Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118201731
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118201731.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuMgr.MilošaKolekaasudcovJUDr.Mariany

Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr.
AndreaCviková,s.r.o.,sosídlomPribinova25,81011Bratislava,IČO:47233516,protižalovanej:M.K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/X, XXX XX W., o zaplatenie 687,96 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 20Csp/22/2018-41 zo dňa 29.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudku vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o náhrade trov
konania.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 486 eur spolu s
úrokom z omeškania, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť
žalobcovi trovy konania v rozsahu 41,28 %, o ktorých výške bude rozhodné samostatným uznesením.
Rozsudok odôvodnil tým, že podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 687,96 eura
s príslušenstvom titulom zmluvy o revolvingovom úvere. Na základe tejto zmluvy poskytol žalobca
žalovanej úver vo výške 540 eur, žalovaná mala tento úver zaplatiť s úrokom v 36 mesačných splátkach

po 19,11 eura. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok a nezaplatila na tento úver
žiadne splátky. Žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka 12.07.2015.
Žalovaná suma predstavuje nesplatenú sumu úveru a úroku. Súd uviedol, že právny vzťah strán je
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Súd mal
za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva, na základe ktorej žalobca mal
poskytnúť žalovanej úver vo výške 540 eur. Súd túto zmluvu podrobil ex offo kontrole, či obsahuje všetky
zákonné náležitosti vyžadované právnou úpravou v čase uzavretia zmluvy. Súd dospel k záveru, že táto

zmluva neobsahuje údaj o celkovej výške úveru podľa § 9 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských
úveroch. Výklad k pojmu celková výška úveru podal Súdny dvor EÚ v rozsudku C 377/14. Podľa tohto
rozsudku sa celkovou výškou úveru myslí suma, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje
sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtu na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré
nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Ak žalovaná na základe zmluvy o úvere reálne vyčerpala
486 eur, potom údaj uvedený v zmluve (540 eur) má rovnaké následky ako keby v zmluve tento údaj
nebol uvedený vôbec. Nesprávny údaj o celkovej výške úveru má za následok, že v zmluve je uvedená

nesprávna výška RPMN v neprospech spotrebiteľa, keďže výpočet RPMN závisí od celkovej výšky
úveru. V zmluve absentuje aj konečná splatnosť úveru, táto sa nachádza iba v oznámení veriteľa o
schválení úveru. Súd nepopiera, že zmluva nemusí byť tvorená jedným dokumentom, ale pokiaľ niektorá
náležitosť zmluvy je uvedená v tzv. oznámení veriteľa o schválení úveru, ktoré však nebolo podpísanéžalovanou,anaktorépísomnenereagovalaakceptáciou,pričomvzmluveaniniejeodkaznaspomínané
oznámenie ako súčasť zmluvy, nie je možné prijať záver, že zákonná požiadavka obligatórnej náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola zachovaná spomínaným oznámením. Navyše v konaní ani nebolo

preukázané, aby žalovanej bolo oznámenie doručené. Súd poukázal na to, že RPMN je odlišné v návrhu
na uzavretie zmluvy a v prijatí zmluvy. Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú,
keďže nevznikla platná dohoda o RPMN. Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvej inštancie pokladal úver
za bezúročný a bezpoplatkový, a preto zaviazal žalovanú na zaplatenie len poskytnutej sumy 486 eur,
keďže žalovaná neuhradila ani jednu splátku. Splatnosť pohľadávky žalobcu je 14.07.2015, a preto od

15.07.2015 má žalobca nárok na úrok z omeškania. Súd žalobu zamietol aj čo do zaplatenia zmluvnej
pokuty, ktorú žalobca požadoval od žalovanej vo výške 0,04 % denne, čo predstavuje 14,6 % ročnú
zmluvnú pokutu, ktorá bola dohodnutá v článku 8 bod 8.1 Zmluvy. Súd túto zmluvnú pokutu považuje
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a má za to, že žalobca od žalovanej ako spotrebiteľa, ktorý neplnil
svoj záväzok požaduje neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku. Je
preukázané, že žalobca zosplatnil úver, pričom okrem zosplatnenia úveru vzniklo právo žalobcovi aj na

úrok z omeškania. Napriek tomu žalobca požaduje ešte aj zaplatenie zmluvnej pokuty. Výška zmluvnej
pokuty 14,6 % ročne skoro dosahuje požadovaný úrok z úveru dohodnutý vo výške 17,77 % ročne.
Uvedenú zmluvnú podmienku judikovali súdy za neprijateľnú, napr. Okresný súd Rožňava rozsudkom
12Csp/46/2016 z 10.05.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 5Co/468/2017 z
10.04.2018. Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.03.2010 má žalobca

povinnosť zdržať sa používania takejto neprijateľnej podmienky. Pokiaľ zákonný zákaz nerešpektoval a
nárok na súde uplatnil, nevyhnutným procesným následkom musí byť zamietnutie žaloby. Pokiaľ ide o
nárok na náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky, pozostávajúci z nákladov
na zaslanie upomienok, výziev, pokusu o zmier pred začatím súdneho konania, žalobca nepreukázal
zaslanie týchto upomienok, ani reálne náklady, ktoré mu mali vzniknúť s uplatňovaním pohľadávky.

