a vyhadzoval ich z domu. Pokiaľ však obžalovaný v prípravnom konaní tvrdil, že bol
v izbe na prízemí za deťmi len raz a viac sa tam k deťom jeho sestry už nevrátil, ani kvôli diaľkovému
ovládaniu ani z iných dôvodov a ostal aj so synom na hornom poschodí, jeho výpoveď si odporuje s tým,
čo uvádzal na hlavnom pojednávaní, keď vypovedal, že dole v izbe bol jednak kvôli ovládaču, potom
dole poslal svojho syna robiť poriadok, pretože deti začali robiť hluk, búchali dverami, trepali a potom,
keď opäť začal buchot, išiel zase dole a vyčítal im to a tiež ich upozornil, že ak na tretí raz príde dole,
tak budú vidieť. Následne svoju výpoveď upravil tak, že im krikom povedal, aby ho „ani nesrali“, pretože
bol nervózny kvôli ovládaču a inak sa to na nich nedá.
Podľa obžalovaného v inkriminovaný večer nemala byť doma ani jeho sestra U. X., ani jej najstaršia
dcéra U. O., len tri mladšie deti P., A. a Y.. Jeho verziu o tom, kto mal byť prítomný v dome, kedy došlo
ku skutku však nepotvrdzuje ani jeho syn S. O., ktorý ako svedok vypovedal o okolnostiach odlišne
(napr. hádku medzi otcom a jeho sestrou kvôli baterkám do diaľkového ovládača) a je zrejmé, že uvádzal
okolnosti, ktoré sa odohrali v inom čase, než v inkriminovaný večer. Uvedené len podporuje výpoveď
U. O. a P. X., ktoré potvrdili, že v priebehu večera, keď sa skutok stal, v ich dome syn obžalovaného
S. O. prítomný vôbec nebol.
Je nepochybné, že aj keď u blízkych príbuzných obžalovaného je vyššia pravdepodobnosť
prispôsobenia ich výpovedí tvrdeniam obžalovaného, ktorý svoju vinu popieral a tvrdil, že v
inkriminovanom čase sa pod hrozbou zabitia diaľkového ovládania od detí svojej sestry určite
nedožadoval, to však neznamená, že ich výpovede automaticky možno vyhodnotiť ako nepravdivé,
účelové a zavádzajúce. V tomto prípade išlo o výpoveď syna obžalovaného, svedka S. O., ktorú
súd hodnotil v nadväznosti na ďalšie dôkazy, najmä výpovede poškodených a obžalovaného, pritom
porovnanímjehotvrdení jezrejmé,žejetovýpoveďrozpornásvýpoveďamipoškodených,avniektorých
bodoch v protiklade aj s výpoveďou obžalovaného.
Výpovede všetkých vypočutých svedkýň, ale aj obžalovaného svedčia o napätých a problematických
vzťahoch v rodine, najmä v súvislosti s výchovou maloletých detí sestry obžalovaného, ktoré
však narastalo v dôsledku požívania alkoholu obžalovaným. Z výpovedí všetkých troch svedkýň je
jednoznačné, aký dôsledky malo na ne správanie obžalovaného pod vplyvom alkoholu - báli sa ho,
vyhýbali sa mu, zamykali sa pred ním, pretože vedeli, čo bude nasledovať, keď je opitý, maloletý Y. sa
v dôsledku hádok a kriku pomočil. Zrejmé je aj to, že vôbec nešlo o ojedinelé správanie práve v čase,
keď sa stal skutok, naopak, takéto konanie obžalovaného bolo bežným javom, opitý v tom čase chodil
často, a ako uviedla svedkyňa U. X., nikdy im fyzicky neublížil, jeho agresivita pod vplyvom alkoholu
mala vyslovene verbálny charakter.
Konanie obžalovaného P. O. mal súd preukázané výpoveďami poškodených U. O. a P. X., ktoré ho
zo spáchania skutku usvedčujú priamo, nepriamo z výpovede jeho sestry U. X., ktorá sa okolnosti
skutku dozvedela priamo od svojich detí, voči ktorým konanie obžalovaného smerovalo. Výpovede
týchto svedkýň na seba nadväzujú v logických aj časových súvislostiach, jednoznačne a presvedčivo
popísali skutkové okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu. Motivácia poškodených svedčiť
krivo proti obžalovanému nebola zistená. Z výpovede sestry obžalovaného vyplynulo, že incident ani
nechcela riešiť a oznámenie podal jej bývalý druh po tom, čo sa o správaní P. O. voči poškodeným
dozvedel od nich. Napokon dodala, že ich vzťahy sa upravili, sú dobré, lebo brat zmenil svoje správanie,
nechodí už opitý a aj deti ho trochu lepšie rešpektujú. To, že poškodené nemajú výslovne negatívny
postoj k obžalovanému preukazuje ich tvrdenie, že s obžalovaným je sranda, keď je triezvy a zásadný
problém nastáva len vtedy, keď je opitý a všetko sa dialo kvôli alkoholu. Na základe svojich osobných
a bezprostredných skúseností so správaním obžalovaného, najmä pod vplyvom alkoholu vypovedali o
tom, čo zažili a vnímali, ich výpovede súd vyhodnotil ako presvedčivé, hodnoverné a objektívne a vo
vzájomnom súlade, preto nemal dôvod im neveriť. Z oboch výpovedí poškodených U. O. a P. X. zhodne
vyplynulo, že krik a vyhrážky obžalovaného vnímali ako hrozbu, v dôsledku ktorej sa báli o svoje zdravie,či život, čo malo za následok, že po kriku najprv telefonicky kontaktovali mamu a neskôr po hrozbách
zabitím a vyhadzovaní z domu, z neho aj ušli pred obecný úrad, kde na ňu počkali.
