Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 11Cpr/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202896
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubusová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8119202896.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v právnej veci žalobcu: I.C.A. s. r.

o., IČO: 31 662 013, so sídlom 089 01 Svidník, Bardejovská 747, zastúpený: JUDr. Marta Maruniaková,
advokát, so sídlom 089 01 Svidník, Sov. hrdinov 200/33 proti žalovanému: L. Z., S.. XX.XX.XXXX, M.
XXX XX A., A. XX o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2019 žiadal, aby súd rozhodol - určil, že okamžité
skončenie pracovného pomeru dané žalovanou žalobcovi listom zo dňa 31.12.2018 doručeným

žalobcovi dňa 31.12.2018 je neplatné. Svoj návrh žalobca odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako
zamestnávateľom a žalovanou ako zamestnancom vznikol pracovný pomer na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 3.2.2003. Žalovaná vykonávala činnosť strihač textilu. Listom zo dňa 11.6.2018 žalovaná
požiadala o preradenie na inú pracovnú pozíciu zo zdravotných dôvodov. K žiadosti doložila potvrdenie
vydanévšeobecnýmlekáromMUDr.R.M..Uvedenépotvrdeniezamestnávateľnepovažovalzazákonný
podklad pre preradenie zamestnanca na inú prácu, a to vzhľadom na ustanovenie § 55 ods. 2 písm.
a) Zákonníka práce. Žalovaná dňa 19.6.2018 doložila lekársky posudok, ktorý dňa 18.6.2018 vydal

MUDr. X. N., ortopéd, Železničné zdravotníctvo, s. r. o. Košice a lekársky posudok praktického lekára
pre dospelých MUDr. F. Š., DIMEJA-MED, spol. s r. o. Svidník. Podľa týchto lekárskych posudkov bola
dlhodobo nespôsobilá na výkon práce podľa pracovnej zmluvy - strihač textilu.
2. Zamestnávateľ listom zo dňa 21.6.2018 oznámil žalovanej, že súhlasí s preradením a ponúkol jej
pracovnú pozíciu „koníčkovanie na oddelení nohavíc“ a listom zo dňa 9.7.2018 jej ponúkol ďalšiu
pracovnú pozíciu, a to pracovník v sklade základného materiálu. Žalovaná tieto pracovné pozície listom
zo dňa 17.7.2018 odmietla a neposkytla zamestnávateľovi súčinnosť na vykonanie lekárskej prehliadky

na posúdenie vhodnosti týchto ponúkaných pracovných pozícií.
3. Dňa 31.12.2018 doručila žalovaná žalobcovi okamžité skončenie pracovného pomeru podľa ust. §
69 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce s tým, že končí okamžite pracovný pomer založený pracovnou
zmluvou zo dňa 3.2.2003 k 31.12.2018. Zamestnanec teda z dôvodu podľa ust. § 69 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce mohol skončiť pracovný pomer okamžite do 16.12.2018 t. j. v lehote jedného mesiaca
od uplynutia lehoty 15 dní počítanej od splatnosti mzdy za posledný požadovaný mesiac september
2018. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že právo zamestnanca na okamžité skončenie pracovného

pomeru z dôvodu podľa ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce sa prekludovalo dňa 6.8.2018 a
podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce sa právo okamžite skončiť pracovný pomer
prekludovalo dňa 17.12.2018. Žalobkyňa skončila pracovný pomer jeho skončením dňa 31.12.2018 tedav čase, kedy už jej právo na skončenie pracovného pomeru jeho okamžitým skončením z dôvodov
uvedených v jej okamžitom skončení pracovného pomeru zanikol.
4. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila a vyjadrila sa k žalobe a to tým, že odo dňa 11.6.2018, kedy

podala žalovaná žiadosť o prevedenie na inú pracovnú pozíciu na základe predloženého lekárskeho
posudku viedli kroky žalobcu k jedinému cieľu, a to odchodu zo zamestnania bez odstupného.
5. Súd skúmal dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktoré uviedla žalovaná a adresovala
žalobcovi. Dôvodom skončenia pracovného pomeru v zmysle § 69 ods. 1 písm. b) je skutočnosť, že
žalobca nedoručil žalovanej výplatné pásky za obdobie 8/18-11/18 a nevyplatil mzdu za prekážku v práci

