Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 10, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 2T/186/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613010407
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Lesňáková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5613010407.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou Mgr. Silviou Lesňákovou na hlavnom pojednávaní dňa

10. júna 2016 v Liptovskom Mikuláši, takto

r o z h o d o l :

O b ž a l o v a n ý:
X. A. E. D. F. Á. Č. M. A., nar. X. X. XXXX v E. F., trvale bytom X. Ľ. Č.. XXX, okres E. F.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

s cieľom získať neoprávnený prospech v spolupráci s nestotožnenou osobou vystupujúcou pod menom

Z., predstavujúc sa falošným menom
D..P.P.,akoúdajnývedúciskladudrevaspoločnostiLESYSlovenskejrepubliky, s.r.o.,odštepnýzávod
Hybe, Liptovský Hrádok, IČO: 54110379.sk, dňa 28. 9. 2012 okolo 10.00 hod. v priestoroch dopravno-
manipulačného strediska patriacemu Urbárskému pozemkovému spoločenstvu Hybe nachádzajúcemu
sa v obci Hybe, ukázal konateľovi spoločnosti PILA MINX, s. r. o., IČO: 27672161, so sídlom Niva 65,
okres Prostějov, Česká republika, D.. T. F., nar. X. X. XXXX, bytom Z. XXX, H. X., Č. J., ktorého do skladu
nasmerovala telefonicky osoba menom Z., sortiment drevnej hmoty určenej na predaj, s ponukou dreva

D.. T. F. súhlasil, na výzvu obvineného sa presunuli autom D.. T. F. k železničnej stanici v obci Kráľova
Lehota, aby tam obvinený (podľa jeho vyjadrenia) zabezpečil vagóny na nakladanie dreva, po príchode
k stanici v aute dal obvinený poškodenému už pripravenú zmluvu, do ktorej vypísal špecifikáciu dreva
a výšku zálohovej platby - 335.000,- Kč (13.324,85 eura), ktorú poškodený na naliehanie obvinenému
v aute vyplatil v hotovosti, obvinený uviedol, že príjmový doklad a dodací list sa vypíše pri nakladaní
dreva, následne poškodenému ukázal miesto nakladania, vošiel do železničnej stanice vyplatiť vagóny,
zatiaľ čo ho vonku čakal poškodený, k poškodenému sa už nevrátil, už v čase uzatvárania dohody
s poškodeným vedel, že drevo nedodá, čím spol. PILA MINX, s. r. o., Niva 65, Prostějov, ČR, IČO:

27672161 spôsobil škodu vo výške 13.324,85 eura,

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e:Podľa § 221 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na
trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona mu súd výkon trestu podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu súd u r č u j e skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obvinenému u k l a d á povinnosť nahradiť poškodenému

spoločnosti PILA MINX, s. r. o., IČO: 27672161, so sídlom Niva 65, okres Prostějov, Česká republika,
škodu vo výške 13.324,85 eura.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš podal dňa 13. 12. 2013 Z. X. A. obžalobu pre prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na vyššie popísanom
skutkovom základe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní nemal záujem uzavrieť dohodu o vine a treste s prokurátorom a
po zákonnom poučení v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku vyhlásil, že
je nevinný.

Obžalovaný vypovedal zhodne ako v prípravnom konaní, keď poprel spáchanie žalovaného skutku v

celom rozsahu. Poukázal pritom na to, že nikdy nebol v Hybiach a osobu poškodeného videl prvý krát na
polícii. Dňa 28. 9. 2012 bol v práci, od roku 1995 je zamestnancom Lesného komposesorátu Partizánska
Ľupča. Jeho pracovným úsekom je Ľupčianska dolina, ktorá je od správy Lesného komposesorátu
vzdialená približne 12 km, pričom pracovníci neopúšťajú kataster Ľupčianskej doliny počas pracovnej
doby. V uvedený deň plnil dodávky guľatiny pre firmu Tatra Timber Liptovský Hrádok, ktorá sa zvážala

na expedičný sklad Slatvinské. Do práce nastúpil o 06.45 hod. na správu, kde sa všetci stretli, do doliny
odišli po 07.00 hod., kde boli do poobedňajších hodín asi do 13.00 hod. V tento deň stretol lesníkov J.
U., J. U., kamionistu F. A., Q. F.Š. a P. K., manipulanta X. B.. Taktiež sa stretol s pracovnou skupinou
ťažbárov pozostávajúcej z P. U. Q.., P. U. F.. T. H. U., ráno sa stretol aj s odbytárom P. J.. Cez deň
bol stále s X. F., s ktorým od 07.00 hod. do 13.00 hod. na Tatre vozil drevo a nevzdialil sa od neho.

V priebehu pracovnej doby do 13.00 hod. Tatru naložili 2-krát a zviezli ju dole na Slatvinské, potom sa
vrátili na Veľkú Oružnú. Celý čas sa venovali len tomuto zvozu dreva. Po skončení odišli na správu do
Partizánskej Ľupče, kde on odišiel sám na obed. Domov sa v uvedený deň vrátil okolo 14.50 hod.,
pretože pracovná doba končí o 14.45 hod., cesta domov mu trvá 5 minút.
Obžalovaný ďalej poukázal na to, že manželkin bratranec F. Č. si asi od júna 2012 nechával u nich doma

mobil, pretože začal chodiť častejšie do Ľupčianskej doliny a taktiež ho pár krát videl aj na Slatvinskom.
Č. o to požiadal z dôvodu, že si staval chatu v mieste, kde nie je signál a chcel mať mobil cez deň aktívny,
aby sa mu zachytili zmeškané hovory. Na odkladaní mobilu sa dohodli s tým, že ho bude nechávať
vonku v hospodárskej budove na okenici z vonkajšej strany, túto časť okna zakrývali otvorené garážové
dvere, čiže miesto s mobilom bolo kryté. Manželka obžalovaného s tým súhlasila, bola nezamestnaná a

zdržiavala sa väčšinou doma, avšak neskôr ho upozornili, že od 10. 9. 2012 už nikto nebude prítomný,
pretože si našla prácu, čo Č. nerobilo problém a mobil si tam nechával aj naďalej. V predmetný deň Č.
taktiež stretol, prišiel k nim, aby si vzal mobil, chvíľu sa porozprávali a odišiel. O 10 minút sa vrátil s tým,
že z jeho mobilu niekto volal, že sa stal podvod a že to ide nahlásiť na políciu. Malo to súvis s drevom,
na ďalšie detaily sa ho už obžalovaný nepýtal a s Č. sa už potom nestretol.

Ďalej uviedol, že evidencia dochádzky sa v jeho zamestnaní vedie na pracovných stolových kalendároch
u správcu, kde záznamy zapisujú samotní zamestnanci, pri zápisoch správca niekedy prítomný je,
inokedy nie. Za účelom kontroly zamestnancov má aj vysielačku. Poukázal tiež na to, že už v prípravnom
konaní namietal postup vyšetrovateľa v tejto veci. Zápisnicu o konfrontácii so svedkom F. nechcel
podpísať, pretože svedok F. najprv uviedol, že nevie, či ho poznáva a následne na žiadosť vyšetrovateľa

o jednoznačnú odpoveď, svedok odpovedal kladne. Namietal tiež vykonanie výsluchu svedka Č., skôr
než obžalovaný vedel o svojom obvinení a spôsob odobratia vzorky písma za účelom znaleckého
dokazovania. Poprel, že by písal niečo, čo vyplynulo zo záverov znaleckého posudku. S poškodeným sa
nikdy predtým nevidel, nebol s ním v kontakte, až v priebehu vyšetrovania. Na polícii poškodený, keď ho
prvý krát uvidel povedal: „ To je on“ a pýtal sa ho, prečo nemá rovnaké oblečenie ako v ten deň, pričom

mu nevadilo a nepoukázal na to, že páchateľ nemal okuliare a obžalovaný v čase konfrontácie okuliaremal. Podľa názoru obžalovaného Č. urobil podvod, ktorý hodil na neho. V uvedený deň mal na sebe
oblečené klasické lesnícke oblečenie, vibramy, krátke nohavice, tričko s krátkym rukávom a so sebou
mal ruksak. Vzdialenosť medzi expedičným skladom Slatvinské a Lesným komposesorátom je asi 11

km, čo autom trvá približne pol hodinu a pešo minimálne 2 hodiny, ak by nemal k dispozícii auto. Ak by
mal k dispozícii auto, z expedičného skladu Slatvinské na železnicu v Kráľovej Lehote alebo do Hybe,
by mu to trvalo asi hodinu. Pritom ani nevie, kde sa nachádza drevosklad Hybe. Deň pred skutkom bol
v práci, z ktorej odišiel o 13.00 hod, pretože si vybral dovolenku od 13.00 do 14.45 hod. Podľa neho sú
fotografie v albume pri rekognícii sú zavádzajúce, pretože jediný mal na nich zelené lesnícke oblečenie.

