Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 1, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 14C/52/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209760
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4114209760.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Lenkou Halmešovou v spore žalobcov: 1/ Ing. Q. D., nar. XX.X.XXXX,

bytom Q. XX, F., 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XX, F., 3/ P. H., nar. X.X.XXXX, bytom T. 6, F.,
všetci zastúpení JUDr. Eva Matejovová, advokátka, Hollého 12, Nitra, proti žalovanému : Ing. B. F., nar.
X.XX.XXXX, bytom L. 5, W., o určenie vlastníckeho práva a vydanie nehnuteľnosti,

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že nehnuteľnosť označená v geometrickom pláne č.42008- zn zo dňa 20.3.2009
Ing. Y. O., parc.č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 19m2, ktorá vznikla z pôvodnej parcely XX/XX
- zastavaná plocha o výmere 640 m2, zapísaná v LV č. XX kat.úz. P. N., obec P. N., okres A., patrí do
dedičstva po P. H., zomr. XX.X.XXXX, pričom geometrický plán č. 42008- zn tvorí neoddeliteľnú súčasť

tohto rozsudku.

II. V časti vydania žalovanej nehnuteľnosti, súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

IV. Žalobcovia v 1 - 3 rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške

99,50 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 26.3.2014 domáhala určenia, že nehnuteľnosť označená
v Geometrickom pláne č.4/2008 Ing. O., parc.č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 19m2 patrí do
dedičstva po P. H., zomr. XX.X.XXXX , ako aj vydania tejto parcely. V žalobe uviedla, že na tunajšom
súdepodsp.zn.12C73/09prebiehalokonanie,vktoromsaonaakožalobkyňadomáhalaodžalovaného
určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je označená v Geometrickom pláne č.4/2008 Ing. O.
ako parc.č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 19m2. Žaloba bola v tomto konaní zamietnutá z dôvodu,
že predmetná parcela nebola zahrnutá do dedičstva po jej otcovi P. H., pričom dedičom okrem nej bol aj

jej brat U. H.. Keďže jej brat U. H. dňa XX.X.XXXX zomrel a jeho dedičmi sú synovia, ktorí sú uvedení
ako žalobcovia 2,3. Z predmetného konania nepochybne vyplýva, že vlastníkom spornej parcely bol jej
nebohý otec, keďže pri delení pôvodnej pozemnoknižnej parcely XX bola nesprávne zakreslená hranica
medzi pozemkami P. H. a U. F. ( otca žalovaného).

2/ Právna zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že čo sa týka predmetnej veci už prebiehalo
konanie na tomto súde vedené pod spisovou značkou 12C/73/2009, kde bolo vykonané pomerne

rozsiahle dokazovanie. V tomto konaní sa domáhajú určenia, že do dedičstva po právnom predchodcovi
navrh. teda P. H. patrí nehnuteľnosť ktorá je zakreslená v GP 4/2008 a označená parcelným číslom XX/
XX o výmere 19m2. Táto v súčasnosti patrí pod nehnuteľnosti, ktoré sú vedené na LV č. XX a ktoré
patria odporcovi. Táto sporná nehnuteľnosť vyznačená v GP 4/2008 však bola trvale užívaná právnympredchodcom navrhovateľky ako aj samotnou navrhovateľkou, pričom do roku 1984 nevznikali o jej
vlastníctve žiadne spory. Až vtedy tam dal právny predchodca odporcu navoziť suť, bol vtedy vedený
spor s jeho ďalším susedom a vtedy p. M. vypracoval GP, kde zle zakreslil hranicu medzi pozemkami

účastníkov konania. Pán M. sa k tomuto aj vyjadril, uznal toto pochybenie, pričom jeho vyjadrenie je
založené v spise 12C/73/2009. Ona namieta tvrdenie odporcu, že hranica pozemku navrhovateľov je
totožná s hranicou domu, o čom predkladá aj kópiu kat. mapy, kde je táto hranica vyznačená. Čo sa
týka námietky odporcu že bolo vedené už konanie o spornej nehnuteľnosti, tak v tom konaní nebolo
právoplatne rozhodnuté vo veci samej týkajúcej sa určenia vlastníckeho práva. Žaloba bola zamietnutá

z dôvodu zle označeného žalobcu. Čo sa týka ďalšej námietky že sporná parcela nebola prededená,
bolo to preto, že nebola zapísaná na LV právneho predchodcu, avšak dedičia mali zato, že táto časť
nehnuteľnosti patrí k ich ostatným nehnuteľnostiam. Čo sa týka tvrdenia odporcu, že jeho pozemok
bol zakreslený v uhorskej mape ako obdĺžnik v súčasnosti to tak nie je, nakoľko tam je odskok a tento
odskok znalec O. zameral a tiež sa k tomu podrobne vyjadril, že to bolo takto nesprávne zamerané a
zakreslené. Ďalej uviedla, že ako to aj vyplýva z oboznámeného spisu, matka navrhovateľky zomrela v

