Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. november 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/143/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219010081
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3219010081.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra

Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému L. N., pre zločin obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. novembra 2019 odvolanie
prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovaného podané proti
rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 9. októbra 2019, sp. zn. 3T/22/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d), ods.2 Tr.por. z r u š u j e s a napadnutý rozsudok vo výroku o treste

odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por. sa

obžalovaný L. N. - nar. XX.XX.XXXX v Z. nad Z., trvale
bytom Z. nad Z., A. K. č. XXXX/XX,
t. č. v ÚVV Ilava

o d s u d z u j e :

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36
písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 5 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d),
ods. 4 Tr. zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 9. októbra 2019, sp. zn. 3T/22/2019 bol
obžalovaný L. N. uznaný za vinného zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1,
ods. 2 písm. a), d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a s poukazom na § 139 ods.
1 písm. c) Tr. zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Tr. zákona
na tom skutkovom základe, že

dňa 09.02.2019 v presne nezistenom čase okolo 15.30 hod. v Z. nad Z. na ul. K E. v záhradkárskej
oblasti "Za Valchy" asi 300 m za splavom na ceste vedľa potoku Radiša po predchádzajúcej verbálnej
hádke a vyhrážkach, že "ich pozabíja aj s materou", chytil svoju družku - poškodenú Y. H. za kabát, ktorý
mala oblečený na sebe a so slovami že ju zabije a utopí poškodenú Y. H. stiahol do potoka, kde bolahladina vody vo výške asi 40 cm, obkročmo stál nad poškodenou a oboma rukami ju v oblasti hrude
držal za kabát a tlačil ju pod hladinu vody po dobu necelej minúty, pričom bola ponorená celým telom
vrátane hlavy ležiac v potoku na chrbte, nedokázala dýchať, následne ju pustil, obaja vyšli späť na cestu

a spoločne pokračovali v chôdzi v smere do mesta, pričom sa opätovne poškodenej Y. H. vyhrážal, že
ju zabije, vulgárne jej nadával, pri splave ju jednou rukou chytil okolo krku a zhodil na zem, následne
poškodenáY.H.zostrachupredjehokonanímnastúpiladovozidlanáhodnéhookoloidúceho,doktorého
obvinený po nej hodil svoj mobilný telefón, poškodená Y. H. následkom jeho konania utrpela drobné
poranenia - pomliaždenie a oderky v oblasti čela a drieku vo veľkosti asi 2 cm.

Za tieto trestné činy bol obžalovaný odsúdený podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona s
prihliadnutím na § 38 ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l), n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods.
5 Tr. zákona, pri aplikácii § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 3 (tri) roky, na výkon ktorého okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b)
Tr. zákona zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť len vo výrokoch o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote podaným odvolaním
napadol prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou v neprospech obžalovaného pre
nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Prokurátor v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného uviedol doslovne
nasledovné:

Súd uložil obžalovanému úhrnný trest odňatia slobody podl'a § 41 odsek 1 Trestného zákona, pričom

prihliadol na dve pol'ahčujúce okolnosti podl'a § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, a to že sa
priznal k spáchaniu trestného činu, trestný čin úprimne ol'utoval a napomáhal pri objasňovaní trestnej
činnosti príslušnému orgánu, keď sa v plnom rozsahu doznal a uskutočnil na hlavnom pojednávaní
vyhlásenie o svojej vine a z pohl'adu vierohodnosti jeho úprimnej ľútosti súd prihliadal aj na jeho
ospravedlnenie poškodenej, a na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h) Trestného zákona,

keď spáchal viac trestných činov. Súčasne aplikoval ustanovenie § 38 odsek 5 Trestného zákona, a to
pri opätovnom spáchaní zločinu s prihliadnutím na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad
Bebravou č. k. 3T 15/2013 - 148. Ďalej súd pri ukladaní trestu vychádzal z ustanovenia § 39 Trestného
zákona, kedy dospel k záveru, že s poukazom na prijaté vyhlásenie obžalovaného je možné v prípade
uznania viny podl'a § 257 odsek 1 písmeno b), písmeno c) Trestného poriadku po prijatí vyhlásenia