Pokiaľ ide o odmenu za úkon právnej služby za zaslanie zmieru žalovanej, žalobca ani nepredložil
predmetné tlačivo, nepreukázal ani jeho zaslanie žalovanej. Nepreukázal, že zmier bol odoslaný, že sa
dostal do dispozície žalovanej, že žalobca skutočne predmetný úkon vykonal, preto žalobu aj v tejto
časti zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP a priznal žalobcovi pomerné
trovy konania s prihliadnutím na jeho úspech.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca, a to len proti výroku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá a proti súvisiacemu výroku o trovách konania.
Nesúhlasil so záverom, že pri uzatvorení zmluvy nedošlo k žiadnej dohode o RPMN, poukázal na
to, že RPMN nepatrí medzi údaj, ktorý je možné dohodnúť. Nesúhlasil s tým, že v zmluve nebola

uvedenákonečnásplatnosťúveru.Takátonáležitosťnikdynemalabyťvzmysleúnijnéhoprávadôvodom
pre bezúročnosť úveru. Práve to bolo dôvodom, že táto náležitosť bola zmenou zákona 129/2010
Z.z. vylúčená. Ak uvádzanie konečnej splatnosti úveru bolo zo zákonnej úpravy vypustené, potom
je potrebné zachovať požiadavky na eurokonformný výklad zákona. Znamená to, že s týmto údajom
nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej

splatnosti bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu naplnená v určení podľa dátumu splatnosti splátok
a počtu splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4 ods. 4 predzmluvných dojednaní, v zmysle
ktorých dátum splatnosti poslednej splátky, uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom
konečnej splatnosti. Nesúhlasil ani so záverom, že zmluva neobsahuje správny údaj o sume úveru,
nesúhlasil so zamietnutím nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, poukázal na to, že podľa § 3a ods.

1 nariadenia vlády 87/1995 Z.z. je celková výška sankcie za omeškanie spotrebiteľa so splácaním
peňažných prostriedkov, nesmie prevýšiť priemernú hodnotu RPMN pred vznikom omeškania o viac
ako 10 percentuálnych bodov ročne, pričom v danom prípade je zmluvná pokuta vo výške nižšej než
povoľuje táto právna úprava. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok a žalobe vyhovel.

3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a správne o veci rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že predmetný úver je

bezúročný a bezpoplatkový pre neuvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Táto náležitosť bola
zákonodarstvom Slovenskej republiky v zmluve vyžadovaná a aj keď novela zákona 129/2010 Z.z. túto
náležitosť vypustila, eurokonformný výklad nemôže spočívať v tom, že na nesplnenie tejto náležitosti
sa nebude prihliadať ani v prípade zmluvných vzťahov, ktoré vznikli v čase, keď sa táto náležitosťvyžadovala. V danom prípade bolo aplikované právo Slovenskej republiky, nie právo Európskej únie.
PokiaľSlovenskárepublikasmernicutransponovalanesprávne,neznamenáto,žesúdnebudeprihliadať
na zákon, ale na smernicu. Možné je iba to, aby v ustanovení zákona pripúšťajúci rôzny výklad, bolo

vykladané eurokonformne. V danom prípade však znenie zákona jasne vyžaduje uvedenie splatnosti
splátok a aj uvedenie konečnej splatnosti úveru. Zákonná požiadavka uvedenia termínu konečnej
splatnosti nemôže byť splnená takým spôsobom, že si ju má spotrebiteľ vypočítať podľa dátumu
splatnosti splátok a počtu mesačných splátok. Zákon vyžadoval uvedenie termínu konečnej splatnosti,
nie spôsobu určenia konečnej splatnosti. Nie je možné prijať ani to, že túto povinnosť žalobca splnil

spôsobom vyplývajúcim z článku 4.5 Zmluvných dojednaní, pretože tak, ako uviedol súd prvej inštancie,
oznámenie o schválení úveru nebolo preukázateľné doručené žalovanému. Odvolací súd sa rovnako
stotožňujestým,žepokiaľprivýpočteRPMNžalobcavychádzalztoho,žespotrebiteľovibolaposkytnutá
suma úveru 540 eur, pričom v skutočnosti mu bolo vyplatené iba 486 eur, viedlo takéto konanie
žalobcu k tomu, že v zmluve bola nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, pretože sa
vychádzalo z nižšej sumy úveru ako bola skutočne poskytnutá. Pri výpočte RPMN je aj podľa názoru

odvolacieho súdu potrebné vychádzať zo sumy skutočne poskytnutého úveru, nekráteného o rôzne
poplatky, ktoré si pred vyplatením úveru dodávateľ započíta a zinkasuje. Správny je aj záver súdu prvej
inštancie o neprijateľnosti zmluvnej pokuty, pričom žalobca v odvolaní nespochybňuje to, že takáto
zmluvná podmienka už bola súdmi SR vyhlásená za neprijateľnú a žalobca mal povinnosť zdržať sa
jej používania. Vecne správny je aj výrok o trovách konania, ktorý zodpovedá výsledku konania. Z

uvedených dôvodov odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok potvrdil postupom podľa § 387 ods.
1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP
a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov

odvolacieho konania. Úspešnej žalovanej trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).