Nitre dňa 24.2.2003 volala sa Y. H.. Dedičmi po nej boli navrhovateľka a jej brat U. H., ktorý ako sme
uvádzali v návrhu zomrel 21.1.2013. Keďže bol nemajetný ako bezdomovec tak dedičské konanie bolo
zastavené a dedičmi po ňom sú navrhovateľ v druhom a treťom rade. U. H. mal aj manželku, ktorá
zomrela 9.12.2013. Navrhuje, aby súd zabezpečil dedičský spis po matke navrhovateľky Y. H. s tým,
že navrhovateľka v prípade potreby zabezpečí aj dedičské rozhodnutie po svojom bratovi U. H., ktorý

zomrel vo Q. P.. Predpokladám že všetky tieto listiny budú pripojené aj v dedičskom spise nakoľko
bolo dedičské konanie o novoobjavenom majetku, kde tieto listiny musela navrhovateľka dokladovať.
Predmetnú nehnuteľnosť, rodinný dom zdedili jednak manželka poručiteľa Y. H. a Q. D. a potom Y. H.
previedla svoju polovicu tejto nehnuteľnosti na dcéru Q. D..

3/ Žalovaný na pojednávaní uviedol, že vo veci už bolo právoplatne rozhodnuté Krajským súdom Nitra,
preto nevie prečo sa vedie toto konanie. Ani jeden súd však nerešpektoval základný geometrický plán
a to uhorskú mapu, ktorá označuje jeho časť pozemku za obdĺžnik a preto všetky ďalšie dodatky a GP
sú nezákonné. Poukazuje na to, že navrhovateľka s bratom parc. č. XX/XX nezdedili, lebo v majetkovej
podstate po P. H. sa takýto pozemok nenachádza. GP, o ktorý sa opierajú č. 4/2008 bol vyhotovený

podstatne neskôr a odporuje reambulačnému náčrtu, ktorý bol z katastra nehnuteľnosti odstránený.
Znovu poukazuje na to, že základom je uhorská mapa a žiadne ďalšie prehlásenia iných geodetov na
tom nemôžu nič zmeniť. Čo sa týka ďalších dôkazov tak na pozemku XX/.XX stáli už pred rokom 1918
tri stavby a to na hrane obdĺžnika. Pán H. tento lomový bod v roku 1942 za jeho asistencie vybetónoval
a vyvrátil tak tvrdenie, že hranicou je priamka. Druhý krát potom, keď postavil na hranici svoj dom, teda

dva krát potvrdil skutočnosť o týchto hraniciach sporných pozemkov a to priamo svojim konaním. Z
predloženej informatívnej kópie kat. mapy vyplýva že táto je v otázke existencie lomového bodu platná
a v otázke hranice pozemku XX/XX neplatná. Na otázku, či sporná nehnuteľnosť je zo strany odporcu
v súčasnosti užívaná resp. zabraná odporca uviedol, že áno je súčasťou jeho vlastníctva, vždy to tak
bolo, túto časť pozemku užíva on.

4/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, oboznámením sa so žalobou a ďalšími listinami -
úmrtný list na čl.4, rodné listy P. H. a S. H. na čl. 5-6, úmrtný list U. H. na čl. 7, výpis z LV č. XX na čl. 13,
vyjadrenie PZN na čl. 19, uznesenie 14C/52/2014-24 , uznesenie KS Nitra 5Co/583/15-44, vyjadrenie
odporcu na čl. 52-55, kopia z kat. mapy, čestné prehlásenie, pripojený spis 12C/73/09 z neho : návrh

