Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. január 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 2Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2713207653
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Michaláčová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2713207653.17

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci žalobcu: L. V.oC.k nar. XX.X.XXXX, bytom L., T. XXXX/XX,
štátna občan SR, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Pekar, AK so sídlom Potočná 191/39, Skalica,
proti žalovanému: H., L..C..o., so sídlom F., V. XXXX/XX, K.: XX XXX XXX (predtým X., s.r.o.),
zastúpenému advokátom: JUDr. Ľubomír Vanek, AK so sídlom Skalica, Škarniclovská 1, o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, o návrhu žalobcu na nariadenie

neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 15.10.2013 domáhal určenia, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnanca zo dňa 16.08.2013, ktoré bolo dané podľa § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce zamestnávateľom, je neplatné. Navrhovateľ sa zároveň domáhal náhrady mzdy

za dva mesiace vo výške 1.274 € a náhrady trov konania. Uznesením č.k. 2Cpr/4/2013-160 zo dňa
28.9.2015 súd pripustil zmenu žaloby v výšky požadovanej náhrady mzdy s tým, že podľa zmenenej
žaloby sa žalobca domáha náhrady mzdy za čas od 1.11.2013 do 31.5.2015 vo výške 14.993,85 € s
príslušenstvom.

2. Okresný súd Skalica čiastočným rozsudkom č.k. 2Cpr/4/2013-184 zo dňa 29. októbra 2015 určil, že

okamžité skončenie pracovného pomeru L. V.č, nar. XX.X.XXXX, bytom L., T. XXXX/XX u odporcu X.
L..r.o., so sídlom V.ľá XX, XXX XX L. IČO: XXXXXXXX zo dňa 16.8.2013 je neplatné s tým, že o nároku
žalobcu na zaplatenie náhrady mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru a o náhrade trov
konania súd rozhodne v konečnom rozsudku. Žalovaný podal dňa 28.12.2015 v zákonnej lehote proti
vyššie uvedenému čiastočnému rozsudku odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave dňa
17.5.2016 rozsudkom č.k. 9CoPr/1/2016-222 tak, že napadnutý čiastočný rozsudok súdu prvej inštancie

potvrdil. Rozhodnutie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 7.7.2016.

3. Dňa 7.9.2016 žalovaný podal dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k.
9CoPr/1/2016-222 zo dňa 17.5.2016 a žiadal, aby dovolací súd žalobu zamietol alebo zrušil napadnutý
rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Nakoľko žalovaný nezaplatil súdny
poplatok za dovolanie ani na výzvu súdu, súd uznesením č.k. 2Cpr/4/2013 - 249 zo dňa 28.10.2016

zastavil dovolacie konanie. Následne bolo toto rozhodnutie zrušené uznesením zo dňa 21.11.2016 podľa
§ 10 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch, keďže žalovaný zaplatil poplatok za dovolanie v odvolacej
lehote.

4.Žalobcadňa8.12.2016doručilOkresnémusúduSkalicanávrhnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,
ktorým žiadal uložiť žalovanému povinnosť zložiť do úschovy Okresného súdu Skalica sumu 16.617,35

€, a to do doby právoplatného skončenia konania vo veci samej. Zároveň si voči žalovanému uplatnil
nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že čiastočným rozsudkom Okresného súdu Skalica zo dňa29.10.2015, Č. k. 2Cpr/4/2013-184 rozhodol Okresný súd Skalica tak, že určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru žalobcu u žalovaného je neplatné. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej
lehote odvolanie. Rozsudkom zo dňa 17.5.2016 č.k. 9CoPr/l/20l6-222 Krajský súd v Trnave rozhodnutie

súdu prvej inštancie potvrdil. Rozsudok Okresného súdu Skalica nadobudol právoplatnosť dňa 7.7.2016.
Žalovaný proti rozsudku Krajského súdu Trnava podal dňa 7.9.2016 dovolanie. Uznesením zo dňa
28.10.2016 č.k. 2Cpr/4/2013-249 súd prvej inštancie konanie zastavil pre nezaplatenie súdneho
poplatku. Uznesením zo dňa 21.11.2016 č.k. 2Cpr/4/2013-254 súd prvej inštancie zrušil uznesenie o
zastavení konania, keď žalovaný v lehote na podanie odvolania súdny poplatok za dovolanie zaplatil.

Nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že kontrolou zápisov v obchodnom registri
zistil, že dňa 1.12.2015 sa uskutočnila u žalovaného zmena obchodného mena na H., L..C..I.. Súčasne
bol uskutočnený i zápis v časti: Spoločnici, kde spoločníkom v spoločnosti s obchodným menom H.
L..C..o sa stal: H. K., M.X. XX, U. XXXX, F. C.. Z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I
žalobca ďalej zistil, že do Zbierky listín bola účtovná závierka posledný raz uložená za rok 2014. Za rok
2015 účtovná závierka už do Zbierky listín Okresného súdu Bratislava l doručená nebola. Kontrolou v

registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky žalobca zistil, že u žalovaného
je v súčasnosti evidovaných 0 zamestnancov. Podľa žalobcu je z vyššie uvedeného nepochybné, že
žalovaný svojím procesným postupom v rámci súdneho konania o neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru vykonáva úkony, ktoré spôsobujú prieťahy v danom konaní. Zároveň účelové
konanie žalovaného spôsobilo to, že súd prvej inštancie už viac než tri roky od podania žaloby o

určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru stále nerozhodol o žalobcovom nároku na náhradu
mzdy. Počas obdobia od vyhlásenia čiastočného rozsudku Okresným súdom Skalica dňa 29.10.2015
pôvodný spoločník a konateľ žalovaného C. H. uskutočnil úkony smerujúce k zmene vlastníckej štruktúry
žalovaného na osobu s trvalým pobytom v F. C., k zmene sídla žalovaného a k zmene zamestnaneckej
štruktúry, keď v súčasnosti má žalovaný podľa Štatistického úradu SR nula zamestnancov. Žalobca má

za to, že všetky tieto horeuvedené úkony zo strany pôvodného spoločníka žalovaného, resp, samotného
žalovaného, je nutné považovať za účelové s cieľom znemožniť opätovné nastúpenie do pôvodného
miesta výkonu prácu a súčasne zabrániť vymoženiu požadovanej náhrady mzdy a tiež náhrady trov
právneho zastúpenia. Z vyššie uvedeného konania žalovaného je jednoznačne preukázané, že bude
exekúcia ohrozená, teda že nárok žalobcu na náhradu mzdy bude nevymožiteľný, keď je v súčasnosti

nepochybné,žedoprávoplatnostiskončeniasúdnehokonaniazostanenastranežalovanéholensubjekt
bez akéhokoľvek hnuteľného či nehnuteľného majetku. Žalobca má dôvodné obavy, že jeho exekúcia
bude ohrozená, preto žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. b) CSP
a uložil žalovanému uložiť do úschovy peňažnú sumu spolu vo výške 16.617,35 eur, ktorá pozostáva
z nároku na náhradu mzdy vo výške 14.993,85 € v zmysle úpravy petitu zo dňa 2.7.2015, ktorá bola

pripustená uznesením zo dňa 28.9.2015, a ďalej z nároku na náhradu trov právneho zastúpenia v sume
1.623,50 € v zmysle pripojeného vyčíslenia. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca
pripojil výpis zo štatistického registra organizácií, uznesenie Okresného súdu Skalica zo dňa 28.9.2015
(pripustenie zmeny petitu), vyúčtovanie trov konania, zápisnicu z porady s klientom zo dňa 27.11.2014
a zo dňa 13.5.2015 a potvrdenku Okresného súdu Skalica o zaplatení sumy 3,15 €.

5. Súd mal preukázané z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sro,
Vložka číslo: 108137/B, že spoločnosť s ručením obmedzeným s prideleným IČO: XX XXX XXX zmenila
odo dňa 1.12.2015 obchodné meno z X., L..r.o. na H., L..C..o., ďalej zmenila sídlo z V.ľ/XX, XXX XX
L. na V.čXXX/XX, Bratislava - mestská časť Petržalka 851 01. S účinnosťou od 1.12.2015 je jediným

spoločníkom a konateľom spoločnosti H. K., M. XX, U. XXXX, F. C., vznik funkcie: 07.10.2015, pred ním
bol konateľom a jediným spoločníkom C. H., V.ľ/XX, XXX XX L., ktorého funkcia skončila k 7.10.2015.

6. Z informatívneho výpisu zo štatistického registra organizácií vedeného Štatistickým úradom SR,
sekcia Kategória veľkosti organizácie vyplýva, že spoločnosť H., s.r.o., IČO: XX XXX XXX patrí do

kategórie organizácií s 01-0 zamestnancami.

7. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

8. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.9. Podľa § 325 ods. 2, písm. b) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila
peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.

10. Podľa § 132 ods. 1 C.s.p., v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

11. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

12. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa
§ 325 ods. 1 , inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

13. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

14. Podľa § 6 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodným majetkom na účely tohto zákona sa rozumie
súhrn majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré
patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie.

15. Podľa § 106 ods. 1, veta prvá Obchodného zákonníka, spoločnosť zodpovedá za porušenie svojich
záväzkov celým svojím majetkom.

16. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania i po jeho skončení

v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Neodkladné opatrenie je v civilnom sporovom konaní procesným inštitútom, ktorý umožňuje
poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne
nerozhodne o veci samej. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len
dočasnej úpravy pomerov by bolo právo strany (navrhovateľa neodkladného opatrenia) ohrozené,

prípadne by bola ohrozená exekúcia prejednávaného nároku. Výrok neodkladného opatrenia má
zabrániť vzniku a rozširovaniu škody alebo zhoršovaniu právnej pozície navrhovateľa v takej miere, že
sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Neodkladné opatrenie je namieste použiť tam,
kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Nariadenie neodkladného opatrenia je prípustné vtedy, ak sa tvrdí
alebo osvedčí právny vzťah medzi účastníkmi a tieto vzťahy vyžadujú okamžitú (dočasnú) úpravu. Pred

nariadením neodkladného opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma,
či je dostatočne dôvodný a ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného
opatrenia. Z charakteru neodkladného opatrenia a požiadavky zákonodarcu na rýchlosť jeho vydania
vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí a zvyčajne pre krátkosť času ani nemôže zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy

dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie.

17. V rámci civilného sporového konania je možné nariadenie neodkladného opatrenia iba na návrh
a za splnenia zákonných predpokladov. Kontradiktórne konanie je ovládané dispozičným princípom,
charakteristická je zodpovednosť strany za obsah podania. Z procesného hľadiska je zásadným

determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo § 326 C.s.p., podľa
ktorého návrh na neodkladné opatrenia má obsahovať náležitosti podľa § 132 C.s.p., opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie neodkladného opatrenia, opísanie skutočností
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie chráneného nároku a určitý, zrozumiteľný a vykonateľný petit.
Týmto je doplnený základný predpoklad (základné podmienky) pre nariadenie neodkladného opatrenia

uvedený v § 325 ods. 1 C.s.p., v ktorom sa na nariadenie neodkladného opatrenia požaduje len
to, aby bolo potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, alebo ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená. Zákon teda výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Jednása o osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Splnenie aspoň jednej
zo základných zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia (§ 325 ods. 1 C.s.p.)
súd primárne vyhodnocuje podľa návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností uvedených navrhovateľom.

Požiadavka odôvodnenosti súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Navrhovateľ musí
súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v
záujme dosiahnutia ochranného účelu. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom
osvedčiť.

18. Súd mal za preukázané, že žalobca navrhovaným neodkladným opatrením sleduje zaistenie
budúceho výkonu rozhodnutia. Vydanie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. b) C.s.p.
prichádza do úvahy vtedy, ak je predmetom sporu hnuteľná vec alebo zaplatenie peňažnej sumy.
Nevyhnutným predpokladom je, že povinná osoba má vec u seba, avšak držbu peňažných prostriedkov
nie je potrebné osvedčovať.

19. V konaní už bola preukázaná existencia právneho vzťahu medzi stranami a je daný tiež
súvis navrhovaného neodkladného opatrenia s vecou samou, avšak žalobca podľa názoru súdu
nebezpečenstvo zmarenia výkonu rozhodnutia neosvedčil opísaním reálneho konania žalovaného
smerujúceho k zníženiu jeho majetku, ktorý je možné postihnúť výkonom rozhodnutia, resp. iným

konaním, ktoré objektívne podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Ohrozenie
exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie vo veci samej, pričom exekučný titul nemusí
existovať v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ale postačuje ak je
nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho
konania vo veci samej. Navrhovateľ však musí osvedčiť dôvodnosť a trvanie chráneného nároku, čo

v danom prípade splnené bolo, keďže už bolo medzitýmnym rozsudkom rozhodnuté, že skončenie
pracovného pomeru so žalobcom bolo neplatné, a preto navrhovateľ osvedčil svoj nárok na náhradu
mzdy.

20. Obava z ohrozenia exekúcie je dôvodná v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti

realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie.
Postačuje reálna hrozba takýchto úkonov. Ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v realizácii úkonov
s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok (zmenšenie majetku), ale aj s kvalitatívnym
dopadom (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a s tým súvisiace zníženie speňažiteľnosti).

21. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania rozhodnutia súdu
prvej inštancie. Skutkový a právny stav veci sa posudzuje podľa náležitostí návrhu vyžadovaných v §
326 ods. 1 C.s.p.. Preto sa súd vyrovná len s tými okolnosťami, ktoré vyplývajú z návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a z použiteľného, spravidla hmotného práva. Toto pravidlo súvisí aj s tým, že
strany nemusia byť vypočuté a súd nie je povinný vykonávať ani iné dokazovanie.

