Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, October 22, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215206700
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2215206700.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiana Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Západoslovenská distribučná,
a.s., IČO: 36 361 518, Čulenova 6, 816 47 Bratislava, zastúpený: ius aegis s.r.o., so sídlom Ferienčíkova
7, Bratislava, IČO: 36 857 203, proti žalovanému: G. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. O. XXX, zastúpená:
JUDr. Helena Buzgóová, advokátka, so sídlom Alžbetínske nám. 2, Dunajská Streda, o zaplatenie

269,21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 7C/231/2015-58 zo dňa 09.05.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti úrokov z omeškania a
v časti povolenia splátok m e n í tak, že žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu
269,21 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05% ročne od 09.10.2015 do zaplatenia, všetko v
splátkach po 20,- Eur mesačne splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok

splatnosť celého plnenia.

II. Žalobcovi sa voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 269,21 eur po 20 eur mesačne počnúc nasledujúcim mesiacom po právoplatnosti rozsudku.

Vo výroku II. súd vo zvyšku žalobu zamietol. Vo výroku III. súd žalobcovi náhradu trov konania
nepriznal. Opravným uznesením súd opravil výrok I. tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 269,21 eur po 20 eur mesačne vždy k 15.dňu v mesiaci počnúc nasledujúcim mesiacom po
právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie s poukazom na § 46 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, §
282 a § 257 CSP, vecne odôvodnil tým, že žalobcovi podľa § 46 zák. č. 251/2012 ZZ. o energetike

v znení neskorších predpisov vznikla škoda, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 3202749 vo výške 269,21
eur so splatnosťou 2.6.2012. V priebehu konania žalovaná nevedela produkovať žiaden relevantný
dôkaz preukazujúci platenie za dodávku elektriny žalobcom, preto napokon uznala dlh a súd rozhodol
rozsudkom na základe uznania podľa § 282 CSP. Žalobca v konaní žiadal aj úroky z omeškania a
náhradutrovkonania Žiadnymspôsobomvšaknepreukázal,žeodroku2012bolažalovanáakýmkoľvek
spôsobom vyzvaná na úhradu preto žalovaná podľa názoru súdu so splatením dlhu sa nedostala do

omeškania , preto v tejto časti súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol aplikáciou §
§ 257 CSP keď mal zato, že existujú dôvody vhodné osobitného zreteľa . Dôvody vhodné osobitného
zreteľa spočívajú v tom, že žalovaná vzhľadom aj na svoj vek si neuvedomila, že platila úhrady zaelektrinu inému dodávateľovi (ZSE Energia), o čom predložila aj doklady o zaplatení. Žalobca mohol
aj mal upozorniť žalovanú na jej dlh, čo však neučinil. V prípade, že by žalobca postupoval seriózne
voči žalovanej a upozornil ju na nedoplatok ešte v roku 2012, zrejme by nedošlo k súdnemu konaniu.

Priznanie náhrady trov konania žalobcovi by bolo nespravodlivé.

3. Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti úrokov z omeškania, v časti povolenia splátok a v časti
náhrady trov konania podal prostredníctvom advokáta odvolanie žalobca, ktorým navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť jeho žalobe, uplatniac odvolacie dôvody podľa § 365

ods. 1 písm. a), b), f) a h) C.s.p.. V časti povolenia splátok odvolateľ namietal, že súd povinnosť zaplatiť
istinu v splátkach nenaviazal na doložku, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok
splatnosť celého plnenia. Zároveň súd povolenie splátok ničím neodôvodnil, ani neaplikoval ust. § 232
ods. 4 CSP. Odvolateľ však nenamieta povolenie splátok. V časti zamietnutého úroku z omeškania
odvolateľ poukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry a právnej doktríny sa ako jedna z foriem
výzvy veriteľa na plnenie považuje aj samotná žaloba, súd preto nesprávne skonštatoval, že žalovaná sa

nedostala do omeškania. Pri správnej aplikácii § 563 OZ mal súd dospieť k tomu, že žalovaná sa dostala
do omeškania dňom nasledujúcim po doručení žaloby, v danom prípade dňom 09.10.2015. Právny
vzťah, z ktorého vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania vznikol do 31.03.2013 (neoprávnený
odber 12.02.2012 - 11.04.2012), žalobca má v zmysle § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na
úroky z omeškania vo výške 8,05% ročne. Odvolateľ namietal nepriznanie mu náhrady trov konania,