na strane zamestnávateľa za mesiac jún - september 2018 a nevyplatil náhradu mzdy za sviatok dňa
29.8.2018. Žalovaná požiadala o okamžité skončenie pracovného pomeru z vyššie uvedených dôvodov,
a to ku dňu 31.12.2018. Z vyjadrenia žalovanej mal súd preukázané, že žalovaná bola práceneschopnou
odo dňa 11.9.2018 do 31.12.2018. Žalobca nepreukázal súdu žiadnymi listinnými dôkazmi, že uhradil
žalovanej uvedenú dlžnú sumu za sviatok, že doručil žalovanej výplatné pásky tak ako uvádza v
okamžitom skončení pracovného pomeru žalovaná a nevyplatil náhradu mzdy za prekážku v práci na

strane zamestnávateľa za mesiace jún, júl, august a september 2018.
6. Žalovaná síce vo svojom vyjadrení zo dňa 2.4.2019 uviedla, že uznáva uplatnený nárok, aby súd
vyhovel žalobcovi a vo veci rozhodol, avšak súd má za to, že v uvedenom konaní žalovaná vystupuje
ako slabšia stránka sporu nakoľko nie je zastúpená právnym zástupcom a aj vyjadrenia, ktoré uviedla k
žalobe súd považuje za také, že nechápala význam slova, že uznáva nárok a aby súd žalobcovi vyhovel.

Síce právny zástupca žalobcu uvádza, že všetky jej vyjadrenia sú písané advokátom, avšak advokát sa
pod to nepodpísal. To sú dohady zo strany právneho zástupcu žalobcu.
7. Žalovaná ukončila pracovný pomer okamžitým skončením podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce
a taktiež § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Čo sa týka dôvodov uvedených v § 69 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce súd má za to, že je tu daný dôvod, sú splnené podmienky nakoľko žalobca nepreukázal

súdu, že splnil podmienky tak ako mu stanovuje Zákonník práce a že uhradil žalovanej mzdu za mesiac
jún - september 2018 a že doručil výplatné pásky za obdobie 08/18-11/18.
8. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer aj v prípade, ak mu zamestnávateľ nevyplatil
v uvedenej lehote aj časť mzdy alebo náhradu mzdy. Dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru zo strany zamestnanca vzniká vždy pri každej oneskorenej výplate mzdy, t. j. vždy po

uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej jednotlivej platby. Ide o situácie, kedy zamestnávateľ
dlhšie zamestnancovi neplatí mzdu za vykonanú prácu alebo náhradu mzdy. Na úroveň týchto plnení
aj keď nie sú mzdou zákonodarca kladie aj iné plnenia. Ide najmä o náhradu príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti zamestnanca. Podľa zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej
práceneschopnosti zamestnanca v znení neskorších predpisov je táto náhrada osobitným plnením,

ktoré poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
zamestnanca najdlhšie do 10. dňa dočasnej práceneschopnosti zamestnanca. Ak zamestnávateľ
neposkytuje mzdu a ďalšie mzdové plnenie a podľa § 69 ods. 1 písm. b) po dlhší čas dôvod k
okamžitému skončeniu pracovného pomeru vzniká vždy po uplynutí 15 dní od termínu splatnosti každej
jednotlivej splátky. Zamestnanec je oprávnený okamžite skončiť pracovný pomer z tohto dôvodu aj

vtedy, ak zamestnávateľ splnil svoju povinnosť, ale neskôr po lehote splatnosti, aj za situácie, že v čase
oneskoreného plnenia tejto povinnosti zo strany zamestnávateľa zamestnanec ešte neuplatnil okamžité
skončenie pracovného pomeru.
9. Žalovaná podaním zo dňa 11.6.2018 požiadala žalobcu na preradenie na inú prácu, a to vzhľadom
na zdravotný stav na základe priloženého lekárskeho potvrdenia. Lekársky posudok o zdravotnej