obžalovanéhosúdommimoriadneznížiťtrestpodl'a§39odsek2písmenod),odsek4Trestnéhozákona.
V zmysle uvedeného uložil obžalovanému trest pod zvýšením upravenú dolnú hranicu trestnej sadzby
(4 roky a 6 mesiacov), a to uložením trestu na úrovni pôvodnej dolnej hranice základnej trestnej sadzby
vo výmere 3 roky. S rozsudkom okresného súdu vo výroku o vine ako i konaním, ktoré vydaniu rozsudku
predchádzalo sa stotožňujem, nestotožňujem sa však s výrokom o treste, pretože súdom uložený trest

je podl'a môjho názoru uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zároveň uvádzam, že
trest uložený na samej spodnej hranici upravenej zákonnej trestnej sadzby v zmysle § 39 odsek 4
Trestného zákona je pre obžalovaného neprimerane mierny a nespĺňa podmienky individuálnej, ako
aj generálnej prevencie trestu, je teda uložený v rozpore so zásadami ukladania trestov podl'a § 34
odsek 1, odsek 4 Trestného zákona. V danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 41 odsek

1 Trestného zákona, § 38 odsek 3 Trestného zákona s poukazom na § 36 písmeno l), písmeno n)
Trestného zákona, § 37 písmeno h) Trestného zákona a znížiť hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu ako aj § 38 odsek 5 Trestného zákona a zvýšiť dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Základná trestná sadzba (3 roky až 8 rokov) tak bola
upravovaná znížením jej hornej hranice o 1/3 na 6 rokov a 4 mesiace. Následne bolo potrebné zvýšiť

dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby na 4 roky a 8 mesiacov s poukazom na § 38 odsek
8 Trestného zákona, teda z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou upravenej zákonom ustanovenej
trestnej sadzby, a nie ako nesprávne postupoval súd, keď dolnú hranicu zvýšil o polovicu na 4 roky a
6 mesiacov, pričom možno usudzovať, že súd vychádzal pri určení polovice z dolnej hranice trestnej
sadzby 3 rokov, t.j. polovice 18 mesiacov. Podľa § 38 odsek 8 prvá veta Trestného zákona zníženie

hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podl'a odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci
zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel
medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V prípade ak by súd postupoval
správne, t.j. pri ustálení spodnej hranice upravenej trestnej sadzby na 4 roky a 8 mesiacov, nemoholby ani pri aplikácii § 39 odsek 4 Trestného zákona znížením upravenej dolnej hranice trestnej sadzby o
jednu tretinu uložiť trest vo výmere 3 roky. V zmysle uvedeného je zrejmé, že súdom uložený trest pri
aplikácii § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona je uložený mimo zákonom ustanovenej

trestnej sadzby. Taktiež sa nemožno stotožniť s tvrdením súdu, že potrestanie obžalovaného na dolnej
hraniciupravenejtrestnejsadzbybyboloneprimeraneprísne,aleprávenaopaktaktouloženýtrestbybol
adekvátny vo vzťahu k spáchanej trestnej činnosti ako aj k osobe obžalovaného. Napriek skutočnosti, že
obmedzovanie osobnej slobody malo krátke trvanie, obžalovaný sám od pokračovania trestnej činnosti
upustil, konal v afekte, u poškodenej nedošlo k dlhodobejším zdravotným či psychickým následkom,

nie je dôvodné aplikovať § 39 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona a uložiť obvinenému
trest pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby. Mám za to, že v danom konkrétnom prípade práve
s poukazom na osobnosť obžalovaného, možnosť jeho nápravy ako aj na okolnosti daného prípadu a
jeho zvlášť násilné správanie pri páchaní predmetnej trestnej činnosti je s poukazom na ustanovenie §
34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona nevyhnutné uložiť mu trest odňatia slobody v rámci upravenej
zákonnejtrestnejsadzby.Považujemzapotrebnézdôrazniťskutočnosť,žeuobžalovanéhosanejednalo

o výnimočný exces z jeho správania, keď z obsahu vyšetrovacieho spisu jednoznačne vyplýva, že vo
vzťahu k poškodenej išlo o opakované násilné útoky. Rovnako sa dopustil dvoch priestupkov v roku
2017 a 2018, ktoré možno posúdiť ako konanie násilného charakteru, v jednom prípade dokonca išlo o
fyzické napadnutie bývalej priateľky. Skutočnosť, že sa stíhaných trestných činov dopustil v afekte zlosti
a hnevu je potrebné zohl'adniť pri ukladaní trestu avšak v neprospech obžalovaného, nakol'ko práve