keď neboli splnené podmienky v zmysle § 257 CSP, toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne
a výnimka musí byť riadne odôvodnená, poukazujúc na rozhodnutia ÚS SR a ÚS ČR. Nesúhlasí s
poukazovaním na vek žalovanej, ktorá je v produktívnom veku a nič nenasvedčuje tomu, že by mala veci
vnímať inak než sú. Žalovaná do spisu doložila doklady o platení elektriny dodávateľovi ZSE Energia a.s.
až za obdobie 07-12/2012, teda po období trvania neoprávneného odberu. Žalovaná, v spore zastúpená

advokátkou,neúspešneaneúčelnehájilasvojeprávo.Prvépojednávaniedňa09.02.2016boloodročené
bez prejednania veci z dôvodov na strane advokátky žalovanej, žalobca preto podal návrh v zmysle ust.
§ 147a OSP na zaplatenie sumy 100,- eur, o ktorom súd nijako nerozhodol. Zohľadniac ust. § 470 ods.
2 CSP je súd povinný o tomto návrhu rozhodnúť aj za účinnosti CSP, vychádzajúc z princípu justifikácie
účinkov procesných úkonov, z princípu právnej istoty, ako aj princípu legitímnych očakávaní.

4.Žalovanáodvolanienepodala, kdourčenémuodvolaniužalobcusapísomnevyjadrilaprostredníctvom
advokátky, navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Popísala chronológiu užívania nehnuteľnosti a s tým
súvisiace platby za elektrinu za obdobie od roku 1981, preto odmieta tvrdenie, že odoberala elektrinu bez
platnej zmluvy. O nehnuteľnosť prišli nedopatrením tak, že dôverovali dcére a jej partnerovi. Žalovaná

býva v obecnom byte, jej jediný príjem činí starobný dôchodok, z ktorého uhrádza réžiu bytu a svoje
živobytie. Nikdy v živote nemala nedoplatky za energie, ale pre problémy v roku 2012 nevedela predložiť
iné doklady. V skutočnosti nebola nikdy upozornená na nedoplatok, dozvedela sa o ňom až po doručení
platobného rozkazu a následne sa hneď pokúsila pozbierať všetky doklady týkajúce sa úhrady za odber
elektriny. V skutočnosti je nútená zaplatiť žalobcovi duplicitne za odber elektriny. Preto považuje za

splnené podmienky ust. § 257 CSP.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné
(§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.)

a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté
rozhodnutievmedziachdanýchrozsahomadôvodmiodvolania,tedavýlučnevčastiúrokovzomeškania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je čiastočne

dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti
úrokov z omeškania a v časti povolenia splátok s použitím § 388 C.s.p. zmeniť.7. Už právoplatnou časťou preskúmavaného rozsudku (§ 367 ods. 3 C.s.p.) súd prvej inštancie uložil
žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 269,21 Eur.

8. Predmetom odvolacieho prieskumu sa tak stala len tá odvolaním napadnutá zamietajúca časť, ktorou
súd zamietol žalobu v časti s úrokov z omeškania vo výške 8,05% ročne od 09.10.2014 do zaplatenia,
povolenie splátok a náhrada trov konania.

9. Odvolací súd po preskúmaní rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého obsahu

spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
však nesprávne právne posúdil.

10. Vzhľadom na to, že odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie
bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania a dôvodom pre zmenu napadnutého rozsudku je

len právne posúdenie otázky úrokov z omeškania a povolenia splátok, odvolací súd nepovažoval za
potrebné a účelné na prejednanie odvolania nariaďovať pojednávanie, keď si to nevyžadoval ani dôležitý
verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP).

11. Odvolací súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania či doplnenia dokazovania, z ktorého vyplýva, že žalobca pri kontrole u žalovanej zistil
neoprávnený odber, ktorý trval od 12.2.2012 do 14.4.2012. O neoprávnenom odbere žalobca založil
doklad a to protokol o zistení neoprávneného odberu zo dňa 11.4.2012 a súčasne bola vyhotovená aj
fotografická dokumentácia. Žalobcovi podľa § 46 zák. č. 251/2012 Z.z. o energetike v znení neskorších
predpisov vznikla škoda, ktorú vyfakturoval faktúrou č. 3202749 vo výške 269,21 eur so splatnosťou

2.6.2012. V priebehu konania žalovaná nevedela produkovať žiaden relevantný dôkaz preukazujúci
platenie za dodávku elektriny žalobcom, preto napokon uznala dlh a súd rozhodol rozsudkom na základe
uznania podľa § 282 CSP.

