Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 9, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114218099
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Stolárová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7114218099.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Stolárovou v spore žalobcu v 1. rade: A. a žalobkyne v 2.

rade: G. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ondrejom Lučivjanským,
so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, proti žalovanému v 1. rade: Z. M., nar. XX.X.XXXX, bytom v E.,
B. XX a žalovanej v 2. rade: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o zaplatenie 1.627,90 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. a 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade sumu
spolu vo výške 1.408 EUR spolu s 5,15 % úrokom z omeškania ročne od 09.08.2014 do zaplatenia, v
lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením čo i len jedného zo žalovaných ktorémukoľvek

zo žalobcov, povinnosť druhého žalovaného v rozsahu plnenia zaniká.

Žalobu o zaplatenie 5,15 % úroku z omeškania ročne zo sumy 1.408 EUR za obdobie od 11.07.2014
do 08.08.2014 z a m i e t a .

Konanie v prevyšujúcej časti z a s t a v u j e .

Žalobcom p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 72 %.

Štátu p r i z n á v a náhradu vynaložených výdavkov vo výške 70,86 EUR vo vzťahu k žalobcom, ktorí
sú povinní priznanú sumu zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet Okresného súdu Košice I v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou došlou súdu dňa 11.7.2014 domáhali voči žalovaným solidárneho zaplatenia
sumy 1.627,90 eur s 5,25 % úrokom z omeškania od 8.7.2014 do zaplatenia, titulom bezdôvodného
obohatenia.

2. Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť.

3. Žalobcovia skutkovo a právne nárok odôvodnili v žalobe tým, že sú výlučnými vlastníkmi nehnuteľnosti
- pozemku parc. č. XXX/X o výmere 50 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na
LV č. XXXXX pre kat. územie K. Z., obec E. - K. Z.. Žalovaní postavili v roku 2005 na danom pozemku
stavbu, ktorú stavebný úrad charakterizoval pod názvom „zimná a letná záhrada“. Žalobcovia uvádzajú,

že sa jedná o stavbu nepovolenú, postavenú bez stavebného povolenia, ktorá neoprávnene zasahuje
do vlastníckych práv žalobcov, nakoľko sa nachádza na ich predmetnom pozemku. V prípade, ak by
pozemok bol daný žalobcami do nájmu, pri jeho všeobecnej hodnote určenej polohovou diferenciáciou,
dosiahol by výťažok z nájmu na úrovni 813,95 eur ročne, čo je obvyklá trhová cena za prenájomuvedeného pozemku v danom mieste a lokalite. Za obdobie od 12.07.2012 do 11.7.2014 výťažok z
nájmu by tak činil sumu 1.627,90 eur, ktorú si ako bezdôvodné obohatenie uplatňujú voči žalovaným.
Právne nárok odôvodnili ustanovením § 451 OZ a § 456 OZ a tiež ustanoveniami § 517 ods. 2 OZ a

Nariadením vlády č. 20/2013, pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania.

4. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe z 22.8.2014 uviedli, že problematika usporiadania
vzťahov k predmetnej nehnuteľnosti je predmetom konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn.
18C/309/2009, pričom ako podstatná pre posúdenie oprávnenosti nárok žalobcov sa javí aj skutočnosť,

že žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť zastavanú stavbou Zimná a letná záhrada v exekúcii, pričom
predchádzajúcimi vlastníkmi nehnuteľnosti boli žalovaní. Súčasne upozornili na to, že žalovaná v 2. rade
označená v žalobe neexistuje.

5. Právny zástupca žalobcov podaním došlým súdu dňa 31.10.2014 opravil a doplnil označenie
žalovanej v 2. rade uvedením jej správneho dátumu narodenia.

6. Žalovaní po doručení žaloby dňom 8.8.2014 vo svojom písomnom vyjadrení zo 07.03.2016 uviedli,
že stavbu postavili na vlastnom pozemku v roku 2000; dňa 20.02.2006 na základe ich žiadosti na
dodatočné povolenie stavby, Stavebný úrad v Košiciach vydal nariadenie o odstránení stavby, pričom na
základe ich odvolania Krajský stavebný úrad v Košiciach rozhodnutie Stavebného úradu Mesta Košice

o odstránení stavby zrušil. Tiež poukázali na rozhodnutie Mesta Košice, ktorým bolo prerušené konanie
vo veci vydania rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby Letná a zimná záhrada B. XX v E., z ktorého
rozhodnutia je zrejmé, že sa nejedná o čiernu - nepovolenú stavbu, ale práve naopak, že stavba nie je
v rozpore s verejnými záujmami, chránenými stavebným zákonom.