na čl. 1-2, výpis z LV č XX kat. úz. P. N. na čl. 4, znalecký posudok č. 4/2008 znalca Ing. Y. O. na čl.
5-34 + rozhodnutie OS Nitra D 809/92-20, vyj. Ing. M., kópie kat. mapy, situačný plán, GP Ing. O.,
PKV č. XXX, LV č. XX, pozemno-knižná mapa, rozhodnutie Správy katastra A. X 242/2007-16, kopia
katastrálnej mapy na čl. 43, vytyčovací plán Ing. M. na čl. 44-45, GP Ing. M. na čl. 46, vyj. U. F. z
10.12.1984 na čl. 51-53, kopia mapy zo dňa 22.2.2007 na čl. 54, spis Správy katastra A. na čl. 83,

fotodokumentácienačl.84, výpoveďnavrhovateľkynapojednávanízodňa9.11.2009načl.86+výpoveď
odporcu na čl. 87, výsluch svedka Ing. Y. O. na čl. 88, výpoveď svedkyne B. C. na čl. 105, rozsudok
OS Nitra 12C/73/2009-114 zo dňa 19.4.2010, odvolanie, uznesenie KS Nitra 9Co 180/2010-145, ZP Ing.
M. na čl. 166-169, ZP Ing. M. na čl. 171-173, rozsudok OS Nitra 12C/73/2009-206 zo dňa 23.5.2011,
odvolanie odporcu, rozsudok KS Nitra 7Co 101/2011-246, ďalej pripojený spis tunajšieho súdu D 809/92

po poručiteľovi P. H., dedičský spis tunajšieho súdu 22D/546/2003 týkajúci sa poručiteľky Y. H. a zistil
nasledovný skutkový a právny stav :5/ZLVč.XXkat.územíP.N.,súdzistil,žežalobkyňajevýlučnávlastníčkanehnuteľnostínachádzajúcich
savkat.územíP.N.,obecmaléN.,okresA.ato parc.č.XX/Xzastavenéplochyanádvoriaovýmere888
m2 s domom súp. č. XX, parc. č. XX/X záhrada o výmere 721 m2, parc. č. XX/XX záhrada o výmere 905

m2. Tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojom právnom predchodcovi P. H., zomr. XX.X.XXXX
tak ako to vyplýva z rozhodnutia Okresného súdu Nitra sp. zn. D 809/92, Dnot 97/93 v podiele 1/2 -ica
a druhú polovicu nadobudla na základe darovacej zmluvy od svojej matky Y. H..

6/ Z rozhodnutia D809/92 -20 zo dňa 12.7.1993 vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi P. H., zomr.

XX.X.XXXX boli jeho manželka Y. H. a deti Q. D. a U. H.. Predmetom dedenia boli aj nehnuteľnosti
zapísané na LVč. XX, ktoré po ? prevzali Y. H. a dcéra Q. D..

7/ Zo spisu 22D/546/2003 vyplýva, že matka žalobkyne Y. H. zomrela dňa XX.X.XXXX, pričom
uznesením zo dňa 23.2.2004 bolo konanie zastavené pre nemajetnosť poručiteľa. Z konania
31D/163/2014 o prejednanie dodatočne objaveného majetku súd zistil, že dedičmi po poručiteľke Y. H.

sú - Ing. Q. D. ( dcéra poručiteľky), S. H. a P. H. ( synovia U. H., zomrel dňa XX.X.XXXX ).

8/ Z LV č. XX kat. území P. N. vyplýva, že žalovaný je zapísaný ako výlučný vlastník nehnuteľností
nachádzajúcich sa v kat. území P. N., obec P. N., okres A. a to parc. č. XX/XX záhrada o výmere 696
m2, parc. č. XX/XX zastavené plochy a nádvoria o výmere 640 m2 s domom súp. č. XX, parc. č. XX/

XX záhrada o výmere 944 m2. Žalovaný tieto nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou uzatvorenou
dňa 19.11.1987 s jeho právnym predchodcom U. F..

9/ Súd si pripojil spis tunajšieho súdu sp.zn. 12C/73/2009, v ktorom sa žalobkyňa domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je označená v Geometrickom pláne č.4/2008 Ing. O. ako

parc.č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 19m2. V konaní bolo rozhodnuté rozsudkom č.k. 12C
73/2009 zo dňa 23.5.2011, ktorým súd určil, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemku označeného v
Geometrickom pláne č.4/2008 Ing. Y. O., parc.č.XX/XX zastavaná plocha o výmere 19m2, pričom
Geometrický plán tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku a že Ďalej rozhodol, že žalovaný ( Ing.
B. F.) je povinný vydať navrhovateľke pozemok označený v Geometrickom pláne č.4/2008 Ing. Y. O.,

