Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. december 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 23Sa/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200287
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Kálnayová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200287.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: O.. S. C., G.., bytom L., K. XA/XXXX, proti žalovanému:

Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 04. 2019, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu zamieta.
Krajský súd žalovanému nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 13. 04. 2019 podľa § 218 ods. 2 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o

zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. 01. 2019 potvrdil a odvolanie
žalobkyne v celom rozsahu zamietol.

2. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 12. 01. 2019 zamietol žiadosť
žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára Sociálnej poisťovne
pobočky Nitra zo dňa 27. 11. 2018 nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu žalobkyne bola posudkovým lekárom
určená na 30 %.

II.

3. Žalobkyňa voči rozhodnutiu včas podala voči rozhodnutiu zákonom stanovenej lehote odvolanie,
v ktorom doložila nové lekárske nálezy a poukázala podrobne na svoj nepriaznivý zdravotný stav.

Nesúhlasila so spôsobom posúdenia jej zdravotného stasvu posudkovým lekárom sociálneho poistnia
ako i so stanovenou mierou poklkesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Nesúhlasila s posudkom
posudkového lekára, považovala ho za účelový, tendenčný, nepresvedčivý a zaujatý.

III.

4. Žalovaný správny orgán ako odvolací orgán preskúmal spisovú dokumentáciu a vzhľadom na záver
posudkového lekára ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 22. 03.
2019, za účasti odborného lekára neurológa MUDr. Göböho, oboznámili sa s pripojenými lekárskyminálezmi z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. 04. 2019, 10. 04. 2019, EMG vyšetrenie z 10. 04.
2019, rehabilitačné vyšetrenie z 10. 02. 2019, neurochirurgické z 19. 02. 2019, urologické vyšetrenie
z 08. 02. 2019, ortopedické vyšetrenie z 04. 02. 2019, kardiologické vyšetrenie z 28. 05. 2018,

pneumologické vyšetrenie z 23. 04. 2018. U žalobkyne sa po artroskopickej operácii ľavého ramena
v minulosti zvýraznili bolesti krčnej a driekovej chrbtice, podpornými vyšetreniami boli verifikované
poruchy krčných a driekových medzistavcových platničiek. Pluánovaný operačný zákrok na krčnej
chrbtice bol opakovane odložený pre kolísanie krvného tlaku a genetické vyšetrenie zh dôvodu
vrodenej poruchy metabolizmu železa u matky. V klinickom neurologickom obreaze sú u žalobkyne

prítomné poruchy statodynamiky krčného a driekového úseku chrbtice. Klinicky ani elektromyografickým
vyšetrením nie je u nej potvrdené radikulárne dráždenie horných ani dolných končatín. Sila stisku na
horných končatinách je zachovaná, hybnosť v ľavom ramennom kĺbe je obmedzená v terminálnych
polohách, chôdza je samostatná, algická, pri dlhšej chôdzi s oporou limitovaná aj degeneratívnymi
zmenami bedrových a kolenných kĺbov. Hybnosť v bedrových kĺboch je obmedzená o tretinu rozsahu
pohybov, v kolenných kĺboch je bolesť obmedzená v terminálnych polohách. Hodnoty krvného tlaku

pri kombinovanej antihypertenzitívnej liečbe sú u žalobkyni kolísavé, bez potvrdených orgánových
zmien. Priedušková astma je u žalobkyne hodnotený ako ľahká. Spirometrické vyšetrenie z apríla 2018
nevykazuje známky ventilačnej poruchy. Posudkový lekár po komplexnom preštudovaní odborných
nálezov ako i nálezov doložených k odvolaciemu konaniu a po vlastnom objektívnom vyšetrení za
prítomnosti neurológa ponechal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, pre

rozhodujúce zdravotné postihnutie, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách
s miernym funkčným postihnutím krčného a driekového úseku chrbtice podľa kapt. XV. odd. E položka
3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.

Za iné zdravotné postihnutia žalobkyni zvýšil mieru poklesu o 10 %.

Celková miera poklesu u žalobkyni je podľa posudku posudkového lekára ústredia naďalej 40 %.
Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

5. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár
sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár ústredia.

Výkonlekárskejposudkovejčinnostijepodmienenýzískanímodbornejspôsobilostiposudkovéholekára,

ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený
do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkového lekárstvo. Z uvedeného vyplýva,
že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu účastníkov konania, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej
dokumentácie ako aj lekárskych správ a záverov posudkových lekárov.

Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles
schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako
1 rok.

Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného

predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.
Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v

percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným
dopadom najviac porovnateľná.

Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne
ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia a sú z hľadiska skutkového úplné,

dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez
nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.

Žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila také dôkazy, ktorými by bola spochybnila správnosť
posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jej nároku o invalidný dôchodok.

IV.

6. Žalobkyňa podala voči druhostupňovému rozhodnutiu žalovaného žalobu, v ktorej poukazovala
opätovne na nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu. Poukázala na to, že na základe tej istej

zdravotnejdokumentácie boljejzdravotnýstavposúdenýposudkovýmlekáromÚradupráce,sociálnych
vecí a rodiny, oddelenia posudkových činností, pracovisko Nitra a na základe týchto nálezov bol vydaný
posudok č. NR1/OPPnKŤZPaPČ/PČ/SOC/2018/64425 zo dňa 28. 02. 2018 a stanovil mieru funkčnej
poruchy 50 % podľa kapt. XII. A. bod 1. písm. c/ podľa prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. na základe
čoho jej bol dňa 21. 03. 2018 vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Žiadala

o opätovné posúdenie zdravotného stavu a zrušenia napadnutého rozhodnutia.

V.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 23. 07. 2019 poukázal na to, že nárok žalobkyne

bol posúdený podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalobkyňu vyšetril prísediaci
odborný lekár - neurológ a posudkový lekár žalovanej ústredia so sídlom v Nitre, ktorý zohľadnil
predloženú lekársku dokumentáciu ako aj novodoložené lekárske nálezy a súhrnne konštatoval, že
rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je poškodenie krčných a driekových medzistavcových
platničiek (M51) podľa kapt. XV. odd. E, položka 3 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.,

zodpovedá miera poklesu 30 % z percentujálneho rozpätia 20-35%. Na iné zdravotné postihnutia
žalobkyne ako je gonartroza, coxartroza a primárne esenciálna hypertenzia, ktoré podľa posudkového
lekára žalovanej vo vzájomných súvislostiach ovplyvňujú zdravotný stav žalobkyne, zvýšil percentuálnu
mieru o 10 %, na celkových 40 %. K dôkaznému prostriedku doloženému žalobkyňou k správnej
žalobe, a to rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o tom, že bola uznaná za občana

s ťažkým zdravotným postihnutím podľa zákona č. 447/2008 Z.z., nemá vplyv na spôsob a postup
posudzovania jej zdravotného stavu, na účely zistenia invalidity, pretože podľa § 153 ods. 5 zákona o
sociálnom poistení a prílohy č. 4 k zákonu sa vymedzujú ochorenia a zdravotné postihnutia podľa stupňa
závažnosti a prináležiaceho rozsahu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárskeznalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zákonom zverené výlučne posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.

Zdravotný stav žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi
posudkových lekárov a závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho
poistenia.

Podľa § 135 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy, alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žiadala žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

VI.
8. Žalobkyňa sa vyjadrením zo dňa 21. 08. 2019 vyjadrila k vyjadreniu žalovaného, kde namietala
nesprávne posúdenie percentuálnej miery poklesu, objektívneho zhoršenia ochorenia chrbtice, nemohla

v čase rozhodovania posudkového lekára predložiť, pretože ho nemala k dispozícii. Až kontrolná
MRI krčnej chrbtice zo dňa 20. 07. 2019 preukázala degeneratívne zmeny na krčnej chrbtici
a medzistavcových platničkách (osteochondróza IVD v rozsahu C3-C6; ventrálna spondylóza v
rozsahu C3-C7) a súčasne potvrdila zhoršenie pôvodného nálezu. Taktiež poukázala na kontrolné
neurochirurgické vyšetrenie zo dňa 20. 07. 2019. Poškodenie krčnej chrbtice je trvalé a vzhľadom na

jeho viacúrovnosť a preukázanú progresiu operačne ťažko uspokojivo riešiteľné, nakoľko z pôvodne
poškodenej úrovne C3/4 a aktuálne najviac javí poškodený úsek C4/5. Zmysel operačného riešenia
spochybňujú viacerí špecialisti, okrem iného aj MUDr. Tibor Göbö.
Je pre ňu nepochopiteľné, že podľa jedného zákona jej bola priznaná kompenzácia ako ťažko zdravotne
postihnutej osobe a súčasne podľa iného zákona tá istá osoba nie je uznaná za invalidnú.