7. Z listinného dokladu- Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Košiciach zo 16.11.2007, č.
XXXX/XXXXX vyplýva, že predmetným rozhodnutím KSÚ v Košiciach zrušil rozhodnutie Mesta Košice,
pracovisko Košice- Staré mesto č. MK-XX/XXXXXX-XX/I/BUN zo dňa XX.X.XXXX a vec vrátil na nové
prejednanie a rozhodnutie. Z jeho odôvodnenia vyplýva, že rozhodnutím Mesta Košice, pracovisko
Košice- Staré mesto č. MK-XX/XXXXXX-XX/I/BUN zo dňa 28.9.2007, bola zamietnutá žiadosť o

dodatočné povolenie stavby „Letná a zimná záhrada“ na ul. B. XX v E..

8. Z listinného dokladu- Rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice- Staré mesto zo dňa 22.4.2008,
č. MK-XX/XXXXXX-XX/I/BUN vyplýva, že predmetným rozhodnutím bolo konanie vo veci vydania
rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby „Letná a zimná záhrada na ul. B. XX, E.“ a súčasne vlastníci

pozemkov A. Z. a manž. G. Z. a Mesto Košice boli odkázaní na príslušný súd.

9. Žalobca v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 24.05.2016 uviedol, že nadobudol
predmetnú nehnuteľnosť v dražbe v exekučnom konaní vedenom voči žalovanému, ktorého spolu s
jeho manželkou pozná, boli to jeho susedia, ktorí si robili na dvore čo uznali za vhodné; prevádzkovali

pizzériu a letnú terasu, postavili šiator z kovových tyčí, ktorý bol postavený v rozpore so všetkými
stavebnými predpismi a začali tento vydávať za stavbu s cieľom dosiahnuť vydanie dodatočného
stavebného povolenia. Bolo jasné, že na akože stavbu povolenie nikdy nedostanú, ktorú odmietli
odstrániť, hoci vlastníkmi pozemku prestali byť ešte v roku 2005. Žalovaní odmietali akúkoľvek dohodu,
podávali na neho trestné oznámenie, že spolu s exekútorom mal byť členom organizovanej skupiny.

Podľa jeho názoru ide o stavbu dočasnú, ktorú bolo možné odstrániť jej demontážou. Má teda za
preukázané, že bol obmedzovaný v rozhodnom období v užívaní daného pozemku, pričom pri určení
výšky škody vychádza zo znaleckého posudku. K tvrdeniu žalovaného o tom, že žalovaný ho mal osloviť
s požiadavkou, aby mu pozemok predal, uviedol, že nejde o pravdivé tvrdenie. Podotkol, že už v dobe,
keď kupoval predmetný pozemok, existovalo rozhodnutie príslušného úradu o tom, že žalovaný má

stavbu odstrániť. Súčasne príslušný úrad ich odkázal na vyriešenie vlastníckych vzťahov na súd, na
základe čoho spolu s manželkou podal žalobu, ktorá bola vedená v konaní 18C/309/2009. K existencii
stavby žalovaných na svojom pozemku upresnil, že keďže žalovaní predmetnú stavbu neodstránili,
so svojim vlastníckym právom k predmetnému pozemku nevedel žiadnym spôsobom naložiť a tento
pozemok nemohol žiadnym spôsobom užívať. Predmetný pozemok kupoval za účelom, že si tam

napríklad zriadi, vybuduje garáž, a že nejakým spôsobom bude pozemok teda užívať, pretože opätovne
poukázal na to, že v čase, kedy vlastnícke právo k predmetnému pozemku nadobudol, mal vedomosť
o tom, že stavba na predmetnom pozemku je čierna, a že už v tej dobe bolo vydané rozhodnutie o
odstránení tejto čiernej stavby.10. Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 13.11.2015 a dňa 11.3.2016
uviedol, že v dobe, kedy si postavil Letnú a zimnú záhradu na predmetnom pozemku, predmetný

pozemok mal vo svojom vlastníctve a poukázal na zlý úmysel jeho ešte vtedajšieho suseda - žalobcu v
čase, keď kupoval predmetnú nehnuteľnosť, keďže vedel, že na pozemku je jeho stavba. Tiež uviedol,
že nie je pravdivé tvrdenie o tom, že ide o stavbu čiernu alebo o nepovolenú stavbu s tým, že s
touto otázkou sa vysporiadal aj súd v konaní 18C/309/2009. Poukázal na to, že v tej dobe žalobca
bol predsedom spoločenstva, pokiaľ ide o predmetný bytový dom, takže veľmi dobre poznal vlastnícke

pomeryvbytovomdomeaktvrdeniu,žetým,žemástavbunapozemkužalobcov,nazákladečohoužíva
ich pozemok, argumentoval, že to isté by mohol povedať aj on vo vzťahu ku žalobcom, keďže stavba je
na ich pozemku, takže žalobcovia užívajú jeho stavbu. Pokiaľ si dal postaviť Zimnú a letnú záhradu, v tej
dobe nemohol vedieť, že niekedy v budúcnosti sa zmení vlastníctvo, pokiaľ ide o pozemok, na ktorom
stavba je postavená. V ďalšom poukázal na to, že žalobcovia si uplatňujú predmetný nárok v rozpore
s dobrými mravmi. Uviedol, že ešte v roku 2008 ústne navrhol žalobcovi, že pozemok odkúpi za tých

podmienok, za ktorých on kúpil pozemok na dražbe. Ďalej uvádzaný rozpor s dobrými mravmi odôvodnil
tiež tým, že hoci súdom nebola vyslovená neplatnosť predbežnej dražby, pričom takéto konanie ani
neprebieha, v súvislosti s exekúciou, ktorou bol predmetný pozemok postihnutý, podal sťažnosť na
exekútora, tiež namietal jeho postup v exekučnom konaní, pričom vecou sa zaoberalo Ministerstvo
spravodlivosti so záverom, že vec sa premlčala. Potvrdil, že nie je pochybnou skutočnosť, že medzi

ním a žalobcami nebola uzatvorená na predmetný pozemok žiadna zmluva. Uviedol tiež, že v súvislosti
s predmetným nárokom žalobcov nebola realizovaná žiadna predžalobná výzva na plnenie. Tvrdil,
že žalobcovia kupovali predmetný pozemok v dražbe zámerne vediac, že sa tam nachádza stavba a
kupovali to so zámerom mu poškodiť. Zo začiatku medzi nimi a žalobcami boli dobré vzťahy a domnieval
sa, že až po tom, čo začal mať určité konflikty s Mestom Košice a Mesto Košice ho odstavilo od

finančných zdrojov, čiže finančne oslabol, tie vzťahy sa prelomili a žalobcovia začali na neho takýmto
spôsobom útočiť. Dobre vedeli, aký má zámer so stavbou a ten bol taký, že časť stavby mala slúžiť na
obývacie účely a časť stavby mala byť súčasťou reštaurácie - pizzérie. Tvrdil, a v podstate to mu povedal
žalobca, že jeho zámerom bolo mu nejakým spôsobom dostať ho z B. XX. V súvislosti s dražbou podal
tiež ústavnú sťažnosť.

11. Žalobcovia na preukázanie výšky požadovaného bezdôvodného obohatenia predložili do konania
ako listinný doklad Znalecký posudok č. 1/2014 znalca Ing. M. N. z 23.1.2014, z ktorého vyplýva, že
predmetný posudok podal znalec v konaní 18C/309/2009 tunajšieho súdu vo veci určenia všeobecnej
hodnoty stavby - zimná a letná záhrada a vo veci určenia výšky náhrady za zriadenie vecného bremena

k parcele č. XXX/X o výmere 50 m2 zapísanej na LV č. XXXXX Správy katastra Košice, kat. územie K. Z..

12. Žalobca v priebehu konania navrhol vo veci vypočuť znalca Ing. M. N. v súvislosti s položením
otázky, či výšku obvyklého nájmu, ktorú určil vo svojom znaleckom posudku č. 1/2014 z januára 2014, je
možné aplikovať na celé rozhodné obdobie, prípadne aj následné obdobie. V súvislosti s týmto návrhom

súd vo veci namiesto výsluchu znalca požiadal Ing. N. o odborné vyjadrenie v súlade s ust. § 206
CSP, ktorým v súvislosti s vypracovaným znaleckým posudkom č. 1/2014 z 23.1.2014, pokiaľ ide o
určenie nájmu pozemku, mal uviesť, či ním stanovená výška nájmu za pozemok spolu v cene 813,95
eur za rok (str. 14 bod 2/4 posudku) je aplikovateľná na celé obdobie od 12.7.2012 do 11.7.2014, ak nie
(podľapredchádzajúcehobodu),abystanovilvýškunájmuzapozemokvrozhodnomobdobí.Nazáklade