spôsobilosti predložila zo dňa 18.6.2018, ktorý vydal MUDr. X. N., ortopéd a dňa 18.6.2018 lekársky
posudok o zdravotnej spôsobilosti zamestnanca na prácu, ktorý vypracovala MUDr. F. Š., praktický lekár
pre dospelých.
10. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že žalobca ako svoju obranu používa, že žalovaná nežiadala
o ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov, ale žiadala o prideľovanie inej pracovne

pozície, ktorá by zodpovedala jej zdravotnému stavu. Súd poukazuje na to, že je to právo zamestnanca
z akých dôvod ukončí pracovný pomer a o tom, že odmietla prijať uvedené pozície, ktoré jej ponúkol
žalobca, podľa lekárskeho posudku uvedené pozície pravdepodobne nespĺňali podmienky. Súd nemal
preukázané zo strany žalobcu, že jej ponúkol takéto vhodné pozície a skôr súd má za to, že už odo
dňa 18.6.2018 mal žalobca k dispozícii lekárske posudky a žalobca sa vyjadril ako uvádza žalovaná

vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2019, že ani jeden lekársky posudok nie je vyhotovený v súlade so
zákonom, a preto žalobca tieto posudky neakceptuje a že je tu dôvodné podozrenie o nepravosti
dokumentu. Zároveň žalobca žiadal, aby sa žalovaná objednala na Klinike pracovného lekárstva vPrešove u MUDr. Q. L. a vykonala lekársku prehliadku o čom bude vyhotovený lekársky posudok. Dňa
8.11.2018 žalobcovi oznámila žalovaná, že takáto klinika ani lekár, ku ktorému ho posielajú, neexistuje.
11. Podľa ust. § 55 ods. 1 Zákonníka práce, vykonávať práce iného druhu alebo na inom mieste, ako boli

dohodnuté v pracovnej zmluve, je zamestnanec povinný len výnimočne, a to v prípadoch ustanovených
v ods. 2 a 4.
12. Podľa § 55 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný preradiť zamestnanca na
inú prácu ak, zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil
spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu, alebo ak ju nesmie vykonávať pre chorobu z povolania

alebo pre ohrozenie touto chorobou, alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu
určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva.
13. Podľa § 55 ods. 3 Zákonníka práce, ak nemožno dosiahnuť účel preradenia podľa ods. 2 preradením
zamestnanca v rámci pracovnej zmluvy, môže zamestnávateľ preradiť zamestnanca v týchto prípadoch
po dohode aj na prácu iného druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve.
14. Dlhodobú stratu zdravotnej spôsobilosti zamestnanca vykonávať doterajšiu prácu Zákonník práce

ani iný pracovný predpis nevymedzuje. K dlhodobej strate zdravotnej spôsobilosti zamestnanca môže
dôjsť nielen dlho trvajúcou dočasnou práceneschopnosťou, ale poškodenie zdravia môže byť natoľko
závažné, že v krátkom čase od jeho poškodenia spôsobí zamestnancovi dlhodobú stratu zdravotnej
spôsobilosti naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Ak sa zamestnanec stane dlhodobo nespôsobilým
vykonávať doterajšiu prácu a zamestnávateľ ho nepreradí na inú prácu, zamestnanec je oprávnený

odmietnuť ďalší výkon práce, v tomto prípade by išlo o prekážku v práci na strane zamestnávateľa,
pri ktorej by zamestnancovi patrila náhrady mzdy vo výške priemerného zárobku. Náhrada mzdy
zamestnancovi patrí aj v prípade, ak by zamestnávateľ preukázateľne nemal pre zamestnanca inú
vhodnú prácu, na ktorú by ho preradil.
15. Podľa § 16 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti lekársky posudok, ktorý je výsledkom

posúdenia zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej činnosti vydáva poskytovateľ a posudzovanie
zdravotnej spôsobilosti na výkon konkrétnej pracovnej činnosti vykonáva poskytovateľom určený lekár.
Lekársky posudok sa vydáva na žiadosť osoby, ktorej sa týka posudzovanie zdravotného stavu alebo
na žiadosť právnickej osoby so súhlasom osoby, ktorej sa posudzovanie zdravotného stavu týka. Z
uvedenéhovyplývaažiadneustanovenieZákonníkapráceneodkazujenaskutočnosť,žezamestnávateľ

neakceptuje lekársky posudok. Žalovaná predložila dva lekárske posudky a žalobca uvedené lekárske
posudky neakceptoval a zároveň ju odkázal na ďalší lekársky posudok. Súd považuje uvedené konanie
zo strany žalobcu za šikanózne nakoľko žalobca, keďže mal k dispozícii dva lekárske posudky, v
ktorých bolo jasne uvedené, že akú pracovnú činnosť žalovaná vykonáva, že je nespôsobilá na výkon
takto posudzovanej práce, tak jej ponúkol inú prácu, a to ako uviedol žalobca vo svojej žalobe, a to

„koníčkovanie na oddelení nohavíc“ a pracovník v sklade základného materiálu. Tieto podľa vyjadrenia
žalobcu žalovaná odmietla. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom, že jej takúto pozíciu ponúkol a
aké činnosti sa vykonávajú na uvedených pozíciách a že žalovaná odmietla súčinnosť pri vykonávaní
lekárskej prehliadky na posúdenie vhodnosti ponúkaných pracovných pozícií. To je len konštatácia zo
strany žalobcu v žalobe.

16. Ďalej súd poukazuje na ust. § 56 Zákonníka práce, v ktorom sa uvádza, že pred uzatvorením
dohody o zmene pracovných podmienok podľa § 54 a pred preradením zamestnanca na prácu iného
druhu, ako bol dohodnutý v pracovnej zmluve podľa § 55, je zamestnávateľ povinný zabezpečiť jeho
lekárske vyšetrenie v prípadoch ustanovených osobitným predpisom. Úhradu za poskytnutú zdravotnú
starostlivosť nemožno od zamestnanca požadovať. Zabezpečenie lekárskej prehliadky zamestnanca

ako aj úhrada nákladov za poskytnutú lekársku starostlivosť je povinnosťou zamestnávateľa nielen pri
preradení zamestnanca na inú prácu, ale aj pri zmene pracovných podmienok na základe vzájomnej
dohody účastníkov pracovného pomeru za predpokladu, že to vyžaduje osobitný predpis.
17. V prípade, ak zamestnávateľ nesúhlasí s lekárskymi posudkami mal možnosť zabezpečiť lekárske
vyšetrenie a nie ukladať povinnosť zamestnancovi a odkazovať žalovanú na lekárske vyšetrenie k

neexistujúcej lekárke.
18. Súd má za to, že žalobca - zamestnávateľ jednotlivé kroky, ktoré vykonával, boli výlučne za
účelom poškodenia zamestnanca. Súd poukazuje aj na nekalé postupy žalobcu, a to také, že žalovaná
mala právo žiadať o ukončenie pracovného pomeru už skôr už v čase, keď jej neponúkol pracovnú
pozíciu. Súd poukazuje na právo zamestnanca vykonávať prácu v súlade so Zákonníkom práce

a s ďalšími podmienkami, ktoré súvisia s výkonom práce a povinnosťou zamestnávateľa je starať
sa o zamestnancov a zabezpečovať a tvoriť také podmienky, ktoré sú potrebné pre výkon práce
zamestnanca.19. Podľa § 13 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je v pracovnoprávnych vzťahoch povinný
zaobchádzať so zamestnancami v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou pre
oblasť pracovnoprávnych vzťahov osobitným zákonom o rovnakom zaobchádzaní v niektorých

oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný
zákon).
20. Podľa § 13 ods. 3 Zákonníka práce, výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych
vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi. Nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na
škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Nikto nesmie byť na

pracovisku v súvislosti s výkonom pracovnoprávnych vzťahov prenasledovaný ani inak postihovaný za
to, že podá na iného zamestnanca alebo zamestnávateľa sťažnosť, žalobu, návrh na začatie trestného
stíhania alebo iné oznámenie o kriminalite alebo inej protispoločenskej činnosti.
21. Podľa § 15 Zákonníka práce, prejav vôle treba vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za
ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
22. Súd má za to, že zo strany žalovanej bola preukázaná vôľa naďalej vykonávať prácu u