22. Navrhovateľom navrhované neodkladné opatrenie sleduje zaistenie budúceho výkonu rozhodnutia,
preto okrem existencie nároku musí osvedčiť, že budúci výkon rozhodnutia by mohol byť ohrozený,
pričom nebezpečenstvo zmarenia musí byť reálne a hroziť bezprostredne. Zmena obchodného mena,
sídla a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným ešte sama osebe nemôže byť dôvodom pre

nariadenie neodkladného opatrenia, naopak, dôvodom môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú
obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Vzhľadom k tomu, že spoločnosť s
ručením obmedzeným zodpovedá za porušenie svojich záväzkov celým svojím majetkom (§ 106 ods. 1,
veta prvá Obchodného zákonníka), žalobca mal v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať
také rozhodujúce skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať záver, že žalovaný nedisponuje

majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť žalobcovu pohľadávku. Žalobca však neposkytol súdu
žiadne informácie o celkových majetkových pomeroch žalovaného, o jeho aktívach, či má funkčnú
prevádzku, či podľa jeho vedomosti žalovaný disponuje akýmkoľvek hnuteľným alebo nehnuteľným
majetkom. Samotná skutočnosť, že žalovaný v súčasnosti nemá žiadneho zamestnanca a že neuložil
do zbierky listín účtovnú závierku, neznamená sama o sebe, že žalovaný nevlastní žiadny majetok.

Žalobcom uvádzané konanie žalovaného, ktorým dosiahol zmenu konateľa spoločnosti, jej obchodného
mena a sídla, nie je bez ďalšieho konaním, ktorým by žalovaný znižoval hodnotu svojho majetku alebo
ktorým by sa úmyselne zbavoval svojho majetku za účelom poškodenia žalobcu. Nie je preukázaná
ani skutočnosť, z ktorej by vyplývala reálna a bezprostredná hrozba zmarenia výkonu rozhodnutia,keďže skutočné majetkové pomery žalovaného ako obchodnej spoločnosti v čase rozhodovania súdu
nie sú známe z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho listinných príloh. Tvrdenia
žalobcu, že je „absolútne jednoznačne preukázané, že bude exekúcia ohrozená“ a že je „nepochybné,

že do právoplatnosti skončenia konania zostane na strane žalovaného len subjekt bez akéhokoľvek
hnuteľného či nehnuteľného majetku“ neboli osvedčené, sú len nepodloženou domnienkou žalobcu, na
osvedčenie ktorej nedoložil ani neoznačil relevantný dôkaz týkajúci sa majetkovej situácie žalovaného,
prípadne takej jeho finančnej tiesne, ktorá by bola dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
Konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je konaním návrhovým, pričom žalobca v

danom prípade neuniesol bremeno tvrdenia skutočností odôvodňujúcich obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Dôkazné bremeno spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, jeho návrh by
mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho meritórne vybavenie. Žalobcov návrh síce obsahuje
opísanie určitých skutočností a úkonov žalovaného, z ktorých žalobca vyvodzuje obavu z ohrozenia
exekúcie,avšaktietojenutnéoznačiťakonedostatočnéprevyhoveniejehonávrhu.Pokiaľideoosobitné
náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nespôsobujú jeho nedostatky spravidla stav

brániaci pokračovaniu v konaní. Opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa síce
daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenia nariadil, má nevyhnutne za následok
zamietnutie návrhu. Aplikuje sa striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a
dôslednosť pri koncipovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho príloh.

23. Dôležitý je tiež princíp proporcionality, teda aby právne účinky neodkladného opatrenia
neobmedzovali povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Súd pri posudzovaní
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda musí zvažovať i to, či navrhovaným neodkladným
opatrením nezasiahne neprimerane do práv žalovaného a či ujma žalovaného nebude neprimeraná
prospechu žalobcu. Keďže však súdu nie sú známe majetkové pomery žalovaného, nemožno objektívne

posúdiť, do akej miery by uloženie povinnosti zložiť sumu vo výške 16.617,35 € ovplyvnilo podnikateľskú
činnosť žalovaného, ktorej cieľom je vytváranie zisku (z ktorého by následne mohol byť uspokojený aj
nárok žalobcu) a či by sa nejednalo o neprimeraný zásah do jeho majetkových práv.

24. Súd na základe vyššie uvedeného dospel k záveru, že žalobca návrhom neosvedčil, že bez

nariadenia neodkladného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, nakoľko
neopísal všetky rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce obavu, že exekúcia bude ohrozená, preto súd
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s § 328 ods. 1 C.s.p. zamietol ako
nedôvodný.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd,
ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak.