Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34T/27/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116011902
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Martin Floriš, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116011902.6

Rozhodnutie

Okresný súd Trnava samosudcom JUDr. Mgr. Martinom Florišom, PhD. na hlavnom pojednávaní v
Trnave, dňa 29. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

A. K.

nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom G. J. XX, S. republika

sa podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Trnava zo dňa 19.10.2016, vedenej pod sp. zn. 2 Pv 71/15/2207, zo
skutku právne posúdeného ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona, ktorého

sa mal dopustiť tak, že:

dňa 01.07.2014 v čase asi o 23.00 h v Hlohovci na Obvodnom oddelení Policajného zboru Hlohovec v
úmysle privodiť trestné stíhanie A. K., tohto lživo obvinil zo spáchania trestného činu tým, že v zápisnici
o trestnom oznámení pod č.p.: ORPZ-TT-OPP7-1768/2014 uviedol, že „otvoril som dokorán vchodové
dvere na dome a on asi ako ma zbadal, tak si otvoril vonkajšiu bránku dokorán, pričom zvonku na bránke

je guľa, avšak zvnútra je kľučka a v zámku bol zastrčený kľúčik, tak on musel vedieť, ako sa dá bránka
otvoriť. Čiže následne vošiel mne na pozemok, pričom ja som stál vnútri v dome pri otvorených dverách a
tuším mi povedal niečo v zmysle, že čo som bol za jeho ženou“ a „Následne ma udrel jedenkrát zovretou
päsťou do ľavej strany hrudníka, ja som ustúpil dva až tri kroky dovnútra domu a tu ma kopol nohou,
ktorá mi zasiahla pravú ruku a hrudník aj ľavú ruku“ či „Ja som potom išiel zavolať policajtov, pričom
A. K. sedel u mňa na gauči, na ktorý si sám sadol, pričom on cez predné dvere odišiel vzápätí preč z

môjho domu“, alebo „Na dvore bol aj môj svokor s mojou dcérou, avšak oni tento incident nevideli“, ktoré
boli nepravdivé a na základe ktorých bolo uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcie
kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby západ, Bratislava pod
ČVS: ORP-53/OISZ-SV-2014 dňa 16.07.2014 začaté trestné stíhanie pre prečin porušovanie domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava podal na tunajší súd dňa 24.10.2016 podľa § 234 ods. 1
Trestného poriadku obžalobu zo dňa 19.10.2016 pod sp. zn. 2Pv 71/15/2207-63 na (vtedy) obvineného
A. K., pre prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona(ďalej tiež ,,Trest. zák."

alebo ,,TZ"), popísanom v obžalobnom návrhu. Rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 23.01.2018,
sp. zn.: 34T/27/2016 bol obžalovaný A. K. podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku (v texte ďalej
aj ,,Trest. por." alebo ,,TP") oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. k.
2 Pv 71/15/2207-63 zo dňa 19. októbra 2016 (podanej na súd dňa 24. októbra 2016), ktorou mu bolo
kladené za vinu spáchanie prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona ktorého sa

mal dopustiť na skutkovom základe uvedenom v obžalobe a následne prevzatom aj do skutkovej vety
tohto rozhodnutia. V predmetnom rozsudku bol obžalovaný oslobodený spod obžaloby, nakoľko podľa
názoru konajúceho súdu skutok nie je trestným činom (285 ods. písm. b) TP). Na podklade následne
podaného odvolania prokurátorom OP Trnava, Krajský súd v Trnave ako súd odvolací uznesením
sp.zn.: 6To/85/2018 zo dňa 26.03.2019 zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil tunajšiemu súd na ďalšie
prejednanie a rozhodnutie.

Súd na hlavnom pojednávaní (v pôvodnej etape pred zrušením rozhodnutia odvolacím súdom) vykonal
dokazovanie výsluchom obžalovaného A. K., vypočutím svedka - poškodeného A. K., vypočutím
svedkov - A. K., t.č. A., P. F., A. D., Dariny K., prečítaním výpovedí svedkov O. K., C. O., A. X., S. K.,
X. D. a kpt. U.. Z. B. z prípravného konania, oboznámením listinných dôkazov - zápisnice o trestnom
oznámení podanej na OO PZ Hlohovec z č.l. 246 - 247, uznesenie Ministerstva vnútra SR, Sekcia

kontroly a inšpekčnej služby z č.l. 248, uznesenia Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej
služby z č.l. 315 - 323, rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 8C/423/2015 z č.l. 352 - 353, Registra
trestov, Správy o povesti z Obecného úradu Horné Trhovište, Lustrácie v ústrednej evidencii priestupkov,
Lustrácie z MV SR, pričom dokazovanie doplnil v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. V etape
po zrušení pôvodného rozhodnutia súd vykonal doplnené dokazovanie, v ktorom doplnil dokazovanie, a

to jednak v smere právneho ázoru vysloveného odvolacím súdom, ako aj v zmysle § 2 ods. 11 Trestného
poriadku v rozsahu, v akom mohol súd v rozumnej miere očakávať zistenie skutočností podstatných
pre trestného konanie. Súd taktiež vykonal oboznámenie zo zvyškom vyšetrovacieho spisu. V priebehu
následného konania boli vykonané tieto dôkazy:
- spis OS TT, sp.zn. 8C/423/2015,

- príloha č. 4 vyšetrovacieho spisu - vyšetrovací spis ČVS:ORP-1584/1-VYS-TT-2015,
- príloha č. 5 - spis ČVS: ORP-1690/1-VYS-TT-2015DV,
- príloha č. 6 - vyšetrovací spis ČVS: ORP-906/1-VYS-TT-2016DV (vrátane č.l. 679),
- príloha č. 7 - zápisnica o výsluchu osôb zo spisového materiálu ČVS: ORP-42/SE-SE-2015,
- pracovný posudok ohľadom obž. Miroslava Šimona č.l. 952,

- odpoveď na dožiadanie z Úradu inšpekčnej služby č.l. 957 (pričom boli oznámené aj otázky, ktoré súd
položil dožadujúcemu orgánu),
- správu KR PZ TT z č.l. 961 (pričom boli oznámené aj otázky, ktoré súd položil dožadujúcemu orgánu).
Obžalovaný A. K. na hlavnom pojednávaní dňa 8.6.2017 po prednesení obžaloby a zákonnom poučení
vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Obžalovaný ďalej uviedol, že presný

dátum udalosti už nevie - ale v kritický deň, niekto zazvonil a jeho manželka nato vyšla z kúpeľne, a
on nazrel do chodby, kde sa nachádzajú vchodové dvere, ktoré manželka otvorila a smerom k nemu
povedala, že má asi návštevu. Obžalovaný potom prišiel k vchodovým dverám, zbadal pána K., ako
si odomyká bránku, pričom z vonkajšej strany sa nachádzala guľa a z vnútornej strany bol kľúčik. K.
vystúpil po schodoch k obžalovanému a opýtal sa ho, či on bol za jeho ženou. Obžalovaný mu nato

odpovedal, že áno a v tom ho K. udrel päsťou do oblasti srdca, načo obžalovaný cúvol do domu a
išiel si zobrať mobilný telefón, ktorý sa mal nachádzať na kuchynskej linke, avšak tento tam nebol. Keď
sa obžalovaný otočil, už ho K. kopol a povedal mu, že nech to na neho nehrá, v tom vyšla z kúpeľne
manželka obžalovaného, ktorá zakričala na K., aby prestal. Ďalej K. povedal obžalovanému niečo v tom
zmysle, že ho ešte nepozná, čo on dokáže. Potom obžalovaného začal K. dvíhať, keď videl, že nemá

dych a nato sa začali rozprávať, pričom povedal, že on nemá nič s jeho ženou. Obžalovaný mu povedal,
že chodia spolu na kávu, vozievajú sa na aute, načo mu K. povedal, že no a čo, keď chodia na kávu.
Ďalej sa ho obžalovaný opýtal na to, že čo robil asi dva - tri týždne predtým u nich doma, keď on bol na
nočnej v práci a syn, sa nemohol dostať do domu lebo dom bol uzamknutý a následne mu syn povedal,
že videl K. ako vyskočil z okna a utekal niekde smerom do dediny. Na to K. odpovedal, že boli niečo

riešiť. Potom si sadol na gauč a povedal, že mu môžem spraviť kávu. Následne sa obžalovaný zdvihol
a išiel si zobrať mobilný telefón. Keď obžalovaný vyšiel von, bola tam jeho dcéra a svokor. V tom svokor
zbadal K., ako sedí na gauči a chcel ísť do vnútra, avšak obžalovaný mu povedal, aby nechodil. Videl
ho aj K., ktorý vykrikoval, aby svokra nepúšťal, aby neboli ďalšie problémy. Potom obžalovaný vošiel dovnútra a povedal K., že zavolá policajtov, načo on povedal, že nech nerobím somariny, že aj tak nikto
nič nevidel. Na to sa K. dvihol a odišiel vchodovými dverami preč.
Svedok - poškodený A. K. na hlavnom pojednávaní dňa 8.6.2017 po zákonnom pouční uviedol, že

predmetného dňa 01.07.2014 mu manželka asi o 16.00 hod. po príchode z práce oznámila, že bol za
ňou v práci nejaký pán K., že sa správal divne, zmätočne, rozprával nejaké nezmysli, volal ju na kávu
alebo niečo v tom zmysle. Vraj jej chcel povedať niečo o ňom a jeho manželke. Manželka mala z neho
obavu, lebo sa choval divne a preto na základe tejto informácie sadol do auta a išiel do susednej dediny
Horné Trhovište, kde obžalovaný býva. Spolu s ním išiel aj jeho kamarát A. D., ktorý bol práve u neho.

Svedok uviedol, že ho zobral z dôvodu, že obžalovaný sa stýkal s osobami o ktorých vedel, že ich má
rozpracovaných NAKA. Keď prišli pred dom, popisné číslo 94 vystúpil z auta, pričom kamarát zostal
sedieť vzadu v aute, na ktorom boli fólie. Keď vystúpil, zazvonil na zvonček, ktorý sa nachádzal pri
bránke zvonku. Za okamih z poza rohu vykukla alebo vybehlo dievča, ktoré nepoznal, ale predpokladal,
že je to zrejme dcéra obžalovaného. Tak na ňu zakričal, nakoľko to bola väčšia vzdialenosť, aby mu
prišla otvoriť. Ona sa však hneď schovala za roh domu. V tom otvorila vchodové dvere na dome majiteľka

domu, pani K. a pozvala ho ďalej s tým, že si má otvoriť bránku, ktorá bola odomknutá avšak zvonku
bola guľa. Tak ju otvoril tým spôsobom, že prestrčil ruku cez bránku a stlačil kľučku. Vyšiel hore schodmi,
vyzul sa a popri pani K., ktorá stála medzi dverami opretá chrbtom o otvorené dvere, vošiel do domu.
Tam asi, zhruba 2 metre od vchodu, v úzkej chodbičke, stál obžalovaný. V tej chodbe nebolo okno,
takže nemohol vedieť ani na akom aute tam bol. Obžalovaného sa spýtal, či bol za jeho manželkou na

mestskom úrade, načo on odpovedal, že nie. Ako sa k nemu priblížil, spýtal sa ho to ešte raz, vtedy
povedal, áno no a čo, vtedy dvihol hlavu, predtým pozeral do zeme a zahnal sa na neho pravou rukou,
ktorou ho chcel udrieť. Svedok ju hneď vykryl, chytil mu aj druhú ruku, ktorou sa išiel zahnať a tak sa tam
chvíľu naťahovali. Obžalovaný pritom stále cúval dozadu, nekontrolovateľne niečo stále mrmlal a snažil
sa svedka udrieť. Ako sa držali, obžalovaný mu škriabal ruky, preto ho pustil. Ako obžalovaný cúval, tak

spadol na nejaké kreslo, ktoré tam bolo. Pritom ako padol sa inštinktívne otočil, teda spadol nejak bokom
alebo bruchom, na zem. Po chvíli si svedok všimol, že obžalovaný nemá dych, tak ho zdvihol, tak že ho
oboma rukami chytil za pravý biceps, nakoľko ležal na pravom boku a zodvihol ho zo zeme, postavil sa
za neho a rukami ho chytil okolo hrudníka a ponatriasal ho, aby mu naskočil dych. Svedok uviedol, že sa
s ním chcel ešte porozprávať, ale obžalovaný si stále niečo mrmlal pre seba, potom sa zdvihol, zobral

si telefón, ktorý mal položený na kuchynskom pulte a šiel zadnými dverami na dvor, zrejme niekomu
telefonovať. Ako otvoril dvere, tak sa snažil dnu dostať jeho svokor. Potom, ako mu svedok povedal,
nech ho nevpúšťa dnu, nakoľko videl, že je pod vplyvom alkoholu, tak ho vytlačil von a zamkol dvere.
Potom sa mu obžalovaný začal vyhrážať, že sa postará, aby ma I. S., ktorého má v rodine, vyzliekol
z uniformy. Nakoľko videl, že komunikácia s obžalovaným nie je možná, tak sa zobral a odišiel preč.

Svedok ďalej uviedol, že obžalovaný si úmyselne všetko vymyslel.
Svedkyňa A. K., t.č. A. na hlavnom pojednávaní dňa 23.1.2018 odmietla vypovedať z dôvodu, aby
nespôsobila nebezpečenstvo trestného stíhania sebe, pretože obžalovaný je jej bývalý manžel.
Podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku súd prečítal výpoveď svedkyne A. K., t.č. A. z prípravného
konania z č.l. 125 - 127.

Svedkyňa A. K., t.č. A. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 2.3.2016 takisto uviedla,
že odmieta vo veci vypovedať.
Svedok P. F. na hlavnom pojednávaní dňa 23.1.2018 uviedol, že si iba matne spomína nato, čo sa stalo.
On vo večerných hodinách prijímal trestné oznámenie od obžalovaného, v ktorom uviedol, že niekto mal
otvoriť bránku a napadnúť ho v jeho dome.

Podľa § 264 ods. 1 a 2 Trestného poriadku súd na návrh obhajkyne obžalovaného prečítal výpoveď
svedka P. F. z prípravného konania z č.l. 141 - 143.
Svedok P. F. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 9.2.2016 uviedol, že dňa 1.7.2014
sa obžalovaný dostavil na OO PZ Hlohovec a uviedol, že bol fyzicky napadnutý a že to chce oznámiť.
Svedok obžalovaného poučil o ďalšom postupe a povedal mu, aby išiel najprv na lekárske vyšetrenie a

potom sa dostavil naspäť na OO PZ Hlohovec. Niekedy v nočných hodinách sa potom obžalovaný vrátil
a až vtedy svedok zistil, že sa jedná o A. K., ktorý prišiel v sprievode svojej sestry A. Z., ktorá pracuje
na oddelení dokladov v rovnakej budove. Oznamovateľa potom vyťažil k danému skutku a usúdil, že
by sa mohlo v danom prípade jednať o trestný čin porušovania domovej slobody, prípadne ublíženia na
zdraví v závislosti od znaleckého posudku.

Svedok A. D. na hlavnom pojednávaní dňa 23.1.2018 uviedol, že si nepamätá detaily ani presný dátum,
ale že to bol rok - dva dozadu. Zastavil sa v Horných Otrokovciach u kamaráta - A. K., ktorý ho požiadal,
či by s ním nešiel do Horného Trhovišťa K., že sa potrebuje porozprávať so K., ktorý sa asi v ten deň
zastavil za jeho manželkou v práci a mali tam nejaké nezrovnalosti ohľadom údajného pomeru K. aK.. Keďže pracoval ako policajt, vedel, že tam bývali nejaké záujmové osoby v blízkosti K., tak mal
záujem tam s K. ísť. Išli na jeho vozidle Kia Sportage. Zastavili pred domom, pričom on sedel vzadu. Po
zastavení mu nechal pootvorené okno a K. išiel k bránke, vo dverách sa ukázal a vyšla von K.. Svedok

uviedol, že sa mu zdá, že oslovila K., aby vošiel do vnútra. Potom vošiel do vnútra a vchodové dvere na
dome sa zatvorili. Po určitom čase, už presne nevie koľko to trvalo, vyšiel K. naspäť z domu, nastúpil
do vozidla a išli do Horných Otrokoviec, kde býva K. s tým, že cestou späť si všimol, že má na rukách
nejaké škrabance, ktoré cestou do Horného Trhovišťa nemal. Svedok uviedol, že sa K. spýtal, že čo sa
stalo a on povedal, že ho K. vo vnútri napadol a keďže to nechcel vyhrocovať, tak odišiel z ich domu a

odišli do Horných Otrokoviec. Svedok uviedol, že žiadne ďalšie detaily si nepamätá.
Podľa § 264 ods. 1 a 2 Trestného poriadku súd na návrh OP prečítal výpoveď svedka A. D. z prípravného
konania z č.l. 134 - 136.
Svedok A. D. v prípravnom konaní do zápisnice o výsluchu zo dňa 8.2.2016 uviedol, že dňa 1.7.2014
navštívil svojho kamaráta K. u neho doma asi okolo 16.00 hod. Ten mu povedal, že jeho manželka B.,
keď dnes prišla z práce, tak mu povedala, že sa za ňou zastavil nejaký pán K. z Trhovišťa, ktorý jej

oznámil, že K. chodí za jeho ženou. K. mu oznámil, že chce ísť za tým K. spýtať sa ho prečo bol za
jeho manželkou v práci. Svedok uviedol, že keďže K. aj on vedeli, že v susedstve K. bývajú osoby s
kriminálnou minulosťou, pre prípad potreby išiel s K. aj on. K K. išli na aute Kia Sportage a on sedel
vzadu, pretože na zadných oknách boli tmavé fólie a nechceli, aby ho tam niekto spozoroval. K. mu
nechal pootvorené okno asi 10 cm a odišiel z auta. Zazvonil na zvonček na bránke a spoza domu sa

potom ukázalo nejaké mladé dievča, ale tá sa hneď schovala naspäť. Vchodové dvere do domu otvorila
pani K. a zakričala na K., aby išiel ďalej, že ju odomknuté. Potom K. vošiel dovnútra domu a dvere sa
zatvorili. Asi v tom čase, ako vošiel K. dovnútra vyšiel spoza domu aj nejaký starší pán, ale hneď zase
odišiel dozadu za dom. Po asi 10 až 15 minútach vyšiel K. von z domu. Po ceste späť mu K. povedal,
že ho K. napadol, a že on to nechcel vyhrocovať, tak radšej odišiel. Tiež si všimol, že K. mal na rukách

nejaké škrabance, ktoré cestou do Horného Trhovišťa nemal. K. mu iba povedal, že sa so K. nedalo
normálne rozprávať a preto radšej išiel preč. Ďalej sa už o tom v aute nerozprávali a keď prišli naspäť
k K. domov, rozišli sa a on išiel domov.
Svedkyňa B. K. na hlavnom pojednávaní dňa 23.1.2018, na otázku OP, či bol obžalovaný za ňou v práci,
uviedla že raz za ňou v práci bol. Obžalovaný jej vtedy povedal, že prišiel za ňou riešiť pomer jej muža

s jeho manželkou Potom, ako prišla domov z práce povedala manželovi, čo jej povedal obžalovaný v
práci. Potom prišiel za jej manželom jeho známy - D.. Následne videla, ako s ním manžel odišiel na
aute preč. Keď sa vrátil manžel, pýtala sa ho kde bol s D., načo jej povedal, že bol u K., vyjasniť si
toto nedorozumenie, ale že obžalovanému sa to nedalo nijak rozumne vysvetliť a vznikla tam nejaká
menšia roztržka.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal so súhlasom OP a obžalovaného výpoveď svedka
O. K. z č.l. 146 - 148.
Svedok O. K. v prípravnom konaní dňa 31.3.2016 uviedol, že je príslušníkom PZ a pracuje na OO PZ
Hlohovec ako referent stálej služby. V dňoch 1.7.2014 až 2.7.2014 od 19.00 do 7.00 hod. mal nočnú
službu. Po tom, ako zahájil nočnú službu ho kontaktoval operačný dôstojník KR PZ Trnava, ktorý sa

informoval na pána K., pričom mal preveriť, či sa nachádza na ošetrení v Hlohovci. Preto poslal hliadku
OO PZ do nemocnice, ale bolo zistené, či pán K. tam nebol, ale pravdepodobne išiel do nemocnice
do Trnavy. Potom sa niekedy v nočných hodinách dostavil K. na OO PZ Hlohovec za účelom podania
trestného oznámenia. Poverený príslušník PZ P. F., ktorý mal v tom čase výjazd so K. spísal trestné
oznámenie.Svedokuviedol,žezobsahutrestnéhooznámenia,ktorémubolopredloženénastáluslužbu

vyplynulo, že toto smeruje proti príslušníkovi PZ.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal so súhlasom OP a obžalovaného výpoveď svedka
C. O. z č.l. 149 - 150.
Svedok C. O. v prípravnom konaní dňa 22.3.2016 uviedol, že dňa 1.7.2014 vykonával hliadkovú službu
s nstržm. A. X.. Niekedy vo večerných hodinách boli stálou službou OO PZ Trnava vyslaní do Fakultnej

nemocnice v Trnave, kde mali vyhľadať osobu menom A. K.. Na mieste potom K. vyťažili k tomu,
akým spôsobom k incidentu prišlo, pričom im uviedol, že bol fyzicky napadnutý vo svojom rodinnom
dome príslušníkom PZ A. K.. K. im ďalej uviedol, že K. otvorila dvere jeho manželka, ktorú údajne mal
K. poznať. Následne bol K. poučený, aby sa po lekárskom vyšetrení dostavil na OO PZ v Hlohovci.
Následne oznámili zistené skutočnosti na operačnom stredisku.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal so súhlasom OP a obžalovaného výpoveď svedka
A. X. z č.l. 151 - 152.
Svedok A. X. v prípravnom konaní pred vyšetrovateľom npor. A.. B. I. do zápisnice o výsluchu zo dňa
22.3.2016 vypovedal zhodne ako svedok C. O..Z. § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal so súhlasom OP a obžalovaného výpoveď svedkyne S.
K. (dcéra obžalovaného) z prípravného konania z č.l. 153 - 157.
Svedkyňa S. K. v prípravnom konaní dňa 31.3.2016 uviedla, že v deň keď sa predmetný incident udial,

sedela vzadu na dvore za domom so svojím priateľom a svojim dedkom K. A., keď počula, že niekto
zazvonil. Preto vyšla spoza domu a pri bránke videla K., ktorého pozná z videnia z dediny. Svedkyňa
uviedla, že keď ju K. uvidel, zakričal na ňu „čo kukáš, poď mi otvoriť ty piča." Jej mama bola vnútri v
dome a cez okno videla, že prišiel K., tak zakričala na otca (obžalovaný) niečo v tom zmysle, že niekto
prišiel. Kým otec stihol prísť ku vchodovým dverám, tak K. prestrčil ruku cez bránku a z druhej strany

bránky si pomocou kľúča, ktorý bol v zámke, otvoril bránku a prešiel ku vchodovým dverám domu. Ona
potom odišla naspäť dozadu na dvor. Svedkyňa uviedla, že počas toho, ako bola vzadu na dvore, keďže
boli otvorené vetračky na oknách, lebo bolo horko, počula nejaké plesknutie, alebo nejaký úder, alebo
dva. Bol to tupý zvuk, ako keď s rukou niekto udrie na holé telo, na kožu. Potom ako sa toto stalo, išla
mama zamknúť zadné dvere, ktoré vedú z domu dozadu na dvor. Po chvíli vyšiel dozadu na dvor jej
otec, ktorý si na parapetnej doske okna odložil mobilný telefón a povedal, že ide zavolať policajtov. Po

tomto incidente si všimla, že otec mal na pravej ruke v oblasti bicepsu začervenaný fľak, rovnako aj na
hrudníku v oblasti pŕs a trochu aj na ľavej ruke. Po tomto incidente sa pýtala otca, že čo sa stalo a on jej
povedal, že keď prišiel k vchodovým dverám, tak K. ich otvoril, vstúpil do domu a udrel ho do bicepsu
a následne ho kopol nohou do hrude a ruky. Potom, že si K. sadol na gauč a povedal otcovi, aby mu
spravil kávu. Svedkyňa ďalej uviedla, že od svojho brata a babky vie, že K. ku nim domov chodil za

mamou, keď bol otec v práci na nočnej.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal so súhlasom OP a obžalovaného výpoveď svedka
X. D. z č.l. 158 - 162.
Svedok X. D. v prípravnom konaní dňa 18.5.2016 uviedol, že predmetný deň sa nachádzal v zadnej časti
dvora rodinného domu č. 94 v Hornom Trhovišti, kde bývala jeho priateľka S. K.. Spolu s nimi tam bol aj

S. dedko a vnútri v dome boli A. K. a jeho manželka. Potom počul ako nejaké auto zastavilo pred domom
a niekto zazvonil na zvonček. Jeho priateľka sa potom išla pozrieť na roh domu, kto prišiel. Vtedy počul
on mužský hlas, ako na ňu zakričal „čo tam pozeráš, poď mi otvoriť ty piča." Na to sa S. vrátila za nimi
dozadunadvor.Počul,akosaotvorilidverenabránke.S.muvtedypovedala,žetojeK..Svedokuviedol,
že K. pozná od nich z dediny. Ďalej počul, ako niekto otvoril vchodové dvere, potom počul zvýšeným

mužským hlasom povedané niečo v tom zmysle že: „ty si bol za mojou ženou". Následne niekto vnútri
prišiel k zadným dverám od domu a tieto zamkol. Svedok uviedol, že znútra domu bolo počuť hádku,
ale skôr počul K., ktorý tam mal svoj monológ. Počul aj nejaký tupý úder a myslel si, že vnútri v dome sa
niekto bije. Potom počul aj pani K., ako kričí „už ho nechaj, už má dosť." Neskôr sa otvorili zadné dvere
na dvor, z ktorých vyšiel K. a povedal S. aby mu podala mobilný telefón. Svedok uviedol, že videl, ako K.

sedí na gauči v izbe. K. potom povedal, že ide zavolať policajtov. Ako K. stál medzi dvermi, držal si ruku
a S. dedko sa tlačil dovnútra a kričal na K., aby vypadol z toho domu, ale K. ho nechcel pustiť dovnútra.
Bolo ešte počuť, ako sa vnúti rozprávajú a o chvíľu sa otvorili vchodové dvere a niekto odišiel z domu,
potom naštartovalo auto pred domom a odišlo. Potom sa otvorili zadné dvere a K. povedal, že ho K.
napadol a sťažoval sa na bolesť roky a hrudníka, pričom povedal, že mal chvíľu vyrazený dych. Svedok

uviedol, že mu preto povedali, aby s tým išiel na pohotovosť, či nemá zlomené rebro.
Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku súd prečítal so súhlasom OP a obžalovaného výpoveď svedka
kpt. U.. Z. B. z č.l. 163 - 165.
Svedok kpt. U.. Z. B. v prípravnom konaní dňa 23.8.2016 uviedol, že A. K. je jeho podriadený, ktorého
pozná veľmi dlho, asi od roku 1994. Svedok uviedol, že čo sa týka osoby K., tak toho pokladá za jedného

z najlepších na pracovisku, nemá vedomosť o žiadnych jeho konfliktoch s kolegami. Mal vedomosť o
tom, že bolo na neho podané trestné oznámenie, o ktorom bol informovaný. Čakal, akým spôsobom
bude vec vybavená na Odbore inšpekčnej služby. Následne bolo toto trestné oznámenie odstúpené z
Inšpekcie s podozrením na spáchanie priestupku. Svedok uviedol, že vec preskúmal a nevidel dôvod
na začatie disciplinárneho konania voči K. a takým spôsobom bola vec vyriešená. Svedok uviedol, že

K. nebol počas jeho pôsobenia v jeho útvare nikdy disciplinárne riešený ani potrestaný.
Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 1.7.2014, vyplýva, že v Hlohovci dňa 1.7.2014 o 23.00 hod.
sa dostavil na Obvodné oddelenie PZ Hlohovec, ul. SNP XX, A. K. za účelom oznámenie skutočností
nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin. Oznamovateľ - A. K. do zápisnice o trestnom
oznámení uviedol, že sa mu dostala informácia, že A. K. z Horných Otrokoviec má niečo s jeho ženou a

preto dňa 1.7.2014 navštívil p. K. na Obecnom úrade a povedal jej, čo je vo veci. Následne toho istého
dňa v čase o 16:30 hod. prišiel ku nemu domov A. K., pričom zazvonil na zvonček, načo jeho manželka
A. K., keď ho uvidela pred domom povedala, že má návštevu. Potom sa on zdvihol od televízora, otvoril
dokorán vchodové dvere na dome, K., keď ho zbadal, otvoril vonkajšiu bránku dokorán, pričom zvonkuna bráne je guľa, avšak zvnútra je kľučka a v zámku bol zastrčený kľúč, takže preto musel vedieť, ako
sa dá bránka otvoriť. Následne K. vošiel na jeho pozemok, pričom on stál stále vo vnútri pri otvorených
dverách. Následne ho K. udrel jeden krát zovretou päsťou do ľavej strany hrudníka, načo on ustúpil dva

až tri kroky dovnútra domu. K. potom išiel za ním dovnútra a tam ho kopol nohou do pravej ruky, hrudníka
aj ľavej ruky. Ako ho kopol, tak mu hneď vyrazilo dych a padol na kolená.
Z uznesenia Ministerstva vnútra SR, Sekcia kontroly a inšpekčnej služby zo dňa 16.7.2014 vyplýva, že
podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa dopustil príslušník Policajného zboru služobne zaradený
na pohotovostnom útvare odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave.
Z uznesenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 19.12.2014 vyplýva, že podľa § 214 ods. 1 Trestného
poriadku trestné stíhanie, ktoré bolo začaté dňa 16.7.2014 pre prečin porušovania domovej slobody
podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
2 písm. b) Trestného zákona, bolo postúpené riaditeľovi Krajského riaditeľstva PZ v Trnave, pretože

výsledky skráteného vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol
byť posúdený ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.
372/1990 Zb. o priestupkoch.
Zo spisu a rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 8C/423/2015-33 zo dňa 15.12.2015 vyplýva, že súd
rozviedol manželstvo navrhovateľa: A. K. a odporkyne: A. K., rod. A.. Z obsahu spisu (na podklade

doplnenie dokazovanie po vrátení veci odvolacím súdom) vyplynulo, že medzi obžalovaným a jeho
bývalou manželkou panovala v rozhodnom čase nedôvera, obžalovaný ju podozrieval z nevery a túto
opakovane konfrontoval a poukazoval aj na konkrétne svedectvá rodinných príslušníkov, pričom v spise
sa nachádza iba veľmi stručný poukaz na skutok, kladený obžalovanému za vinu, v zásade totožný s
verziou, prezentovanou v rámci výpovedí oboch osôb.