Poprel, že by niekedy z mobilu Č. volal. Od vyšetrovateľa sa dozvedel, že páchateľ skutku mal byť
zachytený na videozázname z drevoskladu Hybe, kde mu nebolo vidieť do tváre. Poukázal tiež na to,
že v roku 2012 nemal finančné problémy, ani žiadne záväzky, či dlhy.
Súd na hlavnom pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedka a poškodeného T. F.,
svedkov D.. P.Z. F., X. B., X. F., D.. J. U., F. Č., P.. P. Č., znalkyne X.. X.. M. Q. a prečítaním listinných
dôkazov.

Z výpovede svedka a poškodeného D.. T. F., konateľa a spoločníka spoločnosti Pila Minx s. r. o.,
zaoberajúcej sa okrem iného spracovaním dreva vyplýva, že sa na jeho firmu v septembri 2012 počas
jeho dovolenky nakontaktoval istý pán Z., ktorý na seba zanechal telefónne číslo s tým, že poškodený
sa mu ozval a dohodli sa na uskutočnení obchodu, ako aj jeho termíne dňa 28. 9. 2012, kedy bol v
Českej republike štátny sviatok. Na dohodnuté stretnutie o 9.00 hod. poškodený meškal, počas cesty

ho viackrát telefonicky pán Z. kontaktoval a poháňal ho s tým, že sa ponáhľa. Na stretnutí mal byť
prítomný on, teda Z., ako aj vedúci skladu, ktorého meno mu nepovedal, ale na mieste stretnutia - v
drevosklade Hybe, kde ho navigoval Z., ho čakal len domnelý vedúci skladu, ktorý sa mu predstavil
ako D.. P., vedúci skladu Hybe. Pôsobil na neho profesionálne, suverénne ako obchodník. Poškodený
potvrdil, že išlo o osobu obžalovaného. Poškodený si nepamätal, či obžalovaný mal alebo nemal na

sebe v tom čase okuliare, avšak mal na sebe zelené lesnícke oblečenie, a to nohavice a nejakú blúzu
kaki alebo sivozelenej farby, so sebou mal kabelu, asi na notebook. Na hlave mal šiltovku alebo čiapku
a pôsobil dojmom, že sa ponáhľa.
Následne sa po lesnom sklade prechádzali, ukazoval mu drevo a navrhol kúpnu cenu, s ktorou
poškodený súhlasil. Po sklade sa pohybovali bočnou cestou a nepribližovali sa k ostatným

zamestnancom. Potom sa presunuli do auta poškodeného, ktorým prešli na železničnú stanicu Lehota,
presný názov obce si už poškodený nespomínal, za účelom zabezpečenia vagónov na nakladanie dreva
obžalovaným. V priebehu cesty, ktorá trvala asi 5 - 10 minút, sa bavili o bežných veciach, o biznise.
Po príchode na miesto obžalovaný vytiahol zo svojej kabely zmluvy, ktoré vypísal a suverénne vypočítal
sumu. Všetko vedel hneď presne, koľko bude vagónov dreva, aj celkovú sumu za drevo a pôsobil na

neho dôveryhodne. Sumu, ktorú mal poškodený vziať so sebou presne nevedel, avšak Z. ho telefonicky
dopredu informoval, koľko približne stojí kubík dreva, preto si pripravil v hotovosti 350.000,- Kč, taktiež
mu povedal, že prinesie české koruny, Z. to bolo jedno, či to budú české koruny alebo eurá.
Potom sa pešo presúvali po železničnej stanici, kde mu ukazoval vagóny, na ktoré sa malo drevo
nakladať. Zdržali sa tam chvíľu a obžalovaný vošiel do budovy, kde šiel vagóny vyplatiť. Poškodený

ho čakal vonku niekoľko minút, avšak keď dlhšie nechodil, vybral sa za ním dnu. Tam prítomná pani
mu uviedla, že v tejto budove sa vagóny nevyplácajú a že tam nikoho nevidela. Poškodený obišiel
železničnú stanicu a jej okolie niekoľkokrát autom, nikoho nenašiel, preto sa vrátil do skladu v Hybiach,
kde komunikoval s D.. F. a jeho kolegom, ktorým ukázal podpísanú zmluvu. Títo mu uviedli, že sa jedná
o podvod, pretože Lesy SR tam nie sú a vedúcim skladu nie je žiaden D.. P., ale on, D.. F.. D.. F.

mu taktiež povedal, že deň predtým tam bol obžalovaný s tým, že mu príde zákazník a bol sa s ním
dohodnúť, či mu to tam môže prísť ukázať. Následne zistili, že ho majú na kamerovom zázname z
uvedeného dňa, keď s ním chodil po drevosklade a tiež z predchádzajúceho dňa. Poškodený aj s F.
záznam prezerali, osobe na ňom však nebolo vidno do tváre, ale postavou to podľa poškodeného bol
obžalovaný, osobu obžalovaného v ňom okamžite spoznal. Zo skladu z Hýb išiel rovno na políciu a s

políciounaspäťnasklad.PánomZ.boltelefonickyodtohodňakontaktovanýešteveľakrátztelefónneho
čísla XXXXXXXXXXXXX, v čase, keď išiel na výsluch mu prišla od neho SMS - správa, všetky SMS -
správy odovzdal polícii a Z. už neprezrádzal detaily vyšetrovania. Vlastne ho kontaktoval vždy, keď bol
nejaký výsluch a vyzvedal, čo sa tam dialo. Ďalej poškodený poukázal na to, že už nemá takú dobrú
pamäť na tváre, ale obžalovaného poznal úplne v prvej sekunde aj pred pojednávaním, aj na polícii a

určite si obžalovaného pamätal.
Do zmluvy, ktorú mal obžalovaný pripravenú a ktorú podpisovali v aute, dopisoval dátum, údaje o dĺžke,
hrúbke, kvalite dreva, názov firmy poškodeného, sumu a pred ním ju podpísal, pričom sedel vedľa
neho v aute. Na zmluve už mal svoju pečiatku a poškodený mu dal svoje razítko. Skutočné menopáchateľa vyletelo počas telefonického rozhovoru aj z pána Č., on si ho potom aj niekde poznačil, ale
si ho nezapamätal. Poškodený poukázal na to, že si je na 1000 % istý, že je to ten istý človek, ktorý
je obžalovaný, pretože s ním jednal, sedel s ním v aute, rozprával sa, behal po stanici, takže musí

poznať o koho ide a je presvedčený, že s ním jednal obžalovaný, ktorého síce označil ako „A.“, avšak
poukázal na svoj vek a nepamätal si meno obžalovaného, no v papieroch je správne. Poškodený ďalej
vypovedal, že nikdy predtým neobchodoval s drevom so subjektom zo Slovenskej republiky, na obchod
sa nepripravoval, pretože nepredpokladal, že by drevo kúpil, avšak keď videl, že ide o kvalitné drevo,
ktoré vo firme súrne potrebovali, rozhodol sa inak. Skutočnosť, že na zmluve je nesprávne uvedené

IČO jeho firmy, nezistil hneď, ale až doma. Cez IČO si dodávateľa neoveroval, pretože zmluvu nemal
vopred k dispozícii, dostal ju až v aute. S obžalovaným sa navzájom nelegitimovali, pretože všetko
vyzeralovierohodneasúrilho,žemešká.Zmluvabolapodpísanávdvochexemplároch,jemuostaljeden
exemplár, tento originál zmluvy odovzdal polícii, on si ponechal kópiu. Text sa mu zdal trochu podozrivý,
avšak keď obžalovaný povedal, že papiere mu dá potom, keď sa bude drevo nakladať, tak sa na to
spoľahol. Spomenul si ešte, že po zastavení pri bráne drevoskladu na parkovisku pri kanceláriách, ho

táto osoba, s ktorou obchodoval čakala a žiadala, aby autom vycúval za bránu do ulice. Ďalej vypovedal,
že nevie, kto písal na pravej strane zmluvy perom sumu 13.324,- Eur.
Svedok D.. P. F., zamestnanec drevoskladu Hybe, si už na presné dátumy vzhľadom na odstup času
nespomínal. Pamätal si však, že s podozrivou osobou sa stretol dva po sebe nasledujúce dni a spomínal
si aj na zmluvu, ktorú mu ukázal poškodený, túto nazval skôr pamfletom. Pokiaľ sa vo svojej výpovedi

odchýlil od výpovede v prípravnom konaní, poukázal na odstup času s tým, že okolnosti si lepšie pamätal
pri svojej výpovedi na polícii. K predmetnej zmluve uviedol, že na nej bola vadná hlavička, bolo tam
uvedené „Lesy SR, odštepný závod Hybe“, pričom odštepný závod v uvedenej lokalite je v Liptovskom
Hrádku a v Hybiach sa nachádza Spoločenstvo súkromných vlastníkov. Predmet zmluvy sedel, čo sa
týka dreva, jeho kvality, množstva a ceny. Rukou bolo dopisované, aká záloha bola zložená. Listina

mu pripadala neupravená a kostrbatá, neboli na nej čísla účtov. Po nahliadnutí do uvedenej zmluvy na
hlavnom pojednávaní potvrdil, že sa jedná o listinu, ktorú mu ukazoval poškodený. Poukázal tiež na to,
že Urbársky spolok Hybe s Lesmi SR neobchodoval a odštepný závod Lesy SR Liptovský Hrádok sa od
drevoskladu v Hybiach nachádza 6 km. Drevosklad je monitorovaný 4 bezpečnostnými kamerami, ktoré
však nedosiahli na všetky miesta. Pohyb podozrivej osoby bol zaznamenaný cez tieto kamery na pevný

disk, kde sa záznam uchováva 10 dní a potom sa automaticky premaže, pričom poverený príslušník z
Liptovského Hrádku nemal záujem tento záznam zabezpečiť, až následne vyšetrovateľ, v čase, keď bol
záznam už premazaný a nebolo ho možné poskytnúť. Ďalej svedok vypovedal, že podozrivá osoba sa
v prvý deň zdržala v drevosklade maximálne pol hodinu, kedy s ním jednal s tým, že na nasledujúci deň
príde ešte ráno. Svedok si bol 100 % istý, že nasledujúci deň to bolo ráno, respektíve doobeda medzi

7.00 až 10.00 hod., pretože pracovať začínajú o 07.00 hod. a či podozrivý prišiel o 08.00 hod., alebo o
09.00 hod., to si už presne nespomenul, avšak to bolo najneskôr do 10.00 hod. Kedy osoby v ten deň
opustili drevosklad a ako dlho sa tam zdržali, uviesť nevedel. Pamätal si, že to ráno sa s podozrivým
stretli, čakal na svojho odberateľa a potom ho už nevidel. S podozrivým sa rozprával o dreve a o jeho
aktuálnych cenách, nebavili sa o tom, že by mal aj niečo nakladať. Pôsobil na neho ako človek, ktorý sa

vyzná, poznal ceny, kvalitu dreva. Počas rozhovoru ho požiadal, aby po príchode jeho potencionálneho
obchodného partnera, ich nechal chvíľu osamote. V jeho prejave mu neprišlo nič nezvyčajné.
Osobu podozrivého videl aj predtým, než bol vypočutý, asi 2 týždne po udalosti na fotografii, ktorú so
sebou priniesol policajt. Túto videl aj jeho kolega a iní, ktorí s podozrivým prišli do kontaktu a všetci
sa vyjadrili, že je to on. Svedok si ho zapamätal podľa výrazných rysov tváre, pretože sa nejedná o

tuctovú tvár a podľa jednotlivých častí, podľa čŕt, ako napr. nos. To, či mal podozrivý vtedy okuliare,
si svedok nebol istý. Svedok si nevšimol motorové vozidlo, na ktorom prišiel podozrivý, žiadne auto
nebolo zaparkované pri ich kanceláriách, pričom zo svojej kancelárie má svedok prostredníctvom kamier
výhľad na uvedený priestor. Obžalovaný sa zrazu len objavil. Na kamerovom zázname videl len pohyb
podozrivej osoby, poškodeného tam nevidel. Má prehľad o tom, čo sa deje v areáli, avšak nie na 100

%, pretože kamery monitorujú asi 90 % drevoskladu. Poškodený pôsobil veľmi rozrušene, rozprávali
sa o tom, čo sa stalo. Snažil sa niekomu telefonovať, ale nik mu nedvíhal. Spomínal nejakého pána
Z., ktorý mu mal sprostredkovať obchod s obžalovaným a taktiež aj meno P. alebo podobné, ktorý mu
mal predať drevo a popísal mu, čo spolu robili v drevosklade, ako aj v Kráľovej Lehote pri vagónoch a
následne ten človek zmizol.

Ďalej svedok poukázal tiež na to, že živnostníci, ktorí v drevosklade pre neho pracovali, videli v deň
skutku vojsť nejaké auto, ktoré hneď vyšlo, pretože podozrivý ho poslal von, títo mali v tom čase lepší
prehľad. Pokiaľ sa týka okuliarov podozrivej osoby, svedok si nebol istý, skôr si však myslel, že bol bez
okuliarov. Podľa svedka najrýchlejším spôsobom, ako sa dostať z drevoskladu v Hybiach do Ľupčianskejdoliny pri Partizánskej Ľupči je po diaľnici, čo by trvalo určite do pol hodiny. Pri konfrontácii medzi ním a
obžalovaným v prípravnom konaní na polícii sa vyjadril, že na 99 % je to on. Nespomínal si, že by mu
vyšetrovateľ povedal, aby uviedol áno alebo nie, on vtedy uviedol, že nič nie je na 100 %, ale že na 99

% je to on. Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že hlas a prejav obžalovaného ho utvrdil v tom,
že sa jedná o osobu podozrivého, s ktorým jednal.
Z výpovede svedka X. F., spolupracovníka obžalovaného vyplynulo, že v predmetný deň sa ráno okolo
6.30 hod. sa išlo na správu a naspäť dole išli okolo 13.00 hod., potom už obžalovaného nevidel. Cez
deň zvážali drevo a nestalo sa, že by sa obžalovaný vzdialil, pretože pri triedení dreva potrebuje horára.

Cesta na stanovište zo správy trvala asi pol hodinu. Prvú fúru dreva zviezli z lokality horára J. U., ktorého
obžalovaný zastúpil, dole na centrálny sklad Slatvinské okolo 7.30 hod, trvalo to asi hodinu, možno tak
do 9.00 hod., odtiaľ sa presunuli do lokality Oružná, ktorú má na starosti obžalovaný. Naložili druhú fúru
dreva, ktorú znovu zviezli na sklad Slatvinské a po tejto zhruba okolo 11.00 hod. sa stretli s J. U., pretože
boli na jeho úseku, s pilčíkom B. a tiež bratmi U. a s horárom C. alebo B.. Tieto osoby neboli po celý
čas s nimi, ale bratia U., P. a H. doťahovali drevo do skladu, takže ich vidieť mohli. Podľa svedka zo

Slatvinského do drevoskladu Hybe by sa najrýchlejšie dostal aspoň za hodinu. Obžalovaného pozná
od roku 2002 ako bezproblémového dobráka a nevýbušného. Ďalej svedok uviedol, že s obžalovaným
sa o tejto udalosti, o tomto dni rozprávali, pretože bol najprv svedkom v tejto veci, následne mu prišlo
obvinenie, s čím určite spokojný nebol. Obžalovaný mu povedal, že si u neho niekto nechával voľne
telefón a on bol obvinený z podvodu predaja dreva. Tiež sa rozprávali o tom, či pôjde svedčiť a spomínali,

kto bol vtedy v práci a kto ich mohol vidieť. Naposledy sa o tom rozprávali týždeň pred konaním hlavného
pojednávania.
Z výpovede svedka D.. J. U., spolupracovníka obžalovaného vyplynulo, že pôsobí ako lesník a zároveň
zástupca štatutára Lesného komposesorátu Partizánska Ľupča, a v predmetný deň sa s obžalovaným
stretol o 6.45 hod. na správe na pol hodinu a následne druhý krát okolo 11.00 hod. Nebol si istý, či sa

s ním stretol aj neskôr. Po stretnutí na správe išiel obžalovaný zvážať drevo na lokalitu Slatvinské, a to
najprvzjehoúsekuLohnáčapotomzosvojhoúsekuOružná.Ďalejsvedokpoukázalnato,žeprítomnosť
horára pri vodičovi je nevyhnutná, pretože posudzuje kvalitu a hrúbku dreva a má na zodpovednosti
dodržanie týchto parametrov. Ďalej svedok vypovedal, že v rámci práce obžalovaný súkromné motorové
vozidlo nepoužíva, pretože majú vozidlo služobné, ktorým sa premiestňuje a tiež Tatru. V uvedený deň

služobné motorové vozidlo mal na starosti kolega, ako aj kľúče od tohto vozidla, pričom obžalovaný
počas vozenia dreva, nemal dôvod ho používať. Potvrdil, aj keď nie s istotou, že obžalovaný mal deň
predtým pol dňa dovolenky. Náhlu prekážku, ak nemôžu osobne zapísať do správcovho kalendára lebo
prísť do práce, oznamujú telefonicky. Obžalovaného pozná viac ako 15 rokov, sú kolegovia, poznal ho
aj predtým, ako zodpovedného, svedomitého, niekedy až pedantného a nemal vedomosť o žiadnom

nečestnom konaní z jeho strany. Obžalovaný ho oslovil, či mu pôjde svedčiť, že ho videl. V práci sa
vidia a stretnú každý deň. Rozprávali sa taktiež o tom, či si na ten deň spomína, čo sa v ten deň dialo
a povedal mu, z čoho bol obvinený. Vzdialenosť do drevoskladu Hybe od lokality Slatvinské, by bolo
možné podľa neho prekonať minimálne za hodinu. Podľa názoru svedka by si nikto z kolegov nedovolil
opustiť priestor v práci, ktorý má na starosti.

