Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Róbert Foltán

Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511204315
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2511204315.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcu PILGRIMTOUR, s.r.o., Garbiarska 4, Liptovský Mikuláš,
zastúpeného advokátom JUDr. Ivanom Vozárom, Hodžova 3, Liptovský Mikuláš proti žalovanému
ČEMMA, s.r.o., Hlohová 20A/107, Hlohovec, zastúpenému spoločnosťou CLC advokátska kancelária,
s.r.o., Panenská 18, Bratislava, o zaplatenie 9339,35 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 4Cb/9/2011-148 zo dňa 14.11.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia 9339,35 € s príslušenstvom ako náhrady
priamej škody (8836,25 €) a ušlého zisku (503,01 €) spôsobených porušením povinnosti žalovaného
poskytnúť klientom žalobcu v zimnej sezóne 2010/2011 ubytovacie a stravovacie služby v ubytovacom
zariadení HOTEL LIPTOV Jasná, Demänovská Dolina. Poukazoval na to, že k poskytnutiu ubytovacích

a stravovacích služieb sa žalovaný zaviazal v zmluve o kontrahovaní lôžkovej kapacity, stravovania a
hotelových služieb na zimnú sezónu 2010/2011 zo dňa 11.5.2010 a že uplatnená škoda predstavuje
rozdiel v cene služieb HOTELA LIPTOV a ceny náhradných hotelov, ktoré musel pre svojich klientov
zabezpečiť.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Namietal neplatnosť zmluvy účastníkov zo dňa 11.5.2010 z dôvodu je

neurčitosti a jej iba predbežný charakter vyplývajúci aj z ústneho dojednania účastníkov. Aj v minulosti
na základe obdobnej zmluvy došlo k takejto situácii a žalobca si škodu neuplatňoval, pričom v tomto
prípade ho už v 10-tom mesiaci upozornil, že dohodnuté lôžkové kapacity nebude možné naplniť.

Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 14.11.2012 žalobu zamietol a súčasne vyslovil, že o trovách
konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Podľa odôvodnenia rozhodnutia súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom
spisového materiálu, listinnými dôkazmi založenými v spise, výpoveďami konateľov účastníkov,
prednesmi ich právnych zástupcov, a zistil tento skutkový a právny stav:

Zo Zmluvy o kontrahovaní lôžkovej kapacity, stravovania a hotelových služieb na zimnú sezónu

2010/2011 zo dňa 11.05.2010 súd zistil, že žalovaný (ako dodávateľ) sa zaviazal žalobcovi (ako
objednávateľovi)poskytnúť-vjehoprevádzkeHOTELLIPTOV**Jasná,Demänovskádolina-kdispozícii
ubytovacie, stravovacie a iné služby, príl. č. 1 (čl. 2 zmluvy), v pevných cenách, v mene euro, podľa
príl. č. 1 (čl. 3, body 3.1. a 3.2. zmluvy), v silvestrovskom termíne a v termíne od 02.01. do 10.01.2011
(čl. 5 zmluvy).

Podľa čl. 6 bod 6.2. zmluvy bolo zasielanie nahlášok dohodnuté takto: termín 26.12. (2010) až
10.01.2011 - 21 dní pred nástupom, ostatné termíny 14 dní pred nástupom. Žalobca ako odberateľ sazaviazal najneskôr 14 dní pred nástupom hostí (a 21 dní pred nástupom hostí v silvestrovskom termíne a
v termíne 02.01. - 10.01.2011) poslať žalovanému ako dodávateľovi rooming list; v prípade nedodržania
uvedených lehôt bude dodávateľ považovať zmluvnú kapacitu na daný termín za zrušenú.

Z príl. č. 1 zmluvy súd zistil, že žalobca si u žalovaného objednal na termín 26.12. až 02.11.2011: 5
dvojlôžkových izieb, 5 dvojlôžkových izieb s prístelkou, v cene pevného lôžka 21,50 eura za dospelú
osobu, 11,- eur za dieťa vo veku 6 - 12 rokov a v cene prístelky 11,- eur za dospelú osobu a 11,- eur
za dieťa; na termín 02.01. až 10.01.2011: 15 dvojlôžkových izieb, 10 dvojlôžkových izieb s prístelkou,

v cene pevného lôžka 21,50 eura za dospelú osobu, 11,- eur za dieťa vo veku 6 - 12 rokov a v cene
prístelky 11,- eur za dospelú osobu a 11,- eur za dieťa a na termín 10.01. až 01.04.2011: 2 dvojlôžkové
izby, 1 dvojlôžková izba s prístelkou, v cene pevného lôžka 21,50 eura za dospelú osobu, 11,- eur za
dieťa vo veku 6 - 12 rokov a v cene prístelky 11,- eur za dospelú osobu a 11,- eur za dieťa.