12. V časti zamietnutého úroku z omeškania odvolateľ dôvodne poukázal na to, že v zmysle konštantnej

judikatúry a právnej doktríny sa ako jedna z foriem výzvy veriteľa na plnenie považuje aj samotná žaloba,
súd prvej inštancie preto nesprávne skonštatoval, že žalovaná sa nedostala do omeškania. Pri správnej
aplikácii § 563 OZ mal súd dospieť k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po
doručení žaloby, v danom prípade dňom 09.10.2015. Právny vzťah, z ktorého vznikol žalobcovi nárok
na úroky z omeškania vznikol do 31.03.2013 (neoprávnený odber 12.02.2012 - 11.04.2012), žalobca

má v zmysle § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. nárok na úroky z omeškania v zmysle § 517 ods.
1 a 2 Obč. zákonníka vo výške 8,05% ročne.

13. Odvolateľ dôvodne namietal tiež nedostatok výroku o povolení žalovanej zaplatiť prisúdenú sumu
v splátkach.

14. Podľa § 232 ods. 2 CSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak; podľa ods. 3 takéhoto ustanovenia lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu; napokon podľa ods. 4 rovnakého ustanovenia ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a

v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo
splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

15. Jedným z ustálených pravidiel rozhodovacej praxe súdov je pravidlo, podľa ktorého by k zaplateniu

celého dlhu i vo forme splátok malo prísť najneskôr do 36 mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa takáto výhoda poskytla (resp. v časovom intervale takéto rozpätie prekračujúcom nanajvýš
nepatrne) a to i pri zohľadnení okolnosti získania žalovaným nespornej výhody (odkladu) už praktickým
donútením žalobkyne uplatniť právo na súde.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že princípu vyváženej ochrany práv
oboch strán sporu, i so zreteľom k okolnostiam vlastným tejto konkrétnej veci zodpovedá lehota na
plnenie a povolenie splátok tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s
plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.17. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutejzamietajúcejčastiúrokovzomeškaniaavčastipovoleniasplátok,vsúladesust.§388C.s.p.

zmenil tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 269,21 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 8,05% ročne od 09.10.2015 do zaplatenia, všetko v splátkach po 20,- Eur mesačne splatných
vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že
omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. Odvolateľ tiež namietal nesprávnosť rozhodnutia o náhrade trov konania, namietajúc aplikáciu § 257
CSP.

19. Pri rozhodovaní o trovách konania sa ako prvé pravidlo uplatňuje pravidlo úspechu v spore v zmysle
§ 255 ods. 1 a 2 CSP, keď v zásade úspešná strana sporu (v tomto prípade žalobca, ktorého žalobe
bolo vyhovené) má právo na náhradu trov konania voči neúspešnej strane spore (v danom prípade voči

žalovanej).
20. Ustanovenie § 257 CSP (porovnateľne § 150 ods. 1 O. s. p., účinného do 30. júna 2016) vo
výnimočných prípadoch, z dôvodov hodných osobitného zreteľa, umožňuje však strane, ktorá by mala
inak právo na náhradu trov konania (v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP), túto náhradu nepriznať. Ide o
prípady, kedy náhradová povinnosť sa javí ako neprimeraná tvrdosť, preto posúdenie súdu musí vždy

vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Významné sú okolnosti vedúce žalobcu
k súdnemu uplatneniu nároku, postoj strán v konaní, ako aj ďalšie individuálne okolnosti prípadu,
relevantné z hľadiska aplikácie dotknutého ustanovenia. V kontexte uvedeného súd prihliada aj k
majetkovým, sociálnym a osobným pomerom všetkých strán sporu, teda nielen povinného, ale aj na
náhradu trov konania oprávnenú stranu sporu.

21.Vyššieuvedenávýnimkazpravidlaaplikácieustanovenia§255ods.1a2CSP(predtým§142ods.1
a 2 O. s. p.), umožňuje v konaní zohľadniť jedinečné skutkové osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré
odôvodňujú zamedzeniu neprimerane tvrdého postihu náhrady trov konania voči neúspešnej strane v
konaní (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 369/2013). Vyžaduje sa pritom,

aby boli bezpečne preukázané skutočnosti, na základe ktorých je ustanovenie § 257 CSP (§ 150 ods. 1
O. s. p.) preukázané (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 248/2010).