požitie alkoholu v čase inak povinnej abstinencie pri výkone ochranného protialkoholického liečenia
ambulantnou formou vediac ako alkohol na neho pôsobí, bol jedným zo spúšťačov jeho agresívneho
konania. Pod vplyvom alkoholu býva obžalovaný agresívny a jeho správanie sa stáva nepredvídatel'né,
ku ktorej závislosti má nekritický postoj a alkoholické nápoje pravidelne konzumuje. Taktiež je nutné
konštatovať, že uložené ochranné protialkoholické liečenie v rámci jeho predchádzajúceho odsúdenia

si neplní svoj účel. Vo vzťahu k osobe obžalovaného nemožno opomenúť ani jeho správanie sa pri
spáchaní skutku s poukazom na všetky okolnosti, kedy v návale hnevu prevrátil aj detský kočík s
vlastným dieťaťom, ktoré vypadlo z kočíka na zem. U obžalovaného ide o recidivistu a závažnosť tejto
skutočnosti je zvýšená predovšetkým tým, že aj v predchádzajúcom jeho odsúdení išlo o násilnú trestnú
činnosť. Je zároveň zrejmé, že uložený trest odňatia slobody u neho nesplnil svoj účel, aby sa napravil

a viedol riadny život.
Pokial' ide o okolnosti prípadu, ako aj osobu obžalovaného, je potrebné konštatovať, že u obžalovaného
nie sú dané žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali zhovievavejší prístup súdu, a to uložením trestu na
samotnej dolnej hranici zníženej upravenej zákonnej trestnej sadzby v zmysle § 39 odsek 2 písmeno
d), odsek 4 Trestného zákona. Vzhl'adom na vyššie uvedené považujem za nevyhnutné z dôvodu

potreby naplnenia účelu trestu, a to predovšetkým ochrany spoločnosti zabránením obžalovanému v
páchaní ďalšej trestnej činnosti a zabezpečením podmienok na jeho výchovu smerujúcu k vedeniu
riadneho života, uložiť obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici upravenej zákonnej trestnej
sadzby. Navrhujem preto, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací podľa § 321 ods. 1 písmeno
d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou

č.k. 3T 22/2019-278 zo dňa 09.10.2019 vo výroku o treste a následne podľa § 322 odsek 3 Trestného
poriadku sám rozhodol rozsudkom za nezmeneného skutkového stavu tak, že uloží obžalovanému L.
N. úhrnný trest odňatia slobody podľa § 183 odsek 2 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona
s prihliadnutím na § 38 odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno l), písmeno n) Trestného zákona, §
37 písmeno h) Trestného zákona, § 38 odsek 5 Trestného zákona na dolnej hranici upravenej trestnej

sadzby.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátora podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
verejnom zasadnutí 19. novembra 2019 na podklade včas podaného odvolania prokurátora, ktoré mu

spolu so spisom bolo predložené dňa 30. októbra 2019, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť týmto odvolateľom napadnutých výrokov o treste odňatia slobody a spôsobe
jeho výkonu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, prihliadajúc pritom aj na chyby,
ktoréneboliodvolanímvytýkanéamohlibypritomodôvodňovaťpodaniedovolaniapodľa§371ods.1Tr.
por. Uvedeným postupom zistil, odvolanie prokurátora podané v neprospech obžalovaného je dôvodné.

Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa
§ 371 ods. 1 Tr. por.Pokiaľ ide o preskúmanie správnosti postupu okresného súdu, ktoré predchádzalo vydaniu odvolaním
napadnutých výrokov rozsudku, z obsahu odvolania prokurátora vyplýva, že neobsahuje námietky voči
postupu súdu prvého stupňa a v tomto smere nezistil pochybenie ani odvolací súd.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd, vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného ako zločinu obmedzovania osobnej
slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a), d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zákona a s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona v súbehu s prečinom nebezpečného vyhrážania podľa §

360 ods. 1 Tr. zákona, teda výrokov o vine, ktoré neboli a ani nemohli byť napadnuté odvolaním (podľa
§ 257 ods. 5 Tr. por. súdom prijaté vyhlásenie obžalovaného o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné odvolaniami) a ktorých správnosť odvolací súd nemohol preskúmavať, postupoval pri
ukladaní trestu odňatia slobody, pri určení druhu a výmery trestu, ako aj spôsobu jeho výkonu v rozpore
so zákonom.