Z výpovede svedka X. B., ktorý pracuje pre Lesný komposesorát Partizánska Ľupča ako manipulátor
vyplynulo, že v uvedený deň, teda vo štvrtok alebo piatok dňa 27. 9. a 28. 9. u obžalovaného manipuloval
drevo. Vo štvrtok prišiel do Apadovej drevo popíliť, v piatok pílil drevo ďalej a toto sa zvážalo. Ráno
prišiel asi o 07.00 hod. až 07.15 hod., začal píliť to, čo naťahali. V uvedený deň videl obžalovaného okolo
08.00 hod., keď prišlo auto a potom ho videl do poobedia. Okolo 14.15 hod. prišlo auto zobrať drevo

znovu. Ďalej tvrdil, že celý čas boli s obžalovaným spolu od rána, preto neexistuje, že by mohol stihnúť
odbehnúť. Svedok ďalej poukázal na to, že horár pri manipulácii s drevom nemusí byť prítomný, len pri
nakladaní a meraní dreva. Potvrdil, že obžalovaný bol vo štvrtok ráno s ním, potom išiel ku chlapom,
ktorí ťahali drevo na rampu ku Apadovej, takže bol tam a videl ho ešte okolo obeda. Oružná od Apadovej
sú vzdialené 2 - 3 km. Celý čas boli spolu, len s výnimkou času, keď obžalovaný s autom zišli dolu s

drevom a vrátili sa. Okrem nich boli v lese v uvedený deň ešte šofér X. F. a bratia U., ktorí ťahali drevo.
Obžalovaný s autom nejazdil ani vo štvrtok, ani v piatok, videl ho presúvať sa pešo.
Svedok poukázal na to, že od roku 1993 je živnostníkom, každý deň si zapisuje, kde pracuje a podľa
týchto poznámok potvrdil, že v uvedených dňoch bol píliť v Apadovej. Obžalovaného pozná odmala, sú
z jednej dediny, má normálne vlastnosti, nikomu neublíži. Podľa svedka by cesta autom z Ľupčianskej

doliny do Partizánskej Ľupče a následne do Hybe, trvala určite pol alebo trištvrte hodinu.
Svedok F. Č. vypovedal, že dôvodom odkladania jeho mobilu u obžalovaného bola stavba chaty na
Magurke, kde nie je signál a jeho telefón vtedy nezaznamenával zmeškané hovory. Doma v Liptovských
Sliačoch si mobil nechcel nechávať pretože po ceste zo stavby, ktorá trvala asi 15 minút, telefonovalmanželke. U obžalovaného ho nechával, pretože sa poznali dlhšiu dobu, odkedy sa priženil do ich rodiny.
Podľa neho ide o nekonfliktného človeka, avšak v dôsledku tejto udalosti sa ich vzťahy naštrbili. Odkedy
si u neho mobil nechával, nevedel uviesť, ale robil tak len do tej udalosti. Svedok tiež potvrdil, že bol

upozornený, že manželka obžalovaného ide do práce, aby si tam mobil už nenechával. Po tom ako zistil,
že z jeho mobilu bol uskutočnený telefonát, išiel toto ohlásiť na políciu a rovnako reagoval aj obžalovaný
s manželkou, nech to ide nahlásiť. Čech, ktorý mu telefonoval reagoval v telefóne rozčúlene a uviedol,
že bol vypovedať na polícii. Nespomínal si, či po telefonáte od poškodeného hľadali telefónne čísla,
respektíve uskutočnené hovory z jeho mobilu. V aute sa v tom čase viezol so svojim otcom a kamarátom

D. Q., ktorý s ním išiel aj na políciu. S nikým iným, okrem rodiny sa o tejto veci nebavil. Poukázal na
to, že v rámci svojej živnosti nikdy nenakupoval, ani nepredával drevo. Nevlastní lesnícke oblečenie a
má maskáče, pretože prevádzkuje paintball.
Z výpovede svedka P.. P. Č., vyšetrovateľa OR PZ Liptovský Mikuláš, vyplynulo, že spolupráca s
obžalovaným bola v prípravnom konaní dobrá. Po poučení poskytol vzorky svojho písma, pričom
porovnávací materiál sa skladal z troch častí. Prvá časť boli kópie zmluvy, teda sporného materiálu

odovzdané v trestnom konaní poškodeným, obvinený do častí, ktoré boli vybielené, resp. vybodkované
vpisoval údaje, číslice a podpisy v dolnej časti zmluvy, týchto kópií bolo asi 30. Druhá časť materiálu
spočívala v tom, že obvinený poskytol len čísla na čistý papier a tretiu časť tvoril materiál, kde obvinený
odpisoval voľný text. Obvinenému sa snažil vysvetliť postup pri odoberaní jeho písma, postupoval na
základe inštruktáže znalkyne a to tak, že na krátku chvíľu, čo bolo určite len niekoľko sekúnd dostal

obžalovaný k nahliadnutiu sporný materiál, aby videl, kde má čo vpísať. Vyšetrovateľ sa o postupe pri
odobratí porovnávacieho materiálu, teda vzoriek písma, vždy vopred poradí so znalcom, v tomto prípade
s L.. Q.. Obžalovaný poskytol vzorku písma sám, dobrovoľne, bez nátlaku, vyšetrovateľ ho nenútil
odovzdávať porovnávací materiál, tiež ho riadne poučil o jeho procesných právach pri odovzdávaní
vzorky písma a obžalovaný dobre spolupracoval. Pri všetkých úkonoch bol prítomný jeho kolega F.. B.,

pripustilvšakadministratívnepochybenievtomsmere,žezáznamopriebehutohtoúkonunebolspísaný,
hoci sa štandardne vyhotovuje. Uznesenie o pribratí znalca bolo obvinenému riadne doručené, osobu
znalca nenamietal ani odoberanie vzoriek písma. Ďalej svedok vypovedal, že bola snaha zabezpečiť
nahrávku kamerového záznamu z drevoskladu Hybe, o čom spísal aj úradný záznam, avšak v čase,
keď bola na miesto vyslaná operatívna hliadka, bolo pamäťové médium premazané. Svedok poprel, že

by dával obvinenému pokyn, aby napodobňoval písmo v spornom materiály, dával mu len pokyn, kde
teda, do ktorých koloniek má písať a kde sa má podpísať.
Zo zmluvy, respektíve spornej listiny vyplýva, že táto obsahuje hlavičku „Lesy SR, odštepný závod Hybe,
Liptovský Hrádok“ a bola uzavretá dňa 28. 9. 2012 medzi dodávateľom Sklad Hybe, Lesy SR Liptovský
Hrádok, IČO:54110379 a odberateľom Pila Minx, s.r.o., Niva 65, Prostějov, IČO:27672161, obsahom

tejto zmluvy bol záväzok dodávateľa k dodaniu smrekovej guľatiny odberateľovi, a to dňa 28. 9. 2012 v
dĺžkach 10 - 12 metrov, v hrúbkach 20 m3 a kvalite A,B,C. Odberateľ mal zaplatiť pri podpisovaní tejto
zmluvy tam neuvedenú čiastku ako zálohu, z ktorej bude hradená vlaková doprava. Ďalej zo zmluvy
vyplýva, že pokiaľ dodávateľ nesplní dohodnuté podmienky a to, že dodá kvalitu a množstvo guľatiny,
ktoré si odberateľ s dodávateľom dohodol, je povinný odberateľovi vrátiť celú čiastku, ktorú odberateľ

zložil ako zálohu, pričom sa jednalo o čiastku 335.000,-Kč. V ľavom dolnom rohu sa na zmluve nachádza
pečiatka Lesy SR, sklad Hybe, Liptovský Hrádok s uvedením IČO, s podpisom „P.“, pod ním je modrým
perom ručne písané telefónne číslo 0907508585, vpravo dole sa nachádza pečiatka odberateľa Pila
Minx, s.r.o., Niva 65, IČO: 27672174. V dolnej časti vpravo sú ručne modrým perom rukou zapísané
údaje: 13.324 E.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom znalkyne a znaleckým posudkom č. 67/2013 zo dňa
20. 11. 2013, ktorý vypracovala X.. X.. M. Q., znalkyňa v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné
písmo (identifikácia pisateľa). Pri znaleckom skúmaní boli použité metódy analytickosyntetická,
popisná, pozorovacia, modifikovaná grafognostická, porovnávacia, mikroskopická, grafometrická a ich
kombinácia, jeho predmetom bol rukopis a podpis na zmluve o odbere drevnej hmoty zo dňa 28. 9.

2012, pričom znalkyni bol predložený originálny sporný doklad a ako porovnávacie rukopisy boli použité
rukopisy X. A.. Analýzou a komparáciou rukopisných znakov sporných a porovnávacích rukopisov
dospela k nasledovným záverom: Sporný podpis označený ako SM vykazoval predovšetkým zhodné a
podobné rukopisné charakteristiky ako porovnávacie podpisy označené ako PM (porovnávací materiál,
ktorý poskytol X. A.) na všeobecnej aj na individuálnošpecifickej rovine skúmania. Sporné číselné

znaky SM (sporný materiál) vykazovali predovšetkým zhodné a podobné rukopisné charakteristiky ako
porovnateľné porovnávacie rukopisy PM na všeobecnej aj na individuálnošpecifickej rovine skúmania.
Na základe skúmania znakov písma a s ohľadom na charakter sporných rukopisov (znaky simulácie v
spornom podpise a ťažko spracovateľné číselné znaky) a na kvalitu porovnávacích rukopisov stanovilaznalkyňa záver, že rukopis a podpis na listine „zmluva o odbere drevnej hmoty zo dňa 28. 9. 2012“,
vyhotovil vysokou mierou pravdepodobnosti obvinený X. A.. Ďalej znalkyňa vyslovila záver, že rukopis
a podpis na listine „zmluva o odbere drevnej hmoty zo dňa 28. 9. 2012“ vytvorila vysokou mierou

pravdepodobnosti jedna osoba. Uviedla tiež, že podpis na spornej zmluve javí známky nevieruhodných
rukopisných techník.
Ďalej súd vykonal dokazovanie prečítaním znaleckého posudku č. 3/2014 zo dňa 8. 1. 2014, ktorý
bol do konania zabezpečený a predložený stranou obhajoby a to B.. F. Z., jeho úlohou bolo zistiť, či
sporný podpis „P.Á.“ nachádzajúci sa pod pečiatkou na zmluve o odbere drevnej hmoty zo dňa 28.

9. 2012 a sporný podpis „P.Č.“ nachádzajúci sa na tej istej listine a sporný text a číselné zápisy na
uvedenej listine písal, respektíve nepísal X. A. a či tieto pochádzajú od jednej a tej istej osoby. Zo záverov
vyplýva, že porovnával sporné podpisy S1 a S2, prvý podpis označil ako S1, druhý podpis ako S2, ďalej
originálny sporný text a číselné zápisy na spornej listine označil ako St. Porovnávací materiál označil
ako P1 až P7, pričom v texte znaleckého posudku Z. konštatuje, že sporný materiál S1 a S2 vo vzťahu
k spornému materiálu St, nie je spracovateľný ani s pravdepodobnostným záverom, nakoľko tieto nie

sú druhovo rovnaké písomné prejavy a preto ich nie je možné vzájomne komparovať. Použil pritom
metódu pozorovaciu, popisnú, grafometrickú a porovnávaciu a vyslovil hypotézu, že sporný materiál St
pravdepodobne nepísal X. A., rovnako vyslovil hypotézu, že sporné podpisy S1 a S2 pravdepodobne
nepísal X. A.. Sporný text a číselné zápisy St a porovnávací materiál P1 až P7 vo väčšine znakov
vykazuje rozdielny písací pohyb. Dopracoval sa k záverom, že sporné podpisy S1 a S2 jednoznačne

pochádzajú od jednej a tej istej osoby, preto vyslovil stupeň pravdepodobnosti, že pisateľom sporných
podpisov S1, S2 a sporného textu a číselných zápisov St pravdepodobne nie je X. A.M.. Ďalej vyslovil
záver, že u sporných podpisov S1, S2 na jednej strane a sporného textu a číselných zápisov St na strane
druhej nie je možné vylúčiť, ani potvrdiť tú skutočnosť, že pochádzajú od jednej a tej istej osoby.
Z výpisu zo zoznamu znalcov, tlmočníkov a prekladateľov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že B..

F. Z., ev. č. 912510 bol ku dňu 16. 12. 2013 zapísaný v tomto zozname. Ďalej z výstupu zabezpečeného
dňa 3. 3. 2016 vyplýva, že znalec B.. F. Z. bol vyčiarknutý dňa 13. 1. 2012 zo zoznamu znalcov v odbore
písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa). Z poznámky uvedenej v tomto zápise
vyplýva, že znalec napriek zákonnej povinnosti absolvovať odbornú skúšku, na ktorú bol na základe
rozsudku Krajského súdu v Bratislave, právoplatného 5. 5. 2009 a na základe jeho žiadosti riadne

vyzvaný dňa 26. 4. 2010 a dňa 16. 5. 2011 sa krátko pred ich uskutočnením zo zdravotných dôvodov
ospravedlnil. Následne rozhodnutie o vyčiarknutí znalca zo zoznamu, ktoré malo odkladný účinok
rozhodnutím ministerky spravodlivosti SR č. 7610/2009/52-RK zo dňa 21. 12. 2011 bolo potvrdené
a nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 1. 2012, bolo bezodkladne vykonané a znalec bol zo zoznamu
znalcov vyčiarknutý. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 20/2012-30 zo dňa

8. 3. 2012, právoplatné dňa 19. 3. 2012 bola odložená vykonateľnosť právoplatného a vykonaného
rozhodnutia ministerky spravodlivosti až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej. Následkom
tohto rozhodnutia znalec až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej ďalej takmer 2,5 roka vykonával
znaleckú činnosť až do momentu, kedy Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku, č. k. 3Sžo/42/2013 zo dňa
6. 5. 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9. 6. 2014, potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave,

ktorým zamietol žalobu znalca a potvrdil zákonnosť rozhodnutia o vyčiarknutí znalca rozhodnutím
ministerky spravodlivosti SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 13. 1. 2014.
Pokiaľ aj bolo v priebehu ďalšieho dokazovania preukázané, že znalec B.. Z. mal dlhodobé závažné
problémy s vykonaním odbornej skúšky a s ďalšou existenciou jeho zápisu v zozname znalcov, tieto
skutočnosti priamo zo zoznamu znalcov vedeným Ministerstvom spravodlivosti SR nevyplývajú a zjavne

boli v čase objednania znaleckého posudku obžalovanému neznáme, čo súd nemohol vyhodnotiť v
neprospech obžalovaného, preto súd tento posudok prečítal ako listinný dôkaz.
Z dôvodu rozdielnych záverov, ku ktorým znalci dospeli a na základe návrhu oboch procesných strán
za účelom odstránenia pochybností znalkyňa vypracovala doplnok k svojmu znaleckému posudku, ku
ktorého vypracovaniu obžalovaný X. A. poskytol vzorky svojho písma vo forme písomných podkladov

obsahujúcich jeho rukopis z obdobia rokov 2011 a 2012, ktoré tvoria prílohu tohto posudku, znalkyňa
mala zároveň za úlohu vyjadriť sa aj k záverom, ku ktorým dospel B.. F. Z..
V doplňujúcom znaleckom posudku č. 67/2013, podaný ku dňu 17. 4. 2016 na základe poskytnutých
podkladov, znalkyňa tieto porovnala a poukázala napr. na to, že znalec B.. Z. nikde nepopisoval
morfológiuamorfologickézvláštnostitvarovaužvôbecniemultikomponenty,napriektomu,ževosvojom