parc.č.XX/XX, zastavaná plocha o výmere 19m2, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Krajský
súd v Nitre na základe odvolania žalovaného rozhodol rozsudkom č.k. 7Co/101/2011 - 246 zo dňa
13.12.2012tak,žeodvolacísúdrozsudoksúduprvéhostupňamenítak,ženávrhnavrhovateľkyzamieta.
V odôvodnení odvolací súd prijal záver, že navrhovateľka ako jedna z dedičov po poručiteľovi P. H. sa
s úspechom nemôže priamo domáhať určenia vlastníckeho práva k spornej parcele, keďže vlastnícke

právo k tejto nehnuteľnosti ako v priebehu konania tvrdila, malo patriť jej otcovi, ktorý však žiadnym
právnym úkonom spornú parcelu na navrhovateľku nepreviedol a sporná parcela ani nebola predmetom
dedičského konania a dedičia sa ani v súdnom konaní nedomáhali určenia, že sporná parcela patrí
do dedičstva po poručiteľovi P. H.. Z uvedených dôvodov navrhovateľka nevedela preukázať akým
právnym titulom mala nadobudnúť spornú novovytvorenú parcelu č. XX/XX , o výmere 19 m2, preto

jej návrhu na určenie , že je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti súd vyhovieť nemohol. Z dôvodu, že
odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľky na určenie vlastníckeho práva nebolo možné vyhovieť ani
druhému žalobnému petitu týkajúcemu sa povinnosti odporcu spornú parcelu vypratať, preto odvolací
súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa aj v tejto časti a návrh navrhovateľky ako nedôvodne podaný
zamietol. Navrhovateľka v konaní nepreukázala vlastnícke právo k spornej parcele, preto nie je aktívne

legitimovaná na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti a z tohto dôvodu súd jej nemohol podľa §
126 OZ poskytnúť ochranu.

10/ V predmetnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, z ktorého súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Predmetom konania bol spor týkajúci sa nehnuteľnosti - spornej plochy medzi parcelou č. XX/X vo
vlastníctve žalobkyne a susediacou parcelou č. XX/XX, ktorá je vo vlastníctve žalovaného.
Už počas života právnych predchodcov navrhovateľky aj odporcu existovali spory ohľadom hraníc
predmetných susediacich nehnuteľností, tieto spory začali v roku 1984, vyplýva to z dokladov Miestneho
národnéhovýboruP.N.zroku1984.Právnypredchodcažalobkyne -otecP.H.listomzodňaXX.X.XXXX

žiadal Miestny národný výbor P. N. o vyriešenie spornej záležitosti o hranici pozemku č. XX/X a XX/XX. V
listeuvádzal,žejehosusedU.F.-otecžalovaného,nakládolnajehopozemokrôznepredmety-kamene.
Miestny národný výbor vyriešil spornú záležitosť tak, že bola vykonaná obhliadka, preštudoval si kópiu
z pozemkovej mapy zo dňa 28.6.1984 vypracovanú Ing. O. a dospel k záveru, že U. F. neoprávneneuskladnil stavebný materiál na pozemok P. H. a bolo mu uložené aby ho odstránil. U. F. s vyjadrením
Miestneho národného výboru P. N. nesúhlasil, listom zo dňa 10.12.1984 sa vyjadril tak, že skládka
lomového kameňa je trvale umiestnená na ich pozemku a nie je dôvod na jej premiestňovanie. Opieral

sa o znalecký posudok Ing. M.. Zo záznamu z komisionálneho jednania na Miestnom národnom výbore
v P. N. zo dňa 26.1.1985 vyplýva, že znalecké posudky Ing. M. a Ing. M. neriešili spornú hranicu medzi
U. F. a P. H., ale spor medzi hranicou pozemku U. F. a D. N..
Z vyjadrenia Ing. B. M. - znalca z odboru geodézie zo dňa 23.1.1985 súd zistil, že pri delení pôvodnej
pozemnoknižnej parc. č. XX omylom bola nesprávne zakreslená majetková hranica v katastrálnej mape