Obžalovanému pritom správne mimoriadne znížil trest odňatia slobody s použitím § 39 ods. ods.2
písm.d), ods.4 Tr. zák., keď mu však priznal nielen poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.l) Tr.zák.
(priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval), ale nesprávne aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm.n) Tr.zák. napriek tomu, že skutočnosť, že obžalovaný napomáhal pri
objasňovaní trestnejčinnostipríslušnýmorgánomužzohľadnilpripoužitímimoriadnehozmierňovacieho

opatrenia (§ 39 ods.2 písm.d/, ods.4 Tr.zák.). Nepochybil ani v tom smere, keď obžalovanému nepriznal
ani priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm.m) Tr.zák. z dôvodu, že odsúdenie za zločin, ktoré by bolo
podkladom pre použitie tejto priťažujúcej okolnosti už (v súlade so zásadou zákazu dvojitého pričítania
tej istej okolnosti) zohľadnil použitím ustanovenia § 38 ods.5 Tr.zák.

Vzhľadom na právny záver o vine mal teda súd prvého stupňa pri správnom postupe ukladať
obžalovanému L. N. trest odňatia slobody podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 183 ods.2 Tr. zák. s
použitím § 36 písm. l/ Tr. zák., § 37 písm.h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods.5 Tr. zák., teda s prihliadnutím
na rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností , pritom správne aj s použitím § 39 ods.
2 písm.d), ods.4 Tr. zák., nakoľko však správne aplikoval ustanovenie § 38 ods.5 Tr.zák. (obžalovaný

opätovne spáchal zločin).

Odvolací súd potom na podklade dôvodne podaného odvolania prokurátora podaného v neprospech
obžalovaného zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste
odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu a pochybenie okresného súdu napravil postupom podľa § 322

ods. 3 Tr. por. tak, že obžalovanému L. N. sám uložil podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr.
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona,
§ 38 ods. 5 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zákona per analogiam úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 rokov. Takto stanovený trest odňatia slobody podľa záverov odvolacieho
súdu zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1 až

4Tr.zák.,konkrétnejmierezávažnostispáchanýchtrestnýchčinovvyplývajúcichzichpovahyaspôsobu
spáchania, ako aj pomerom obžalovaného, jeho sklonom k páchaniu trestnej činnosti a možnostiam jeho
nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia
slobody v takto stanovenej výmere je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného
spoločnosťou. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm.b) Tr. zák. obžalovaného pre

výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pokiaľ ide o skutočnosť, že obžalovaný napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej
činnosti, odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 257 ods. 7 Tr. por., ak súd rozhodol,
že vyhlásenie obžalovaného prijíma, súčasne vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný

priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný takýmto postupom umožní prevziať výsledky
dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto boli konfrontované s výsledkami dokazovania na
hlavnom pojednávaní. V rámci súdneho konania podľa § 275 ods. 5 Tr. por., po priznaní viny páchateľom
(obžalovaným) sa postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 aj písm. h/ Tr. por., t. j. že súd pred
rozhodovaním o prijatí alebo neprijatí vyhlásenia obžalovaného podľa § 257 ods. 1 Tr. por. formou otázok

zisťuje, či sa obžalovaný „dobrovoľne priznáva a uznáva vinu za spáchaný skutok, ktorý v obžalobe
kvalifikuje ako trestný čin,“ čím pri kladnej odpovedi napĺňa podmienku napomáhania orgánom činným
v trestnom konaní pri objasňovaní trestnej činnosti.Je taktiež potrebné zdôrazniť, že skutočnosť spočívajúca v napomáhaní pri objasňovaní svojej trestnej
činnosti vyžaduje, aby páchateľ pomáhal tým orgánom, ktoré sú určené na objasňovanie trestnej
činnosti, teda nielen orgánom činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1 Tr. por.), ale aj súdu (§ 10 ods. 2 Tr.

por.). Aplikáciu tejto okolnosti, t.j. že páchateľ napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej
činnosti možno preto priznať aj v prípade, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobí vyhlásenie o
priznaní viny (§ 257 Tr. por.).

