Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/52/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617205736
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6617205736.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu:
JAP Slovakia, s.r.o., so sídlom v Trstenej, Š. Furdeka 203, 028 01, IČO: 36 376 876, zastúpeného
Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Bachynec, so sídlom Podbiel 177, 027 42, IČO: 36 135 101,
proti žalovanej: R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX Y., zastúpenej Mgr. Viktória Hellenbart,
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom v Lučenci, ul. Martina Rázusa 146/23, 984 01, IČO: 47 250 640, o
zaplatenie 15.300,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec,
č.k. 8C/15/2017-249 zo dňa 12.11.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, ktoré
jej je žalobca povinný zaplatiť v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol žalobu o zaplatenie 15.300,- Eur s úrokom
z omeškania vo výške 0,05% denne, počítaným zo sumy 1.020,- Eur od 17.03.2015 do zaplatenia, od
17.04.2015 do zaplatenia, od 16.05.2015 do zaplatenia, od 18.06.2015 do zaplatenia, od 16.07.2015

do zaplatenia, od 16.08.2015 do zaplatenia, od 16.09.2015 do zaplatenia, od 17.10.2015 do zaplatenia,
od 16.11.2015 do zaplatenia, od 17.12.2015 do zaplatenia, od 16.01.2016 do zaplatenia, od 16.02.2016
do zaplatenia, od 16.03.2016 do zaplatenia, od 16.04.2016 do zaplatenia, od 16.05.2016 do zaplatenia
(prvý výrok) a žalovanej priznal nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100% (druhý
výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že žalobca sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu 15.300,- Eur
s úrokom z omeškania vo výške 0,05% denne z jednotlivých vyfakturovaných súm nájomného, ktoré

si bezvýsledne uplatnil v dedičskom konaní po dlžnom nájomcovi, R. X.; nadobúdateľkou dedičstva
sa stala žalovaná; žalobca namietal čistú hodnotu dedičstva a za účelom zistenia skutočnej hodnoty
nehnuteľného majetku, patriaceho do dedičstva, navrhol vykonať znalecké dokazovanie.
Okresný súd, opierajúc sa o ustanovenie §470 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka
(ďalej v texte aj len „OZ“), vychádzal zo skutkového stavu, že dňa 23.01.2013 uzavrel žalobca a
právny predchodca žalovanej zmluvu č. 02/2013 o nájme a kúpe prenajatej veci - lesného kolesového
traktora LKT 81 TURBO, v.č. 2002, rok výroby 1995, GO 2012, v hodnote 69.600,- Eur vrátane DPH;

k odovzdaniu veci došlo dňa 25.01.2013; zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 01.02.2013 do
31.01.2017 s dohodnutým nájomným vo výške 1.440,- Eur mesačne vrátane DPH so splatnosťou do
15. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc mesiacom február 2013. V čl. XI. 1. zmluvy si účastníci dohodli
možnosť prenajatú vec odpredať za sumu 69.600,- Eur vrátane DPH; dňa 30.08.2013 účastníci zmluvyuzavreli Dodatok č. XX/XXXX o zmene doby nájmu (od 01.02.2013 do 30.06.2018), o výške nájmu
(1.020,- Eur vrátane DPH) a o zmene kúpnej ceny (špecifikácia v bode a. a b. dodatku). Dňa 22.01.2016
žalobca dohodol s právnym predchodcom žalovanej splátkový kalendár o zaplatení dlžného nájomného

(vyfakturovaného okrem iného faktúrami, uvedenými v petite žaloby).
R. X. (právny predchodca žalovanej) dňa 12.05.2016 zomrel. Dedičstvo po ňom bolo prejednané
Okresným súdom Zvolen v konaní sp.zn. 17D/60/2016 Dnot 106/2016 súdnym komisárom JUDr.
Jozefom Brázdilom, PhD. a bolo ukončené dňa 13.02.2017 osvedčením o dedičstve, právoplatným dňa
01.03.2017. Všeobecná hodnota majetku poručiteľa bola určená sumou 45.881,06 Eur, výška dlhov

58.263,76 Eur, výška predĺženého dedičstva predstavovala -2.379,70 Eur (správne má byť -12.379,70
Eur, poznámka odvolacieho súdu). Medzi aktíva dedičstva okrem iného patrili aj nehnuteľnosti, vedené
Okresným úradom Poltár, katastrálny odbor, na LV č. XXXX v celosti ako stavba - rodinný dom súpisné
č. XX, postavený na parcele registra "C" KN XXXX/X a pozemky "C" KN parc. č. XXXX/X, záhrady
o výmere X.XXX m2, XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere X.XXX mX pod B1 v X/X, vo
všeobecnej cene podľa zhodného tvrdenia účastníkov 40.000,- Eur. Do aktív dedičstva boli zahrnuté aj

ďalšienehnuteľnosti,nachádzajúcesavkatastrálnomúzemíQ.naLVč.XXXX,XXXX,XXXXaXXXX,vo
všeobecnej cene podľa zhodného tvrdenia účastníkov 2.581,- Eur. Dedičia sa dohodli, že celé dedičstvo
nadobudla žalovaná, ako osoba žijúca v spoločnej domácnosti s poručiteľom.
Žalobca prihlásil svoju pohľadávku do dedičstva v sume 15.300,- Eur s príslušenstvom dňa 07.06.2016.
Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaná traktor dňa 18.05.2016 odovzdala žalobcovi.

Predmetom žaloby bolo nájomné, uplatnené za života poručiteľa v období od februára 2015 do apríla
2016, t.j. prihlásenej pohľadávky v dedičskom konaní (istiny) aj úrokov z omeškania z jednotlivých
vyfakturovaných súm od žalovanej ako dedičky. Žalobca namietal cenu nehnuteľností, vedených len
na LV č. 2986 a žiadal nariadiť znalecké dokazovanie; okresný súd uznesením č.k. 8C/15/2017-126
dňa 23.04.2018 ustanovil do konania znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, statika

stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, Ing. O. K. na určenie všeobecnej (trhovej) hodnoty nehnuteľnosti
na LV č. XXXX v čase tohto súdneho konania a v stave dedičského konania.
Znalec po vykonaní ohliadky na mieste samom podal dňa 31.05.2018 písomný znalecký posudok
č. XX/XXXX, v ktorom určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti v sume 36.600,- Eur, a to metódou
polohovej diferenciácie, pretože použitie kombinovanej metódy nebolo možné: oceňovaná stavba nie

je schopná dosahovať primeraný výnos formou prenájmu tak, aby bolo možné vykonať kombináciu. V
danom prípade ide o rodinný dom bez trvalého výnosu; stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti
porovnávacou metódou už realizovanými prevodmi a prechodmi nehnuteľnosti v danom mieste a čase
neprichádza do úvahy, pretože nie sú k dispozícii spoľahlivé a preskúmateľné údaje na porovnávanie
(minimálnesúbortrochnehnuteľností,staviebapozemkov);tátometódastanoveniavšeobecnejhodnoty

je vylúčená z dôvodu nedostatku podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Stavebno-technický stav
rodinného domu a ostatných objektov bol zistený na ohliadke, bola vyhotovená fotodokumentácia;
projektová dokumentácia rodinného domu a doklady od stavebného úradu sa podľa účastníkov konania
nezachovali; nie sú k dispozícii žiadne doklady od ostatných - vedľajších stavieb, nachádzajúcich sa na
pozemku. Vedľajšie stavby a ostatné stavby (vonkajšie úpravy, studňa, ploty) tvoria doplnkovú funkciu

akopríslušenstvohlavnejstavby;ichstavvrozsahupôdorysnéhoriešeniajezdokumentovanýnákresom
pôdorysov stavieb v grafickej prílohe s fotodokumentáciou. Priemerný koeficient polohovej diferenciácie
(KOEFICIENT PREDAJNOSTI) je uvažovaný v súlade s použitou metodikou ÚSI Žilina - tabuľka č. 7, pre
bytovébudovyaobcehodnotou0,20-0,30,preostatnémestá0,30-0,40,maximálnezvýšenieo+0,15v
prípadezvýšenéhozáujmuokúpu.Doporučený orientačnýpriemernýkoeficientpolohovejdiferenciácie,

publikovaný v časopise Znalectvo 3/2003 (III. trieda) pre bytové domy a byty pre obce je v intervale 0,2
- 0,50. V prípade, ak ide o obec so zvýšeným záujmom o kúpu nehnuteľností, maximálne zvýšenie je
možné o +0,10. Vzhľadom na veľkosť sídelného útvaru, polohu a typ nehnuteľnosti jej technický stav
a kvalitu použitých stavebných materiálov a hlavne na dopyt po nehnuteľnostiach v danej lokalite je vo
výpočte uvažované s koeficientom polohovej diferenciácie vo výške 0,25.

Žalobca nesúhlasil so znaleckým posudkom, namietal ho v celom rozsahu, pretože znalec nevychádzal
z objektívnych skutočností pri hodnotení nehnuteľnosti; poukázal na to, že dom mal byť zmodernizovaný
z finančných prostriedkov, požičaných poručiteľovi od žalovanej vo výške 38.100,- Eur; poručiteľ mal
hypotekárny úver, ktorého výšku žalobca predpokladal v roku 2011 minimálne na sumu 40.000,- Eur,
keď jeho zostatok ku dňu smrti poručiteľa predstavoval 37.197,57 Eur. Na základe tohto nehnuteľnosť

ku dňu smrti poručiteľa musí mať hodnotu minimálne 80.000,- Eur. Toto tvrdenie podporuje aj stanovenie
technickej hodnoty nehnuteľnosti (bez pozemkov) vo výške 77.783,51 Eur. Znalec nepostupoval
pri stanovení všeobecnej hodnoty správne; v mieste, v ktorom sa nachádzajú nehnuteľnosti ide o
rekreačnú oblasť, nachádza sa tam aj známy ranč „Megi“. Táto skutočnosť sa v znaleckom posudkuneposudzovala. Nesúhlasil s navrhnutým priemerným koeficientom polohovej diferenciácie 0,25, ktorý
bol veľmi podhodnotený s prihliadnutím na katastrálne územie Mesta Y., na rekreačnú oblasť a súdu
predložených cien nehnuteľností v okolí realitného trhu. Nesúhlasil ani s cenou pozemkov, na ktorých

nehnuteľnosť stojí, ktorá je zjavne podhodnotená, sám znalec uviedol na jednej strane východiskovú
hodnotu podľa vyhlášky o cenách pozemkov 9,96 Eur/m2, na druhej strane stanovením všeobecnej
hodnoty pozemku v rozpore s trhovými hodnotami pozemkov, ponúkaných prostredníctvom realitných
kancelárií, cenu zo sumy minimálne 50.925,48 Eur/5.113 m2 x 9,96 Eur znižuje cenu pozemkov až na
sumu 16.412,73 Eur.

Navrhol vykonať kontrolný znalecký posudok, v ktorom budú zohľadnené ním tvrdené skutočnosti,
týkajúce sa skutočnej hodnoty nehnuteľnosti - stavieb ale i pozemku, ktoré sa predávajú v Y. v hodnote
v rozpätí od 10,- Eur do 28,- Eur.
V doplnenom vyjadrení zo dňa 15.06.2018 oznámil ešte ďalšie skutočnosti, pre ktoré považoval znalecký
posudok znalca Ing. O. K. za účelovo podhodnotený a nepoužiteľný v súdnom konaní (bod 8. rozsudku
okresného súdu).

Vzhľadom na výhrady žalobcu so závermi znaleckého posudku okresný súd vyzval znalca Ing. O. K.
na vyjadrenie, ktoré v písomnej podobe dňa 28.09.2018 znalec doručil okresnému súdu s vysvetlením
dôvodov použitia stanovenia všeobecnej ceny predmetných nehnuteľností (bod 9. rozsudku okresného
súdu).
Okresný súd konštatoval, že z ustanovenia §470 ods. 1 OZ vyplýva, že dedičstvo tvoria nielen všetky

veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré v okamihu smrti patrili poručiteľovi a ktoré jeho smrťou
nezanikajú, ale aj dlhy poručiteľa. Dedenie nemá byť pre dediča majetkovým rizikom. Preto dedič
zodpovedá za pasíva dedičstva iba do výšky nadobudnutého dedičstva. Od ceny dedičstva stanovenej
v dedičskom konaní sa môže súd odchýliť v občianskom súdnom konaní, v ktorom veriteľ uplatňuje
pohľadávku za poručiteľa proti dedičom, ak stav dedičstva je pre veriteľa priaznivejší, ako stav uvedený

v súpise majetku, alebo ak do dedičstva patria aj iné veci, ktoré neboli uvedené v tomto súpise,
prípadne ak veci uvedené v súpise majú vyššiu hodnotu (R 46/1963). Záver uskutočnený v dedičskom
konaní, ktorý určil všeobecnú cenu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho
predloženia v čase smrti poručiteľa, spravidla nie je pre zodpovednosť dediča rozhodujúci. Uvedené
totiž súd prejednávajúci dedičstvo určí na základe zhodných tvrdení účastníkov dedičského konania,

preto hodnotu poručiteľovho majetku ku dňu jeho smrti v konaní, v ktorom poručiteľov veriteľ uplatňuje
proti poručiteľovmu dedičovi pohľadávku, ktorú mal voči poručiteľovi, sa súd musí zaoberať zistením
rozsahu a hodnoty poručiteľovho majetku a až na tom základe ustáliť, v akom rozsahu zodpovedá dedič
podľa §470 Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť za poručiteľove dlhy neznamená prechod dlhov
poručiteľa na dedičov, ale znamená iba jeho zákonnú zodpovednosť, výška ktorej je obmedzená výškou

