Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/116/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211207022
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2211207022.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov Mgr.

Michala Novotného a JUDr. Boženy Husárovej, v sporovej veci žalobcu: UNIQA poisťovňa, a.s., IČO: 00
653501,sosídlom82007Bratislava,Krasovského15,protižalovanému:PhDr.E.U.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX I. č. XX, zastúpený Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., so sídlom 927 01
Šaľa, P. Pazmáňa 2367/17A, IČO: 36 866 296, o zaplatenie 89.962 eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 23. mája 2018 č. k. 11Cb/75/2012-463, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

II. Žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 89.962 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že medzi žalobcom - poisťovňou ako zastúpeným a žalovaným
ako obchodným zástupcom vznikol na základe zmluvy o obchodnom zastúpení záväzkový vzťah v
zmysle ust. § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorého žalovaný vykonával činnosť

upravenú v tejto zmluve, ktorej základom bolo uzatváranie poistných zmlúv v mene a na účet poisťovne
s tretími osobami, za čo mu bola zo strany poisťovne vyplatená dohodnutá provízia.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovaný na základe zmluvy o
obchodnom zastúpení priniesol žalobcovi do jeho poistného kmeňa 53 klientov. V súlade so zmluvou
o obchodnom zastúpení sa mu vyplatili provízie, na ktoré mu vznikol nárok pri uzatvorení poistných
zmlúv s uvedenými klientmi. Títo klienti však do jedného roka od podpisu poistnej zmluvy prestali
platiť poistné vzťahujúce sa na tieto zmluvy a nereagovali ani na výzvu na úhradu splatných súm,

ktorú im zaslal žalobca. V dôsledku toho tieto poistné zmluvy podľa § 801 Občianskeho zákonníka
zo zákona zanikli. Žalobca vykonal ich stornovanie. Stornovanie poistných zmlúv v tomto prípade
spočívalovpísomnomoznámenížalobcu-poisťovnepoistenejosobe,žepoistnázmluvabolakurčitému
dátumu z dôvodu neplatenia poistného ukončená. Žalobca žiada od žalovaného vrátenie vyplatených
provízií, keď žalovaný sa bráni tvrdením, že zmluvu o obchodnom zastúpení neporušil. Je preto na
mieste otázka, či nie je odchýlením v neprospech obchodného zástupcu také ustanovenie zmluvy o
obchodnom zastúpení, podľa ktorého je obchodný zástupca povinný vrátiť pomernú časť svojej provízie,

ak sa zmluva medzi zastúpeným (to je žalobcom - poisťovňou) a treťou osobou (to je poistenou
osobou) nerealizuje v predpokladanom rozsahu, resp. v rozsahu, ktorý určuje zmluva o obchodnom
zastúpení. Takéto ustanovenie obsahuje článok III ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení: „Ak bola pri
poistných zmluvách zaplatená získateľská provízia, je žalovaný povinný vrátiť v prípade ich predčasnéhoskončenia pred uplynutím dohodnutej poistnej doby určenú časť provízie (storno provízie)“. Na túto
otázku dal odpoveď Súdny dvor Európskej únie v rozsudku z 17.05.2017 vo veci C-48/16, ktorý súvisí
s konaním: ERGO Poisťovňa, a. s. proti Z. H. využil prioritne ako zásadnú argumentačnú pomôcku na

vyriešenie tohto sporu.
Súd dospel k záveru, že v 53 prípadoch došlo k úplnej nerealizácii poistnej zmluvy uzatvorenej medzi
zastúpeným (poisťovňou) a treťou osobou (poistenou osobou), čo znamenalo, že sa nedosiahol
predpokladaný objem obchodov, alebo že táto poistná zmluva nebude trvať predpokladaný čas.
Ustanovenie článku III ods. 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení, o povinnosti obchodného zástupcu vrátiť

pomernúčasťprovízievprípadečiastočnejnerealizáciepoistnejzmluvyuzatvorenejmedzi zastúpeným
(poisťovňou) a treťou osobou (poistenou osobou), nie je odchýlením v neprospech obchodného
zástupcu, pokiaľ časť provízie, ktorá sa musí vrátiť, je primeraná rozsahu nerealizovanej poistnej zmluvy
a pod podmienkou, že nerealizácia tejto poistnej zmluvy nie je dôsledkom okolností, ktoré sú pripísateľné
zastúpenému, teda žalobcovi,
Pojem „okolnosti, ktoré sú pripísateľné zastúpenému“ sa nevzťahuje len na právne dôvody