Odvolací súd zaoberajúc sa argumentáciou prokurátora uvádzanou v odvolaní vo vzťahu k trestu

odňatia slobody uloženému obžalovanému L. N. podľa odvolateľa v neprimerane miernej výmere,
považuje za potrebné uviesť, že na jednej strane štát chráni svoj záujem predovšetkým na ochrane
života,zdraviaimajetkuatoajzapoužitiaprísnychsankciípostihujúcichtaképrotiprávnekonanie,akého
sa dopustil obžalovaný, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon
v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 34 ods. 1, 3 Tr. zák. zakotvuje účel
trestu, ktorý má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj
na individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú
byť vyvážené. Trest má pritom postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv

na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

V posudzovanej veci sa v tomto smere okresný súd dôsledne zaoberal vyššie uvedenými skutočnosťami
majúcimi vplyv na potrestanie obžalovaného L. N.. Obžalovaný sa už v prípravnom konaní nielen priznal
k spáchaniu protiprávnej činnosti v celom rozsahu, ale túto aj oľutoval. Obžalovaný pritom navyše svoje

priznanie, oľutovanie a napomáhanie potvrdil vyhlásením o vine pred súdom prvého stupňa.

Najmä od 1. januára 2006, kedy nadobudli účinnosť nové trestnoprávne normy, došlo aj k zmene
v posudzovaní obsahu jednotlivých poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Za situácie, kedy došlo
k významnému posilneniu kontradiktórnosti konania pred súdom, keď prakticky ťažisko dokazovania

prešlo na konanie pred súdom, má postoj obžalovaného k tomuto dokazovaniu dôležitý význam.
Podľa § 257 ods. 7 Tr.por., ak súd rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma, zároveň vyhlási,
že dokazovanie v rozsahu v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku sa nevykoná. Obžalovaný
takýmto postupom umožní "prevziať" výsledky dokazovania z prípravného konania bez toho, aby tieto
boli konfrontované s výsledkami dokazovania na hlavnom pojednávaní. Primárne tým uľahčuje najmä

činnosť prokurátora v trestnom stíhaní, konkrétne v štádiu konania pred súdom tým, že prokurátor už
nemusí pred súdom navrhovať a vykonávať žiadne dôkazy za účelom preukázania pravdivosti svojich
skutkových tvrdení v obžalobe, z ktorého dôvodu prokurátor na hlavnom pojednávaní už nemusí v
tejto časti niesť pred súdom svoje dôkazné bremeno. V súlade s týmto názorom sú aj právne názory
vyslovené v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4Tdo 63/2016,

na obsah odôvodnenia ktorého uznesenia krajský súd týmto poukazuje. Obžalovaný tým, že pred súdom
urobil vyhlásenie o vine, teda podstatne uľahčil dokazovanie jeho trestnej činnosti, preto podľa názoru
odvolacieho súdu takýto postoj obžalovaného bolo potrebné pri ukladaní trestu tiež zohľadniť.

Postup súdu v uvedenom smere nebol pritom ani v rozpore so stanoviskom trestnoprávneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, na zjednotenie v otázke
rozhodovania o treste v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b/ alebo písm. c/ Trestného poriadku, uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov SR 5/2017 pod č.44.

Ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého
trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití

argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa §
257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ
(procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho,
aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.Aj podľa ustálenej súdnej praxe uznanie viny obžalovaným podľa § 257 ods.1 písm.b), písm.c) Tr.por.
(po prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, súdom) umožňuje naviac aplikáciu pre obžalovaného
podstatne priaznivejšieho postupu podľa § 39 ods.2 písm.d), ods.4 Tr.zák. per analogiam možnosťou

mimoriadneho zníženia trestu (rovnako ako páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody
o vine a treste).

Odvolacie námietky prokurátora v uvedenom smere považoval preto odvolací súd za nedôvodné a

neakceptoval ich.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení odvolací súd o dôvodne
podanom odvolaní prokurátora v neprospech obžalovaného rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.