znaleckomposudku(nastr.16vbode17)saorozdielnychmorfologickýchmultikomponentochzmieňuje.
Ďalej poukázala na to, že znalec nehodnotil tvarovanie a topiku, pričom tvarová morfológia patrí medzi
znaky vysokej komplexity, čo rukopis alebo podpis charakterizuje a nie je možné v písmoznalectve
zhodnotiť tvarovú morfológiu a nezaradiť do posudku obrazovú časť. Taktiež poukázala na neexaktné anesprávne hodnotenie smeru písacieho pohybu, pričom nie je zrejmé, na základe čoho pohyb hodnotil
v podpisoch rozdielne ako dostredivý a odstredivý, ani v ktorých porovnateľných písmenách k takémuto
rozdielu dospel. Ďalej poukázala na to, že v S1 a S2 a P hodnotil čiaru ako zhodne elastickú a

napriek tomu dospel k záveru „rozdiel“. Taktiež sa znalec vôbec nevyjadril k simulačným a agravačným
technikám v sporných podpisoch, ani neuvádzal z čoho jeho rozdielne hodnotenie vychádza a najmä
poukázala na to, že znalec hodnotil znak vysokej komplexity, teda rýchlosť ako rozdiel bez jediného
exaktného dôvodu, pričom znak rýchlosť sa v písmnoznalectve posudzuje nepriamo na 13 nepriamych
znakoch. Rytmus posudzoval v S1 a S2 ako nepravidelný a v P ako pravidelný, pričom tento má veľký

význam, pretože pri pokuse o zmeny je najčastejšie krát postihnuteľný a aj pri štylizácii je viditeľný
jeho vedomý zámer. Za extrémne porušenie rytmu je považované napr. zvýraznenie vertikálnych
ťahov, porušenie plynulosti, pričom znalkyňa poukázala, že aj necvičenému pozorovateľovi musí byť
na základe obrázkov, ktoré vo svojom znaleckom posudku pripojila a jednalo sa o SM, PM 1 a PM 16
(sporný materiál, porovnávací materiál č. 1 a porovnávací materiál č. 16), kde sú viditeľné extrémne
zdôraznené vertikálne ťahy (pomer výšky strednej zóny, napr. k hornej zóne), dokonca aj v spontánnom

podpise obžalovaného X. A., ktoré výrazne až extrémne narúšajú rytmickú ladnosť ťahov zhodne vo
všetkých podpisoch. Znalkyňa po opakovanom prehodnotení všetkých porovnateľných rukopisných
znakov sporného rukopisu a podpisu a porovnateľných rukopisov a podpisov, a aj po dôslednej analýze
znaleckého posudku F. Z. zotrvala na záveroch svojho znaleckého posudku č. 67/2013 zo dňa 20.
11. 2013. Taktiež poukázala na to, že pri vypracovaní znaleckého posudku postupovala podľa metód

skúmania uvedených na strane č. 3 znaleckého posudku č. 67/2013, jednotlivé znaky písma analyzovala
a porovnávala podľa tabuľky znakov v prílohe a pri znaleckej syntéze zobrala do úvahy aj všetky možné
endogénne a exogénne činitele, ktoré mohli mať vplyv na sporný rukopis. Ďalej poukázala na to, že
nepozná metódy, ktoré použil Z. pri spracovaní svojho znaleckého posudku, z ktorého závermi nesúhlasí
a mnohé jeho hodnotenia znakov považuje za nesprávne.

Zo správy Lesného komposesorátu Partizánska Ľupča, s. r. o., zo dňa 21. 12. 2012, poskytnutej
konateľom D.. F. Z., vyplýva že obžalovaný X. A. je od roku 1995 ich zamestnanec na pozícii
lesník. Svoju funkciu si vykonáva zodpovedne, na lesníckom úseku, aj okolo horárne, má poriadok.
Vedie usporiadaný rodinný život, vo voľnom čase sa venuje turistike. Podľa záznamov konateľa
zamestnávateľa obžalovaného, zo stolového kalendára, kde si značí dovolenky zamestnancov mal X.

A. dňa 27. 9. 2012 od 13.00 hod. dovolenku a dňa 28. 9. 2012 bol v práci. Uvedenú skutočnosť doložil
konateľ lesného komposesorátu fotokópiou stolového kalendára v časti týkajúcej sa dní 27. 9. a 28. 9.
2012. Z podanej správy ďalej vyplýva, že ako lesník sa pohybuje po svojom lesníckom úseku často sám
a tak je možné, že sa môže pohybovať na kratší, alebo dlhší čas mimo svojho úseku.
Z lekárskej správy - nálezu F.. P. P. zo dňa 21. 9. 2015 vyplýva, že X. A. má poruchu zraku, pre ktorú nosí

okuliare a vzhľadom na stupeň poškodenia zraku je nosenie korekčných okuliarov pre neho nevyhnutné.
Potvrdil, že nenosí kontaktné šošovky.
Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2012
vyplýva, že obžalovaný dosiahol úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov vo výške 10.723,67 eura v
predmetnom zdaňovacom období.

Z úplného výpisu z obchodného registra Českej republiky vyplýva, že spoločnosť Pila Minx, s. r. o., bola
do obchodného registra zapísaná ňa 10. 1. 2006 so sídlom Niva 65 apod IČO: 27672174 s predmetom
podnikania, okrem iného, piliarska výroba a impregnácia dreva, výroby drevených výrobkov. Konateľmi
s. r. o. sú D.. T. F. a M. B., pričom každý z konateľov je oprávnený konať a podpisovať v mene spoločnosti
samostatne, títo sú zároveň aj spoločníkmi.

Z kópie výdavkového pokladničného dokladu č. 12HP01151, s dátumom vystavenia dňa 27. 9. 2012,
ktorý vystavila pokladníčka spoločnosti Pila Minx, s.r.o., Niva 65, vyplýva, že dňa 27. 9. 2012 bolo z
pokladne vyplatené T. F., Niva 167, celkom 350.000,-Kč.
Z denného kurzového lístka ECB ku dňu 28. 9. 2012 vyplýva, že kurz českej koruny k euru predstavoval
hodnotu 25,141 Kč za 1,- Euro.

Trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto na škodu
cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a
spôsobí tak na cudzom majetku väčšiu škodu. Objektom trestného činu je cudzí majetok, bez ohľadu na
druh a formu vlastníctva. Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v uvedení do omylu, ktorým
je konanie páchateľa predstierajúceho okolnosti, ktoré nie sú v súlade so skutočným stavom veci. Môže

ísť o konanie, opomenutie aj konkludentné konanie. Z hľadiska subjektívnej stránky postačí zavinenie z
nedbanlivosti. Podľa § 124 ods. 1 Trestného zákona, škodou sa na účely tohto zákona rozumie ujma na
majetku alebo reálny úbytok na majetku alebo na právach poškodeného alebo jeho iná ujma, ktorá je v
príčinnej súvislosti s trestným činom, bez ohľadu na to, či ide o škodu na veci alebo na právach. Škodousa na účely tohto zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Podľa
§ 125 ods. 1 Trestného zákona, škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou
väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy.

Vykonaným dokazovaním a zhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti,
mal súd preukázanú vinu obžalovaného v plnom rozsahu a dospel k záveru, že skutok popísaný vo
výrokovej časti rozsudku sa stal, dopustil sa ho obžalovaný X. A., ktorý svojím konaním naplnil všetky
znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona po objektívnej,
ako aj po subjektívnej stránke, preto ho súd uznal vinným z jeho spáchania.

Hoci obžalovaný v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní popieral spáchanie skutku, ktorý sa
mu kladie za vinu, z vykonaného dokazovania mal súd spoľahlivo preukázané, že obžalovaný X. A.Á.
sa dopustil skutku tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku. Pri uznaní viny súd vychádzal najmä z
výpovede poškodeného T. F., ktorý osobne jednal s obžalovaným a jednoznačne a presvedčivo popísal
skutkové okolnosti, za akých došlo k spáchaniu trestného činu. Poškodený bez akéhokoľvek zaváhania
v priebehu celého trestného konania označoval a opoznával osobu páchateľa v osobe obžalovaného na

základe jeho výzoru. Hoci vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní skomolil priezvisko obžalovaného
a nazval ho „A.“, nejde o významnú okolnosť, keďže poškodený je osobou vyššieho veku a naviac pri
skutku sa mu obžalovaný predstavoval fiktívnym priezviskom. Jeho výpoveď súd vyhodnotil ako jasnú,
logickú, presvedčivú a dôveryhodnú. Táto nebola jediným dôkazom, ktorý by usvedčoval obžalovaného.
Taktiež výpoveď svedka F. pôsobila presvedčivo a dôveryhodne, svedok podrobne popísal okolnosti,

za ktorých sa stretol s obžalovaným v drevosklade v Hybiach a na hlavnom pojednávaní jednoznačne
potvrdil, že obžalovaný je tou osobou, ktorá sa v poobedňajších hodinách deň pred skutkom 27. 9. 2012,
ale aj v ranných hodinách nasledujúceho dňa 28. 9. 2012 v čase skutku pohybovala po drevosklade v
Hybiach za účelom uzatvorenia domnelého obchodu s drevom s poškodeným.
Výpoveď svedka F. sa preto javí byť najobjektívnejšou a nezaujatou, a súd ju za takú považuje

aj z dôvodu absencie akéhokoľvek vzťahu ku stranám konania, či motívu alebo snahy poškodiť
obžalovanému alebo prikrášliť vnímané fakty. Zároveň z časového hľadiska poskytla súdu v spojení s
pracovným kalendárom nadriadeného obžalovaného objektívny obraz aj o čase, kedy sa obžalovaný
pohyboval po drevosklade Hybe deň pred skutkom v poobedňajších hodinách, kedy bolo preukázané,
že čerpal dovolenku.