medzi vlastníkmi P. H. a U. F. - ide o odskok na zadnej časti domu P. H., číslo domu XX, plocha ktorú
vytvára tento odskok patrí P. H. tak ako je to znázornené na poľnom nákrese.
Zo správ a z obsahu spisu Správy katastra A. sp. zn. X 242/2007 súd zistil, že navrhovateľka sa celú
záležitosťtýkajúcusaspornéhopriestorupokúšalariešiťcestouSprávykatastraA.,žiadalaoprešetrenie
zobrazenia hranice na katastrálnej mape. Bolo jej oznámené listom zo dňa 16.9.1991, že vytyčovací
náčrt vyhotovený Ing. O. môže slúžiť ako podklad pre súdne konanie o priebehu spornej hranice, neslúži

na opravu zákresu v pozemkovej mape, ktorý môže byť opravený až na základe rozhodnutia súdu
a geometrického plánu. Správa katastra A. začala katastrálne konanie, zistila, že priebeh vlastníckej
hranice medzi parcelami č. XX/X a XX/XX v pozemkovo knižnej mape je totožný s priebehom vlastníckej
hranice parciel registra C - KN č. XX/X a XX/XX na platnej katastrálnej mape a preto navrhla neopraviť
zákres vlastníckej hranice. Rozhodnutím zo dňa 28.9.2007 Správa katastra A. zamietla návrh na opravu

chyby v operáte katastra nehnuteľností týkajúcej sa zákresu priebehu vlastníckej hranice v katastrálnej
mape medzi parc. č. XX/X a č. XX/XX v kat. území P. N.. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že nebol
zistený nesúlad medzi súborom popisných a geodetických informácií katastra nehnuteľností parc.č. XX/
X a parc.č.XX/XX.
Zo znaleckého posudku Ing. Y. O. č. 4/2008 zo dňa 30.3.2009 súd zistil, že podľa pôvodného zamerania

zroku1930,kedyvypracovalgeometrickýnákresIng.X.,spornýúsekpatríP.H..VtomčaseIng.M.riešil
spor U. F. a suseda z opačnej strany. Ing. M. sa vyjadril, že pri delení pôvodnej pozemnoknižnej parc.č.
XX bola omylom nesprávne zakreslená hranica v katastrálnej mape medzi P. H. a U. F. a že odskok
patrí H. tak ako to je znázornené na poľnom nákrese Ing. X.. Predmetná sporná hranica viedla v súvislej
priamke bez sporného odskoku a bola chybne zakreslená do mapového operátu, nasvedčuje tomu

meračský náčrt z r. 1930 zameraný Ing. X., ktorý priradil spornú plochu ku parc. č. XX/X vo vlastníctve P.
H.. Rovnako túto plochu ako súčasť parcely č.XX/X zobrazoval aj situačný plán, ktorý dňa 14.12.1926
vypracoval Ing. S.. Záver znaleckého posudku hovorí, že sporná plocha označená parc.č.XX/XX ako
zastavaná plocha - dvor o výmere 19 m2 patrí dedičke po nebohom P. H..
Reambulačný poľný náčrt z roku 1930, ktorý spomína Ing. M. v znaleckom posudku vypracovanom v

konaní vedenom na OS Nitra pod sp.zn. 8 C 25/84 sa v dokumentácii Správy katastra A. nenachádza.
Spomínaný znalecký posudok sa týkal sporu medzi D. N. a odporcom a týkal sa parc.č. XX/XX, XX/XX,
XX/XX a XX/X, jednalo sa o suseda z opačnej strany.

11/ Podľa § 137 c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,

12/ Základnou podmienkou dôvodnosti, a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby
je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem

žalobcu, ktorý musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Pre žalobcu to znamená
nevyhnutnosťtvrdiťadokázaťskutočnosti,zktorýchvyplývaexistencianaliehavéhoprávnehozáujmuna
žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.
Pokiaľ súd dospeje k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti, zamietne
návrh, bez toho, aby sa súčasne zaoberal meritom veci. Nedostatok preukázania naliehavého právneho

záujmu je samostatným a prvoradým dôvodom, pre ktorý nemôže určovacia žaloba obstáť a ktorý sám
o sebe bez ďalšieho vedie k jej zamietnutiu. Naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo
neplatnosti určitého právneho úkonu je daný len vtedy, ako takéto určenie nemožno dosiahnuť v inom
súdnom konaní, v ktorom si účastníci môžu uplatniť svoje práva alebo sa brániť voči uplatneným právam
druhého účastníka právneho vzťahu.

