Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. máj 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 17C/179/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716213491
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Bohuš Hruška

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716213491.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Bohušom Hruškom v právnej veci žalobcu C. I., nar. XX.

2. XXXX, trvale bytom XXX XX Y. XXX, zast. Lion Law Partners, s.r.o. IČO: 36 862 461, Komenského
14A, 97401 Banská Bystrica proti žalovanému Slovenská republika - Generálna prokuratúra SR so
sídlom Štúrova 2, 812 85 Bratislava, IČO: 00 166 481 o náhradu škody, spôsobenej nezákonným
rozhodnutím vo výške 1 350,80 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti, týkajúcej sa zaplatenia istiny vo výške 351,67 Eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 914,96 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,05 % ročne od 28. 2. 2016 do zaplatenia.

III. Súd žalobu žalobcu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

IV. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou zo dňa 26. 10. 2016 pôvodne domáhal zaplatenia sumy 1 350,80 Eur
s prísl. s odôvodnením, že dňa 11. 8. 2010 vydal vyšetrovateľ OR PZ Zvolen uznesenie o začatí
trestného stíhania a vznesení obvinenia voči žalobcovi pre prečin neoprávneného používania cudzieho

motorového vozidla. Nakoľko žalobca popieral spáchanie trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu
podal dňa 20. 8. 2010 voči uzneseniu o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia z dôvodu
nesprávnosti výroku, týkajúceho sa vznesenia obvinenia sťažnosť. Prokurátor Okresnej prokuratúry
Zvolen svojím uznesením zo dňa 14. 10. 2010 č.k. 1Pv 740/08-42 zamietol sťažnosť obvineného.
Následne voči žalobcovi bola podaná obžaloba a potom bol vydaný Okresným súdom Zvolen aj trestný
rozkaz dňa 29. 11. 2013 sp. značka 1T 158/2013. Proti trestnému rozkazu však žalobca podal v zákonnej
lehote odpor. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen zo dňa 11. 2. 2015 č.k. 1T 158/2013 bol žalobca

uznaný za vinného. Voči tomuto rozsudku však žalobca podal dňa 25. 2. 2013 odvolanie a dňa 17. 4.
2015 toto odvolanie doplnil. Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací na verejnom zasadnutí dňa
30. 4. 2015 rozhodol o odvolaní obžalovaného tak, že obžalovaného oslobodil spod obžaloby okresného
prokurátora vo Zvolene, sp. značka: 1Pv 740/08 zo dňa 27. 11. 2013. Tento rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 30. 4. 2015 čím došlo k právoplatnému meritórnemu skončeniu veci a žalobca bol
spod obžaloby v celom rozsahu oslobodený. Podľa ustanovenia § 1 písm. a) zákona „tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.“

V zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona „Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone
verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavenímosobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo
nesprávnym úradným postupom.“
V zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona „Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej

moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní
škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru a prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka
Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo vyšetrovateľ Policajného
zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu

prokurátora.“
V zmysle § 4 ods. 2 zákona „ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.“
V zmysle § 5 ods. 1 zákona „právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník
konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.“
Ďalejvzmysle§6ods.1zákona„Aktentozákonneustanovujeinak,právonanáhraduškodyspôsobenej

nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda
spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.“
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ohľadne vedenia trestného konania žalobca za nezákonné
rozhodnutie považuje už samotné uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 11.08.2010. Právoplatným

oslobodením spod obžaloby bola preukázaná nevina žalobcu a zároveň skutočnosť, že vznesenie
obvinenia proti jej osobe nebolo zákonné.
Označenie uznesenia o vznesení obvinenia žalobcu ako nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej
moci vyplýva aj z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej systematickým a logickým výkladom možno
dôjsť k záveru, že rovnaký význam ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre

nezákonnosť má zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby.
Pokiaľ sa podozrenie zo spáchania trestného činu nepotvrdilo, je potrebné považovať uznesenie o
vznesení obvinenia za rozhodnutie nezákonné. Podstata nároku na náhradu škody sa totiž v tomto
prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného
stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania.

V tejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale
to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4MCdo
15/2009. Zo súdnej praxe, 2010, č.6, str. 206-207.)
Uvedený záver je taktiež v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR Rc 35/1991, rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 53/1993 - Rc 70/1994, ako aj rozhodnutím Najvyššieho súdu SR

3Cdo 194/2010.
Nemožno akceptovať úvahu GP SR o tom, že v danom prípade bolo namieste aplikovať ustanovenie §
4 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., že vo veci sa malo konať s Ministerstvom spravodlivosti. Ako uviedla
samotná GP SR, v tejto otázke vyslovil jednoznačný právny názor Najvyšší súd Slovenskej republiky
v rozsudku zo dňa 14.10.2015, sp. zn. 8Cdo/289/2014, podľa ktorého „ak v trestnom konaní, ktoré

sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného, prokurátor zamietol sťažnosť proti uzneseniu
vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a podal v trestnej veci
obžalobu príslušnému súdu, orgánom konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škody podľa § 4 ods.
1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o
zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. je od 1. januára 2013 Generálna prokuratúra

Slovenskej republiky. Na prípadnú zmenu orgánu konajúceho v mene štátu prihliadne v takomto konaní
súd z úradnej povinnosti.“
Vyššie uvedené rozhodnutie bolo publikované aj v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu s súdov SR
1/2016, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach občianskoprávnych č. 6, preto nie je možné tvrdiť, že
súdna prax nie je v danej otázke jednotná. Prokurátor svojim aktívnym konaním, a to podaním obžaloby

zachoval nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia, teda aj nezákonnosť trestného stíhania, hoci
mu právny poriadok dáva oprávnenie konať aj inak, napr. zastaviť trestné stíhanie alebo postúpiť vec.
Vzhľadom na vyššie uvedené sa prokurátor nemôže zbaviť svojej zodpovednosti s odôvodnením, že
sa nepodieľal na vydaní uznesenia o vznesení obvinenia, a preto nie je možné, aby spôsobil škodu.
Zodpovednosť prokurátora je daná práve tým, že nepodnikol žiadne kroky za účelom odstránenia

nezákonnosti predmetného uznesenia, hoci mu zo zákona vyplýva povinnosť vykonávať dozor nad
dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní, pričom má za týmto účelom priznané aj konkrétne
oprávnenia, ktoré mohol v danom prípade využiť.Zodpovednosť štátu za škodu je založená vyššie uvedeným nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej
moci, ktoré vyvolalo potrebu obhajoby žalobcu v trestnom konaní. Je nepochybné, že keby príslušné
orgány už v skorších štádiách trestného konania správne posúdili skutkový a právny stav, museli by