Žalobca si teda u žalovaného v zmysle uzatvorenej zmluvy nahlásil konkrétny počet kontrahovaných

izieb s určeným počtom lôžok, za konkrétnu cenu, v konkrétnom termíne a počte klientov.

Z listu žalovaného zo dňa 28.10.2010 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobcovi, že ubytovacie kapacity
dojednané v zmysle prílohy č. 1 predmetnej zmluvy na termín od 02.01. do 10.01.2011 (15x 2 lôžková
izba+10x dvojlôžková izba s prístelkou) nie sú schopní zabezpečiť, boli schopní zabezpečiť ubytovacie

kapacity v rozsahu 12 dvojlôžkových izieb s prístelkou. Z tohto listu súd tiež zistil, že žalovaný považoval
predmetnú zmluvu v zásade za nezáväznú objednávku.

Z listu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.01.2011 súd zistil, že žalobca si uplatnil u žalovaného z
dôvodu neplnenia zmluvného záväzku z predmetnej zmluvy náhradu škody a ušlého zisku v celkovej

sume 9 339,35 eura a vyzval ho na zaplatenie tejto sumy v lehote 7 dní od doručenia tohto listu.
Prílohou tohto listu boli výpočet škody - 1. januárový týždeň, výpočet škody - Silvester a výpočet ušlého
zisku.

Z e-mailovej korešpondencie klientov žalobcu so žalobcom súd zistil, že títo si objednávali pobyty na

obdobia od 27.12.2010 do 03.01.2011 a od 03.01. do 10.01.2011.

Súd konštatoval, že sám žalobca nedodržal predmetnú zmluvu v tom, že sa domáhal pre svojich
klientov ubytovacích kapacít v iných časových úsekoch ako bolo dohodnuté, pričom pokiaľ v prvom
dohodnutom termíne mal pobyt klientov končiť dňa 02.01.2011 a zároveň toho istého dňa mal začínať

pobyt klientov v 2. termíne, nemohla potom žalovaná vyhovieť požiadavke žalobcu, ktorá sa odchýlila
od uzavretej zmluvy v tom, že pobyt klientov žalobcu v 1. termíne mal končiť 03.01.2011, pričom pobyt
klientov v 2. termíne mal začať 02.01.2011, nakoľko by sa ich pobyty v jednom dni prekrývali, čo je
nemysliteľné. Vzhľadom na to, že žalovaná už na konci októbra 2010 oznámila žalobcovi pripravenosť
splniť predmetnú zmluvu iba z časti javí sa táto skutočnosť nie podstatnou pre rozhodnutie o nároku

žalobcu. Iná situácia by bola, keby žalobca prijímal ďalšie objednávky na ubytovanie napriek tomu, že by
mal vedomosť o nemožnosti ich ubytovania v Hoteli Liptov v zmysle predmetnej zmluvy so žalovanou.

Z e-mailovej korešpondencie žalobcu s jeho klientmi, resp. obchodnými partnermi mal súd za
preukázané, že žalobca včas vedel o požiadavke jeho zmluvných partnerov na ubytovanie turistov v

prvom termíne až do 03.01.2011, avšak žalobca na túto situáciu patričným spôsobom nereagoval. Pokiaľ
si totiž žalobca so žalovanou dohodli písomnú formu právneho úkonu (predmetnej zmluvy) mal žalobca,
vzhľadom na požiadavku jeho obchodných partnerov, vyvolať rokovanie so žalovanou o zmene zmluvy
v časti dohodnutých termínov ubytovania turistov v ubytovacích kapacitách žalovanej.

Žalobca pri výpočte škody, ktorá mu podľa jeho tvrdenia vznikla uvádzal ceny pobytu v náhradnom
hoteli a rozdiel medzi touto cenou a cenou dohodnutou so žalovanou, pričom uvedené rozdiely v cenách
preukazoval potvrdeniami hotelov Sorea, Ostredok a Družba.

Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal (a teda neuniesol dôkazné bremeno), že v danej lokalite

nebolo možné zabezpečiť náhradné ubytovanie jeho klientov v hoteli rovnakej kategórie ako je kategória
Hotela Liptov (**), v ktorom mali byť podľa zmluvy jeho ubytovaní, a teda v približne rovnakých cenových
reláciách, ako by boli ubytovaní v Hoteli Liptov.Súd mal za preukázané, že sporové strany ako podnikatelia uzatvorili predmetnú zmluvu ako zmluvu v
zmysle ust. § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len "OBZ"). Nakoľko zmluvný
vzťah účastníkov nie je možné posúdiť podľa OBZ, keďže tento nemá upravený zmluvný typ blížiaci sa

k uzavretej zmluve, v súlade s ust. § 1 ods. 2 OBZ súd posúdil predmetný vzťah účastníkov podľa ust. §
754 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), upravujúce zmluvu o ubytovaní.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná porušila povinnosti, ku ktorým sa
zaviazala predmetnou zmluvou, ako aj to, že neschopnosť plniť z uzavretej zmluvy s veľkým predstihom

oznámila. Vzhľadom na túto skutočnosť by sa podaná žaloba javila ako dôvodná, avšak s poukazom na
to,žežalobcanepreukázalnemožnosťzabezpečenianáhradnéhoubytovaniavhotelirovnakejkategórie
akobolhotelžalovanej,niejemožnémupriznaťnáhraduškodyaušléhozisku,keďžalobcanepreukázal,
že by bol dôsledne postupoval v zmysle ust. § 415 OZ, podľa ktorého každý je povinný počínať si tak,
aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Súd tak dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhal zrušenia
rozhodnutia súdu prvého stupňa. Namietal, že súd nezistil dostatočne skutkový stav veci a v odôvodnení
rozhodnutia ani neuviedol, ktoré skutočnosti považoval za zistené a akými dôkaznými prostriedkami.

Súčasne vec nesprávne právne posúdil podľa § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúceho
zmluvu o ubytovaní, ktorá je osobitným druhom spotrebiteľskej zmluvy, hoci obaja účastníci sú
podnikateľmi,ktorízmluvuuzatvorilivpostaveníobjednávateľaadodávateľa.Nakoľkopredmetomsporu
je náhrada škody, nárok musí súd posudzovať podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom
z tejto právnej úpravy vyplýva povinnosť zmluvu porušujúcej strany oznámiť druhej strane povahu

prekážky brániacej jej v splnení povinnosti a jej dôsledky (§ 377 Obchod.zák.). Súd tak nesprávne
vytýkal žalobcovi, že si nesplnil prevenčnú povinnosť, hoci túto povinnosť mal žalovaný, ktorý v konaní
nepreukázal, že zákonom predpokladané oznámenie žalobcovi zaslal. Hoci reagoval dňa 1.10.2010
oznámením, že môže plniť iba čiastočne, neuviedol okolnosti, ktoré mu v splnení záväzku bránia.
Žalobca nemal možnosť situáciu riešiť ubytovaním v iných zariadeniach vzhľadom na ubytovaciu

kapacitu v danej lokalite a obdobie Vianoc a Silvestra, pričom odmietnutie klientov by znamenalo väčší
nepriaznivý následok, poškodenie jeho dobrého mena a finančné postihy zo zmluvného vzťahu so
zahraničnými cestovnými kanceláriami.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 214 ods. 2 o.s.p. bez nariadenia pojednávania, oboznámi sa s
obsahom spisového materiálu a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania žalobcu.

V súlade s právnym názorom odvolateľa je potrebné konštatovať, že zmluva účastníkov o kontrahovaní

lôžkovej kapacity, stravovania a hotelových služieb nie je zmluvou o ubytovaní podľa § 754 a nasl.
Obč.zák., hoci vzhľadom na charakter ich obchodného vzťahu možno použitie tejto právnej úpravy v
zmysle § 1 ods. 2 Obchod.zák. pripustiť pri riešení niektorých jeho špecifických otázok. V konečnom
dôsledku v konaní uplatneným nárokom je nárok na náhradu škody vzniknutej porušením povinnosti
zo záväzkového vzťahu vzniknutého v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti oboch účastníkov,

preto musí byť primárne posudzovaný podľa právnej úpravy náhrady škody obsiahnutej komplexne v
ustanoveniach § 373 a nasl. Obchodného zákonníka.

Súd prvého stupňa vec zjavne nesprávne práve posúdil, pričom žalobu zamietol na základe zmätočne
bez adekvátnych zistení skutkového stavu veci a náležitého odôvodnenia aplikovaného ustanovenia §

415 Obč.zák. upravujúceho všeobecnú prevenčnú povinnosť (zrejme mal na mysli špeciálnu prevenciu
podľa § 417 ods.1 Obč.zák., obdobou ktorej pri úprave náhrady škody vzniknutej porušením povinnosti
z obchodného záväzkového vzťahu je ustanovenie § 384 Obch.zák.).

Odvolací súd preto odvolaním napadnutý rozsudok prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere.Vnovomrozhodnutí,ktorésúdpovysporiadanísascelýmrozsahomargumentácieúčastníkovodôvodní
dôsledne v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov
tohto odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.