VII.

9. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov
uvedených v žalobe žalobkyňou prejednal bez pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP a dospel k záveru,

že žaloba nie je dôvodná, a preto rozsudkom žalobu žalobkyne zamietol podľa § 190 SSP.
10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho
orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovaného správny súd konštatoval, že nezistil dôvod, že
by sa žalovaný odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré

vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
11. Žalobkyňa si požiadala žiadosťou zo dňa 27. 11. 2018 o invalidný dôchodok. Po podaní žiadosti
bol posúdený jej zdravotný stav prvostupňovým posudkovým lekárom v Nitre dňa 27. 11. 2018, ktorý
za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil degeneratívne zmeny na chrbtici podľa kapt. XV., odd.
E, položka 3 písm. b/ a určil mieru poklesu 30 %. Svoj posudok zdôvodnil tým, že žalobkyňa je

viac rokov liečená pre bolesti krčnej chrbtice, absolvovala MR vyšetrenie tohto úseku s nálezom
degeneratívnych zmien medzistavcových platničiek vo viacerých segmentoch, v segmente C5-C6 vľavo
s útlakom nervového koreňa C6 a v minulosti podstúpila aj vyšetrenie MR LS chrbtice s nálezom
spondiloartrotických zmien a protrúzie medzistavcovej platničky v segmente L5 S1, v klinickom náleze je
prítomnáporuchadynamikykrčnejadriekovokrížovejčastichrbtice,niesúprítomnéznámkypoškodenia

nervových štruktúr, žalobkyňa sa lieči pre artrozu váhonosných kĺbov, funkčne je rozsah pohyblivosti
tých kĺbov plný. Vysoký tlak krvi je liečbou kompenzovaný, absolvovala echokardiografické vyšetrenie -
systolická funkcia ľavej komory je dobrá, ejekčná frakcia je 60 %, stena ľavej komory je bez hypertrofie,
bez porúch kynetiky, astma bronchiále je hodnotená ako ľahká, spirometrické vyšetrenie z apríla 2018
nevykazuje známky ventilačnej poruchy pri nastavenej liečbe. Po zhodnotení zdravotného stavu miera

poklesu je 30 %.
Podľa posudkového lekára žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, nemá
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 30 %.

12. V dôsledku podaného odvolania bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobkyne prvostupňovým
posudkovým lekárom v Nitre dňa 22. 03. 2019, ktorý opätovne sa oboznámil s celou posudkovou
dokumentáciou, ako aj novodoloženými lekárskymi nálezmi - neurologické z 14. 12. 2018, 15. 02.2019, urologické z 08. 02. 2019, rehabilitačné z 18. 02. 2019, ortopedické vyšetrenie zo 04. 02. 2019,
neurochirurgické vyšetrenie z 19. 02. 2019 a EMG vyšetrenie ľavej hornej končatiny z 13. 03. 2019
a zvýšil percentuálnu mieru poklesu o 10 %, za iné zdravotné postihnutia, teda celková miera poklesu

je 40 %.

13. Voči prvostupňovému správnemu rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a druhostupňový správny
orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 04. 2019 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a
odvolanie žalobkyne zamietol.

14. Posudkový lekár ústredia, so sídlom v Nitre, ktorý preskúmal zdravotný stav žalobkyne dňa 22. 03.
2019, za účasti odborného lekára neurológa MUDr. Göböho, oboznámili sa s pripojenými lekárskymi
nálezmi z neurologického vyšetrenia zo dňa 24. 04. 2019, 10. 04. 2019, EMG vyšetrenie z 10. 04.
2019, rehabilitačné vyšetrenie z 10. 02. 2019, neurochirurgické z 19. 02. 2019, urologické vyšetrenie

z 08. 02. 2019, ortopedické vyšetrenie z 04. 02. 2019, kardiologické vyšetrenie z 28. 05. 2018,
pneumologické vyšetrenie z 23. 04. 2018. U žalobkyne sa po artroskopickej operácii ľavého ramena v
minulostizvýraznilibolestikrčnejadriekovejchrbtice,podpornýmivyšetreniamiboliverifikovanéporuchy
krčných a driekových medzistavcových platničiek. Pluánovaný operačný zákrok na krčnej chrbtice bol
opakovane odložený pre kolísanie krvného tlaku a genetické vyšetrenie z dôvodu vrodenej poruchy

metabolizmu železa u matky. V klinickom neurologickom obraze sú u žalobkyne prítomné poruchy
statodynamiky krčného a driekového úseku chrbtice. Klinicky ani elektromyografickým vyšetrením nie je
u nej potvrdené radikulárne dráždenie horných ani dolných končatín. Sila stisku na horných končatinách
je zachovaná, hybnosť v ľavom ramennom kĺbe je obmedzená v terminálnych polohách, chôdza je
samostatná, algická, pri dlhšej chôdzi s oporou limitovaná aj degeneratívnymi zmenami bedrových a

kolenných kĺbov. Hybnosť v bedrových kĺboch je obmedzená o tretinu rozsahu pohybov, v kolenných
kĺboch je bolesť obmedzená v terminálnych polohách. Hodnoty krvného tlaku pri kombinovanej
antihypertenzitívnej liečbe sú u žalobkyni kolísavé, bez potvrdených orgánových zmien. Priedušková
astma je u žalobkyne hodnotený ako ľahká. Spirometrické vyšetrenie z apríla 2018 nevykazuje známky
ventilačnej poruchy. Posudkový lekár po komplexnom preštudovaní odborných nálezov ako i nálezov

doložených k odvolaciemu konaniu a po vlastnom objektívnom vyšetrení za prítomnosti neurológa
ponechal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, pre rozhodujúce zdravotné
postihnutie, a to degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným
postihnutím krčného a driekového úseku chrbtice podľa kapt. XV. odd. E položka 3 písm. b/ prílohy č.
4 k zákonu č. 461/2003 Z.z.

Za iné zdravotné postihnutia žalobkyni zvýšil mieru poklesu o 10 %.

Celková miera poklesu u žalobkyni je podľa posudku posudkového lekára ústredia naďalej 40 %.
Žalobkyňa preto nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , lebo pre dlhodobo

nepriaznivý zdravotný stav, nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
15. Nové skutočnosti, ktoré by pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne neboli známe
a zhodnotené a ktoré by prípadne odôvodňovali ďalšie doplnenie posudku. Posudkový lekár rozhodol
po vlastnom vyšetrení zdravotného stavu žalobkyne a posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí,

na ktoré si žalobkyňa sťažuje a svoj posudok aj náležite zdôvodnil.
16. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia
žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného
vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobkyne nie je zhoršený na úroveň invalidity.
17. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového

poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a
posudkový lekár sociálneho poistenia sociálnej poisťovne ústredia.
Výkon lekárskej posudkovej činnosť je podľa zákona č. 578/2004 Z.z,. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí
mať špecializáciu v špecializovanom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do

špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť
posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného
stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia, doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z
lekárskych správ a záverov odborných lekárov.18. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej veci
trval dlhšie ako jeden rok.
Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné
postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu.
Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia

liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
nespočítavajú.

Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú
hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným

dopadom najviac porovnateľná.
Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa
predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
19. Medzi účastníkmi konania bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a iného
zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení.

20. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného
poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť, vyžaduje
lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych dané do právomoci posudkovým lekárom sociálneho
poistenia.

21. Na nové lekárske nálezy, ktoré predložila žalobkyňa v žalobe nemohol súd prihliadnuť, ani ich
posudzovať posudkovým lekárom, pretože v zmysle § 135 SSP, na rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav
v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
22. Správny súd vykonaným dokazovaním nezistil žiadny relevantný dôvod, pre ktoré by malo byť
rozhodnutiežalovanéhoorgánuzrušené,apretožalobuakonedôvodnúpodľa§199SSPzamietol.Akby

žalobkyňa relevantným spôsobom preukázala výrazné zhoršenie svojho zdravotného stavu lekárskymi
nálezmi, môže kedykoľvek požiadať žalovaného o priznanie invalidného dôchodku.

23. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému nepriznal náhradu
trov konania, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133, ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon

neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1
mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak.

Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch
uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len

sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o
konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).