Výpovede oboch týchto svedkov na seba nadväzujú v logických aj časových súvislostiach a naviac
je potrebné poukázať na to, že obaja svedkovia sú bez akéhokoľvek vzťahu k obžalovanému, či už
súkromného alebo pracovného, pozitívneho alebo negatívneho a nemajú žiaden dôvod mu svojou
výpoveďou ani uškodiť ani prilepšiť. Práve títo dvaja svedkovia obžalovaného spoznali a identifikovali na
základejehovýzoruapopísalihonazákladesvojichosobnýchabezprostrednýchskúsenostípostretnutí

s ním v deň skutku, resp. deň pred spáchaním skutku. Ich výpovede súd vyhodnotil ako presvedčivé,
hodnoverné a objektívne a vo vzájomnom súlade, preto nemal dôvod im neveriť.
Lekárska správa o tom, že obžalovaný nenosí kontaktné šošovky a je nevyhnutné, aby nosil okuliare,
vzhľadom na jeho zrakovú vadu, ešte nevylučuje skutočnosť, že ich v čase skutku nemohol mať aj
nasadené, práve za účelom zmeny takého špecifika svojho výzoru, akým okuliare nepochybne sú, na

základe ktorého by ho mohli svedkovia jednoducho a spoľahlivo spoznať.
Pokiaľ by aj súd prijal záver o nezákonnosti vykonania rekognície v prípravnom konaní z dôvodu, že
svedok F. videl fotografiu obžalovaného skôr, než došlo k samotnému procesnému úkonu rekognície,
nič to nemení na fakte, že obaja svedkovia, ktorí s obžalovaným prišli v čase skutku alebo aj pred ním
do bezprostredného a priameho kontaktu na hlavnom pojednávaní so 100 %, respektíve 99 % istotou

za osobu pohybujúcu sa po drevosklade Hybe a páchateľa skutku jednoznačne označili obžalovaného
na základe jeho výzorových charakteristík a čŕt, nielen na základe lesníckeho oblečenia.
Uvedené výpovede však neboli jediným usvedčujúcim dôkazom, o ktorý by súd oprel svoje rozhodnutie.
Znalecké dokazovanie vykonané v odbore písmoznalectva predstavuje ďalší dôkaz preukazujúci vinu
obžalovaného. Znalkyňa podrobne, nielen v písomne podanom znaleckom posudku a jeho doplnení,

ale aj vo svojich dvoch výpovediach na hlavnom pojednávaní popísala k akým záverom dospela a na
základe akých postupov pri porovnávaní sporného rukopisu a porovnávacieho rukopisu odobratého od
obžalovaného. Hoci znalkyňa napokon upravila svoj záver o pisateľovi sporného rukopisu v osobe
obžalovaného X. A. z vysokej miery pravdepodobnosti na záver pravdepodobne kladný, vysvetlila aj
dôvody, ktoré ju k tomu viedli, a teda, že v priebehu výpovede svedka vyšetrovateľa P. Č., ktorého

bola prítomná, obhajoba namietala spôsob vzniku porovnávacích vzoriek rukopisu obžalovaného v
prípravnom konaní, kedy znalkyňa tohto úkonu prítomná nebola. Pokiaľ aj obhajoba namietala spornosť
a nezákonnosť odoberania vzorky porovnávacieho rukopisu od obžalovaného, túto okolnosť jednak
vyšetrovateľ vylúčil, ale v tomto smere je potrebné poukázať najmä na to, že doplnenie znaleckéhoposudku znalkyňa vypracovala na základe listinných podkladov obsahujúcich rukopis obžalovaného
práve z obdobia roku 2011-2012, kedy došlo k spáchaniu skutku, a ktoré obžalovaný na tento účel sám
poskytol a ktoré jej slúžili ako porovnávací materiál na vypracovanie doplnenia znaleckého posudku.

Vyšetrovateľ v prípravnom konaní vykonal dôkazy, ktoré svedčili nielen v neprospech, ale aj v
prospech obžalovaného. Je zrejmé, že pokiaľ by bol včas zabezpečený kamerový záznam z priestorov
drevoskladu Hybe, išlo by o jednoznačný priamy a nespochybniteľný dôkaz. Pri jeho neexistencii tak
súd musel vychádzať len z vykonaných dôkazov, z nich výpoveď poškodeného F., svedka F., čiastočne
svedka Č. v spojení so závermi znaleckého posudku a doplnenia tohto znaleckého posudku znalkyne

X.. X.. Q. sú skupinou priamych a nepriamych dôkazov, ktoré sú dostatočným podkladom na uznanie
viny a viedli súd k jednoznačnému a bezpečnému záveru o vine obžalovaného v plnom rozsahu.
Z potvrdenia zamestnávateľa obžalovaného zo dňa 18. 12. 2013 vyplýva, že osoby P. J., J. U., J. U.,
X. A.Č., P. K., X. F., Q. F. a F. A. boli prítomní v čase od 6.45 hod. do 7.15 hod. v kancelárii Lesného
komposesorátu Partizánska Ľupča a toto preukazuje len ich prítomnosť v danom čase v blízkosti
obžalovaného, avšak nie v čase skutku, ktorý sa stal takmer o 3 hodiny neskôr. Správa tiež preukazuje

skutočnosť, že X. F. bol pridelený v uvedený deň obžalovanému na zvážanie guľatiny.
Z výpovede obžalovaného a svedkov X. F. a X. B. vyplynulo tvrdenie, že svedok B. sa v deň a čas
skutku pohyboval v lokalite Apadová, kde si plnil pracovné úlohy, svedok F. tvrdil, že najprv zviezli s
obžalovaným drevo z lokality E. a potom sa presunuli do lokality Veľká Oružná. Svedok B. vypovedal, že
Apadová a Oružná sú od seba vzdialené 2 až 3 km. Obaja svedkovia tvrdili, že od rána boli po celý čas

s obžalovaným a nedobehol od nich (svedok B. s výnimkou zvozu dreva autom), avšak z ich výpovedí
vyplynulo, že sa obaja nachádzali v iných lokalitách od seba vzdialených niekoľko kilometrov. Pokiaľ
svedok X. B. uvádzal, že s obžalovaným bol tie dni spolu od rána a neexistuje, že by mohol stihnúť
odbehnúť, jeho výpoveď je v rozpore s výpoveďou svedka X. F., pretože tento tiež tvrdil, že obžalovaný
počas dňa od neho neodbehol a o osobe X. B. sa zmienil tak, že ho v uvedený deň stretli. Výpovede

svedkov X. B. a X. F. sú preto nielen v rozpore medzi sebou navzájom, ale aj s konštatovaním ich
zamestnávateľa, keď obaja tvrdili, že lesník (pracovná pozícia obžalovaného) musí byť vždy prítomný
nakladania a merania dreva, toto tvrdenie je v rozpore s tvrdením ich zamestnávateľa, že lesník sa
pohybuje po svojom lesníckom úseku často sám a preto sa môže pohybovať na kratší alebo dlhší čas
mimo svojho úseku. Výpovede týchto svedkov sú však najmä v rozpore s inými dôkazmi, ktoré boli v

tomto konaní vykonané.
Výpovede spolupracovníkov obžalovaného preto súd vyhodnotil ako účelové a motivované snahou
pomôcť obžalovanému z dôvodu kolegiálnych, prípadne kamarátskych vzťahov a to jednak z dôvodu, že
boli rozporné nielen medzi sebou navzájom, ale aj vo vzťahu k iným vykonaným dôkazom, napr. správe
konateľa Lesného komposesorátu Partizánska Ľupča, s.r.o., o spôsobe výkonu práce obžalovaného a

spôsobe pohybu v rajóne, ktorý mu je pridelený do správy. S poukazom na možnosť jeho pohybu v
teréne a vzdialenosť miesta výkonu práce v Ľupčianskej doline do drevoskladu v Hybe cca 35 km, ktorú
je možné motorovým vozidlom prekonať za 30 minút, mal obžalovaný vytvorený dostatočný priestor na
to, aby sa vzdialil, okolo 10.00 hod. sa dostavil na miesto stretnutia s poškodeným a následne sa naspäť
vrátil do lokality Ľupčianskej doliny, kde sa okolo 11.00 hod. stretol so svedkom D.. J. U..