žalobcu zbaviť obvinenia, čím by nebol daný dôvod na zabezpečenia obhajoby a na vynaloženie
finančných prostriedkov na tento účel.
Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 zákona „Náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení

osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.“
Ďalej podľa ustanovenia § 18 ods. 3 zákona „Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,
ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta.“
Žalobca využil svoje ústavne garantované právo na obranu a obhajobu v trestnom konaní, a to

prostredníctvom zvoleného obhajcu. Za týmto účelom žalobca dňa 17.12.2013 s advokátom JUDr.
Petrom Kočičkom, ktorý advokáciu vykonáva na účet a v mene spoločnosti Lion Law Partners s.r.o., so
sídlom Komenského 14A, 974 01 Banská Bystrica uzavrel Zmluvu o poskytovaní právnej pomoci (ďalej
ako „Zmluva“), na základe ktorej sa advokát zaviazal vykonať pre žalobcu obhajobu vo vyššie uvedenej
trestnej veci a žalobca sa zaviazal zaplatiť spoločnosti, v mene ktorej advokát koná za výkon obhajoby

odmenu. V zmysle uvedenej Zmluvy bola žalobcovi poskytnutá právna pomoc v podobe jednotlivých
úkonov obhajoby v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom.
Voči podanému uzneseniu o vznesení obvinenia ešte počas prípravného konania v trestnom konaní sa
žalobca účelne nechal obhajovať osobou znalou práva, s teoretickými znalosťami práva a praktickými
skúsenosťamispriebehomtrestnéhoprocesu.Právoobvinenéhonechaťsaobhajovaťjepredpokladom,

že v trestnom konaní budú na obranu obvineného uplatnené všetky oprávnenia, ktoré obvinenému
umožňuje zákon uplatniť tak, aby obvinený, ktorý je nevinný, nebol odsúdený, a v prípade, ak sa
obvinenie zakladá na pravdivých skutočnostiach, obvinený nebol potrestaný prísnejšie, ako by podľa
zákona mal byť. Uplatnením práva na obhajobu Ústava SR a Trestný poriadok umožňujú, aby sa voči
štátu, ktorý vznáša obvinenie a podáva obžalobu prostredníctvom policajta, vyšetrovateľa a prokurátora,

mohol obvinený brániť rovnocenným spôsobom.
V zmysle bodu IV. 1. Zmluvy bola odmena za poskytnutú obhajobu žalobcu v trestnom konaní dohodnutá
ako tarifná odmena podľa počtu skutočne vykonaných úkonov právnej pomoci v zmysle ustanovenia
§ 12 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Splatnosť odmeny bola dohodnutá po

právoplatnom skončení trestnej veci žalobcu.
Žalobca vyplatil advokátskej kancelárii dohodnutú výšku odmeny za vykonanú obhajobu (vrátane
náhrady cestovného, náhrady za stratu času a DPH) v celkovej výške 1.350,80 EUR tak, že po
právoplatnom skončení veci žalobca dňa 26.08.2013 vyplatil odmenu v zmysle konečného vyúčtovania
za jednotlivé úkony obhajoby.

Celkové náklady, ktoré musel žalobca vynaložiť na svoju obhajobu v dôsledku vznesenia obvinenia
až do vydania oslobodzujúceho rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 2To/34/2015 zo dňa
30.04.2015 tak predstavujú sumu 1.350,80 EUR. Táto suma zodpovedá aj výške škody, ktorá bola
žalobcovi spôsobená nezákonným rozhodnutím.

Príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody je daná vznikom úbytku v
majetkovej sfére žalobcu, ktorý je vyčísliteľný v peniazoch a ktorý by pri neexistencii nezákonného
rozhodnutia nenastal.
Žalobca poukazuje na ustanovenia § 15 ods. 1 zákona „nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,

rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11.“

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 zákona „Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.“Žalobca svoj nárok v súlade s ustanovením § 15 ods. 1 zákona uplatnil na príslušnom orgáne (ktorým
je v tomto prípade v zmysle § 4 ods. 2 zákona Ministerstvo spravodlivosti SR) žiadosťou o predbežné
prejednanie nároku zo dňa 24.08.2015 (ďalej ako „žiadosť“), ktorá bola Ministerstvu spravodlivosti SR

doručená dňa 27.08.2015. Ministerstvo spravodlivosti SR na podanú žiadosť reagovalo prostredníctvom
podania označeného ako „Postúpenie žiadosti o predbežné prerokovanie návrhu“ zo dňa 03.09.2015.
Z podania Ministerstva spravodlivosti vyplýva, že žiadosť žalobcu bola príslušnému orgánu doručená
dňa 27.08.2015 a od tohto dňa začala plynúť šesťmesačná lehota na uspokojenie nároku žalobkyne
v zmysle ustanovenia § 16 ods. 4 zákona. Keďže príslušný orgán napriek uplynutiu zákonnej

šesťmesačnej lehoty nárok žalobcu ani len čiastočne neuspokojil uplatňuje si žalobca nárok na náhradu
škody súdnou cestou.
Podľa § 16 ods. 4 zákona „pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v
rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd
rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína
príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo

uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia
neskôr.“
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona „ak § 26 neustanovuje inak, právne vzťahy vrátane predbežného
prerokovania nároku podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom.“
Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka (ďalej ako „OZ“) „ak ide

o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení „Výška úrokov z omeškania je o päť

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

V zmysle ustanovenia § 122 ods. 2 OZ „koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej

sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný
deň.“
Žiadosť o predbežné prejednanie nároku bola Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu
na jej prerokovanie doručená dňa 27.08.2015. K márnemu uplynutiu zákonnej šesťmesačnej lehoty na
uspokojenie nároku žalobcu v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 zákona došlo dňa 27.02.2016.

Uplynutím tejto lehoty vzniklo žalobcovi právo na uplatnenie svojho nároku prostredníctvom súdu,
nastala splatnosť nároku žalobcu a dňom nasledujúcim po tomto dni sa dostal žalovaný
do omeškania.
V zmysle vyššie uvedených ustanovení si žalobca uplatňuje nárok na úrok z omeškania
vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky

platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Prvým dňom omeškania žalovaného bol deň 28.02.2016, k tomuto dátumu bola základná úroková
sadzba ECB vo výške 0,05 %, preto vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania vo výške 5,05 % zo
sumy 1.350,80 EUR od 28.02.2016 do zaplatenia.
Žalobca svojím podaním zo dňa 21. 4. 2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť a to v časti istiny vo

výške 351,67 Eur s tým, že v zmysle obranných námietok žalovaného pristúpil k revízii uskutočneného
vyúčtovania podľa základnej úpravy, platnej v čase vyúčtovania a ďalej sa domáhal zaplatenia istiny vo
výške 999,13 Eur s prísl.

2. Žalovaný súhlasil s čiastočným zastavením konania tak, ako to navrhol žalobca. odľa § 145 ods. 2

CSP ak je žaloba vzatá späť v časti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby
rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

3. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí.

4.Nakoľkožalobcazobralsvojužalobučiastočnespäťozaplatenieistinyvovýške351,67Euražalovaný
súhlasil so zastavením konania v tejto časti, súd konanie čiastočne zastavil o zaplatenie istiny vo výške
351,67 Eur.5. Žalobca na pojednávaní dňa 16. 5. 2017 uviedol, že pokiaľ si vyúčtoval trovy právneho zastúpenia v
trestnom konaní za žalobcu v tom konaní za obžalovaného a to za odvolanie proti rozsudku dňa 25. 2.

2015 a potom za doplnenie odvolania proti rozsudku dňa 17. 4. 2015 ponecháva na zvážení súdu , či
mu za tieto podania prizná náhradu za 2 úkony, alebo len za 1 úkon.

6. Žalovaný uviedol, že ako pasívne legitimovanú označil žalobca „a contrario“ Slovenskú republiku v
zast. Generálnou prokuratúrou SR podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. b/ Zákona č. 514/2003 Z.z o

zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z.z.“).
Podľa§4ods.1písm.b/zákonač.514/2003Z.z.,vovecináhradyškody,ktorábolaspôsobenáorgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom
konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného

príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora.
Podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu

spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní
alebo správnom konaní.
Osobitným predpisom sa rozumie § 38 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre, prokuratúru tvoria tieto štátne orgány: a)
generálna prokuratúra, ktorej osobitnou súčasťou s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky

je Úrad špeciálnej prokuratúry (§ 55b až 55l), b) krajské prokuratúry, c) okresné prokuratúry.
Generálna prokuratúra SR teda koná v mene štátu vtedy, ak bola škoda spôsobená prokurátorom (v
tomto prípade v trestnom konaní). S poukazom na citované ustanovenia Generálna prokuratúra SR
(aj napriek existujúcej judikatúre) trvá na tom, že nie je orgánom príslušným na konanie o uplatnenom
nároku na náhradu škody.

Nie je zákonne konformné použitie analógie vo vzťahu k ustanoveniu § 4 ods. 1 písm. b/ zákona č.
514/2003 Z.z., a teda, že keď bola zamietnutá sťažnosť a podaná obžaloba, prechádza zodpovednosť
za spôsobenú škodu na Generálnu prokuratúru. Vecná legitimácia Generálnej prokuratúry je
nespochybniteľne definovaná v nasledujúcom ustanovení (§ 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 514/2003 Z.z.).
Na to, aby bola prokuratúra oprávnená a povinná konať za štát, musí podľa zákona škodu spôsobiť a

to buď konaním alebo opomenutím.
S prihliadnutím na poslednú zmenu zákona 514/2003 Z.z. platnú a účinnú od 01.01.2013 bolo nesporné,
že v predmetnej veci sa nemalo konať s Ministerstvom vnútra SR (prokurátor podal obžalobu), avšak sa
ani nedalo jednoznačne dospieť k záveru, že konať v mene SR má Generálna prokuratúra SR (postup
v súlade so zákonom, t.j. neexistencia nesprávneho úradného postupu resp. nezákonného rozhodnutia

prokurátora).
Je pravdou, že so statusom vecnej pasívnej legitimácie Slovenskej republiky v zast. Generálnou
prokuratúrou SR v obdobných veciach sa zaoberal a vyslovil svoj právny názor Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo svojom rozsudku zo dňa 14.10.2015 (8Cdo 289/2014), avšak je namieste zobrať do úvahy,
že pri akceptovaní takéhoto postupu by ad absurdum bolo možné vysloviť žalovateľnosť Generálnej

prokuratúry SR „a contrario“ aj vo všetkým ostatných prípadoch.
Ak teda neboli za Slovenskú republiku oprávnené/príslušné konať Ministerstvo vnútra SR ani Generálna
prokuratúra SR, je namieste aplikovať ustanovenie § 4 ods. 2 tohto zákona, t.j. vo veci sa má konať s
Ministerstvom spravodlivosti SR.
Zákon nevylučuje použitie tohto ustanovenia pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci v trestnom konaní, práve naopak, vzhľadom na nedokonalú koncepciu zákonných
ustanovení ohľadom pasívnej legitimácie SR v § 4 ods. 1 tohto zákona, bolo nevyhnutné postupovať
podľa § 4 ods. 2 a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že súd podanú obžalobu akceptoval. Za 3 takéhoto
stavu vyvstáva aj úvaha o zodpovednosti súdu vo všetkých prípadoch, keď po preskúmaní obžaloby,
resp.jejpredbežnomprejednanívydáTrestnýrozkaz,činariadihlavnépojednávanie,tedauznáapotvrdí

zákonnosť prípravného konania, čím na seba prevezme zodpovednosť za „nezákonné“ rozhodnutie.
Ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona č. 514/203 Z.z. je všeobecným ustanovením, ktoré zakladá príslušnosť
Ministerstva spravodlivosti SR konať v mene SR v prípadoch, kde nie je možné určiť, s ktorým orgánom
sa má konať, resp. ktorý orgán je zodpovedný za vznik škody.Zo spisového materiálu vedeného na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 1T/158/2013 vyplýva,
že prokurátor Okresnej prokuratúry Zvolen podal dňa 28.11.2013 pod č.k. 1Pv 740/08-92 na žalobcu

(ako obvineného) obžalobu pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa
§ 217 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona. Okresný súd vo Zvolene podanú obžalobu akceptoval
a Trestným rozkazom zo dňa 29.11.2013 č.k. 1T 158/2013-173 uznal žalobcu vinným za zachovania
právnej kvalifikácie skutku ustálenej v obžalobe. Proti predmetnému trestnému rozkazu podal žalobca
odpor, v dôsledku čoho bolo nariadené hlavné pojednávanie. Súd následne opätovne uznal žalobcu

vinným z predmetného prečinu a to rozsudkom zo dňa 11.02.2015 č.k. 1T/158/2013-240. Proti rozsudku
podal žalobca odvolanie, na podklade ktorého Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa
30.04.2015 právoplatným dňa 30.04.2015 sp. zn. 2To/34/2015 zrušil rozsudok okresného súdu a
oslobodil žalobcu spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku, pretože skutok nie je trestným
činom.
Je potrebné uviesť, že k rozhodnutiu súdu ako takému prispela čiastočná následná modifikácia

výpovedí svedkov, nemožnosť výsluchu kľúčového svedka (úmrtie) a jeho konfrontácie so žalobcom, iné
vyhodnotenie dôkaznej situácie - závažnosti skutku aj s ohľadom na časový odstup od jeho spáchania a
použitie zásady in dubio pro reo. Krajský súd v Banskej Bystrici vyslovil, že sa skutok stal (z vykonaných
dôkazov vyplynulo, že obžalovaný ako konateľ spoločnosti ARCO-net s.r.o., Detva, nevrátil po výzve
motorovévozidloToyotaAvensis,ev.č.DT-069AOspoločnostiVolkswagenFinančnéslužbySlovensko,

s.r.o., Bratislava, ale ho neoprávnene užíval po dobu necelých 6 týždňov, po ktorej došlo k odobratiu
tohto motorového vozidla), avšak vyššie uvedené skutočnosti ho viedli k vyvodeniu záveru, že tento
skutok nie je trestným činom (skutok sa síce stal, ale jeho závažnosť je nepatrná a preto nejde o prečin).
V neposlednom rade je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v prípade, ak by od spáchania skutku do
rozhodnutia súdu neuplynuli viac ako 2 roky, prichádzalo by do úvahy postúpenie veci na prejednanie

priestupku.
Žalobca sa domáha náhrady škody spôsobenej mu „nezákonným“ rozhodnutím povereného príslušníka
PZ OR PZ ÚJKP OSV Detva ČVS: ORP- 1648/2-OSV-ZV-2008 zo dňa 11.08.2010, ktorým mu
bolo vznesené obvinenie pre vyššie uvedený prečin. Uznesenie o vznesení obvinenia je predbežne
vykonateľné a právne účinky nastávajú už jeho vydaním, čo je vlastne aj okamih vzniku škody. Na vydaní

uznesenia o vznesení obvinenia v tejto veci sa prokurátor nijakým spôsobom nepodieľal (nekonal), preto
nie je ani teoreticky možné, aby škodu spôsobil. Žalobca voči uzneseniu o vznesení obvinenia podal
sťažnosť, o ktorej prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen rozhodla uznesením zo dňa 14.09.2010
č.k. 1Pv 740/08-42 a túto postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku ako nedôvodnú
zamietla, pričom svoje rozhodnutie náležite odôvodnila.

Odhliadnuc od doposiaľ uvedeného, je potrebné zdôrazniť, že za stavu dôkaznej situácie, aká bola
v danom prípade, prokurátor nemohol postupovať inak, a teda využiť odklony v trestnom konaní (§§
214-233 Tr. poriadku), nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie resp. takýto
postup. Zákonnosti jeho postupu svedčí i skutočnosť, že obžaloba nebola zo strany súdu po oboznámení
sa so skutkovým stavom vrátená do prípravného konania práve naopak, súd uznal žalobcu vinným

z predmetného prečinu najprv trestným rozkazom a následne po vykonaní hlavného pojednávania aj
rozsudkom. Až Krajský súd v Banskej Bystrici následne vyhodnotil dôkaznú situáciu v prospech žalobcu.
Ak by sme mali rešpektovať sporný názor niektorých súdov, resp. že by zákon č. 514/2003 Z.z. a gestor
tohto zákona mali ambíciu odškodňovať všetky takéto prípady (zastavené, postúpení, oslobodené), tak
potom v týchto prípadoch by štát neniesol zodpovednosť za nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný

postup, ale za „výsledok trestného konania“, ktorú zodpovednosť zákon č. 514/2003 Z.z. neupravuje.
V čase vydania rozhodnutia o vznesení obvinenia existovali dôkazy jednoznačne svedčiace v
neprospech žalobcu (nesplnenie povinností vyplývajúcich zo všeobecných zmluvných podmienok,
neodovzdanie vozidla po zmene v osobe konateľa spoločnosti, neoznámenie rozhodujúcich zmien
vlastníkovi vozidla a pod.), pričom v rámci prípravného konania boli vykonané všetky dostupné dôkazy

zákonným spôsobom a v súlade s ustanoveniami trestného poriadku a na jeho vydanie boli splnené
všetky zákonné predpoklady a ani po vznesení obvinenia nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek
pochybností preukázané, že sa skutok nestal.
Skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií
trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti,

že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie
sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto
trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené
uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonnépredpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp.
za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní
určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila (viď nález Ústavného súdu

SR 2ÚS 163/2013-50 zo dňa 13.11.2015).
Za nezákonné nemožno automaticky považovať každé vznesenie obvinenia, ktoré nevedie k
právoplatnému odsúdeniu obžalovaného, bez posúdenia osobitostí trestnej veci (poukazujem na R OS
BA I č.k. 19C/71/2014-95 zo dňa 04.12.2015).
Extenzívnym výkladom zákona č. 514/2003 Z.z. bol prijatý záver, že z pohľadu nároku na náhradu škody

má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia pre nezákonnosť aj oslobodenie spod
obžaloby, ako to bolo v tomto prípade, avšak naďalej mám za to, že uvedený záver nemôže byť prijímaný
absolútne a bezvýhradne. Za nezákonné nemôže byť automaticky považované každé začatie trestného
stíhania, resp. každé vznesenie obvinenia, ktoré neviedlo k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného,
bez súčasného posúdenia a zohľadnenia osobitostí trestného prípadu. Okresný súd Zvolen by mal
zohľadniť aj skutočnosti vyplývajúce zo spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 1T 158/2013 a mal

by dospieť k záveru, že nárok na náhradu škody žalobcovi nevznikol a otázka existencie nezákonného
rozhodnutia, resp. nezákonného postupu prokurátora je sporná.
Do pozornosti súdu taktiež dávam, že v súčasnosti došlo v tomto smere k prelomeniu ustálenej
judikatúry, keď poukazujem na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6Co 162/2016 zo dňa
30.05.2016, rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 8C/123/2016 zo dňa 28.09.2016

rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 25C 110/2012-210 zo dňa 20.10.2016 a rozsudok Okresného
súdu Bratislava I č.k. 10C 191/2014-185 zo dňa 19.10.2016. .
Predpokladom pre uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je spôsobenie
škody orgánmi verejnej moci v dôsledku nezákonného rozhodnutia, nezákonného zatknutia, zadržania
alebo iného pozbavenia osobnej slobody, rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia

o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Podmienky musia byť kumulatívne splnené, t.j.
nesprávny postup/rozhodnutie - spôsobenie škody - príčinná súvislosť medzi nimi.
Vpredmetnejveciniejemožnévysloviť,žeprokurátorvydalnezákonnérozhodnutie,keďžerozhodnutie,
o ktoré žalobca opiera uplatňovaný nárok, t.j. uznesenie o vznesení obvinenia, bolo vydané povereným
príslušníkom PZ. Preto by bolo možné uplatňovať nárok na náhradu škody len v dôsledku nesprávneho

úradného postupu prokurátora. Aj keď zákon explicitne nedefinuje pojem „nesprávny úradný postup“,
vo všeobecnosti za takýto možno považovať porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami
pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti súvisiacej s výkonom verejnej moci, ktorý sa dotýka
individuálnychprávapovinnostíúčastníkovdanéhokonania.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujeaj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb (§ 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z.).
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich

predpokladov pre vznik škody. Ide o objasnenie príčin, ktoré viedli k určitému výsledku a zváženie
všetkých príčinných súvislostí, t.j. z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide o vzťah príčinnej
súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, t.j. ak je doložené, že nebyť škodovej
udalosti, nedošlo by ku škode, keď nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo
vzťahu príčiny a následku.

Poukazujúc na judikatúru v otázke podávania obžaloby je nesporné, že v prípadoch, v ktorých aj po
vykonaní všetkých dostupných dôkazov nie je spoľahlivo a mimo akúkoľvek pochybnosť zistené, že
skutok pre ktorý sa trestné stíhanie vedie, nie je trestným činom, alebo do úvahy prichádza viacero
verzií skutkových zistení a treba rozhodnúť o tom, ktorá je z nich pravdivá, na podklade posúdenia
a hodnotenia dôkazov, je nevyhnutné, aby prokurátor podal obžalobu a aby takéto rozhodnutie urobil

súd. Prokurátor nemá v zmysle Trestného poriadku inú možnosť postupovania v takýchto veciach.
Trestný poriadok upravuje podanie obžaloby v ustanovení § 234 ods. 1, v zmysle ktorého, ak výsledky
vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd,
prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu. Jedná sa o obligatórne ustanovenie („podá“), pričom na
podanieobžalobysanevyžadujeabsolútnanepochybnosťtak,akotojenapríkladprizastavenítrestného

stíhania. Prokurátor teda postupoval v zmysle ustanovení Trestného poriadku a vzhľadom na dôkaznú
situáciu ani inak postupovať nemohol. Možnosti prokurátora smerovať prípravné konanie k rozhodnutiu
zodpovedajúcemu zistenému skutkovému stavu sú limitované práve ustanoveniami Trestného poriadku.Prokurátor nemôže predvídať prípadné modifikácie výpovedí jednotlivých svedkov, ale vychádza z
dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní.
V trestnom konaní nedošlo k porušeniu zásad trestného konania vyjadrených v § 2 Trestného poriadku,

a teda nemožno vychádzať len z dôsledkov konania bez prihliadnutia na osobitné okolnosti konkrétnej
trestnej veci. Neboli splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorú si žalobca
žalobou uplatnil.
Prokurátor pri výkone prokurátorského dozoru plnil povinnosti vyplývajúce mu z Ústavy SR, ústavných
zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov keď mal za to, že bol

náležite zistený skutkový stav a dôkazy boli získané zákonným spôsobom, ktoré následne vyhodnotil
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo aj v ich súhrne nezávisle od seba.
Nie je namieste bez ďalšieho poukazovať na ustálenú súdnu prax čo sa týka vzniku škody a teda, že
ten, proti komu bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ten, kto bol spod obžaloby oslobodený, má pri
splnení ďalších zákonných predpokladov zásadne právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o

vznesení obvinenia a takéto právo má aj vtedy, ak v súvislosti s rozhodnutím orgánu činného v trestnom
konaní, ktoré nie je v súlade so zákonom, vynaložil náklady na trovy nutnej obhajoby.
V prípade poukazovania na objektívnu (zákonom predpokladanú) zodpovednosť štátu (bez ohľadu
na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť, keď sa nemá posudzovať správnosť rozhodnutia jeho
orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil právnu povinnosť a škodu zavinil, ale rozhodujúcim

kritériom zákonnosti konania vedeného orgánom verejnej moci je výsledok tohto konania, je namieste
konštatovať, že takéto rozhodnutie súdu popiera zákonom predpokladané kumulatívne splnenie
podmienok pre priznanie uplatňovaného nároku na náhradu škody (nezákonné rozhodnutie či postup
prokurátora, existencia príčinnej súvislosti) a súčasne je v rozpore s dobrými mravmi ako súhrnom
etických, všeobecne uznávaných a udržiavaných zásad, ktorých zohľadnenie dovoľuje súdu rozhodovať

praeter legem alebo až contra legem (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti navrhujem žalobu žalobcu zamietnuť.

7. Žalovaná strana na pojednávaní 20. 4. 2017 uviedla, že pokiaľ sa týka vyčíslenia náhrady trov konania
takspochybňujúvýškukaždéhojednéhoúkonu,pretožetenbolurobenývrozpores§1ods.4vspojenís

§12ods.3písm.a)vyhlášky665/2004.Ďalejžalovanástrananamietala,žepokiaľsatýkaodvolaniavoči
rozsudku tak tam majú za to, že mala byť vyplatená výška len 61,75 Eur s tým, že doplnenie odvolania
voči rozsudku zo dňa 17. 4. 2015 tam namietali účelnosť doplnenia odvolania voči rozsudku s tým, že
podľa nich toto malo byť vykázané len ako jeden úkon.

8. Na základe takéhoto vyjadrenia žalovaného právny zástupca žalobcu svojím podaním zo dňa 21. 4.
2017 zobral svoju žalobu čiastočne späť o 351,67 Eur, keďže v zmysle obranných námietok žalovaného
pristúpil k revízii uskutočneného vyúčtovania podľa zákonnej úpravy, platnej v čase vyúčtovania.

9. Potom, ako žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť, keďže zohľadnil námietky žalovaného

ohľadom vyúčtovania trov v trestnom konaní, žalovaná strana uviedla, že žalobca na podklade ich
námietok tieto trovy upravil správne v súlade s vyhláškou č. 665/2004 Z.z. o odmenách, náhradách
advokátov a výšku uplatnených trov v prípade úspechu žalobcu v tejto veci preto nerozporujú. Z hľadiska
účelnosti však naďalej namietali uplatnenie odmeny zvlášť za odvolanie a zvlášť za doplnenie odvolania
proti rozsudku a na to nadväzujúceho režijného paušálu.

10. Súd z fotokópie zmluvy o poskytovaní právnej pomoci zo dňa 17. 12. 2013 zistil, že žalobca
uzatvoril so svojím právnym zástupcom spoločnosťou Lion Law Partners, s.r.o. Banská Bystrica Zmluvu
o poskytnutí právnej pomoci, kde sa advokát zaviazal v mene a na účet klienta vykonávať obhajobu
v trestnej veci Okresného súdu Zvolen, vedenej pod spisovou značkou 1T 158/2013 pre prečin

neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

11. Súd z uznesenia OR PZ Zvolen čvs: ORP-1648/2-OSV-ZV-2008 zo dňa 11. 8. 2010 zistil, že
vyšetrovateľ vydal uznesenie o začatí trestného stíhania voči žalobcovi ako obvinenému za prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

12. Súd z fotokópie sťažnosti žalobcu ako obvineného zo dňa 28. 8. 2010 zistil, že žalobca podal
sťažnosť voči rozhodnutiu čvs: ORP-1648/2-OSV-ZV-2008 s tým, že skutok sa nestal tak, ako bol
popísaný v odôvodnení. Necíti sa byť vinný.13. Súd z uznesenia Okresnej prokuratúry Zvolen zo dňa 14. 9. 2010, č.k. 1Pv 740/08-42 zistil, že
prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen, v trestnej veci obvineného Pavla Ďurkove zamietla ako

nedôvodnú sťažnosť obvineného proti uzneseniu policajta sp. značka ORP-1648/2-OSV-ZV-08 zo dňa
11.8. 2010 o vznesení obvinenia.

14. Súd z trestného rozkazu OS Zvolen, č.k 1T 158/2013-173 zo dňa 29. 11. 2013 zistil, že Okresný
súd Zvolen vo veci vydal trestný rozkaz voči žalobcovi ako obvinenému pre prečin neoprávneného

používania cudzieho motorového vozidla.

15. Súd z odporu žalobcu ako obvineného, zastúpený Lion Law partners, s.r.o. zo dňa 20. 12. 2013 zistil,
že žalobca voči trestnému rozkazu zo dňa 29. 11. 2013 podal odpor.

16. Súd z rozsudku Okresného súdu Zvolen 1T 158/2013-240 zo dňa 11. 2. 2015 zistil, že Okresný

súd Zvolen týmto rozsudkom uznal obžalovaného, v tomto konaní žalobcu za vinného a to z prečinu
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla.

17. Súd z odvolania obžalovaného v zastúpení jeho právnym zástupcom zo dňa 25. 2. 2015, proti
rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 11. 2. 2015 zistil, že vo veci bolo podané odvolanie s tým, že

žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že ho spod obžaloby oslobodí.

18. Súd z doplnenia odvolania zo dňa 17. 4. 2015 proti rozsudku zo dňa 11. 2. 2015 zistil, že obhajca
obžalovaného doplnil svoje pôvodné odvolanie zo dňa 25. 2. 2015 a opätovne žiadal, aby súd zmenil
napadnutý rozsudok OS Zvolen zo dňa 11. 2. 2015, spisová značka 1T 158/2013 tak, že ho spod

obžaloby oslobodil.

19. Súd z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici 2To 34/2015 zo dňa 30. 4. 2015 zistil, že Krajský
súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen 1T 158/2013 zo dňa 11. 2. 2015 v celom
rozsahu a obžalovaného Pavla Ďurkove oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora 1Pv 740/2008

zo dňa 27. 11. 2013 pre skutok - obžalobu právne kvalifikovaný ako prečin neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla s odôvodnením, že síce odvolací súd dospel k záveru, že konanie
obžalovaného bolo protiprávne, to však nenaplnilo všetky znaky prečinu neoprávneného používania
cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona. Skutok sa síce stal, ale
jeho závažnosť je nepatrná a preto nejde o prečin. Tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 30. 4. 2015.

Súd z faktúry právneho zástupcu žalobcu č. 2015119 zistil, že tento si vyúčtoval voči žalobcovi svojou
faktúrou sumu 1350,80 Eur ako dohodnutú odmenu za poskytnuté služby právnej pomoci obhajobou v
trestnom konaní pre prečin podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, vedenej pred Okresným
súdom Zvolen 1T 158/2013 a Krajským súdom Banská Bystrica spisová značka 2To 34/2015 s dátumom
splatnosti 29. 7. 2015. Súd z fotokópie poštového poukazu zistil, že žalobca zaslal svojmu právnemu

zástupcovi sumu 1 350,80 Eur.

20. Súd zo zoznamu poštových poukazov na účet zistil, že Slovenská pošta, a.s. pripísala v prospech
účtu právneho zástupcu žalobcu sumu 1 350,80 Eur od odosielateľa Pavel Ďurkove.

21. Súd zo žiadosti žalobcu zo dňa 24. 8. 2015 zistil, že tento zaslal na Ministerstvo spravodlivosti SR
dňa24.8.2015žiadosťopredbežnéprejednanienárokuažiadalonáhraduškodyvovýške1350,80Eur.
Táto zásielka bola prijatá dňa 25. 8. 2015 čo vyplýva z pripojeného podacieho lístka. Súd z postúpenia
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 3. 9. 2015 zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR
postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, ktorá mu bola doručená dňa 27. 8. 2015 zo strany

žalobcu , ktorou žiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru
SR.

22. Súd z listu Generálnej prokuratúry SR zo dňa 8. 9. 2015 zistil, že Generálna prokuratúra SR zaslala
späť na Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť Pavla Ďurkove o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody, ktorá bola doručená Generálnej prokuratúre SR z Ministerstva spravodlivosti SR dňa
7. 9. 2015.23. Súd z listu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 16. 9. 2015 zistil, že Ministerstvo spravodlivosti SR
vrátilo Generálnej prokuratúre SR žiadosť o prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú podal žiadateľ
Pavel Ďurkove s tým, že Ministerstvu spravodlivosti SR bolo dňa 11. 9. 2015 doručené ich podanie zo

dňa 8. 9. 2015, ktorým vrátili žiadosť žiadateľa Pavla Ďurkove o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody.
24. Súd z listu Generálnej prokuratúry SR právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa 23. 9. 2015 zistil, že
vo veci žiadosti Pavla Ďurkove o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorú doručili dňa
27. 8. 2015 Ministerstvu spravodlivosti SR a ktorá bola opätovne postúpená Ministerstvu spravodlivosti

SR mu oznamujú, že aj napriek tomu, že Ministerstvo spravodlivosti SR žiadosť Generálnej prokuratúry
postúpilo späť, Generálna prokuratúra SR nie je príslušná konať za štát, pretože škodu nespôsobila
prokuratúra čím nie sú splnené zákonné podmienky na postup podľa § 4 ods. 1 písm. f) Zákona č.
514/2003 Z.z. Generálna prokuratúra SR preto žiadosť neprerokuje.
25. Súd z vyčíslenia náhrady trov konania právneho zástupcu žalobcu vo veci Pavel Ďurkove prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla Okresný súd Zvolen spisová značka 1T

158/2013 zistil, že právny zástupca žalobcu si voči žalovanému uplatnil úkony zo dňa 17. 12. 2013 -
prevzatie a príprava zastúpenia ... 86,93 Eur, 20. 12. 2013 odpor proti trestnému rozkazu ... 86,93 Eur,
26. 3. 2014 zastupovanie na hlavnom pojednávaní OS Zvolen .. 90,17 Eur , 14. 11. 2014 zastupovanie
na hlavnom pojednávaní OS Zvolen ... 90,17 Eur, 29. 1. 2015 zastupovanie na hlavnom pojednávaní
OS Zvolen ... 92,63 Eur, 11. 2. 2015 zastupovanie na hlavnom pojednávaní OS Zvolen ... 93,63 Eur, 16.

2. 2015 ďalšia porada s klientom .. 61,75 Eur, 25. 2. 2015 odvolanie proti rozsudku .... 92,63 Eur, 17. 4.
2015 doplnenie odvolania proti rozsudku ... 92,63 Eur, 30. 4. 2015 zastupovanie na verejnom zasadnutí
KS Banská Bystrica ... 92,63 Eur, odmena advokáta spolu 879,10 Eur + 2 x režijný paušál 7,81 Eur =
15,62 Eur + 2 x režijný paušál 8,04 Eur = 16,08 Eur + 6 x režijný paušál 8,39 Eur = 50,34 Eur. Odmena
advokáta a režijné paušály spolu bez DPH 961,14 Eur. Náhrada cestovného 4 x Banská Bystrica -

Zvolen (52 km x 4)+základná náhrada + spotreba litrov a cena za liter spolu 55,01 Eur. Náhrada za
stratu času spolu 109,52 Eur. Odmena advokáta, režijné paušály, cestovné a náhrada straty času (DPH)
spolu 225,13 Eur. Odmena advokáta, režijné paušály, cestovné, náhrada straty času a DPH spolu 1
350,80 Eur.
26. Podľa § 1 písm. a), c) Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone

verejnej moci tento zákon upravuje: a) zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci
pri výkone verejnej moci a za c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú
náhradu.
27. Podľa § 2 písm. a), b) hore citovaného zákona na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci
je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a

povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je:
1. štátny orgán,
2. orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

28. Podľa § 3 ods. 1, 2 hore citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
29. Podľa § 4 ods. 1, písm. b), f), m) hore citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník

Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo
2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
m) orgán príslušný podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánovverejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.
30. Podľa § 5 ods. 1 hore citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.
31. Podľa § 6 ods. 1, 2 hore citovaného zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa.
32. Podľa § 15 ods. 1, 2 hore citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

33. Podľa § 17 ods. 1 hore citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.
34. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 hore citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody

alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak
tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy
právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie,

ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.
35. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
232/2010 Z.z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho polroka, (ďalej len
výpočtový základ).
36. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 písm. a) hore citovanej vyhlášky pri obhajobe v trestnom konaní
okrem vecí podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide
o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť

rokov, jedna dvanástina výpočtového základu.
37. Podľa § 15 hore citovanej vyhlášky advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a
výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,

b) na náhradu za stratu času (§ 17)
38. Podľa § 16 ods. 3 hore citovanej vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového
základuzakaždýúkonprávnejslužby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhrade
s klientom osobitne nedohodol.

39. Podľa § 17 ods. 1 hore citovanej vyhlášky pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré
nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu
času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
40. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

41. Podľa § 442 ods. 3 veta pred bodkočiarkou Občianskeho zákonníka, škoda sa uhrádza v peniazoch.
42. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
43. Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.44. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
46. Podľa 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.
47. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že uznesením vyšetrovateľa OR PZ Zvolen
zo dňa 11. 8. 2010 ČVS: ORP-1648/2-OSV-ZV-2008 bolo začaté trestné stíhanie voči žalobcovi ako
obvinenému za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1, 2
písm. c) Trestného zákona. označené rozhodnutie napadol svojou sťažnosťou žalobca dňa 20. 8. 2010.

Dozorujúca prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen svojím uznesením zo dňa 14. 9. 2010 č.k. 1Pv
740/08-42 zamietla sťažnosť obvineného ako nedôvodnú proti uzneseniu spisová značka ORP-1648/2-
OSV-ZV-2008 zo dňa 11.8. 2010 o vznesení obvinenia. Ďalej mal súd za preukázané, že v uvedenej
trestnejveciOkresnáprokuratúraZvolenpodalavoči žalobcovi akoobvinenémuobžalobunaOkresnom
súde Zvolen dňa 27. 11. 2013 a to pre prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla

podľa§217ods.1,2písm.c)Trestnéhozákona.Ďalejvkonaníbolopreukázané,žeOkresnýsúdZvolen
vydal v trestnej veci 1T 158/2013 trestný rozkaz dňa 29. 11. 2013, ktorým žalobcu ako obvineného uznal
za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. V konaní
tiež bolo preukázané, že dňa 17. 12. 2013 uzatvoril žalobca so svojím právnym zástupcom spoločnosťou
Lion Law partners, s.r.o. Banská Bystrica zmluvu o poskytnutí právnej pomoci, kde sa advokát zaviazal

vykonávať obhajobu žalobcu v trestnej veci Okresného súdu Zvolen sp. značka 1T 158/2013 pre prečin
neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla. V konaní bolo tiež preukázané, že právny
zástupcažalobcuvmenežalobcuakoobvinenéhopodalvočitrestnémurozkazuOkresnéhosúduZvolen
zo dňa 29. 11. 2013 č.k. 1T 158/2013-173 odpor. V konaní tiež bolo preukázané, že Okresný súd Zvolen
vydal dňa 11. 2. 2015 rozsudok 1T 158/2013-240, ktorým obžalovaného, v tomto konaní žalobcu uznal

za vinného zo spáchania prečinu neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217
ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona. Voči tomuto rozsudku Okresného súdu Zvolen podal odvolanie
právny zástupca žalobcu za žalobcu ako vinného a to dňa 25. 2. 2015. Následne na to dňa 17. 4. 2015
právny zástupca žalobcu za žalobcu ako obžalovaného potom toto odvolanie doplnil. Nakoniec v konaní
bolo tiež preukázané, že Krajský súd Banská Bystrica svojím rozsudok 2To 34/2015 zo dňa 30. 4. 2015,

ktorý sa stal právoplatným dňa 30. 4. 2015 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen 1T 158/2013 zo
dňa 11. 2. 2015 v celom rozsahu a obžalovaného Pavla Ďurkove oslobodil spod obžaloby okresného
prokurátora vo Zvolene spisová značka 1Pv 740/2008 zo dňa 27. 11. 2013 pre skutok obžalobou právne
kvalifikovaný ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 ods. 1,
2 písm. c) Trestného zákona. tieto skutočnosti medzi stranami sporu neboli sporné. V konaní tiež bolo

preukázané, že právny zástupca žalobcu si voči žalobcovi faktúrou č. 2015119 uplatnil sumu 1 350,80
Eur ako dohodnutú odmenu za poskytnuté služby právnej pomoci - obhajoba v trestnom konaní pre
prečin podľa § 217 ods. 1, 2 písm. c) Trestného zákona, vedenej pred Okresným súdom Zvolen 1T
158/2013 Krajským súdom Banská Bystrica, sp. značka 2To 34/2015. Ďalej z poštového poukazu a
zo zoznamu poštových poukazov bolo preukázané, že žalobca zaplatil právnemu zástupcovi žalobcu

sumu 1 350,80 Eur dňa 21. 7. 2015. Pokiaľ žalovaná strana namietala uplatnenie odmeny zvlášť za
odvolanie a zvlášť za doplnenie odvolania proti rozsudku zo dňa 17. 4. 2017 a na to nadväzujúceho
režijného paušálu a to z hľadiska účelnosti takéhoto úkonu súd sa s týmto názorom žalovanej strany
stotožnil. Pokiaľ právny zástupca žalobcu podal voči rozsudku Okresného súdu Zvolen odvolanie dňa
25. 2. 2015 a následne na to dňa 17. 4. 2015 toto odvolanie proti rozsudku ešte doplnil súd má za to,

že v tomto prípade sa nejedná o dva úkony právnej pomoci, keďže stále sa jedná o podanie odvolania
voči tomu istému rozsudku. Súd je teda toho názoru, že sa jedná o jeden úkon právnej pomoci a to o
podanie odvolania voči rozsudku, ktorý bol urobený zo strany právneho zástupcu žalobcu na dva razy.
Z tohto dôvodu súd potom zamietol žalobu žalobcu v časti vyúčtovania náhrady trov trestného konania
za doplnenie odvolania proti rozsudku zo dňa 17. 4. 2015 vo výške 61,75 Eur, k tomu režijný paušál vo

výške 8,39 Eur a plus 20 % DPH čo predstavuje spolu sumu 84,17 Eur.
48. Keďže Generálna prokuratúra SR ako zástupca žalovanej strany namietala tú skutočnosť, že v
konaní nemá právo zastupovať Slovenskú republiku. Súd skúmal, či Generálna prokuratúra SR bude
zastupovať Slovenskú republiku. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 1 písm. b)Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci, z ktorého
vyplýva, že vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1
koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovať PZ alebo

poverený príslušník PZ a : 1. Prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo
povereného príslušníka PZ a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu. V konaní je však
jednoznačne preukázané, že prokurátorka uznesenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi nezrušila,
keďže sťažnosť, ktorú podal žalobca ako nedôvodnú zamietla. Súd poukazuje teda na tú skutočnosť,
že podľa § 4 ods. 1 písm. b) Zákona č. 514/2003 Z.z. Ministerstvo vnútra SR by mohlo konať v mene

štátu len v tom prípade, ak by okrem iného nebola podaná v trestnej veci obžaloba príslušnému súdu.
V tejto veci však obžaloba podaná bola, čo medzi stranami sporu sporné nebolo. Súd je teda toho
názoru, že v danej veci má zastupovať Slovenskú republiku výlučne Generálna prokuratúra SR. Ak
teda v trestnom konaní, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením obžalovaného prokurátor zamietol
sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ alebo povereného príslušníka PZ a podal v trestnej veci
obžalobu príslušnému súdu, orgánom, konajúcim v mene štátu vo veci náhrady škodu podľa § 4 ods.