Obžalovaný sa skutku dopustil pod vplyvom alkoholických nápojov, pričom z výpovede poškodených
vyplynulo, že mal problémy s užívaním alkoholu s rastúcou tendenciou, pod jeho vplyvom sa znížila
racionálna kontrola, uvoľnili sa nežiaduce črty jeho osobnosti (zlosť, výbušnosť, impulzivita a agresivita).
Uvedené charakteristiky správania obžalovaného pod vplyvom alkoholu voči poškodeným potvrdili
nielen závery znaleckého dokazovania, ale v rovnakom smere ich popísali aj samotné poškodené. Z
ich výpovedí súd zistil, že poškodené poznajú reakcie obžalovaného, keď je pod vplyvom alkoholu,
preto mali v záťažových situáciách tendencie skôr sa vyhýbať kontaktu s ním, čomu podriadili svoje
správanie (zamkli sa v izbe, boli dohodnutí, že budú volať mame, aby prišla domov), pretože sa ho
báli. Súd u poškodených postráda akýkoľvek motív klamať a vymýšľať si. Práve naopak, povaha a
charakter správania obžalovaného pod vplyvom alkoholu bola predmetom znaleckého skúmania, z
ktoréhovyplynulitiecharakterovéčrty,naktorépoukazovalivosvojichvýpovediachajpoškodené,znalec
zároveňnevylúčilvýpadokpamäteobžalovanéhonaokolnostitrestnéhočinuvdôsledkupožitiaalkoholu.
Pokiaľ vo výpovediach poškodených vznikli nejaké rozdiely, napr. v okolnosti, ktorá z dcér práve volala
matke a oznamovala jej, čo sa doma deje (P. alebo U.) alebo okolnosť, do koľkých minút obžalovanému
mali vrátiť diaľkový ovládač (pol hodina alebo 10 minút) súd uvádza, že sa nejedná o také rozpory, ktoré
bymalipodstatnývplyvnavyhodnotenieskutkovéhodejaatiežjemožnéichbezpečneustáliťnazáklade
výpovedí priamych svedkýň skutku U. O. a P. X., ktoré vypovedali zhodne. Tiež je treba prihliadnuť
na určitý odstup času od spáchania skutku a podania výpovedí svedkami v prípravnom konaní a na
hlavnom pojednávaní.
Nezákonnosť konania obžalovaného spočívala v ovplyvňovaní rozhodovania poškodených U. O. a
maloletej P. X., ktoré jeho hrozby boli spôsobilé vnímať (ostatné maloleté deti A. a Y. spali), a ktoré pod
hrozbouzabitianútil,abymuvrátilidiaľkovýovládačodjehotelevízora,čímupoškodenýchvyvolalobavu
o ich život a zdravie, tým sa dopustil protiprávneho konania. Hrozbu zabitím prednesenú obžalovaným
súd posúdil ako hrozbu násilia spôsobilú ovplyvniť slobodnú vôľu poškodených ako konať.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré mal súd preukázané vykonaným dokazovaním, dospel
k záveru, že obžalovaný P. O. sa dopustil vyššie uvedeného zločinu vydierania a išlo o konanie
úmyselné, pretože obžalovaný porušil záujem spoločnosti na ochrane jednotlivcov pred neoprávnenými
zásahmi do slobodného rozhodovania človeka. Z hľadiska subjektívnej stránky jeho konanie súd posúdil
v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona ako spáchané v priamom úmysle. Obžalovaný je plne trestne
zodpovednou osobou. Poškodená P. X. mala nepochybne v čase skutku postavenie chránenej osoby -
dieťaťa, pretože bola mladšia než 18 rokov a poškodená U. O. vo vzťahu k obžalovanému mala v čase
skutku postavenie chránenej osoby - blízkej osoby, ktorá síce automaticky nevyplýva z jej príbuzenského
pomeru (neter obžalovaného), avšak z jej výpovede možno nepochybne vyvodiť, že ujmu, ktorú by utrpel
jej krstný - obžalovaný, by právom pociťovala ako ujmu vlastnú.
Vykonaným dokazovaním zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo
výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný P. O., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona po
objektívnej, ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.
Zo správy o povesti z miesta bydliska k osobe obžalovaného nevyplýva bližšie hodnotenie, je rozvedený,
žije v obci Východná v rodinnom dome, v ktorom žije aj jeho sestra s rodinou, komisiou pre ochranu
verejného poriadku v obci riešený nebol. V registri priestupkov nemá žiaden záznam. Z odpovede na
lustráciu v GP súd zistil, že proti obžalovanému sa v súčasnosti nevedie iné trestné konanie. V odpise
registra trestov má obžalovaný 7 záznamov v priebehu rokov 1998 - 2012 za trestnú činnosť rôzneho
charakteru (zanedbanie povinnej výživy, násilie proti skupine obyvateľov a jednotlivcovi, marenie výkonu
úradného rozhodnutia). V prípade prvého záznamu sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Vo
všetkých ostatných prípadoch vykonával nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom naposledy bol
odsúdený rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/85/2012 zo dňa 12. 12. 2012 na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky a 6 mesiacov so zaradením do ústavu na výkontrestu so stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 1. 7. 2014, pričom
po uplynutí skúšobnej doby sa dňa 13. 2. 2018 osvedčil.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v ustanovení
§ 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň
vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd
prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
U obžalovaného nebola zistená žiadna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 Trestného zákona, súd musel
prihliadať na jednu priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, že obžalovaný už bol
v minulosti za trestný čin odsúdený, pretože nie na všetky jeho doterajšie odsúdenia možno prihliadať
ako na zahladené. Obžalovaný sa svojím konaním dopustil zločinu, za ktorý možno uložiť trest odňatia
slobody na štyri roky až desať rokov, pričom v dôsledku prevahy priťažujúcich okolností sa dolná hranica
zákonom stanovenej trestnej sadzby zvyšuje o 1/3-inu a trest po úprave základnej trestnej sadzby mohol
byť ukladaný v rozpätí od šiestich rokov do desiatich rokov.
Z lustrácií je nepochybné, že obžalovaný je osobou, ktorá sa síce v minulosti opakovane dostávala do
rozporu so zákonom v trestnoprávnej rovine, pri ukladaní druhu a výmery trestu však prihliadol nielen na
jeho kriminálnu minulosť, ale aj na možnosť nápravy obžalovaného do budúcnosti, keďže je zrejmé, že
skutku sa dopustil pod vplyvom alkoholu a z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k požívaniu alkoholu
zaujal kritický postoj. Ako uviedli poškodené, ktoré s obžalovaným žijú v tej istej nehnuteľnosti, nepopíja
už alkohol a jeho správanie sa k nim sa dostalo do rámca spoločenských noriem. Za čas, ktorý uplynul
od skutku, obžalovaný neprišiel do rozporu so zákonom, aktuálne sa proti obžalovanému nevedie žiadne
trestné stíhanie, snaží sa viesť riadny život. Vzhľadom na tieto okolnosti je dostatočný a primeraný
trest odňatia slobody na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo výmere 6 rokov. Výška tohto trestu
je postačujúca na to, aby splnil nielen účel generálnej, ale aj individuálnej prevencie a obžalovanému
zabránil v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale najmä vytvoril podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby
v budúcnosti po výkone tohto trestu preukázal nielen celej spoločnosti, ale aj sebe, že je naozaj schopný
viesť riadny život. Pokiaľ ide o spôsob výkonu uloženého trestu, súd obžalovaného zaradil na výkon
trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných 10 rokoch pred spáchaním
trestného činu bol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.
Vzhľadom na závery znaleckého posudku, ktoré potvrdili závislosť obžalovaného na alkohole aktuálne
v kritickom štádiu, zásadný vplyv požitého alkoholu v čase skutku v smere zníženia racionálnej kontroly
a uvoľnenia nežiaducich čŕt jeho osobnosti (zlosť, výbušnosť, impulzivita, agresivita) bolo preukázané,
že obžalovaný spáchal trestný čin pod vplyvom návykovej látky (alkoholu) a v súvislosti s jej užívaním.
V jeho prípade ide síce len o fakultatívnu možnosť uloženia ochranného liečenia, avšak nielen s
poukazom na závery znaleckého dokazovania, v ktorých znalec navrhol uloženie takéhoto liečenia,
ale aj na zdravotný stav (po hospitalizácii na psychiatrickom oddelení v r. 2017 bola odporučená
abstinencia), postoj a ochotu obžalovaného dobrovoľne sa podrobiť ochrannému liečeniu, mal súd
preukázanú dôvodnosť uloženia ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou, preto ho
súd obžalovanému uložil popri treste.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosťna právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny
orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký
výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.
V Liptovskom Mikuláši, dňa 27. marca 2019
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.