Z odpisu Registra trestov a z lustrácie v Registri priestupkov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol
súdom trestaný ani priestupkovo postihnutý, pričom tento stav súd overil aj ku dňu rozhodovania v poradí
druhým rozsudkom tunajšieho súdu.

Zo Správy o povesti z Obecného úradu Horné Trhovište (č.l. 225) vyplýva, že obžalovaný nebol

v minulosti ani v súčasnosti priestupkovo riešený, povinnosti voči obci a Obecnému úradu si plní
zodpovedne a včas, v osobnom kontakte je priateľský, komunikatívny a ústretový a o svoje deti sa stará
zodpovedne.
Súd po zrušení veci odvolacím súdom doplnil dokazovanie, pričom vyvinul snahu procesne zareagovať
na záver odvolacieho súdu o hypertrofií odôvodnenia v časti prepisov svedeckých výpovedí, pričom tieto

skrátil minimálne v časti opisu udalostí bezprostredne nesúvisiacich s posudzovaným skutkom, avšak
ponechal ich vo väčšej (možno aj väčšej ako nevyhnutnej miere) sledujúc jeden zo základných cieľov
trestného konania, ktorým je nielen vnútorná (t.j. vo vzťahu k výkonu súdnictva) ale aj vonkajšia (vo
vzťahu k stranám a účastníkom konania) presvedčivosť.
Zo správy resp. pracovného posudku riaditeľa ÚVTOS Leopoldov, vyplynulo, že obžalovaný práp.

A. K. je služobne zaradený vo funkcii samostatný strážny úseku strážnej činnosti oddelenia ochrany
ÚVTOS a ÚVV Leopoldov od 1. apríla 2009. Výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti,
samostatnosti, ako aj iniciatívy je hodnotený kladne. V práci je samostatný, iniciatívny a prípadné
vzniknuté problémy dokáže riešiť samostatne. Úlohy, ktoré boli na menovaného kladené, plní včas a k
spokojnosti svojich nadriadených. V minulosti bola menovanému udelená dva krát vedúcim oddelenia

ochrany písomná pochvala za príkladne a iniciatívne plnenie úloh. Taktiež bol menovaný viackrát
odmenený. Menovaný disciplinárne opatrenia v súlade s § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej
stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov evidované nemá. Jeho
služobná,akoiústrojovádisciplínajevsúladespožiadavkamikladenýminapríslušníkaZboruväzenskej

a justičnej stráže. Do služby nastupuje včas a riadne pripravený. Nie sú známe žiadne okolnosti, ktoré
by nasvedčovali tomu, že práp. A. K. nespĺňa kritériá bezúhonnosti a spoľahlivosti príslušníka.
Zo správy KRPZ zo dňa 04.11.2019 nevyplynuli žiadne procesne významné závery.
Zo správy Úradu inšpekčnej služby zo dňa 13.11.2019 nevyplynuli žiadne procesne významné závery.
Súd opakovane vyhodnotil vykonané dokazovanie, pričom prihliadol aj na právny názor, ktorý formuloval

odvolací súd v zrušujúcom uznesení. Predovšetkým vykonal doplnenie dokazovania jednak v smere
požadovanom odvolacím súdom, ako aj v smere, o ktorom mal za to, že je dôvodný s ohľadom na
reálne očakávanie oznámenia skutočností podstatných pre rozhodnutie vo veci. Taktiež súd zisťoval
skutočnosti tvrdené osobou poškodeného, ktoré podľa jeho názoru boli spôsobilé privodiť iné nazeraniena vzniknutý skutkový a právny stav. Tieto očakávania sa však nenaplnili, a to čiastočne z dôvodu
časového odstupu od skutku kladeného obžalovanému za vinu, ako aj s ohľadom na skutočnosť, že
posudzovaný prípad je de facto založený na pomerne presnej špecifikácii priebehu udalostí v spornom

čase, resp. v sporný deň a bezprostredne po ňom.
Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil dôkazy jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach a
dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod skutku uvedeného v obžalobe v zmysle ustanovenia
§ 285 písmeno b) Trestného poriadku oslobodiť, nakoľko je nevyhnutné uzavrieť, že skutok, ktorý je
obžalovanému kladený za vinu nie je trestným činom, avšak pôvodný záver konajúceho súdu o tom,

že nie je iným deliktom, súd považuje sa presahujúci rámec zákonnej kompetencie tunajšieho súdu.
Súd opakovane dospel k záveru, že skutkový dej, ktorý sa stal 1.7.2014 a ktorý obžaloba kvalifikovala
ako prečin krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák., nemôže byť vyhodnotený ako trestný čin a
obžalovaný na podklade podanej obžaloby z tohto dôvodu odsúdený.
Na základe vykonaného dokazovanie mal súd za to, dňa 01.07.2014 došlo k stretnutiu obžalovaného
a manželky poškodeného, pri ktorom obžalovaný tejto uviedol informácie ohľadom údajného pomeru

poškodeného a vtedajšej manželky obžalovaného. Po oboznámení sa s touto udalosťou (neskôr v
daný deň), išiel poškodený na konfrontovať obžalovaného na adresu jeho trvalého pobytu v osobnom
motorovom vozidla, v ktorom mal sedieť aj svedok D.. Po príchode k vstupnej bránke na pozemok
užívaný obžalovaným a jeho rodinou, stretol poškodený dcéru obžalovaného a event. aj svedka D.,
ktorý mu však dvere neotvorili a skryli sa za dom. Poškodený zazvonil, pričom vchodové dvere

otvorila vtedajšia manželka obžalovaného, ktorá následne o návšteve povedala aj obžalovanému. Na
tomto mieste nastáva podstatný rozpor vo výpovediach obžalovaného a poškodeného resp. svedkov.
Obžalovaný uviedol v zápisnici o trestnom oznámení nasledovné : ,,otvoril som dokorán vchodové dvere
na dome a on asi ako ma zbadal, tak si otvoril vonkajšiu bránku dokorán, pričom zvonku na bránke je
guľa, avšak zvnútra je kľučka a v zámku bol zastrčený kľúčik, tak on musel vedieť, ako sa dá bránka

otvoriť", ďalej poškodený uviedol, že ho do domu pozvala manželka obžalovaného, mal si iba sám otvoriť
bránku z vnútornej strany, pričom táto bola odomknutá. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé a ani
poškodený a ani jediný svedok doteraz netvrdili, že obžalovaný sa mal nachádzať hneď vedľa svojej
vtedajšej manželky a musel mať vedomosť o tom, že bol (poškodený) pozvaný do domu. Ak obžalovaný
uviedol, že videl poškodeného ako si odomyká bránku, súd tento moment vyhodnotil ako moment po