1 písm. f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu, spôsobenú pri výkone verejnej moci je
od 1. 1. 2013 Generálna prokuratúra SR. Ministerstvo vnútra SR by bolo oprávnené konať za štát v
rámci konania o náhrade škody, spôsobenej nezákonným rozhodnutím len v prípade, že ak by prokurátor
nezamietol sťažnosť proti uzneseniu policajta a nepodal obžalobu. V opačnom prípade preto je potrebné
dospieť k názoru, že Ministerstvo vnútra SR oprávnenie konať za štát nemá a oprávnenie konať za

štát má Generálna prokuratúra SR. Ako kritérium na založenie oprávnenia Generálnej prokuratúry SR
konať za štát v konaní o náhradu škody nie je tá skutočnosť, že prokuratúra nezákonné rozhodnutie
vydala, ale že škodu spôsobil v trestnom konaní a k spôsobeniu škody v tomto prípade zo strany
prokurátora nedochádza k vydaniu nezákonného rozhodnutia ale tým, že nevyužil svoju kompetenciu a
takéto rozhodnutie nezrušil, trestné stíhanie obvineného nezastavil, nepostúpil vec, teda osvojil si závery

nezákonného rozhodnutia a podal na tomto základe obžalobu.
49. Pokiaľ zástupca žalovanej strany poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto prípade, v čase vydania
uznesenia o vznesení obvinenia boli splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu teda
nebolo zrušené, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba
z dôvodu, že v čase vydania existujúca pravdepodobnosť zo spáchania určitého skutku konkrétnou

osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Za nezákonné nemožno automaticky považovať
každé vznesené obvinenie, ktoré nevedie k právoplatnému odsúdeniu obžalovaného bez posúdenia
osobitosti trestnej veci. S takouto argumentáciou žalovanej strany sa však súd nestotožnil, pretože je tu
daná zodpovednosť žalovanej strany za samotný výsledok takéhoto trestného konania. V tomto konaní
bolo jednoznačne preukázané, že Krajský súd Banská Bystrica žalobcu v tom konaní, označeného ako

obžalovaný v celom rozsahu oslobodil. Aj keď súd sa stotožňuje s vysloveným názorom žalovanej strany,
že nie vždy uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonné, toto však musí byť náležite odôvodnené,
musia tomu svedčať okolnosti daného prípadu. Súd poukazuje na to, že v trestnom konaní dôkazné
bremeno znášajú orgány činné v trestnom konaní. Na jednej strane je tu síce povinnosť štátu trestnú
činnosť vyšetrovať a stíhať, na druhej strane sa však štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup

svojich orgánov, ak sa neskôr ukážu, že sú mylné. V takejto situácii nie je rozhodujúce, ako orgány,
činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní
potvrdilo. Zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ktorej sa nemôže
zbaviť. Neposudzuje sa teda správnosť rozhodnutia, jeho orgánu z hľadiska, či pri rozhodovaní porušil
právnu povinnosť a škodu zavinil. Rozhodujúcim kritériom zákonnosti rozhodnutia, vydaného orgánom

verejnej moci je výsledok konania, v ktorom bolo vydané. Rozhodujúcim meradlom zodpovednosti, resp.
zákonnosti začatia trestného stíhania je teda neskorší výsledok trestného konania. Súd bol teda toho
názoru, že základ nároku je daný.
50. Súd sa potom ďalej zaoberal výškou uplatneného nároku. V tejto časti súd však poukazuje na
vyjadrenie žalovanej strany, ktorá potom, ako právny zástupca žalobcu zobral svoju žalobu čiastočne

späť uviedla, že toto vyúčtovanie je urobené správne v súlade s vyhláškou 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokáta. Žalobca si uplatnil náhradu škody, spôsobenú pri výkone verejnej moci a to výlučne
trovy konania, keďže v rámci trestnej veci bol zastúpený advokátskou kanceláriou Lion Law Partners,
s.r.o. Banská Bystrica. Pokiaľ teda v priebehu konania žalobca zobral svoju žalobu čiastočne späť a ďalej
sa domáhal zaplatenia len náhrady škody vo výške 999,13 Eur ako odmeny pre advokátsku kanceláriu

za poskytnuté služby právnej pomoci v trestnom konaní a súd z tohto nároku zamietol uplatnený nárok
žalobcu vo výške 84,17 Eur a to z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie a ďalej potom rozhodoval o sume
914,96 Eur. Tieto trovy boli vyúčtované v zmysle platných právnych predpisov a následne zaplatené.Súd bol teda toho názoru, že nárok na náhradu škody spôsobenej v trestnej veci vo výške 914,96 Eur
bol daný a preukázaný a preto v tejto časti súd žalobe žalobcu vyhovel.
51. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 914,96 Eur, ktorú súd zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi súd vo veci potom rozhodoval aj o úrokoch z omeškania, ktoré si uplatnil
žalobca. Keďže žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, spôsobenej
v trestnom konaní, ktorá bola zaslaná na Ministerstvo spravodlivosti SR a bola mu doručená dňa 27.
8. 2015. K márnemu uplynutiu zákonnej 6 mesačnej lehoty na uspokojenie nároku žalobcu v zmysle §
16 ods. 1 Zákona došlo dňa 27. 2. 2016. Odo dňa 28. 2. 2016 je už teda žalovaná strana v omeškaní.

Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovanú stranu zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania od 28. 2. 2016 do
zaplatenia. Súd stanovil výšku úroku z omeškania na 5,05 % ročne, nakoľko v rozhodnom čase bola
základná úroková sadzba ECB vo výške 0,05 % a o 5 percentuálnych bodov viac predstavuje výšku
5,05 %.
52. Súd podľa § 255 ods. 1 CSP prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Nakoľko žalobca v tomto konaní si uplatnil nárok na náhradu škody, spôsobenú nezákonným

rozhodnutím a súd jeho žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 914,96 Eur,
súd priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % a to z priznanej čiastky
914,96 Eur. O výške náhrady trov konania rozhodne súd 1 inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p.
a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§
360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2
C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ
sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje

poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie
je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa
spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak
rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1
C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie
týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne
vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je

napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý
odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o
trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367

ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§
369 ods.3 C.s.p.).

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369
ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie

žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2
C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370
ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).