bezprostrednevedúcekukončeniupoistnejzmluvyuzatvorenejmedzizastúpeným(poisťovňou)atreťou
osobou(poistenou osobou), ale vzťahuje sa na všetky právne a skutkové okolnosti, ktoré sú pripísateľné
zastúpenému, ktoré zapríčinili nerealizáciu zmluvy.
Žiadne skutkové okolnosti, ktoré zapríčinili nerealizáciu 53 prípadov poistnej zmluvy, a ktoré by bolo
možné pripísať zastúpenému - žalobcovi, nevyšli počas tohto konania najavo. Takýmito skutkovými

okolnosťami by bola napr. nevôľa poistenej osoby ak by táto existovala pokračovať v poistnom
vzťahu, šikanovanie alebo iná forma nátlaku či obťažovania poistenej osoby, ak by táto existovala,
poisťovňou apod., ktoré skutkové okolnosti vylučuje už sama povaha týchto 53 prípadov poistných zmlúv
(neexistujúce poistené osoby).
Súd preto uzavrel, že nerealizáciu 53 prípadov poistných zmlúv nemožno pripísať žalobcovi v postavení

zastúpeného, v dôsledku čoho jeho obchodnému zástupcovi - žalovanému vyplatená časť provízií
nepatrí a je povinný jej ekvivalent vyjadrený sumou 89.962 eur žalobcovi vrátiť.

3. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že
úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady

trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

4. Žalovaný podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie alebo zmenil tak, že

žalobu zamietne.
Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa so skutkovým stavom vysporiadal stroho v ods. 17. až 20.
rozsudku tým, že odkázal na výklad smernice rady 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 a rozsudok súdneho
dvora zo dňa 17.05.2017 C-48/16 vo veci ERG poisťovňa a.s. vs. Z. H..
Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia istiny v sume

89.962eurnatomskutkovomzáklade,žemedziúčastníkmikonaniabolauzavretáZmluvaoobchodnom
zastúpení v zmysle § 652 a násl. Obchod. zák., na základe ktorej žalovaný mal pre žalobcu vykonávať
činnosť smerujúcu k uzatvoreniu poistných zmlúv s tretími osobami a uzatvárať poistné zmluvy, pričom
žalobca sa zaviazal za podmienky, že došlo k uzavretiu poistnej zmluvy a uhradeniu poistného, zaplatiť
žalovanému províziu. Žalobca žalobu skutkovo oprel o ust. čl. III. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení,

podľa ktorého, ak bola pri poistných zmluvách zaplatená získateľská provízia, je žalovaný povinný
v prípade ich predčasného skončenia pred uplynutím dohodnutej doby určenú časť provízie (storno
provízie) vrátiť. Žalobca uviedol, že pri kontrole poistných zmlúv zistil, že poistné osoby nemajú žiadny
návrh poistnej zmluvy, ako aj že návrh nepodpísali, teda, že nemajú vedomosť o návrhu poistnej zmluvy.
Žalobca v spore uviedol, že ide o fiktívne zmluvy, nakoľko osoby, ktoré mali poistné zmluvy uzavrieť,

neexistujú. Žalobca napriek opakovaným snahám o zmenu skutkových tvrdení a právneho posúdenia
veci nakoniec na pojednávaní dňa 14.05.2018 uviedol, že zotrváva na tom skutkovom tvrdení, že poistné
zmluvy boli predčasne ukončené z dôvodu neuhradenia poistného a žalovaný si nárok uplatňuje podľa
čl. III. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení. Súd prvej inštancie dôvodnosť uplatneného nároku posúdil
podľa smernice rady 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 a rozsudku súdneho dvora zo dňa 17.05.2017

C-48/16 vo veci ERG poisťovňa a.s. vs. Z. H., podľa ktorého obchodný zástupca má vrátiť províziu alebo
jej časť, ak poistná zmluva, ktorú uzavrel s treťou osobou netrvala po určený čas a dôvody jej zániku
nie je možné pričítať na ťarchu zastúpeného, s ktorým názorom sa odvolateľ nestotožňuje a má za to,
že žalobca svoj nárok vymedzil skutkovo nesprávne a nesprávne založil jej právny základ s poukazomna čl. III. ods. 8 Zmluvy o obchodnom zastúpení, nakoľko toto ustanovenie zmluvy pri jeho gramatickom
výklade (použijúc ust. § 35 ods. 2 Obchod. zák.) sa musí vykladať podľa jeho jazykového vyjadrenia
a následne vôle konajúceho, avšak v konaní nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany dohodli na