ceny nadobudnutého majetku, nie však prechod zodpovednosti ako taký. Pre zodpovednosť dediča je
bezvýznamné aj to, že v čase prejednania dedičstva (alebo po jeho skončení) nie je známy dlh poručiteľa
voči jeho veriteľovi; jeho zodpovednosť zostáva totiž zachovaná bez zreteľa na túto vedomosť.
Zo znaleckého posudku znalca, ustanoveného v prejednávanej veci na návrh žalobcu na vyriešenie
odbornej otázky, zistil okresný súd všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 36.600,- Eur. Okresný

súd konštatoval, že znalecký posudok netrpí vnútornými rozpormi: znalec v ňom zdôvodnil nielen
výber použitej metódy, ale aj priemerný koeficient polohovej diferenciácie (položka 3.1.1.1 znaleckého
posudku); v písomnom vyjadrení zo dňa 28.09.2018 znalec zotrval na záveroch svojho znaleckého
posudku a obhájil jeho zdôvodnenie; znalecký posudok je vypracovaný s odbornou starostlivosťou,
zdôvodnením použitej metodiky a jeho závery o určení všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti neboli

spochybnené ani námietkami podanými žalobcom. Žalobcu sa snažil dosiahnuť nereálne a len
svojimi ničím nepodloženými tvrdeniami niekoľkonásobné zvýšenie hodnoty nehnuteľnosti. Okresný
súd nepovažoval za dôvodné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, navrhované žalobcom; týmto
dôkazom by nedošlo k odstráneniu záveru dedičského konania o tom, že dedičstvo po poručiteľovi by
nebolo predĺžené.

V súdenej veci bolo dedičstvo po poručiteľovi predĺžené; podľa §471 ods. 1, 2 OZ, ak je dedičstvo
predĺžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd
túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi
a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového
poriadku o likvidácii dedičstva. Dedičia pritom nezodpovedajú veriteľom, ktorí svoje pohľadávky

neoznámili i napriek tomu, že ich na to súd na návrh dedičov vyzval, pokiaľ je uspokojením pohľadávok
ostatných veriteľov cena nimi nadobudnutého dedičstva vyčerpaná. Ak prevyšujú dlhy poručiteľa a
primerané náklady spojené s pohrebom cenu nadobudnutého dedičstva, a ak preto nezodpovedá dedič
za pasíva v zmysle ustanovenia §470 OZ v plnom rozsahu, je dedič (v záujme ochrany práv veriteľov)povinný postupovať pri uspokojení veriteľov spôsobom, ktorý je (inak) predpísaný pre rozvrh výťažku v
ustanovení §175v ods. 2 písm. b) až f) a §175v ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, teraz §208 a
209 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.). Dedičia

sa nedohodli s veriteľmi, že im dedičstvo prenechávajú na úhradu dlhov a v takom prípade sa spravuje
povinnosť dediča, t.j. žalovanej plniť tieto dlhy ustanoveniami C.m.p. o likvidácii dedičstva (§205 a
nasl. C.m.p.). Likvidácia dedičstva je procesný postup v rámci konania o dedičstve. V súdenej veci k
takému postupu v konaní o dedičstve nedošlo, lebo dedičstvo bolo prejednané (§203 C.m.p.), pričom z
hmotnoprávneho hľadiska rozdiel medzi prejednaním dedičstva a likvidáciou spočíva v tom, že likvidácia

zabraňuje, aby bol na úhradu dlhu poručiteľa postihnutý majetok dediča, ktorý nepatrí do dedičstva.
Žalobca uplatnil svoj nárok proti žalovanej ako zodpovednosť za dlhy poručiteľa podľa §470 ods. 1
OZ. Žalovaná nemôže zodpovedať za dlh poručiteľa vo vzťahu k žalobcovi z dôvodu, že dlh poručiteľa
(ale aj jeho ďalšie dlhy) presahuje výšku ceny ňou nadobudnutého dedičstva. Žalovaná nadobudla
predĺžené dedičstvo, z tohto dôvodu bola žaloba žalobcu nedôvodná; navyše žalobca pri uplatnení
nároku v súdnom konaní nezohľadnil, že žalovaná mu predmet nájmu s následnou kúpou odovzdala,

nezohľadnil cenu tejto vrátenej veci vo výške uplatneného nároku, ktorého základ vyplýval zo zmluvy
č. 02/2013 a dodatku č. XX/XXXX.
Po zamietnutí žaloby pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania okresný súd vychádzal z §262
ods. 1 C.s.p. a §255 ods. 2 C.s.p.. Žalovanej, ako strane sporu v konaní v plnom rozsahu úspešnej,
priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu XXX%, pričom o výške rozhodne po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho
zástupcu odvolanie v zmysle §365 ods. 1 písm. e) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
(ďalej v texte aj len „C.s.p.“) žalobca, pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností a vzhľadom na §365 ods. 1 písm. h) C.s.p. rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie,
že na záver súdu o predĺžení dedičstva by nemal vplyv ani kontrolný znalecký posudok, ktorý navrhol vo
veci vyhotoviť. Znalec, ustanovený súdom, sa odklonil od zásad znaleckej činnosti, spočívajúcej v tom,
že pri vyhotovovaní posudku postupoval v rozpore s vyhláškou a použil pri hodnotení stavby na bývanie

priemerný koeficient polohovej diferenciácie (KPD), stanovený v hodnote 0,25 nesprávne. Pre okresné
mesto Y. v súlade s metodikou USI O. - L. a kol. 2001 je stanovené pre bytové budovy rozpätie kpd =
0,40 - 0,50, ktoré musí znalec dodržať a odchýlka nie je možná. Kontrolným znaleckým posudkom by
uvedenédisproporcieboliodstránenéabolabyobjektívnestanovenáskutočnáhodnotanehnuteľnosti,o
ktorej stanovení znaleckým posudkom znalca Ing. O. Lukáča vznikla pochybnosť. Ak súd prvej inštancie

aj napriek jeho návrhu na vykonanie kontrolného znaleckého posudku mu nevyhovel, ukrátil ho na jeho
právach.
Y. rozsahu zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa je dôležité už pri skúmaní podmienok dedičského
konania, keď zodpovednosť dediča za poručiteľove dlhy a náklady jeho pohrebu je vždy obmedzená
výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Zodpovednosť dediča je teda už zákonom obmedzená tak, aby

nadobudnutie dedičstva neznamenalo pre dediča majetkové riziko. Na druhej strane dedič nezodpovedá
za poručiteľovi záväzky len dedičstvom, resp. jeho podielom in natura alebo len vecou, ktorú zdedil, ale
aj svojím vlastným majetkom do výšky ceny dedičstva, ktoré nadobudol, ako to vyplýva z ustanovenia
§470 ods. 1 OZ.
S prihliadnutím na skutočnosť, že v dedičskom konaní boli uplatnené pohľadávky, ktoré nie sú a neboli

predmetom iných súdnych konaní, okresný súd, ak nevyhovel žalobnému návrhu, tak jeho úvahy o
prerokovaní dedičstva a likvidácii dedičstva nemajú opodstatnenie. Nesúhlasil ani s úvahou súdu prvej
inštancie (na rozdiel od dôvodov vo veci vydaného platobného rozkazu) v tom smere, že žalovaná
nemôže zodpovedať za dlh poručiteľa vo vzťahu k žalobcovi preto, lebo dlh poručiteľa a aj jeho ďalšie
dlhy presahujú výšku ceny ňou nadobudnutého dedičstva. Je zjavne v rozpore s právom, keď na

základe uvedenej úvahy by žalovaná nebola povinná nahradiť žiaden dlh aj napriek tomu, že sa stala
nadobúdateľkou majetku z dedičstva minimálne vo výške 45.881,06 Eur. Občiansky zákonník uvedené
rieši tým, že dedičova zodpovednosť je obmedzená do výšky ceny nadobudnutého dedičstva.
Vychádzajúc z výšky aktív, ktoré žalovaná nadobudla, považoval žalobný návrh za súladný s právom
v zmysle §470 ods. 1 OZ.

Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a žalobe vyhovel v celom rozsahu, alebo aby
rozsudok okresného súdu vzhľadom na potrebu vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku k cene
nehnuteľnosti zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej 100%
náhrady trov odvolacieho konania. Rozsudok okresného súdu je vo výroku vecne správny. Krajský súd v
zmysle §379 a §380 C.s.p. je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi: nedostatočne zistený