13/ Súd sa najskôr zaoberal tým, či žalobcovia majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V
konaní je nesporné, že žalovaný má na LV č. XX kat. území P. N. zapísanú aj spornú nehnuteľnosť, ktorá
je súčasťou parcely XX/XX, preto súd dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem napožadovanom určení, nakoľko určenie, že predmetná nehnuteľnosť patrí do dedičstva po zomr. P. H.
nemôžu dosiahnuť inak ako touto žalobou.

14/ Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

15/ Súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľným veciam poskytuje zákon v ustanovení § 126
OZ vlastníkom proti tomu, kto neoprávnene zasahuje do ich vlastníckeho práva. Najmä umožňuje
vydanie veci od toho, kto ju neprávom zadržuje. Základnou podmienkou úspechu vlastníckej žaloby je
preukázanie vlastníckeho práva /aktívna legitimácia/ a základným predpokladom úspešnosti návrhu na
vydanie veci je, že sa vec neoprávnene nachádza vo faktickej moci inej osoby než vlastníka. Žaloba

na vydanie veci predpokladá, že iná osoba neoprávnene, bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu
vlastníkovi a súčasne ju mu odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi, pasívna legitimácia patrí
osobe, ktorá má vec fakticky u seba, avšak nemá na to právny dôvod. Kumulácia petitov na určenie
vlastníckeho práva a na vypratanie nehnuteľnosti je možná, ak vlastníctvo žalobcu k požadovanej
nehnuteľnosti nie je zapísané v evidencii nehnuteľnosti. Ust. § 126 ods. 1 OZ dáva možnosť podania

reivindikačného návrhu /návrhu na vydanie veci/, ktorá v prípade nehnuteľnosti má podobu návrhu na
vypratanie. Základným predpokladom úspechu okrem preukázania neoprávneného užívania odporcom,
je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu, jedine ktoré zakladá aktívnu legitimáciu navrhovateľa.
Vlastníctvo k nehnuteľnosti možno nadobudnúť rozhodnutím štátneho orgánu, konkrétne katastrálneho
úradu a povolení vkladu do katastra nehnuteľnosti. V prípade absencie takéhoto rozhodnutia prichádza

do úvahy rozhodnutie súdu o určení vlastníckeho práva spolu s návrhom o vypratanie nehnuteľnosti.

16/ V prejednávanej veci sa žalobcovia ako dedičia po zomrelom P. H. sa domáhajú určenia, že
nehnuteľnosť - novovytvorená parc. č. XX/XX zast. plocha o výmere 19 m2 podľa GP č. 4/2008
G.. O. patrí do dedičstva po P. H. , ako aj vydania tejto nehnuteľnosti od žalovaného. V žalobnom

návrhu žalobkyňa v 1/ rade tvrdila, že novovytvorená parc. č. XX/XX zast. plocha o výmere 19 m2
vždy vlastnícky patrila jej otcovi a bola považovaná za súčasť parciel XX/X a XX/X, pričom prvé
nedorozumenie ohľadom tejto parcely medzi jej otcom a žalovaným došlo v roku 1984.
17/ Z dedičského rozhodnutia v konaní o dedičstve po nebohom P. H. zomrelom dňa XX. XX. XXXX
vedenom pod č.k. D 809/92-20 zo dňa 27. mája 1993, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 08. 1993

vyplýva, že predmetom tohto dedičského konania nebola parc. č. XX/.XX vedená na LV č. XX pre kat. P.
N. a ani jej časť. Predmetom dedičstva okrem iných nehnuteľností boli parcely vedené na LV č. XX pre
kat. územie P. N. a to parc. č. XX/X zast. plocha o výmere 888 m2 a par. č. XX/X záhrada o výmere 1626
m2 teda vo výmerách zodpovedajúcich aj súčasnému listu vlastníctva. Z uvedeného vyplýva, že právny
predchodca žalobcov novovytvorenú parcelu č. XX/XX o výmere 19 m2, ktorá je v súčasnosti súčasťou

parc. č. XX/XX podľa príslušného LV č. XX pre kat. územie P. N. vlastnícky patriacej žalovanému nemal
zapísanú na príslušnom LV. Uvedená novovytvorená parcela po smrti právneho predchodcu žalobcov
nebola prejedaná v dedičskom konaní, preto súd dospel k záveru ( a to aj s poukazom na závery v
rozsudku Krajského súdu v Nitre 7Co/101/2011 - 246 zo dňa 13.12.2012 ), že žalobcovia sa správne
domáhajú určenia, že novovytvorená parc. č. XX/XX zast. plocha o výmere 19 m2 patrí do dedičstva

po nebohom P. H..
18/ Vo veci vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že spornú parcelu skutočne užíval právny
predchodca žalobcov P. H. a následne žalobkyňa v 1/rade, pričom toto ich užívanie potvrdila aj svedkyňa
Ing. C. vypočutá v konaní 12C/73/2009. Zo znaleckého posudku Ing. Y. O. č. 4/2008 zo dňa 30.3.2009
nesporne vyplýva, že podľa pôvodného zamerania z roku 1930, kedy vypracoval geometrický nákres