Na základe takto vykonaného dokazovania súd ustálil, že obžalovaný X. A. predstavujúc sa falošným
menom D.. P. P., ako údajný vedúci skladu dreva spoločnosti LESY Slovenskej republiky, s. r. o.,
odštepný závod Hybe, Liptovský Hrádok, IČO: 54110379.sk, v spolupráci s nestotožnenou osobou
vystupujúcou pod menom Z., dňa 28. 9. 2012 okolo 10.00 hod. v priestoroch dopravno-manipulačného
strediska patriacemu Urbárskemu pozemkovému spoločenstvu Hybe v obci Hybe, ukázal konateľovi

spoločnosti PILA MINX, s. r. o., IČO: 27672161, so sídlom Niva 65, okres Prostějov, Česká republika,
D.. T. F., nar. X. X. XXXX, bytom Z. XXX, okres X., Č. J., ktorého do skladu nasmerovala telefonicky
osoba menom Z., sortiment drevnej hmoty určenej na predaj, s ponukou dreva D.. T. F. súhlasil, na
výzvu obžalovaného sa presunuli autom D.. T. F. k železničnej stanici v obci Kráľova Lehota, aby tam
obžalovaný (podľa jeho vyjadrenia) zabezpečil vagóny na nakladanie dreva, po príchode k stanici v

aute dal obžalovaný poškodenému už pripravenú zmluvu, do ktorej vypísal špecifikáciu dreva a výšku
zálohovej platby - 335.000,- Kč (13.324,85 eura), ktorú poškodený na naliehanie obžalovanému v
aute vyplatil v hotovosti, obžalovaný uviedol, že príjmový doklad a dodací list sa vypíše pri nakladaní
dreva, následne poškodenému ukázal miesto nakladania, vošiel do železničnej stanice vyplatiť vagóny,
zatiaľ čo ho vonku čakal poškodený, k poškodenému sa už nevrátil, už v čase uzatvárania dohody

s poškodeným vedel, že drevo nedodá, čím spol. PILA MINX, s. r. o., Niva 65, Prostějov, ČR, IČO:
27672161 spôsobil škodu vo výške 13.324,85 eura, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu
podvodu v zmysle § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.Súd odmietol vykonať dôkazy výsluchom svedkov D.. F. Z., P. J., J. U. Q.., P. K., Q. F., F. A., P.
U. Q.., F.. T. A. A.Á., pretože z doposiaľ vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by boli priamymi
alebo nepriamymi svedkami skutku, preto sa ani nemôžu vyjadriť k okolnostiam podstatným pre

rozhodnutie vo veci. Práve naopak z potvrdenia zamestnávateľa obžalovaného vyplýva, ako súd
uviedol vyššie, že sa nachádzali v blízkosti obžalovaného dňa 28. 9. 2012 v čase do 7.15 hod., ktorý
pre ďalšie dokazovanie nie je podstatnou okolnosťou. Vypracovanie kontrolného znaleckého posudku
v odbore písmoznalectvo, odvetvie ručné písmo (identifikácia pisateľa), nebolo potrebné, nakoľko
otázku grafologického skúmania písma obžalovaného na spornej listine dostatočne presvedčivo, veľmi

podrobne a zreteľne objasnila vo veci ustanovená znalkyňa, ktorá svoj znalecký posudok doplnila
doplňujúcim znaleckým posudkom, bola vypočutá na hlavnom pojednávaní a nie je dôvod pochybovať
o jej odbornosti. O jej objektívnosti vo vzťahu k podanému znaleckému úkonu a k osobe obžalovaného
svedčí aj skutočnosť, že vo vzťahu k istote záveru, ktorý vyslovila v písomnom vyhotovení znaleckého
posudku, ako mieru pravdepodobnosti vysokej, na hlavnom pojednávaní po zohľadnení námietok zo
strany obhajoby upravila v prospech obžalovaného na mieru pravdepodobnú, čo však nemení nič

na vyslovenom závere, že obžalovaný X. A. je pravdepodobne pisateľom sporného materiálu. Súd
taktiež odmietol vykonať dôkaz znaleckým dokazovaním jazykovou analýzou, pretože dokazovanie
obsahu jazykového písomného prejavu obžalovaného nebolo podstatným predmetom tohto konania ani
rozhodnutia. S poukazom na už vykonané dokazovanie mal súd za to, že tieto ďalšie dôkazy nemohli
podstatným spôsobom prispieť k zmene dôkaznej situácie a ovplyvniť rozhodnutie súdu v tejto trestnej

veci.
V rámci úvah o treste súd k osobe obžalovaného zistil, že pred spáchaním skutku bol 2-krát postihnutý
v priestupkovom konaní za priestupky pre porušenie pravidiel cestnej premávky uložením blokových
pokút.Vodpiseregistratrestovnemážiadenzáznam.Vmiestetrvaléhobydliskaniejebližšiehodnotený.
Zo strany zamestnávateľa je hodnotený pozitívne. Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd

vychádzal zo všeobecných zásad upravených v ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona, podľa
ktorých má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, poľahčujúce okolnosti, priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu súd obligatórne prihliadol podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona na pomer a
mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného zistil jednu

poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona, a to, že pred spáchaním skutku
viedol riadny život, priťažujúca okolnosť nebola zistená žiadna. Za prečin podvodu podľa § 221 ods.
2 Trestného zákona možno uložiť trest odňatia slobody na jeden rok až päť rokov. Pri prevahe
poľahčujúcich okolností, kedy sa horná hranica trestnej sadzby znižuje o jednu tretinu, t. j. na 3 roky a
8 mesiacov, vychádzal z takto upravenej trestnej sadzby. Súd s poukazom na osobu páchateľa, ktorý

pred spáchaním skutku viedol bezúhonný život, okolnosti spáchania skutku, časový odstup od jeho
spáchania a spôsobený následok vyhodnotil, že dostatočným a primeraným je trest odňatia slobody
vo výmere 18 mesiacov, teda bližšie pri dolnej hranici trestnej sadzby. Trest splní svoj účel najmä tým,
že obžalovanému zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu
k tomu, aby sa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania. Keďže výkon trestu odňatia slobody

neprevyšujúceho dva roky bol podmienečne odložený, súd zároveň určil skúšobnú dobu na 3 roky, ktorá
je svojou dĺžkou primeraná a postačujúca na to, aby v priebehu jej plynutia obžalovaný preukázal, že
účel uloženého trestu je u neho možné dosiahnuť aj bez jeho výkonu a je schopný v tomto čase viesť
riadny život.

V súvislosti s konaním obžalovaného vznikol poškodenej spoločnosti Pila Minx, s.r.o., nárok na náhradu
škody v podobe peňažnej ujmy, ktorú riadne a včas uplatnil jej štatutárny orgán vo výške 13.324,85
eura. Poškodený odovzdal obžalovanému na základe zmluvy, ktorú s ním uzavrel pri jej podpise v
hotovosti sumu 335.000,- Kč, čo prepočtovým kurzom Z. ku dňu 28. 9. 2012 predstavovalo 13.324,85
eura. Keďže škoda bola uplatnená riadne a včas, táto poškodenému vznikla v súvislosti so spáchaním

trestného činu obžalovaným, rozsah tohto nároku bol výdavkovým dokladom z pokladne poškodenej
spoločnosti a výpoveďou poškodeného dostatočne preukázaný, preto súd rozhodol o uložení povinnosti
obžalovanému nahradiť spôsobenú škodu poškodenej spoločnosti Pila Minx, s.r.o.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde v Liptovskom
Mikuláši do 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať: Prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v
prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný obžalovaného v priamom rade,
jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného, ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť
na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny

orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka
obžalovaného. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade
škody a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len
osoba oprávnená konať za právnickú osobu, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký

výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto
porušeniemohlospôsobiť,ževýrokjenesprávnyalebožechýba.Rozsudokmožnonapadnúťodvolaním
len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.
Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

V Liptovskom Mikuláši, dňa 10. júna 2016