skutkový stav mal spočívať v nevykonaní znaleckého dokazovania kontrolným znaleckým posudkom a
nesprávne právne posúdenie malo spočívať v tom, že žalovaná nemôže zodpovedať za dlhy poručiteľa
vo vzťahu k žalobcovi preto, lebo dlh poručiteľa presahuje výšku ceny ňou nadobudnutého dedičstva;
takéto tvrdenie žalobcu je protirečivé; dôvody na zmenu rozsudku dané nie sú. Ak sa žalobca stotožnil
s výškou ceny dedičstva a odvolací súd by mal rozsudok zmeniť z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia, že nie je spravodlivé, aby žalovaná nezaplatila nič, potom rozsudkom, ktorým dôjde k zmene
napadnutého rozhodnutia, nemôže odvolací súd vyhovieť žalobe v celom rozsahu; k tomu by mohlo
dôjsť jedine za podmienky, že by cena dedičstva bola ustálená v oveľa väčšej výške, než vyplýva zo
skutkových zistení súdu prvej inštancie, pretože žalovaná dlhy poručiteľa už uhradila a uhrádza, a to
dlhy v skoršom poradí.
Okresný súd pri vyhodnotení procesných návrhov žalobcu na doplnenie dokazovania kontrolným

znaleckým posudkom postupoval správne; námietky žalobcu predložil na ich zodpovedanie znalcovi,
ktorý presvedčivým a logickým spôsobom reagoval; následne bol žalobca procesne pasívny a tieto
závery znalca nerozporoval spôsobom, ktorý by mohol viesť súd prvej inštancie k záveru, že je nutné
vyhovieť žalobcovmu návrhu na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom. V zmysle
§207 ods. 3 C.s.p. návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v

obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo ak závery znalcov sú
v zrejmom rozpore. Žalobca nevyužil všetky prostriedky procesného útoku, ktoré mal k dispozícii, pričom
mohol predložiť súkromný znalecký posudok v zmysle §209 C.s.p.. Bol pasívny aj v tom, že nereagoval
na námietky žalovanej, týkajúce sa právneho základu žalobou uplatnenej sumy, spočívajúcej v tom,
že hoci bola v dedičskom konaní uplatnená pohľadávka žalobcu, zodpovedajúca súčtu nezaplatených

nájomných poručiteľom za prenájom traktora, do plnenia na svoju pohľadávku voči poručiteľovi mal
žalobca započítať nielen sumu zaplateného nájomného počas trvania nájomného vzťahu, ale aj hodnotu
predmetu nájmu, ktorý bol v dôsledku úmrtia poručiteľa ako zmluvnej strany vrátený prenajímateľovi,
hoci podľa zmluvy mal byť po zaplatení plnej výšky nájmu odpredaný poručiteľovi za symbolickú kúpnu
cenu 480,- Eur; len takto podanej žalobe mohol súd poskytnúť právnu ochranu.

Žalobca ako odvolací dôvod neuviedol žiadnu okolnosť, ktorá by sa viazala k tejto právnej a skutkovej
otázke. Okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu jednak vzhľadom na to, že všeobecná hodnota
dedičstva bola nižšia ako dlhy poručiteľa a jednak z dôvodu, že žalobca si uplatnil voči poručiteľovi
zaplatenie nájomného bez toho, že by zohľadnil okolnosť vrátenia predmetu nájmu. Žalovaná ako
dedička po poručiteľovi sa nestala právnym nástupcom poručiteľa, vstupujúcim do tohto záväzkového

vzťahu, v dôsledku čoho by mohla využiť právo podľa §356 Obchodného zákonníka od zmluvy odstúpiť;
v dôsledku úmrtia nájomcu mal žalobca možnosť požadovať zaplatenie zameškaného nájomného
podľa zmluvy, ale potom mu nevzniklo bez ďalšieho právo na vydanie predmetu nájmu. Žalobca však
akceptoval vydanie predmetu zmluvy, čím mohlo dôjsť k odstúpeniu od zmluvy, a vznikol mu len nárok
na náhradu škody, ktorej výška predstavuje rozdiel medzi zostatkovou cenou predmetu nájmu, ktorý mu

bol žalovanou vrátený a nájomným, zaplateným poručiteľom.
Okresný súd rozhodol podľa §215 C.s.p. na základe zisteného skutkového stavu procesným postupom
podľa tohto zákona, pričom zistenie skutkového stavu závisí od procesnej aktivity strán a súd vykonáva
len dôkazy navrhnuté stranami v zmysle §181, §185, §186 C.s.p.. V tomto kontexte pri procesnej pasivite
žalobcu je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu námietky žalovanej o

potrebe započítať na plnenie dlhu za poručiteľa aj hodnotu vrátenej veci vecne správne a v súlade
s hmotným právom. Preto žalovaná navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci potvrdiť a uplatnila si 100%
náhrady trov odvolacieho konania.

4. Ďalšie vyjadrenie v spore podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný (§34 C.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods.
1, 2 C.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle §385 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie
podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny v plnom rozsahu potvrdil.

6. Podľa §387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutéhorozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Krajský súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie; pretože je rozsahom
a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní,
a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z
hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
(§380 ods. 2 C.s.p.). Súd prvej inštancie dospel ku správnym skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval

správne ustanovenia právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil.

8. Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca a právny predchodca žalovanej dňa
23.01.2013 uzavreli zmluvu č. 02/2013 o nájme a kúpe prenajatej veci lesného kolesového traktora LKT
81TURBO,v.č.2002,rokvýroby1995,GO2012vhodnote69.600,-EurvrátaneDPHakodovzdaniuveci
došlo dňa 25.01.2013. Zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 01.02.2013 do 31.01.2017 s nájomným

vo výške 1.440,- Eur mesačne vrátane DPH, so splatnosťou do 15. dňa toho ktorého mesiaca, počnúc
mesiacom február 2013. Dňa 30.08.2013 bol uzatvorený dodatok č. 1/2013 k uvedenej zmluve, v ktorom
došlo ku zmene doby nájmu od 01.02.2013 do 30.06.2018, nájomné bolo zmenené na sumu 1.020,- Eur
vrátane DPH. Keďže v zmluve bola dohodnutá možnosť odkúpenia LKT nájomcom v cene 69.600,- Eur
vrátane DPH, uzavretý dodatok kúpnu cenu dohodol vo výške rozdielu rozhodnej ceny podľa článku XI.

ods. 1 a úhrnu nájomcom reálne uhradených splátok nájomného podľa článku IV. ods. 1 tejto zmluvy,
zvýšenú o 500,- Eur bez DPH (t.j. 600,- Eur s 20% DPH). Dňa 22.01.2016 žalobca dohodol s nájomcom
splátkový kalendár dlžného nájomného, vyfakturovaného okrem iného faktúrami, sumy ktorých sa stali
predmetom žaloby.
Dňa 12.05.2016 nájomca zomrel. Na základe dedičskej dohody medzi súrodencami poručiteľa, keďže

syn poručiteľa dedičstvo odmietol (viď č.l. 5-9), nadobudla dedičstvo žalovaná ako spolužijúca osoba;
všeobecná hodnota majetku bola dohodou dedičov určená sumou 45.881,06 Eur, výška dlhov 58.263,76
Eur, výška predĺženia dedičstva predstavovala -12.379,70 Eur (okresný súd v dôvodoch rozhodnutia
nesprávne uvádza sumu -2.379,70 Eur). Žalobca dňa 07.06.2016 prihlásil svoju pohľadávku do
dedičstva vo výške 15.300,- Eur aj s príslušenstvom.

V prejednávanej veci sa domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu uvedenú sumu z dôvodu, že
cena hnuteľných vecí a finančných zostatkov bola značne podhodnotená, pretože trhové ceny rodinných
domov a pozemkov, zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. Y., majú hodnotu oveľa vyššiu, než aká bola
ustálená v dedičskom konaní; podľa jeho názoru minimálne 76.695,- Eur pri cene 15,- Eur/m2.
Okresný súd po vydaní platobného rozkazu a po podaní odporu žalovanou vykonal dokazovanie okrem

iného navrhovaným žalobcom znaleckým posudkom, ktorým bola stanovená výška ceny nehnuteľností
na sumu 36.600,- Eur. Po doručení písomného znaleckého posudku žalobca namietal jeho závery, preto
na výzvu okresného súdu znalec písomne odpovedal na uvedené námietky a vysvetlil podrobne dôvody
svojho postupu pri vyhotovení tohto písomného znaleckého posudku (viď č.l. 216). Závery písomného
znaleckého posudku, ako aj vyjadrenie k námietkam žalobcu okresný súd vyhodnotil v písomnom

vyhotovení rozhodnutia a vysporiadal sa aj s námietkami žalobcu.
Okresný súd vytýčil na termín 12.11.2018 o 9.30 hod. pojednávanie, z ktorého sa z vážnych rodinných
a pracovných dôvodov ospravedlnil žalobca a jeho právny zástupca s tým, že súhlasili, aby súd
pojednávanie nielen uskutočnil, ale aby vo veci na základe nazhromaždených dôvodov aj rozhodol (viď
č.l. 225). Následne okresný súd dňa 12.11.2018 pojednával v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho

zástupcu a po procesných úkonoch rozhodol odvolaním napadnutým rozsudkom.

9. Odvolanie nie je dôvodné.
Žalobca v odvolaní namietol nesprávnosť právneho posúdenia veci (§365 ods.1 písm. h/ C.s.p.), ktoré
bližšie nekonkretizoval, preto sa týmto odvolacím dôvodom krajský súd nezaoberal.