22. Ustanovenie § 257 CSP preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné
zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí

ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Pri posudzovaní
okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery
všetkých strán, a tiež na okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoj v
konaní (tu už s možnosťou zhodnotiť konkrétne správanie sa strán pred podaním žaloby na súd,
resp. v priebehu konania). Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam

konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako
neprimeraná tvrdosť voči strane a aby neodporovalo dobrým mravom. Účelom moderačného práva je
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania, a to v prípadoch, ak zákon nie
je spôsobilý postihnúť rozmanitosť skutkového stavu.
23. Cit. ust. § 257 CSP rovnako predstavuje odchýlku zo zásahy zodpovednosti za výsledok aj zo zásady

zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Znamená, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu nahradiť
trovykonaniaúspešnejstranecelkomalebosčasti.Existenciudôvodovhodnýchosobitnéhozreteľamusí
tvrdiť a preukázať strana inak povinná hradiť náhradu trov konania. Predmetné zákonné ustanovenie
tak rozširuje prvky, ktoré majú strany viesť k výraznému zvýšeniu zodpovednosti nielen za výsledok, ale
aj priebeh súdneho konania, najmä koncentráciu dokazovania. Aplikácia tohto ustanovenia musí preto

zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu.

24. Podľa odvolacieho súdu mal súd prvej inštancie správne za to, že v prejednávanej veci ide o
prípad, kedy je na strane žalovanej daný dôvod hodný osobitného zreteľa, spočívajúci na jednej strane
v pomeroch žalovanej, ktorá je starobná dôchodkyňa a jej jediným príjmom je starobný dôchodok,

na druhej strane aj v okolnostiach prejednávanej veci, keď predmetom sporu bol nárok odvíjajúci sa
z neoprávneného odberu elektrickej energie za obdobie 12.02.2012 až 11.04.2012, t.j. malo ísť o
neoprávnený odber len za 2 mesiace, a teda sa nejednalo o dlhodobý neoprávnený odber, z ničoho
nevyplynulo, že by v prípade žalovanej išlo o dlhodobú alebo opakovanú neplatičku. Z doloženýchlistinnýchdôkazovč.l.18-19tiežvyplýva,žeajzaobdobie01-03/2012bolirealizovanéplatbyzaelektrinu
na účet ZSE Energia a.s. vo výške 70,- eur mesačne. Aj keď vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia
vo veci samej už súd nemá priestor na prieskum dôvodnosti žalobného nároku v časti istiny 269,21

eur, vyššie uvedené okolnosti, z ktorých vyplýva, že zo strany žalovanej nešlo o úmyselné porušenie
povinnosti platiť za dodávku elektrickej energie, je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní o náhrade
trov konania. Žalovaná tiež dôvodne argumentuje tým, že žalobca ju pred podaním žaloby nevyzval
na zaplatenie žalovanej sumy. Zohľadniac zároveň status žalobcu, ktorý je etablovanou obchodnou
spoločnosťou, nepriznanie náhrady trov konania v tomto spore, ktorý má charakter bagateľného sporu,

nemožno považovať za neprimerané a neodôvodnené ekonomické zaťaženie žalobcu.
25. V posudzovanej veci z hľadiska materiálnej spravodlivosti tak bolo potrebné zohľadniť, že hoci mal
žalobca v spore takmer plný úspech (neúspech mal len v časti zamietnutých úrokov z omeškania), keď
súd jeho žalobe v prevažnej časti vyhovel, zároveň tu však boli preukázané také jedinečné skutkové
osobitosti prejednávaného prípadu, ktoré by znamenali nespravodlivý a neprimerane tvrdý postih, ak by
žalovaná bola zaviazaná na náhradu trov konania voči žalobcovi, súd prvej inštancie dôvodne aplikoval

ustanovenie § § 257 CSP, podľa odvolacieho súdu je dôvodné žalobcovi vôbec nepriznať nárok na
náhradu trov konania, a to z dôvodov uvedených v predchádzajúcich odsekoch.
26. O náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 257 C.s.p. a § 396
ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi sa voči žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania nepriznáva, pričom vzhľadom na vyššie preukázane dôvody hodné osobitného zreteľa takýto

záver zodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi stranami v otázke náhrady trov konania.
27. Odvolateľ dôvodne namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý nerozhodol o
jeho návrhu v zmysle ust. § 147a OSP, keď prvé pojednávanie dňa 09.02.2016 bolo odročené bez
prejednania veci z dôvodov na strane advokátky žalovanej, žalobca preto podal návrh v zmysle ust. §
147a OSP na zaplatenie sumy 100,- eur, o ktorom súd nijako nerozhodol. Zohľadniac ust. § 470 ods.

2 CSP je súd prvej inštancie povinný o tomto návrhu rozhodnúť aj za účinnosti CSP, vychádzajúc z
princípu justifikácie účinkov procesných úkonov, z princípu právnej istoty, ako aj princípu legitímnych
očakávaní. O tomto návrhu musí rozhodnúť súd prvej inštancie ako inštančne funkčne príslušný súd
a nie odvolací súd.

28.Ipodľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdovsúdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd preto už nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).