vrátení provízie aj v prípade, ak poistné zmluvy neboli uzavreté vôbec. Žalovaný uvádza, že čl. III. ods.
8 zmluvy počíta iba so situáciou, kedy dôjde k predčasnému ukončeniu k existujúcej a platne uzavretej
poistnej zmluvy. Predmetné ustanovenie sa vôbec nedotýka takej situácie, že poistná zmluva nebude
uzavretá z dôvodu, že osoba, ktorá ju uzavrela, ako poistník neexistuje. V danom spore bolo ustálené,
že tipér, ktorého žalovaný využíval pri vykonávaní činnosti, čomu Obchodný zákonník ani Zmluva o

obchodnom zastúpení nezakazuje, sprostredkoval uzavretie poistných zmlúv s neexistujúcimi osobami,
čo má podľa § 34 Obč. zák. za následok, že takýto právny úkon je nulitný a neexistentný. Podľa § 35 O.z.
sa právne úkony vykladajú podľa jazykového vyjadrenia, čo znamená, že rozšírenie pôsobnosti tohto
zmluvného znenia na takýto skutkový stav, že zmluva nebola uzavretá vôbec nie je prípustné, nakoľko
si to zmluvné strany nedohodli a teda nie je možné aplikovať ani smernicu, ani rozsudok, ktoré aplikoval
súd prvej inštancie, nakoľko nie sú na daný skutkový stav aplikovateľné.

Nie je možné, aby sa výkladom právneho výkonu nahrádzala vôľa zmluvných strán, ktorá neexistovala
v čase uzavretia právneho úkonu, inak povedané, nie je možné rozširovať zmluvné dojednanie na taký
skutkový stav, s ktorým zmluvné strany pri uzavretí zmluvy nepočítali. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn.
3Cdo/81/2001 výkladom možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle dopĺňať.
Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Obč. zák. nemôže byť považovaná za

nahradenie príp. zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel
smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej
dohode bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania, ak teda sa
zmluvné strany v čl. 3 ods. 8 Zmluvy dohodli, že obchodný zástupca je povinný províziu vrátiť iba v
prípade, ak poistná zmluva nebude trvať v určený čas je zrejmé, že takáto zmluva by musela najprv

vzniknúť na tom, aby mohla určitý čas trvať a rozširovať takúto dohodu zmluvných strán aj na prípad, ak
zmluva nevznikla, nie je možné, nakoľko sa tak zmluvné strany nedohodli. Žalobca mal preto iné inštitúty
hmotného práva na to, aby si nárok v konaní pred súdom uplatnil ako napr. nárok na náhradu škody.
Podľa ustálenej súdnej praxe súd viazaný skutkovým vymedzením nároku, nakoľko takéto skutkové
vymedzenie nároku zakladá následne právne posúdenie veci ako aj prekážku veci rozhodnutej.

Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu, či
skutkového deja (rozhodnutie KS Trnava 24Co/324/2015, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/22/2011).
Ak súd prvej inštancie nevyhodnotil skutkového tvrdenie, že medzi žalobcom a poistnými osobami nikdy
neprišlo k uzavretiu poistných zmlúv (fiktívne zmluvy) ako významnú, nesprávne skutkovo vyhodnotil
vykonané dokazovania, čo malo za následok nesprávne právne posúdenie veci, keď nemohlo aplikovať

ako rozhodné ust. čl. III. ods. 8 zmluvy o obchodom zastúpení, nakoľko táto viaže vznik nároku na
vrátenie provízie iba v prípade, ak platne uzavretá poistná zmluva zanikla predčasne, ako aj nesprávne
aplikoval smernicu a rozsudok súdneho dvora, ktoré neriešia takto vzniknutý skutkový stav aký je v
danom spore.

5. Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365
ods. 1 C.s.p.), preskúmala napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania
(§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný

záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

7. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.9. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako zastúpený a žalovaný ako obchodný zástupca uzavreli dňa
21.7.2008 Zmluvu o obchodnom zastúpení podľa § 652 a nasl. ObchZ., keď pri jej podpisovaní konali

strany vzhľadom na svoje postavenie ako podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) a b) ObchZ, čo
nebolo v konaní sporné.
Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že žalovanému boli vyplatené v súlade
so zmluvou o obchodnom zastúpení provízie pri uzatvorení 53 poistných zmlúv, ktoré zmluvy zanikli
podľa § 801 OZ pre neplatenie poistného, pretože klienti do jedného roku od podpisu poistnej zmluvy

prestali platiť poistné podľa poistných zmlúv a žalobca vykonal stornovanie predmetných poistných
zmlúv z dôvodu neplatenia poistného, čím boli poistné zmluvy ukončené. Súd dospel k záveru, že
ust. článku III. ods. 8 zmluvy o obchodnom zastúpení, o povinnosti obchodného zástupcu vrátiť
pomernúčasťprovízievprípadečiastočnejnerealizáciepoistnejzmluvyuzatvorenejmedzi zastúpeným
(poisťovňou) a treťou osobou (poistenou osobou), nie je odchýlením v neprospech obchodného
zástupcu,

a nakoľko v prejednávanej veci nebolo preukázané, že za okolnosti, ktoré viedli k neuskutočneniu
obchodu, zodpovedá žalobca, súd dospel k záveru, že žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na
vrátenie provízií v zmysle ust. § 662 ods. 2 ObchZ.

Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne dôvodnosť uplatneného nároku posúdil podľa

smernice rady 86/653/EHS zo dňa 18.12.1986 a rozsudku súdneho dvora zo dňa 17.05.2017 C-48/16 vo
veciERGpoisťovňaa.s.vs.AlžbetaBarlíková,podľaktoréhoobchodnýzástupcamávrátiťprovíziualebo
jej časť, ak poistná zmluva, ktorú uzavrel s treťou osobou netrvala po určený čas a dôvody jej zániku nie
je možné pričítať na ťarchu zastúpeného, keď v konaní nebolo preukázané, že by sa zmluvné strany
dohodli na vrátení provízie aj v prípade, ak poistné zmluvy neboli uzavreté, ktorú námietku odvolací súd

posúdil ako neopodstatnenú, nakoľko súd prvej inštancie pri posudzovaní nároku žalobcu vychádzal
z toho, ako ho žalobca vymedzil na pojednávaní, ktoré sa konalo po vrátení veci odvolacím súdom
a to tak, že mu vzniklo právo na vrátenie vyplatenie provízií s poukazom na čl. III. bod. 8. zmluvy z
dôvodu ich predčasného skončenia pred uplynutím dohodnutej poistnej doby, keď pri skončení platnosti
poistnej zmluvy v priebehu jedného roka sa má vrátiť 100% zaplatenej získateľskej provízie, čo potvrdil

aj žalovaný v odvolaní, z čoho logicky vyplýva, že poistné zmluvy boli uzavreté a až následne zanikli
pre neplatenie poistného, ktoré skutkové tvrdenia žalovaný nepoprel, a preto sa považujú za nesporné
( § 151 C.s.p.), keď naviac sám
žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil, že uzatvoril predmetné poistné zmluvy na základe
zmluvy o obchodnom zastúpení, že fiktívnosť predmetných poistných zmlúv nebola zo strany žalobcu

preukázaná a tiež že klienti zaplatili prvé poistné na dané poistné zmluvy.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dôvodne pri aplikácii ust. § 662 ObchZ vychádzal zo
skutočnosti, že žalovanému ako obchodnému zástupcovi vznikol nárok na provízie spolu v sume 89.962
eurvsúvislostisuzavretímpredmetnýchpoistnýchzmlúv,naktorébolizaplatenéprvépoistné,čonebolo
v konaní sporné, a že pre neplatenie poistného poistné zmluvy zanikli. V konaní ani nebolo sporné,

že provízie spolu v sume 89.962 eur boli aj vyplatené žalovanému na základe predmetnej zmluvy o
obchodnom zastúpení žalobcom.
Províziu treba podľa § 662 ods. 2 ObchZ vrátiť v prípade, keď na ňu zanikol nárok podľa § 662 ods. 1
ObchZ.Podľatohtoustanovenianároknaprovíziuzanikne,akjezrejmé,žeobchodmedzizastúpenýma
treťou osobou sa neuskutoční a ak jeho neuskutočnenie nie je dôsledkom okolností, za ktoré zodpovedá

zastúpený, ak z obchodu nevyplýva niečo iné.
Ust. § 662 ObchZ bolo v rozhodujúcom znení zakotvené do Obchodného zákonníka s účinnosťou od
01.01.2002 zákonom č. 500/2001 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obchodný zákonník v znení neskorších
predpisov, ktorá novela preberala ustanovenia smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o
koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov (Ú.