uvedeného Ing. M. N. podal vo veci odborné stanovisko č. 40/2016 k znaleckému posudku č. 1/2014 z
08.08.2016, z ktorého záverov vyplýva, že všeobecná hodnota nájmu určená znaleckým posudkom č.
1/2014 nie je aplikovateľná na celé obdobie od 12.7.2012 do 11.7.2014, a že všeobecná hodnota nájmu
za pozemok parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria za dané rozhodné obdobie je 1.408 eur s
DPH pri stanovenej všeobecnej hodnote pozemku metódou polohovej diferenciácie vo výške 10.057,50

eur, po zaokrúhlení 10.100 eur; za rok 2012 bol nájom stanovený na 14,233 eur/rok na MJ, za rok 2013
vo výške 14,149 eur/rok na MJ a za rok 2014 vo výške 13,832 eur/rok na MJ, čo teda pri rozlohe 50 m2
v období od 12.7.2012 do 31.12.2012 činí nájom vo výške 336,38 eur, od 1.1.2013 do 31.12.2013 vo
výške 707,45 eur a od 01.01.2014 do 11.7.2014 vo výške 363,80 eur (t.j. spolu (1.408 eur).

13. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním došlým súdu dňa
16.09.2016 v súvislosti s odborným stanoviskom č. 40/2016 vypracovaným znalcom Ing. M. N. zmenili
žalobu zo sumy 1.627,90 eur na sumu 1.408 eur (podľa obsahu ide o čiastočné späťvzatie žaloby,
pozn. súdu) a vzhľadom na skutočnosť, že dňa 19.6.2015 žalobcovia previedli svoje vlastnícke právok predmetnému pozemku na tretiu osobu, rozšírili uplatnený nárok tiež na obdobie od 12.7.2014 do
19.6.2015, na základe čoho navrhli pripustiť rozšírenie žaloby na konečnú sumu 2.175,12 eur, ktorú si
uplatnili spolu s 5,15 % úrokom z omeškania zo sumy 1.408 eur od 11.7.2014 do zaplatenia a zo sumy

767,12 eur od 19.6.2015 do zaplatenia (z obsahu predmetného podania tiež vyplýva, že žalobcovia tiež
zobrali žalobný návrh späť v časti uplatňovaného úroku pôvodne vo výške 5,25 % a tiež pokiaľ ide o
uplatnené príslušenstvo za obdobie od 8.7.2014 do 10.11.2014, pozn. súdu). Uznesením tunajšieho
súdu z 28.9.2016 č. k. 19C/204/2014-134 súd zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcov zo dňa 7.9.2016
nepripustil; navrhovaná zmena sa teda týkala pripustenia rozšírenia žaloby o ďalší nárok za obdobie od

12.7.2014 do 19.6.2015 a v tej súvislosti tiež uplatneného úroku z omeškania. Predmetné uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2016.

14. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 9.12.2016 v neprítomnosti žalovaných
konštatujúc pritom nesporné a sporné skutkové tvrdenia, tiež predbežné právne posúdenie. Právny
zástupca žalobcov vo svojej záverečnej reči uviedol, že návrhy na doplnenie dokazovania nemá, pričom

žalobcovia žiadajú, aby súd vyhovel ich žalobe v súlade s dispozitívnym úkonom, na základe čoho žiadal
zaviazať žalovaných na zaplatenie sumy 1.408 eur s uplatneným príslušenstvom s odôvodnením, že
žalovaní neoprávnene zasahovali za rozhodné obdobie do vlastníckeho práva žalobcov, keď užívali
stavbu na pozemku vlastnícky patriacom žalobcom s tým, že výška uplatneného bezdôvodného
obohatenia bola stanovená znalcom Ing. N..

