Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 9Csp/7/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4318200273
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gertrúda Rennerová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2018:4318200273.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v konaní pred sudkyňou JUDr. Gertrúdou Rennerovou v právnej veci žalobkyne :

C. F. D.. XX.XX.XXXX, N. H. D. S. XX, D. W., právne zastúpená JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom
Advokátskej kancelárie so sídlom Železničná 4/A Hlohovec, proti žalovanému : PROFI CREDIT Slovakia
s. r. o. so sídlom Pribinova 25 Bratislava, IČO : 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea
Cviková, so sídlom Pribinova 25 Bratislava, o zaplatenie 862, 63 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba sa z a m i e t a .

II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa v žalobe podanej 19.01.2018 prostredníctvom právneho zástupcu žiadala, aby súd

platobným rozkazom zaviazal žalovaného zaplatiť jej 862, 63 eur, ktorá suma predstavuje bezdôvodné
obohatenie žalovaného na úkor žalobkyne. Uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 17.06.2014 zmluvu
o revolvingovom úvere číslo zmluvy 8XXXXXXXXX, na základe ktorej jej žalovaný poskytol úver vo
výške 1 500 eur. Pre absenciu obligatórnych náležitostí predmetne zmluvy je úver bezúročný a bez
poplatkov.Pokiaľideonámietkupremlčaniavznesenúžalovaný,vpísomnomvyjadreníz07.05.2015(čl.
93 ) tvrdila, že námietka premlčania je absolútne bezdôvodná, nakoľko ak žalovaný tvrdí, že zmluvy sú
v súlade so zákonom a neobsahujú žiadne neprijateľné podmienky, nemožno o bezdôvodnom obohatení

vôbec hovoriť, pretože by podľa žalovaného nemal naň vôbec vzniknúť nárok ( keďže zmluva mala byť
bezúročná, nemohol sa žalobca bezdôvodne obohatiť ). Tvrdí, že pokiaľ žalovaný ako profesionál v
oblasti poskytovania úverov považuje svoje zmluvy, ktoré sám vytvára, za súladné so zákonom, nie
je možné, aby spotrebiteľ mal mať vedomosť o tom, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, čo je
okolnosťou podstatnou pre vznik bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril ( čl. 56 ), žiadal žalobu zamietnuť a súčasne vzniesol

námietku premlčania uplatneného nároku z dôvodu uplynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Posledná úhrada žalobkyne z titulu predmetnej žaloby bola pripísaná
na účet žalovaného 22.10.2015, pričom žaloba bola podaná 19.01.2018.

3. Platobný rozkaz súd vo veci nevydal, ale nariadil vo veci pojednávanie. Súd konal a rozhodol v
neprítomnosti strán sporu, ktoré neúčasť ospravedlnili a súhlasili s pojednávaním v ich neprítomnosti.

4. Dokazovaním zistil súd tento skutkový stav :

5. Žalobkyňa ako dlžník uzavrela so žalovaným ako veriteľom dňa 17.06.2014 zmluvu o
revolvingovom úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni revolvingovýúver vo výške 1 500 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť v 36 mesačných splátkach po 53, 25
eur v celkovej tak výške 1 967 eur. Z prehľadu splácania ( čl. 73 ) možno zistiť, že posledná splátka
uskutočnená žalobkyňou bola na účet žalobcu pripísaná 22. 10.2015 vo výške 965, 05 eur, podľa výpisu

z účtu prevod na účet žalovaného urobila 21.10.2015 ( čl. 20 ). Žalobkyňa žalobou podanou 19.01.2018
sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 862, 63 eur, ktorú sumu mal žalovaný získať
na jej úkor bez právneho dôvodu.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 501 ods. 1 veta prvá cit. zákona veriteľ je povinný dlžníkovi peňažné prostriedky
poskytnúť, ak ho o to dlžník v súlade so zmluvou požiadal, a to v dobe určenej v požiadavke, inak bez
zbytočného odkladu.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

12. Podľa§54ods.1Občianskehozákonníkazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

13. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

14. Právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru uzavrela právnická osoba s občanom, spotrebiteľom, preto sa vzťahujú na

tento právny vzťah právne predpisy účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy upravujúce práva
a povinnosti spotrebiteľa. Úverová zmluva, ktorú uzatvorili dňa 17.06.2014 nebanková spoločnosť
a občan spotrebiteľ je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou zmluvou podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách. I keď je treba považovať úverovú zmluvu za absolútny obchod v zmysle

§ 273 Obchodného zákonníka, normy obchodného práva sú použiteľné len v prípade, že neodporujú
úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov podľa predpisov
vydaných na ochranu spotrebiteľa a podporne Občianskeho zákonníka. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere je síce upravená v Obchodnom zákonníku, podľa svojho charakteru treba však právny vzťah
medzi žalobcom a žalovanými posudzovať v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch

( platnom v čase uzatvorenia zmluvy ) a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, tiež iných
predpisov o ochrane spotrebiteľa. Podstata právneho vzťahu založeného poskytnutím úveru je
občianskoprávna. Úverová zmluva bola uzatvorená v čase, kedy Občiansky zákonník obsahoval
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Nesporne že právny vzťah, ktorý vznikol uzavretím zmluvy
treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým zákonom o

spotrebiteľských úveroch, subsidiárne sa aplikuje Občiansky zákonník všade tam, kde je to pre občana
- spotrebiteľa výhodnejšie. Táto zmluva bola uzatvorená za účinnosti zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch. Keďže žalobkyňa ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom vzťahu ako
spotrebiteľ a žalovaný vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola vyhotovenána formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových zmluvných
podmienok bez možnosti žalobkyne meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová zmluva podľa
obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej spotrebiteľ nemá

možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal za
účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi
účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Nesporné je, že strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobkyni úver 1 500 eur, bola schválená výška revolvingu 1 500 eur ( čl. 72 ) a žalobkyňa sa zaviazala

vrátiť peňažnú sumu v splátkach po 53, 25 eur mesačne.

15. Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom.

16. Predmetnú zmluvu o revolvingovom úvere je potrebné jednoznačne považovať za spotrebiteľskú
zmluvu, preto súd skúmal vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania nároku, či bol nárok

žalobkyne uplatnený včas.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa
na jeho úkor bezdôvodne obohatil.

19. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.
20. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého možno nárok odvrátiť námietku
premlčania. V prípade, že márne uplynie čas, počas ktorého je možné si uplatniť nárok, môže

povinný subjekt čeliť uplatnenému právu na súde námietkou premlčania. Ak sa subjekt úspešne
premlčania dovolal, zaniká nárok a premlčané právo nemožno priznať. Súd skúma premlčanie len na
základe vznesenej námietky. Žalobkyňa sa žalobou voči žalovanému domáha vydania bezdôvodného
obohatenia, ktoré žalovaný získal na jej úkor. V predmetnom prípade platí kombinovaná premlčacia
doba, a to objektívna a subjektívna. Objektívna premlčacia doba je trojročná a začína plynúť odo dňa,

keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a začína plynúť
okamihom, kedy sa oprávnený dozvie že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil.
21. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, podľa prehľadu splácania ( čl. 73 ) posledná splátka
úveru bola na účet žalovaného pripísaná dňa 22.10.2015 vo výške 965, 05 eur. Žalobkyňa, podľa

predloženého výpisu z účtu ( čl. 20 ) uskutočnila prevod dňa 21.10.2015. Najneskoršie od 22.10.2015
začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá skončí 22.10.2018. Žalobkyňa podala žalobu k súdu
19.01.2018, teda včas, v trojročnej premlčacej dobe. V rámci plynutia trojročnej premlčacej doby však
plynie aj dvojročná subjektívna premlčacia doba, ktorá v danom prípade začala plynúť 21.10.2015, kedy
sažalobkyňadozvedela,žezaplatilanaúvereviac,nežbolapovinnáaženajejúkorsažalovanýobohatil

o 862, 63 eur a uplynula 21.10.2017. Dňom 21.10.2015 bol naplnený subjektívny prvok rozhodujúci pre
začatie plynutia premlčacej doby pozostávajúci z dvoch zložiek, a to, že v tento deň mala žalobkyňa
nepochybne vedomosť o tom, že sa žalovaný na jej úkor obohatil a v akej konkrétnej výške. Žalobkyňa
síce podala žalobu v trojročnej objektívne premlčacej dobe, avšak po uplynutí dvojročnej subjektívnej
doby. Podľa § 2 zák. č. 1/1993 Zb. o zbierke zákonov Slovenskej republiky platí, že o všetkom, čo bolo v

Zbierke zákonov uverejnené platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známe každému, koho sa
to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných právnych predpisov je nevyvratiteľná.
Platí tak aj pre žalobkyňu, že v čase keď uzatvárala zmluvu o úvere vedela v zmysle uvedenej
domnienky, že úver je bezúročný a preto nemusela žalovanému platiť úroky a poplatky. S poukazom nauvedené súd žalobu zamietol, nakoľko žalobkyňa uplatnila svoje práva na súde po uplynutí dvojročnej
subjektívnej premlčacej doby. Z uvedeného dôvodu sa už súd nezaoberal podstatou veci. Neobstojí
argument žalobkyne, že námietka

premlčania vznesená žalovaným je absolútne bezdôvodná, keď žalovaný tvrdí, že daná zmluva je
súladná so zákonom a neobsahuje neprijateľné podmienky, a teda ani nemožno o bezdôvodnom
obohatení hovoriť, pretože by podľa žalovaného ani nemalo vzniknúť. Predsa nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia si uplatnila žalobkyňa, teda žalobkyňa tvrdí, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu žalovaného a žalovaný využil svoje zákonné právo na vznesenie námietky premlčania.

22. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa 257 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech,
nakoľko však ide o spotrebiteľský spor, nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Žalobkyňa
bola v zmluvnom vzťahu slabšou stranou voči žalovanému, uzavrela formulárovú zmluvu obsah ktorej
nemohla nijak ovplyvniť a z takejto zmluvy si plnila svoje záväzky voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre

V odvolaní podľa § 355 ods. 1, 2 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania ( 127 CSP )

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) ( § 363
CSP ).

Podľa 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ v konaní bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona.