Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, December 5, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5To/98/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2617010376
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2617010376.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov

JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci proti obžalovanému Ing. W. I. pre prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na §
138 písm. f/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Senica zo dňa
17.6.2019 č. k. 1T/195/2017-710, na verejnom zasadnutí konanom dňa 5.12.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku súd ruší napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný

Ing. W. I., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom P., G. Y. XXXX/X, adresa na doručovanie písomností I.,
X. XXX, t. č. vo väzbe v inej veci v ÚVV Leopoldov,

uznáva sa za vinného, že

dňa 31.05.2017 v čase asi od 09.00 h do 09.35 h v D. na Ulici D. č. XXXX/X, na X. poschodí, kľúčom,

ktorý si zadovážil v nezistenom čase a nezisteným spôsobom, neoprávnene a bez povolenia poškodenej
odomkol vchodové dvere do trojizbového bytu č. XX, vlastníka OSBD Senica a nájomníčky P. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXXX/X, vošiel do bytu, pričom bol O. M., priateľom P. G., a I. D. v čase
o 09.35 h dňa 31.05.2017 prichytený v tomto byte a ktorý následne mobilným telefónom zavolal políciu,
pričom obvineného v byte uzamkol až do príchodu hliadky Obvodného oddelenia PZ Senica, ktorá ho v
čase o 10.08 h dňa 31.05.2017 zadržala ako podozrivého v zmysle § 85 odsek 1 Trestného poriadku,

t e d a

neoprávnene vnikol do obydlia iného,

čím spáchal

prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona

Za to sa

odsudzuje

podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s použitím § 36 písm. c/ Tr. zák., § 37 písm. m/
Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný Ing. W. I. uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Trestného zákona,

ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 31.05.2017 v čase asi od 09.00 h do 09.35 h v D. na Ulici D. č. XXXX/X, na X. poschodí, kľúčom,
ktorý si zadovážil v nezistenom čase a nezisteným spôsobom, neoprávnene a bez povolenia poškodenej
odomkol vchodové dvere do trojizbového bytu č. XX, vlastníka OSBD Senica a nájomníčky P. G., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXXX/X, vošiel do bytu, pričom bol O. M., priateľom P. G., a I. D. v čase
o 09.35 h dňa 31.05.2017 prichytený v tomto byte a ktorý následne mobilným telefónom zavolal políciu,

pričom obvineného v byte uzamkol až do príchodu hliadky Obvodného oddelenia PZ Senica, ktorá ho v
čase o 10.08 h dňa 31.05.2017 zadržala ako podozrivého v zmysle § 85 odsek 1 Trestného poriadku.
Za to súd obžalovanému podľa § 194 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. c/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr.
zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody v trvaní 1 rok nepodmienečne. Podľa § 48 odsek
2 písmeno a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaný.
Obžalovaný odôvodnil svoje odvolanie písomne. Prostredníctvom obhajcu namietal, že podľa neha
prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal a nezdôvodnil, v čom mala spočívať lesť obžalovaného.
Kľúčové bolo, odkiaľ mal obžalovaný kľúč a či bol oprávneným do bytu poškodenej vstúpiť a v tomto sa

zdržovať. Poškodená opakovane menila svoju výpoveď ohľadne predmetného kľúča, raz uviedla, že si
obžalovaný dal urobiť kópiu, potom že možno si zobral kľúč, keď menil vložku v zámke, následne sa
tak mohlo stať, keď bola chorá a on bol u nej. Obžalovaný opakovane a zhodne tvrdil, kľúč od bytu mu
dala sama poškodená. Súd musí oprieť rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne
preukázané fakty a nie iba o pravdepodobnosť. Súd sa nevysporiadal s tým, že poškodená uviedla vo

sovjich vyjadreniach, že
- keď bola s obžalovaným, nebola so svedkom O. M. a keď bola so svedkom O. M., nebola s
obžalovaným,
- nájom od obžalovaného, aj keď ich vzťah už išiel dole vodou si nechala zaplatiť,
- s obžalovaným sa stále schádzali, rozchádzali. Zmysel výmeny zámku spočíval v tom, lebo nevedela,

či ešte bude s obžalovaným ... je možné, že jej obžalovaný práve vtedy povedal, že si vezme kľúč zo
skrinky, nepamätá si to. Je možné, že by obžalovanému odpovedala na otázku, že si vezme kľúč zo
skrinky, kladne,
- po 31.12.2016 sa menil zámok. Menil ho svedok O. M. kvôli tomu, lebo si myslela, či si obžalovaný
nespravil nejakú kópiu toho predchádzajúceho kľúča. Nemohol zamknúť byt, tak stretla obžalovaného

a požiadala ho, lebo vie, že to vie robiť, či by sa jej na to nepozrel,
- už sa vyjadrila k tomu, kedy obžalovaný vymenil vložku so zámkom za novú, funkčnú, že presný dátum
nevie. Bola vymenená z toho dôvodu, že sa bála, aby jej obžalovaný nechodil do bytu.
Z uvedených vyjadrení poškodenej je podľa obhajoby zrejmé, že jej konanie je v priamom rozpore s tým,
ako sa vyjadruje, resp. jedno popiera druhé. Za skutkového stavu, ktorý potvrdila aj sama poškodená, že

s obžalovaným sa schádzali a rozchádzali v rôznych časových intervaloch, prespával u nej, opravoval
jej poruchy na byte, menil vložku v zámku, keď bola poškodená chorá jej nakúpil, krátko pred skutkom
boli spolu na dovolenke, uhrádzal za poškodenú aj nájomné a ako uviedol obžalovaný, že poškodená
mu dala kľúče od jej bytu, sa obžalovaný skutočne oprávnene mohol domnievať, že má právo do bytu
poškodenej vstúpiť. Ako sa vyjadril obžalovaný, tento v byte poškodenej na ňu len čakal, keďže mali

dohodnuté stretnutie. Obžalovaný teda byt žiadnym spôsobom nepoškodzoval a neprehľadával, keďže
v tomto byte bol ako doma. Nie je možné preto klásť obžalovanému za vinu, že práve dňa 31.05.2017,
resp. krátko pred tým sa poškodená opäť vrátila k svedkovi O. M. tak, ako sa nespočetne krát predtým od
svedka O. Ochránka vrátila k obžalovanému. K. sa, že zamietnutím výsluchu obžalovaným navrhnutých
svedkov - matky, sestry, netere obžalovaného, o.i. aj z toho dôvodu, že ide o jeho blízkych rodinných

príslušníkov a ich výpovede by zrejme neboli nezaujaté Okresný súd Senica, porušil princíp rovnosti
zbraní. Pokiaľ Okresný súd Senica akceptoval výpoveď svedka O. M., ktorý bol rovnako ako obžalovaný
prerušovanepartnerompoškodenejatedaboljejblízkouosobou,malsaOkresnýsúdSenicavysporiada
aj s možnou zaujatosťou svedka O. M., a to najmä s poukazom, že o väčšine vecí, o ktorých vypovedal,
len počul od poškodenej, alebo mu to poškodená povedala. Na základe hore uvedeného preto navrhuje,

aby Krajský súd v Trnave v súlade s § 321 ods. 1 písm. a) až c) Trestného poriadku zrušil rozsudokOkresného súdu Senica č. k. 1T/195/2017 - 710 zo dňa 17.06.2019 a aby Krajský súd v Trnave rozhodol
sám vo veci podľa § 322 ods. 3 Trestného zákona, a to tak, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby
v celom rozsahu.

Na týchto odvolacích dôvodoch zotrval obžalovaný aj na verejnom zasadnutí, ktoré tunajší súd nariadil
na rozhodnutie o jeho odvolaní. Prokurátor navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť
podľa § 319 Trestného poriadku.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O
odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.

Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku:
1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.
3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že

a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.

1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.

Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý
rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného
poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výroku o vine,

treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku
odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupukonania,ktoréimpredchádzaloatakzistil,žeodvolanieobžalovanéhojedôvodnélenčiastočne.
Okresný súd v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými

úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.
Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s
obhajobou obžalovaného.
Okresný súd mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako mu je kladený za vinu

obžalobou.
Odvolací súd sa však stotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného a napravil pochybenie okresného
súdu, ktorý uznal obžalovaného za vinného zo spáchania prečinu porušovania domovej slobody, ktorého
sa mal dopustiť ľsťou. Okresný súd sa však nevysporiadal s tým, v čom mala lesť spočívať. Ani napriekvykonanémudokazvaniu,ktoréajpodľanázorukrajskéhosúdubolorealizovanévdostatočnomrozsahu,
nie je možné dôjsť k nespochybniteľnému záveru, akým konkrétnym spôsobom si mal obžalovaný
zadovážiť kľúč, ktorým sa dostal do bytu obžalovanej.

Preto nemožno tvrdiť, že obžalovaný sa dopustil závažnejšieho konania. Teda okolnosť zvyšujúca
stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť ako kvalifikačný znak - lesť - v danom prípade nebola
preukázaná. Poškodená si myslí, že obžalovaný sa ku kľúču dostal v čase, keď bola chorá. Okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že obžalovaný sa do bytu poškodenej dostal kľúčom, ktorý
si zadovážil v nezistenom čase a nezisteným spôsobom, pravdepodobne počas návštevy poškodenej.

Závery okresného súdu však aj v prípade preukazovania okolnosti zvyšujúcej nebezpečenstvo činu
pre spoločnosť musia byť nespochybniteľné, nesmú byť založené na domnienkach a nesmú pripúšťať
inú možnosť, resp. musia byť vylúčené akékoľvek pochybnosti v tomto smere, aby vina obžalovanému
aj vo vzťahu k takémuto konaniu (kvalifikačný znak lsťou) mohla byť preukázaná objektívnym a
nespochybniteľným spôsobom.
Čo sa týka ostatných odvolacích námietok obžalovaného, tie krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné.

K jednotlivým odvolacím námietkam obžalovaného odvolací súd uvádza:
Z predloženého spisového materiálu, a teda z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by poškodená
opakovane menila svoje výpovede, a to ani ohľadom predmetného kľúča, ani ohľadom oprávnenosti
obžalovaného vstúpiť do jej bytu. Všetky, obžalovaným v odvolaní zdôraznené tvrdenia poškodenej,
podľa názoru krajského súdu potvrdzujú, že vzťah obžalovaného a poškodenej bol naozaj

charakterizovaný ich vzájomným rozchádzaním a opätovným zbližovaním, avšak tie skutočnosti, na
ktoré obžalovaný poukazuje, majú význam snáď len vo vysvetlení motivácie konania a správania sa
poškodenej k obom mužom, teda k obžalovanému a ku svedkovi M., nie však pre rozhodnutie o vine
obžalovaného v zmysle podanej obžaloby.
Niejepravdou,žebyjednovyjadreniepoškodenejpopieralodruhé.Vovzťahuksamotnémužalovanému

skutku tieto skutočnosti nemajú zásadný význam. Je totiž bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že obžalovaný bol v predmetný deň v byte poškodenej neoprávnene. Okresný súd správne poukázal
na dôkazy, z ktorých tento záver vyplýva. Jednak poukázal na to, že tvrdenie poškodenej o vzťahu
so svedkom M. potvrdzuje aj to, kto pár dní predtým obťažovanie poškodenej hlásil na políciu, jednak
poukázal na nelogickosť toho, aby poškodená bola najprv doprevádzaná svedkom M. do práce a potom

sa o polhodinu mala vo vlastnom byte stretnúť s obžalovaným, rovnako správne okresný súdu poukázal
na dohodnuté stretnutie so svedkom D., ktorý mal so svedkom M. ohliadnuť byt poškodenej pred
vymaľovaním.
Najzávažnejším, resp. ostatné dôkazy vyvracajúce obranu obžalovaného doplňujúcim, sa javí dôkaz
spočívajúci vo výpovedi svedka Schmidta, ktorý potvrdil, že obžalovaný sa snažil ovplyvniť svedka, aby

po príchode polície uviedol, že obžalovaný prišiel do bytu spolu so svedkom.
Forme vzťahu, aký zrejme mala poškodená s obžalovaným (a aj so svedkom M.) sa nijak nevymyká ani
udalosť, na ktorú obžalovaný poukazuje v odvolaní, a to správanie poškodenej, ktorá keď bola chorá,
nechala obžalovaného pomôcť jej (aj keď sa poškodená vyjadrila, že kvôli chorobe nebola schopná
oponovať obžalovanému). Ako už bolo uvedené, nič to nemení na bez akýchkoľvek pochybností

preukázanom závere, že v predmetný deň (ktorý je uvedený v žalovanom skutku) bol obžalovaný v byte
poškodenej neoprávnene. A to bez ohľadu na to, či v minulosti bol vo vzťahu s poškodenou, alebo či bol
v minulosti oprávnený vstupovať do bytu poškodenej.
Okresnýsúdsasprávnevysporiadalajsobranouobžalovanéhoohľadompredloženéhodôkazu-zmluvy
o pôžičke, v tomto smere sa krajský súd so závermi okresného súdu stotožňuje a v plnom rozsahu na

ne poukazuje.
Rovnako tak sa okresný súd správnym a dostatočným spôsobom vysporiadal aj s tým, z akého dôvodu
odmietol doplniť dokazovanie výsluchom obžalovaným navrhnutých svedkov, keďže títo zjavne neboli
bezprostrednými svedkami udalostí predmetného dňa, kedy obžalovaný neoprávnene vnikol a zotrval
v byte poškodenej.

Vykonaným dokazovaním tak bolo preukázané, že obžalovaný bez povolenia poškodenej vnikol do bytu
poškodenej. Týmto konaním sú naplnené všetky znaky trestného činu porušovania domovej slobody
podľa § 194 a ods. 1 Trestného zákona.
Ako už bolo uvedené, krajský súd vyhovel námietke obžalovaného ohľadom nepreukázania lsti, teda
spôsobu, akým sa poškodený dostal do bytu, akým si zadovážil kľúč od jej bytu, zrušil preto napadnutý

rozsudok v celom rozsahu, a keďže boli splnené podmienky na postup podľa § 322 ods. 3 Trestného
poriadku, rozhodol sám rozsudkom, ktorým uznal obžalovaného za vinného zo skutku v zmysle podanej
obžaloby, s právnou kvalifikáciou takého konania ako prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194ods. 1 Trestného zákona, a nie podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. f) Trestného zákona.
Čo sa týka výroku o treste, krajský súd v súlade s rozhodnutím a odôvodnením okresného súdu

zohľadnil, že obžalovaný spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby
(§ 36 písm. c/ Trestného zákona), nakoľko obžalovaný trpí zmiešanou poruchou osobnosti, ktorá je
nevyliečiteľná a zohľadnil tiež priťažujúcu okolnosť, a to že bol už za trestný čin odsúdený (§ 37 písm. m/
Trestného zákona). Pri rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, trest vo výmere 10 mesiacov
nepodmienečne bude u obžalovaného plne zodpovedať požiadavkám zákona.

Krajský súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.
a/ Trestného zákona zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre úmyselný trestný čin. V zmysle ustanovenia § 49 ods. 2 Trestného zákona súd nemohol
obžalovanémutrestodňatiaslobodypodmienečneodložiť,pretožeobžalovanýspáchalúmyselnýtrestný
čin v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.