v. ES L 382, 1986, s. 382; Mim. vyd. 06/001, s. 177). Z tohto dôvodu je pre jeho výklad relevantný
výklad smernice, ktorý Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „SDEÚ“) poskytol vo svojom rozsudku
zo 17.05.2017, Ergo Poisťovňa (C-48/16, EU:C:2017:377), na ktorý odkázal aj súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku.
Nakoľko ust. § 662 ods. 1 ObchZ zodpovedá článku 11 ods. 1 prvej zarážke smernice 86/653/EHS,

možno vychádzať z usmernenia poskytnutého Súdnym dvorom vo veci Ergo Poisťovňa, C-48/16. SDEÚ
v tomto rozsudku potvrdil, že cit. ustanovenie smernice sa vzťahuje nielen na prípady úplnej nerealizácie
zmluvy uzatvorenej medzi zastúpeným a treťou osobou, ale tiež na prípady čiastočnej nerealizácie tejtozmluvy, teda že sa nedosiahne predpokladaný objem obchodov alebo že táto zmluva nebude trvať
predpokladaný čas.
Pojem „nerealizovaná zmluva“, ktorý používa slovenský preklad rozsudku SDEÚ je potrebné vzhľadom

na totožný jazykový význam priradiť k pojmu „neuskutočnenie obchodu“, ktorý používa § 662 ObchZ.
Bolo na žalovanom dôkazné bremeno, aby preukázal, že neuskutočnenie sporných poistných zmlúv sú
pripísateľné žalobcovi, ktoré dôkazné bremeno žalovaný neuniesol.
Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci nebolo preukázané, že za okolnosti, ktoré viedli k
neuskutočneniu obchodu, zodpovedá žalobca, žalovaný je povinný vrátiť provízie podľa § 662 ods.

2 ObchZ, a preto súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vyhovel žalobe a uložil žalovanému
povinnosťzaplatiťžalobcovisumu89.962eur,ktorápredstavujezaplatenéprovízie,keďnaviacžalovaný
v odvolaní vôbec nenamietal neprimeranosť výšky provízie, ktorú je povinný vrátiť žalobcovi.
Odvolací súd uvádza, že žalobca nebol povinný svoj nárok na vrátenie provízií právne kvalifikovať,
nakoľko vždy platí iura novit curia a súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 662 ObchZ na danú vec,
čo odvolateľ v odvolaní ani žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú aj námietku odvolateľa, že súd prvej
inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolateľ namietal, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil vykonané dokazovanie, čo malo
za následok nesprávne rozhodnutie veci, keď v odvolaní žiadnym spôsobom nekonkretizoval, ktoré

konkrétne dôkazy mal súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotiť, a preto odvolací súd na túto námietku
nemohol prihliadať.

11. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, odvolací súd
zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,

ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia.
Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na
každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie
podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).

Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie splnil. K tomuto
záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie sa
dostatočne vyjadril ku skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Rovnako
dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia veci, keďže z odôvodnenia rozsudku
je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný zistený skutkový stav a podľa akej

právnej normy bola vec posúdená. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že sa odvolateľ nestotožnil so
skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej inštancie o
spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí
právo účastníka konania (sporovej strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04).

12. Pokiaľ ide o námietku odvolateľa, že súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom na
pojednávaní dňa 14.5.2018 nerešpektoval ust. § 181 ods. 2 C.s.p., žalovaným namietané procesné
pochybenie súdu prvej inštancie vzhľadom na odvolacie námietky nemohlo mať vplyv na správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný ani v odvolaní netvrdil, že by neboli uzavreté predmetné

poistné zmluvy, na základe ktorých mu boli žalobcom vyplatené provízie podľa zmluvy o obchodnom
zastúpení, ani nenavrhol dokazovanie v tomto smere. Po tom, ako bol žalovanému doručený rozsudok
súdu prvej inštancie, z ktorého je zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní žalobcom uplatneného
nároku vychádzal zo skutočnosti, že poistné zmluvy boli uzavreté a následne zanikli pre neplatenie
poistného, potom žalovaný mal možnosť sa efektívne brániť v odvolaní, čo nevyužil, keď ani v odvolaní

žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil aplikáciu ust. § 662 Obchodného zákonníka súdom prvej
inštanciepriposudzovanížalobcomuplatnenéhonároku.To,žepredmetnépoistnézmluvyboliuzavreté,
nebolo sporné ani podľa názoru odvolacieho súdu.

13. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody, na ktoré poukazoval žalovaný sú v celom

rozsahu neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho
zmenu, na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalovaný v odvolaní neuviedolžiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej inštancie o nároku
žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto časti vecne správny.

14. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p,
§ 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol síce plne úspešný v odvolacom konaní,
nepriznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom, nakoľko žalobcovi
žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti konania, ak
by odvolací súd rozhodol, že priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% a

následne by vyšší súdny úradník súdu prvej inštancie priznal trovy odvolacieho konania v sume 0 eur.

15. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie za podmienok ustanovených v § 420 a § 421 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, ak nejde o prípady § 429 ods. 2 C.s.p.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.