10. Žalobca v odvolaní nedôvodne vytýka okresnému súdu aj nevykonanie navrhnutých dôkazov,
potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností v zmysle §365 ods. 1 písm. e) C.s.p.; namieta, že
okresný súd mal vykonať dôkaz - kontrolné znalecké dokazovanie - na stanovenie všeobecnej ceny
konkrétnych nehnuteľností. Takúto povinnosť v prejednávanej veci okresnému súdu nemožno pripísať.

Po vykonaní žalobcom navrhovaného dôkazu znaleckým posudkom a po námietkach žalobcu voči
záverom znalca súd prvej inštancie vyzval znalca k ich písomnému zodpovedaniu; znalec zodpovedal
a vysvetlil ešte podrobnejšie svoj postup, ktorý už žalobca nenamietal a po vytýčení pojednávania,
na ktorom okresný súd rozhodol, ospravedlnil svoju neúčasť aj svojho právneho zástupcu, súhlasiacs dokazovaním aj meritórnym rozhodnutím súdu. Ďalšie dokazovanie nenavrhoval ani žiadne dôkazy
nepredkladal.
Civilný sporový poriadok v §207 ods. 1 upravuje možnosť súdu nariadiť znalecké dokazovanie a

ustanoviť znalca, ak jeho rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky,
a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa §206 (odborné vyjadrenie); ak súd
ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. Civilný sporový poriadok v §207 ods. 3
v obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov
sú v zrejmom rozpore, pripúšťa vykonať znalecké dokazovanie znaleckým ústavom. Ustanovenie §209

C.s.p. definuje súkromný znalecký posudok. Právna úprava v súčasnosti explicitne neobsahuje možnosť
preskúmania znaleckého posudku iným znalcom, tzv. kontrolný znalecký posudok tak, ako to bolo
upravené v §127 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Civilný sporový poriadok
však nevylučuje, aby bol podaný ohľadom posúdenia tých istých skutočností ďalší znalecký posudok,
keďže zákon výslovne predpokladá existenciu rozporu záverov znalcov (pozri §207 ods. 3 C.s.p.) a nie
je výslovne uvedené, že by malo ísť len o rozpor tzv. súkromného znaleckého posudku (§209 C.s.p.) a

znaleckého posudku podľa §207 C.s.p..
Podľa §51a ods. 5 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, ak je posudok nejasný, alebo neúplný,
je možné znalca požiadať o doplnenie alebo vysvetlenie; ak to nevedie k potrebnému výsledku, priberie
sa iný znalec.

11. Vyššie uvedené skutočnosti žalobca v odvolaní síce namietal, ale relevantný dôkaz okresnému súdu
nepredložil.

12. Civilný sporový poriadok zvýšil procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní, ale obmedzil aktivitu

súdu pri navrhovaní aj vykonávaní dôkazov. Dokazovanie v sporovom konaní je postavené na
prejednacej zásade. Súd prvej inštancie vyhovel procesnému návrhu žalobcu, nariadil znalecké
dokazovanie, po doručení znaleckého posudku doručil znalcovi námietky žalobcu a vyzval ho na ich
zodpovedanie. Žalobca už následne nenavrhol a nepredložil v spore ďalší dôkaz; po ospravedlnení
svojej neúčasti na pojednávaní súhlasil s rozhodnutím vo veci s tým, že naďalej zotrval na svojich

písomných námietkach voči záverom znaleckého posudku a jeho písomnému doplneniu.

13. Krajský súd v zhode so žalovanou má za to, že žalobca nevyužil všetky prostriedky procesného
útoku, ktoré mu poskytuje procesná právna úprava. Okresný súd rozhodol podľa §215 C.s.p. na základe
zisteného skutkového stavu procesným postupom podľa zákona (§181, §185, §186 C.s.p.).

14. Odvolanie žalobcu nie je dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne, pretože jeho
závery nie sú výsledkom nedostatočne vykonaného dokazovania ani nesprávneho právneho posúdenia.
Okresný súd sa vysporiadal so všetkými, stranami sporu navrhnutými relevantnými dôkazmi, a aj s
námietkami žalobcu v odvolaní. Krajský súd v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie

v odvolaním napadnutom výroku, ako aj vo výroku o trovách konania, ako výroku súvisiacom (§379
písm. a/ C.s.p.) potvrdil, pretože z odvolacích dôvodov nezistil dôvody pre zmenu (§388 C.s.p.) alebo
zrušenie (§389 C.s.p.) odvolaním napadnutého rozsudku.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa §396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalovaná bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná a vznikol jej proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
(§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu

podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).