Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 15, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/155/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418011611
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Šulej
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6418011611.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mária Šuleja a sudcov JUDr.
Alojza Palaja a JUDr. Slavoja Sendeckého, v trestnej veci obžalovaného O. S. na verejnom zasadnutí
dňa 15. januára 2020, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr.zák. o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 12.11.2019, sp.zn.
2T/132/2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného O. S. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., v znení neskorších predpisov,

vyplýva povinnosť vyživovať svojho syna mal. I. S., nar. XX.XX.XXXX, pričom táto povinnosť mu bola
deklarovaná aj rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 11.10.2016, sp.zn. 12P/1/2016,
právoplatným dňa 10.11.2016, ktorým bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou vo výške 80,- Eur
mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci k rukám matky dieťaťa G. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.
H.. XXX, avšak obžalovaný si svoju vyživovaciu povinnosť v mieste trvalého bydliska a na miestach,
kde sa zdržiaval, riadne a včas neplnil, čím mu za obdobie od mája 2018 až do 12.11.2019 vznikol dlh

na výživnom vo výške 1.440.- Eur,

a tohto konania sa dopustil napriek tomu, že trestným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo
dňa 09.04.2018, sp.zn. 1T/29/2018, právoplatným dňa 10.05.2018, bol odsúdený za prečin zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zák.

Za to mu bol uložený podľa § 207 ods. 3 Tr.zák., § 36 písm. l) Tr.zák., § 38 ods. 1,2, 3 Tr.zák. trest
odňatia slobody v trvaní 1 rok. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia
slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný priamo na hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré následne
bližšie neodôvodnil, ani nekonkretizoval, ktoré výroky rozsudku ním napadol.

Na verejnom zasadnutí obžalovaný uviedol, že sa chcel zamestnať vo firme J., kde by mal pravidelný
príjem, z ktorého by bol schopný do troch mesiacov dlžnú sumu výživného zaplatiť. Okrem mal. syna I.,
je otcom dvoch ďalších maloletých detí, ktoré má s inou ženou, ktorá však nedosahuje taký príjem, aby
to postačovalo na ich výživu, preto je aj jeho príjem dôležitý.
Naproti tomu prokurátor považoval napadnutý rozsudok za zákonný a správny, z tohto dôvodu navrhol

odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný sa dopustil trestného činu počasplynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a preto mu bolo potrebné ukladať nepodmienečný
trest odňatia slobody.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací zistil, že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená

osoba v zákonnej lehote, a to proti rozhodnutiu, proti ktorému bolo prípustné, následne preskúmal v
intenciách § 317 ods. 1 Tr.por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku a zistil, že
odvolanie nebolo podané dôvodne.
Pokiaľ ide o otázku viny, okresný súd na hlavnom pojednávaní procesným postupom podľa § 257 ods.
7 Tr.por. prijal vyhlásenie obžalovaného, že sa cíti vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe,

ktorý bol právne kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c)
Tr.zák, v dôsledku toho bol výrok o vine nenapadnuteľný odvolaním a v tejto časti nadobudol rozsudok
právoplatnosť dňa 12.11.2019.
Pokiaľ ide o úvahy o druhu a výmere trestu uloženého obžalovanému, odvolací súd sa stotožnil s
výrokom prvostupňového súdu, ktorý obžalovanému uložil vyššie uvedený trest odňatia slobody, vrátane
spôsobu jeho výkonu, a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie rozsudku na stranách č. 3 a 4.

Okresný súd prihliadol na všetky skutočnosti, na ktoré bol podľa Trestného zákona povinný prihliadnuť, v
zmysleust.§34ods.4Tr.zák.vzaldoúvahyspôsobspáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie,pohnútku,
zhodnotil aj osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy, tento konal v tzv. nepriamom úmysle.
Prvostupňový súd správne zistil u obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa
k trestnému činu priznal a úprimne ho oľutoval (ust. § 36 písm. l/ Tr.zák.). Taktiež správne ustálil,

že obžalovanému nepriťažovala žiadna okolnosť, keďže jeho jediné predchádzajúce odsúdenie bolo
súčasťou skutku a zároveň aj zákonným znakom daného prečinu, preto naň nebolo možné prihliadať,
ako na priťažujúcu okolnosť (ust. § 38 ods. 1 Tr.zák.), nakoľko v tomto smere platí zákaz tzv. dvojitého
pričítania. Vzhľadom k tomu, došlo k úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, 3, 8, Tr.zák. (pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 1 : 0) a obžalovanému bolo možné uložiť trest odňatia slobody

od 1 roka až do 3 rokov a 8 mesiacov. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď obžalovanému uložil
trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 1 rok, pričom prihliadol aj na mieru
závažnosti poľahčujúcej okolnosti.
Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že hoci obžalovaný vyhlásil na hlavnom pojednávaní, že
je vinný, neexistoval relevantný dôvod na použitie ust. § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr.zák. per

analogiam o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko použitie predmetného zmierňujúceho ustanovenia
nie je obligatórne, ide len o možnosť jeho aplikácie, avšak tento postoj obžalovaného k trestnej činnosti
zobral do úvahy v jeho prospech.
Podmienečný odklad výkonu uloženého trestu odňatia slobody na skúšobnú dobu v danom prípade
neprichádzal do úvahy, pretože obžalovaný bol odsúdený za úmyselný trestný čin, ktorý spáchal

v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za predchádzajúcu trestnú činnosť a povolenie
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody bolo preto vylúčené priamo aplikáciou ust. § 49
ods. 2 Tr.zák. Vzhľadom na okolnosť prípadu, keď obžalovaný za rozhodné obdobie nezaplatil žiadnu
sumu, či už bežného alebo zameškaného výživného, a to až do rozhodnutia odvolacieho súdu, čo
potvrdila zákonná zástupkyňa poškodeného G. S., nebolo namieste ukladať ani niektorý z miernejších,

alternatívnych druhov trestov. Obžalovaným proklamovanú snahu zamestnať sa, krajský súd považoval
za účelovú, pretože na jej realizáciu mal počas celého trestného konania dostatok času, pričom išlo u
neho o tzv. špeciálnu recidívu, hoci nemá rozsiahlu kriminálnu minulosť.
Prvostupňový súd nepochybil ani v tom, keď obžalovaného zaradil podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr.zák. do
ústavu s minimálnym stupňom stráženia, pretože tento ešte nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Jedine uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody v uvedenej výmere zabezpečí v danom
prípade v dostatočnej miere dosiahnutie účelu trestu, a zároveň obsahuje v primeranom obsahu prvky
represie, ako aj prvky individuálnej a generálnej prevencie, súčasne takýto trest zodpovedá všetkým
požiadavkám vyplývajúcim z ust. § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., ako aj z ďalších ustanovení, ktoré upravujú
zásady ukladania trestov.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
S poukazom na vyššie uvedené dôvody krajský súd odvolanie obžalovaného v súlade s citovaným
ustanovením Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.