15. Podľa ust. 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

16. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

17. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa ust. § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo
bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

19. Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

20. Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v

omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri
plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

21. Podľa ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších zmien a predpisov,

výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23. Predmetom sporu je nárok žalobcov uplatnený voči žalovaným titulom bezdôvodného obohatenia,
ktoré žalobcom malo vzniknúť za obdobie od 12.07.2012 do 11.07.2014 v súvislosti s tým, že žalovaní
ako vlastníci tzv. letnej a zimnej záhrady postavenej na pozemku vlastnícky patriacom žalobcom,

pozemok užívali bez právneho titulu. V konaní pritom neboli spornými skutkové tvrdenia, podľa ktorých
žalobcovia sa stali bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti - pozemku parc. č. XXX/
X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2 zapísaného na LV č. XXXXX, kat.
územie K. Z., a to na základe príklepu v exekučnej veci Er 2782/01 na dražbe v roku 2007, ďalej, žebezpodielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti žalovaní boli v celom rozhodnom období od
12.7.2012 do 11.7.2014, ďalej, že žalovaní v rozhodnej dobe boli vlastníkmi tzv. letnej a zimnej záhrady
ako stavby nachádzajúcej sa na predmetnom pozemku s tým, že predtým než vlastníctvo k pozemku

nadobudli žalobcovia, vlastníkmi tohto pozemku boli žalovaní, ďalej tiež, že žalovaným v rozhodnom
období nesvedčil titul užívania predmetného pozemku, a že žalovaným nebola daná predžalobná výzva
na plnenie požadovaného bezdôvodného obohatenia. Za daného nesporného skutkového stavu medzi
stranami sporu možno konštatovať, že v rozhodnom období medzi stranami sporu vznikla situácia, v
ktorej vlastníckemu právu žalobcov k pozemku konkurovalo vlastnícke právo žalovaných k stavbe na

pozemku vybudovanej ako subjektov odlišných od vlastníka pozemku, pričom ide o situáciu, ktorá v
praxi nie je neobvyklá. Z uvedeného vyplýva, že oprávnenia vlastníka pozemku, ktoré vyplývajú z §
123 Občianskeho zákonníka, a ktoré teda predstavujú v medziach zákona predmet vlastníctva držať,
užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním, sú pre takýto prípad obmedzené rovnakými právami
vlastníka stavby, v dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom
rozsahu užívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je daný právny dôvod na bezodplatné užívanie pozemku,

potom platí, že povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho užívanie zodpovedá povinnosti vlastníka
stavby poskytnúť mu za užívanie náhradu. V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez
poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku, pretože prijíma plnenie bez právneho
dôvodu, nezmenšuje sa jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia tejto povinnosti nepochybne
došlo. Pokiaľ ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik

bezdôvodného obohatenia stačí to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je zastavaný
pozemok užívaný tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom
vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu
užívanie prináša zisk a podobne (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo/91/2010 z 28.6.2012, pozn. súdu ).
Z tohto pohľadu posudzovanie, či v danom prípade stavba je nepovolenou, tzv. čiernou stavbou je bez

právnej relevancie, preto sa súd posúdením stavby z tohto pohľadu nezaoberal.

24. Žalovaní sa v konaní bránili tým, že v danom prípade nie je možné priznať nárok žalobcov s
poukazom na dobré mravy. Z teórie práva vyplýva, že dobré mravy možno definovať ako všeobecne
platné normy morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Požiadavku zachovávať

dobré mravy zdôrazňuje ust. § 3 ods. 1 OZ tak, že výkon práv a povinností nesmie byť contra bonos
mores. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak
odporuje dobrým mravom; následkom je neposkytnutie ochrany práva. Pri aplikácii ust. § 3 ods.
1 OZ platia určité pravidlá, medzi ktoré patrí tiež, že námietka výkonu práva v rozpore s dobrými
mravmi sa týka iba výkonu hmotnoprávneho oprávnenia, ktoré je upravené predovšetkým v Občianskom

zákonníku. Na zdôvodnenie nepriznania predmetného nároku pre rozpor s dobrými mravmi žalovaný v
1. rade poukázal na to, že ponúkol ústnym spôsobom žalobcovi v 1. rade, že od neho odkúpi predmetný
pozemok za podmienok, za akých žalobcovia tento nadobudli v dražbe, pričom žalobca na túto ponuku
nepristúpil a tiež na to, že v čase, kedy žalobcovia nadobudli vlastníctvo k predmetnému pozemku,
vedeli, že na pozemku je umiestnená stavba vo vlastníctve žalovaných, pozemok nadobudli so zámerom

uškodiť mu. Súd vyhodnotil tvrdené okolnosti a zistil nasledovné:
Žalovanýmv1.radetvrdenieotom,žežalobcovidalústnuponukunaodkúpeniepredmetnéhopozemku,
vzhľadom na rozporovanie tejto skutkovej okolnosti zo strany žalobcu v 1. rade, súd vyhodnotil ako
spornú skutkovú okolnosť, súčasne zo strany žalovaného v 1. rade ničím nepreukázanú. Žalovaný ďalej
nepreukázal svoje tvrdenie o úmysle žalobcov nejakým spôsobom poškodiť žalovaných v súvislosti s

vydražením predmetného pozemku, toto svoje skutkové tvrdenie žiadnym spôsobom bližšie neozrejmil a
nevyšpecifikoval,žalobcatakýtoúmyselpoprelanavyšepodľanázorusúdužalobcalogickýmspôsobom
dôvodil, že spolu so svojou manželkou nadobudli vlastnícke právo k predmetnému pozemku za súčasnej
vedomosti o tom, že na stavbu bolo nariadené zo strany príslušného úradu jej zrušenie. Za daného
stavu žalobcovia preto nemali dôvod pochybovať o tom, že plnením rozhodnutia príslušného orgánu im

nebude nič brániť vo výkone svojho vlastníckeho práva k pozemku, či už jeho prenájmom alebo využitím
na výstavbu garáže a podobne. Súd nezistil žiadnu okolnosť v predmetnom prípade, pre ktorú by bolo
potrebné výkon práv žalobcov nepriznať pre rozpor s dobrými mravmi. Preto súd v danom prípade
nepristúpil k aplikácii ust. § 3 Občianskeho zákonníka a na predmetnú obranu zo strany žalovaných súd
neprihliadol.

25. Pretože žalovaní do dnešného dňa nezaplatili žalobcom za rozhodné obdobie žiadne peňažné
plnenie titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré im z vyššie uvedených dôvodov vzniklo v súvislosti s
konštatovaným skutkovým stavom, súd ich zaviazal k povinnosti zaplatiť žalobcom spolu čiastku 1.408eur predstavujúcu bezdôvodné obohatenie, ktorého výška bola ustálená znalcom Ing. N. v odbornom
stanovisku č. 40/2016 z 8.8.2016 a tiež úroky z omeškania z dlžnej sumy v ich zákonnej výške 5,15%
ročne od 9.8.2014 do zaplatenia, a to vyjadrením ich solidarity, čím vyhovel žalobe v tejto časti.

Zamietajúci výrok predstavuje nepriznané úroky z omeškania za uplatnené obdobie od 11.7.2014 do
8.8.2014 s odôvodnením, že v danom prípade sa žalovaní dostali do omeškania najskôr po doručení
žaloby, ktorú v prípade bezdôvodného obohatenia možno považovať za výzvu na plnenie; žaloba bola
žalovaným doručená dňa 8.8.2014, preto pred týmto dátumom nemožno hovoriť o ich omeškaní s
úhradou bezdôvodného obohatenia. Súčasne vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, tak ako vyplýva

z obsahu písomného podania PZ žalobcov došlého súdu dňa 16.9.2016, konanie v prevyšujúcej časti
zastavil.

26. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1
CSP s tým, že nakoľko úspech žalobcov v spore prevyšoval ich neúspech, súd im priznal náhradu trov
konania, a to pomerne. Žalobcovia mali úspech vo výške 86% a neúspech vo výške 14% (priznaná suma

1408 eur oproti uplatnenej čiastke spolu vo výške 1.627,90 eur, t.j. pomer predstavuje 72% (70-30 )). O
výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného
rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Výrok o náhrade trov štátu sa opiera o ust. § 259 CSP s poukazom na to, že zo štátnych prostriedkov

boli za podané odborné stanovisko predbežne vyplatené peňažné prostriedky Ing. M. N. vo výške 70,86
eur, ktoré mu boli tunajším súdom priznané uznesením zo dňa 28.09.2016, č. k. 19C/204/2014-132,
právoplatného dňa 22.10.2016. Pretože v danom prípade išlo o vynaložené výdavky na unesenie
dôkazného bremena zo strany žalobcov, pokiaľ ide o ustálenie výšky uplatneného bezdôvodného
obohatenia, analogicky podľa ust. § 252 CSP súd na ich náhradu voči štátu zaviazal žalobcov. Náhrada

týchtovýdavkovštátunastranežalobcovpredstavujeichtrovy,ktorébudúžalobcompriznanévsúvislosti
s výrokom o priznaní ich náhrady trov konania, a to v priznanom pomere.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.