Ing. X., sporný úsek patrí P. H.. V tom čase G.. M. riešil spor U. F. a suseda z opačnej strany, pričom Ing.
M. sa vyjadril, že pri delení pôvodnej pozemnoknižnej parc.č. XX bola omylom nesprávne zakreslená
hranica v katastrálnej mape medzi P. H. a U. F. a že odskok patrí H. tak ako to je znázornené na poľnom
nákrese Ing. X.. Predmetná sporná hranica viedla v súvislej priamke bez sporného odskoku a bolachybne zakreslená do mapového operátu. Rovnako túto plochu ako súčasť parcely č.XX/X zobrazoval
aj situačný plán, ktorý dňa 14.12.1926 vypracoval Ing. S.. Záver znaleckého posudku hovorí, že sporná
plocha označená parc.č.XX/XX ako zastavaná plocha - dvor o výmere 19 m2 patrí dedičom po nebohom

P. H..
Žalovaný sa bránil tým , že sporná plocha patrí jemu, lebo geometrický plán č. 4/2008 Ing. O. bol
vyhotovený podstatne neskôr a odporuje reambulačnému náčrtu z roku 1930. Uvedený reambulačný
poľný náčrt z roku 1930, ktorý spomína Ing. M. v znaleckom posudku vypracovanom v konaní vedenom
na OS Nitra pod sp.zn. 8 C 25/84 sa v dokumentácii Správy katastra A. nenachádza a súdu nebol

predložený, preto tieto námietky žalovaného súd nepovažoval za preukázané.

19/ Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a určil, že nehnuteľnosť označená v geometrickom
pláne č.42008- zn zo dňa 20.3.2009 Ing. Y. O., parc.č. XX/XX - zastavaná plocha o výmere 19m2, ktorá
vznikla z pôvodnej parcely XX/XX - zastavaná plocha o výmere 640 m2, zapísaná v LV č. XX kat.úz. P.

N., obec P. N., okres A., patrí do dedičstva po P. H., zomr. 10.3.1992, pričom geometrický plán č. 42008-
zn tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

20/ Žalobcovia sa zároveň domáhali vydania predmetného pozemku zo strany žalovaného. V tejto
časti súd žalobu zamietol ako predčasne podanú, nakoľko súd v tomto konaní iba rozhodol, že sporná

nehnuteľnosť patrí do dedičstva po P. H., avšak v súčasnosti nie je možné určiť, kto následne
túto nehnuteľnosť zo žalobcov ako oprávnených dedičov zdedí, nakoľko najskôr musí prebehnúť
dedičské konanie o novoobjavenom majetku. Až dedič predmetnej parcely bude ako vlastník spornej
nehnuteľnosti aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie veci, samozrejme v prípade, že
žalovaný nebude chcieť uvedenú parcelu vlastníkovi vydať.

21/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania. Žalobcovia boli v konaní úspešní len v 1. výroku žalobného petitu, pričom čo
sa týka 2. výroku ohľadom vydania nehnuteľnosti, v tejto časti súd žalobu zamietol a teda úspech mal
žalovaný. Keďže úspech žalobcov bol len čiastočný, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na

náhradu trov konania.

22/ Vo výroku IV. rozsudku súd zaviazal žalobcov v 1 - 3 rade spoločne a nerozdielne zaplatiť súdny
poplatok za návrh vo výške 99,50 eur, nakoľko žalobcovia doposiaľ zaplatili len súdny poplatok vo výške
99,50 eur, ktorý predstavuje len jeden výrok petitu, pričom žalobou sa domáhali, aby súd rozhodol o

dvoch výrokoch petitu. Každý výrok žalobného petitu je pritom spoplatnený samostatnou sadzbou v
zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, v tomto prípade podľa položky 1 písm. b).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie
sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.