zamestnávateľa, avšak zo zdravotných dôvodov nemohla vykonávať prácu v súlade s pracovnou
zmluvou, a preto žiadala žalobcu, aby jej pridelil vhodnú prácu v súlade s lekárskym posudkom to
znamená, že žalovaná mala vážny záujem aj vážne prejavila vôľu vykonávať uvedenú prácu, avšak
zo strany zamestnávateľa nebola preradená na inú vhodnú prácu, a preto súd celé konanie zo strany
žalobcu považuje za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaná vždy očakávala, že zo strany

zamestnávateľa jej bude ponúknutá vhodná práca, zamestnávateľ jej písomne neoznámil, že nemá pre
ňu vhodnú prácu, ani že nemá záujem ju naďalej zamestnávať, a preto žalovaná zotrvala v pracovnom
pomereaždodňa31.12.2018,kedypožiadalaookamžitéskončenieprácezdôvodovvyššieuvedených.
Súd má za to, že v uvedenom prípade ani nie je možné aplikovať otázku premlčania, na základe
ktorého žalobca požaduje, aby súd vyhovel žalobe, nakoľko zo strany žalovanej nebola dodržaná

lehota. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že práve tú lehotu, od ktorej mala plynúť ďalšia premlčacia
lehota nedodržal práve zamestnávateľ, pretože tento sa vôbec nezaoberal podmienkami týkajúcimi sa
poskytnutia vhodnej práce v súlade s lekárskym posudkom. To znamená, že nie žalovaná nedodržala
lehotytýkajúcesaukončeniapracovnéhopomeru,aleprávežalobcanedodržallehotynakoľkovprípade,
ak žalobca vedel, že nemôže poskytnúť prácu v súlade s lekárskym posudkom, tak mal sám postupovať

v zmysle Zákonníka práce a zamestnávateľ jej mal dať výpoveď, avšak zamestnávateľ zvolil ľahšiu
cestu a to tak, že neuznal lekárske posudky, ktoré predložila žalovaná a naďalej požadoval predloženie
iných lekárskych posudkov, čo bolo v rozpore so Zákonníkom práce ako aj všetky úkony, ktoré vykonal
zamestnávateľ.
23. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu zamietol ako nedôvodnú a považuje okamžité skončenie

pracovného pomeru za platné, nakoľko sa súd zaoberal jednotlivými postupmi a konaniami žalobcu tak
akovyššieuviedol.Súdmázato,žeokamžitéskončeniepracovnéhopomerujeplatnénakoľkookamžité
skončenie pracovného pomeru sa skúma ako celok a súd má za to, že sú splnené podmienky týkajúce
sa okamžitého skončenia pracovného pomeru tak ako to ustanovuje § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce. Žalobca žiadal, aby súd rozhodol pre uznanie nároku, avšak v uvedenom prípade nie je možné

rozhodnúť uznaním nároku, nakoľko žalovaná ako slabšia stránka nerozumela pojmu uznanie nároku.
Žalobca svojím konaní sám prinútil žalovanú, aby ukončila pracovný pomer.
24. Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci

vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.
25. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
26. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
27. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy,
prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ichtvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 CSP, ale aj so
zásadou rovnosti účastníkov konania.
28. Podľa § 215 ods. 1,2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje

procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.
29. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,

princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V
sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.

navrhne dôkazy.
30. V ustanovení § 185 CSP je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia
strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán

sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.
31. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,
t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového

konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
32. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti.
Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany
porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do
práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný

súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a
rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo
rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Žalobca svoj nárok
síce uplatnil, avšak vo výške, ktorú nemožno preskúmať. Bez podrobnej špecifikácie je nárok žalobcu
nepreukázaný a nepreskúmateľný.

33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého ustanovenia
platí, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Žalovaná bola úspešnou stranou v konaní, avšak žiadne trovy konania jej nevznikli, preto súd

rozhodol, že stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť

o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.