výzve manželky na vstup na pozemok, pričom prípadná výpoveď poškodeného o tom, že len otvoril
dvere bez ich odomknutia, je pre rozhodovanie súdu bez právneho významu (v prípade trestného činu
porušovania domovej slobody je bez zásadného významu, či je vstupná brána uzamknutá kľúčom alebo
len zabuchnutá s možnosťou jej otvorenia z vnútornej strany). Preto ak obžalovaný uviedol, že pozoroval
poškodeného ako si odomyká vstupnú bránku, túto skutočnosť mohol (obžalovaný)subjektívne vnímať

práve týmto spôsobom, keďže prestrčenie ruky na druhú stranu a odomknutie je v praktickej rovine
iba minimálne odlišné od prestrčenia ruky a stlačenia kľučky. V tomto smere súd nezistil dostatok
dôkazov podporujúcich tézu o vedome nepravdivej výpovedi obžalovaného. Bez právnej relevancie nie
je ani poukaz, že ak by aj teoreticky existovali dôkazy o vedome nepravdivej výpovedi obžalovaného
ohľadom procesu odomykania bránky, táto sama osobe nespĺňa pojmové znaky trestného činu krivej

výpovede, keďže sa vyžaduje lživé obvinie z trestného činu v úmysle privodiť jemu (t.j. poškodenému)
trestné stíhanie. Ponechajúc bokom úmysel privodiť trestné stíhanie (tento možno prezumovať), je
potrebné vysporiadať sa aj s podstatným faktom, a to uvedenie akej nepravdivej skutočnosti môže
privodiť riziko spáchania trestného činu krivého obvinenia. Konajúci súd je toho názoru, že uvedenú
skutočnosť je potrebné vyhodnotiť v tom zmysle, že nie akejkoľvek skutočnosti, ale len okolnosti, ktorá

má podstatný význam pre rozhodnutie (t.j. v zásade obsahovo a rozsahovo takej skutočnosti, ktorej
nepravdivéuvedeniepodprísahouvkonanípredsúdomaleboOČTKbyzakladalotrestnúzodpovednosť
za spáchanie trestného činu krivej prísahy). Ako už bolo uvedené, mechanizmus vstupu cez bránku
takoutoskutočnosťoupodľanázorusúdunieje.Napodporuuvedenéhosúdnavyšedodáva,žeuvedenie
nepravdivej avšak nepodstatnej skutočnosti pre trestné konanie by nemohlo obstáť ani z hľadiska

aplikácie zásady ultima ratio právne vyjadrenej v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona ( k tomu viď
uznesenie Krajského súdu v Trenčíne z 11. januára 2011, sp. zn. 2To 112/2010 v spojení s uznesením
NS SR, sp. zn.: 5 Tdo 24/2011 zo dňa 13.10.2019 - prioritne vo vzťahu k materiálnemu korektívu
za predpokladov splnenia všetkých formálnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, čo možno
považovať za ,, argumentum a minori ad maius" vo vzťahu k prejednávanej veci).

K samotnému priebehu incidentu v priestoroch obydlia, poškodený uviedol, že ho napadol obžalovaný,
ktorého len držal a naťahoval sa s ním, pričom tento následne ustúpil a mohol sa zraniť pri páde,
keď si mal aj vyraziť dych. Obžalovaný uviedol, že ho poškodený napadol a udrel, tento ho následne
aj kopol a vyrazil mu dych, pričom prestal až keď videl, v akom stave je obžalovaný. Tento priebehincidentu súd nedokázal verifikovať, avšak je nepochybné, že medzi obžalovaným a poškodeným
došlo k fyzickému stretu, keď obaja (a zrejme čiastočne opodstatnene) považovali za agresora toho
druhého. Súd nemohol spoľahlivo ustáliť, kto uskutočnil prvý úder, avšak vzhľadom na obžalovaným

uskutočnené trestné oznámenie, súd opätovne nemohol uzavrieť, že obžalovaný vedome vypovedal
nepravdu v podstatnej okolnosti, nakoľko skutkový dej mohol vnímať práve spôsobom, ako ho popísal.
K prípadnému napadnutiu obžalovaného poškodeným súd dodáva, že vzhľadom na vyššie uvedenú
skutočnosť, pre ktorú sa obžalovaný mohol (hoci aj mylne domnievať), že poškodený protiprávne vnikol
do jeho obydlia táto skutočnosť by odôvodňovala aj použitie fyzického násilia v zmysle § 25 Trestného

zákona a dokonca aj zbrane v prípadoch vymedzených v ustanovení § 26 Trestného zákona ( k tomu
je potrebné dodať, že už odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil nasledovný právny
záver : ,,Odvolací súd dodáva, že niet sporu o tom, že v byte t. č. obžalovaného A. K. došlo k potýčke
tohto s A. K., pričom všetky okolnosti prípadu i zdravý úsudok logicky nasvedčujú tomu záveru, že v
danom prípade musel byť a zrejme aj bol útočníkom práve t. č. poškodený A. K., pretože tento bol (je to
zrejmé zo všetkých dôkazov) iniciátorom návštevy, nevítaným návštevníkom, nahnevaným, urazeným

a agresívnym hosťom. Táto skutočnosť je už teraz preukázaná, pričom o jej pravdivosti svedčia dôkazy,
ktoré preukazujú napríklad jeho hrubé správanie sa voči dcére obžalovaného A. K. (vulgárne oslovenie)
a pod. Z naposledy uvedeného logicky vyplýva, že v tomto rozsahu muselo byť trestné oznámenie t.
č. obžalovaného A. K. dôvodné. S týmto záverom naviac korešponduje aj ďalší preukázaný fakt, že t.
č. obžalovaný A. K. mal na tele stopy po zranení, ktoré podľa jeho tvrdení vznikli práve po útoku t. č.

poškodeného A. K.. Napokon v tomto zmysle vypovedala aj dcéra t. č. obžalovaného, ktorá stopy po
útoku na otca videla hneď po odchode K. z ich domu.")
Za istú formu pochybenia strán možno považovať aj skutočnosť, že tieto nenavrhli v rámci výsluchu
svedkyne A. K., t.č. A. aj z č.l. 123-125, teda v etape pred vznesením obvinenia obžalovanému, pričom
ale v zmysle Stanoviska trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 63/2009, prijatého dňa 7. decembra 2009

(Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 4/2010) jednoznačne vyplýva, že tento dôkaz možno
vykonať, avšak vzhľadom na skutočnosť, že tento návrh nebol daný, avšak takýto postup je viazaný na
návrh OP alebo obhajoby (§ 258 ods. 4 Trestného poriadku), pričom tento postup bol požadovaný iba
v rozsahu č.l. 125 a nasl.(t.j. zápisnice, v ktorej svedkyňa odmietla vypovedať) a nie aj zápisnice č.l.
123 -124, ktorá mohla byť v zmysle uvedeného procesne použiteľnou. Z tejto zápisnice by jednoznačne

vyplynulo, že obžalovaný nebol prítomný pri tom, ako svedkyňa pozvala poškodeného dnu, (svedkyňa)
nebola prítomná pri fyzickom strete medzi poškodeným a obžalovaným, na podklade ktorého ostal
obžalovaný ležať na zemi. Verzia svedkyne korešponduje s verziu poškodeného, s tým doplnením, že
s obžalovaným následne svedkyňa o incidente nehovorila, tento sa zobral a išiel preč. Táto výpoveď
by podporila verziu o skutočnosti, že obžalovaný nevedel o procese vstupu poškodeného do obydlia a

vnímal iba konflikt s poškodeným. Vzhľadom na uvedené, musel súd uvedenú skutočnosť z voľnej úvahy
vyabstrahovať a túto nezohľadniť. Pri prihliadnutí na vykonané dôkazy preto súd nemohol prihliadnuť na
obsah(inakmimoriadnerozsiahleho)vyšetrovaciehospisu,najmänač.l.282,ktorýpredstavujeznalecký
posudok vypracovaný v tzv. inej trestnej veci (súd len pre úplnosť dodáva, že tento bolo možné vykonať
postupom podľa § 269 Trestného poriadku).

Už v prvotnom rozsudku bolo správne judikované, že pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti
obžalovanéhochýbanaplneniesubjektívnejajobjektívnejstránkyžalovanéhoprečinukrivéhoobvinenia.
Na naplnenie znakov trestného činu musia byť splnené dve zákonné podmienky. Musí ísť o protiprávny
čin a jeho znaky musia byť uvedené v Trestnom zákone. Formálne znaky skutkovej podstaty prečinu
krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona sú definované tak, že objektom tohto trestného

činu je záujem spoločnosti na riadnej činnosti štátneho aparátu zaoberajúceho sa riešením trestných
vecí, ako aj záujem spoločnosti na ochrane občana pre neoprávneným stíhaním; objektívna stránka
spočíva v konaní páchateľa, ktorý uvedie objektívne nepravdivé obvinenie konkrétnej osobe založené
na vymyslených skutkových okolnostiach trestného činu, alebo v zamlčaní závažných skutočností,
ktorých následkom je iná kvalifikácia skutku. Subjektom, teda páchateľom tohto trestného činu môže

byť ktokoľvek; a pre naplnenie subjektívnej stránky sa vyžaduje priamy alebo aj nepriamy úmysel. Pre
naplnenie skutkovej podstaty trestného činu podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona je potrebné, aby boli
súčasne splnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Čo však v rozsudku pôvodne chýbalo, je explicitný poukaz na dôvod oslobodenia spod obžaloby a
to je práve absencia subjektívnej stránky trestného činu, kde sa vyžaduje nielen úmyselné zavinenie,

ale dokonca priamo pohnútka spôsobiť inému riziko trestného stíhania. Prečinu krivého obvinenia sa
podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. dopustí ten, kto iného lživo obviní z trestného činu v úmysle privodiť jeho
trestné stíhanie. Lživým obvinením treba rozumieť objektívne nepravdivé obvinenie, ktoré sa zakladá
na vymyslených skutkových okolnostiach o tom, kedy a ako došlo k spáchaniu trestného činu a ktoho spáchal. Z hľadiska subjektívnej stránky musí páchateľ chcieť alebo si byť aspoň vedomý toho,
že iného lživo obviňuje z trestného činu a byť s tým uzrozumený, a súčasne chcieť alebo byť aspoň
uzrozumený s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude táto osoba trestne stíhaná. Pri posudzovaní viny

páchateľa trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 Tr. zák. nestačí sa zaoberať len otázkou, či
osoba, ktorú obvinil, skutočne spáchala trestný čin, prípadne, či bola zaň stíhaná a odsúdená. Orgány
činné v trestnom konaní musia zároveň preukázať, že si páchateľ trestného činu krivého obvinenia bol
vedomý toho, že inú osobu obviňuje nepravdivo (R 63/1991).
Ako súd uviedol vyššie, musí ísť o uvedenie vedome nepravdivých okolnosti, spôsobilých privodiť riziko

trestného stíhania, a teda nie akýchkoľvek nepravdivých okolností. Súd mal za to, že okolnosti, ktoré
mohlibyťvedomeuvedenéobžalovanýmnebolispôsobiléprivodiťinénazeranienavecatedarozhodnúť
v prospech trestného stíhania poškodeného.
Je ale tiež potrebné dodať, že subjektívna stránka nebola OČTK v prípravnom konaní vôbec
zabezpečená a ani patrične skúmaná, čo iba zapadá do kontextu procesných pochybení,
vyprodukovaných OČTK v etape prípravného konania, obzvlášť negatívne možno v danom prípade

vyhodnotiť absenciu patričného odstraňovania rozporov vo výpovediach obžalovaného a poškodeného.
K danej skutočnosti prikračuje aj nejednoznačný záver o vzniku zranení obžalovaného, z ktorého by
aspoň v náznakoch mohli byť odbornou formou zabezpečené informácie o priebehu incidentu. K tomu
je potrebné vysloviť názor, že výsledok prípravného konania nepredstavoval v očiach súdu dostatočne
odôvodnený záver, že výsledky vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania dostatočne odôvodňujú

postavenie obvineného pred súd, preto aj samotné podanie obžaloby musel súd hodnotiť v kontexte
ustania § 234 ods. 1 TP ako predčasné, pričom ale zákon neustanovuje právo súdu túto vadu sanovať
odmietnutím obžaloby, keďže nebolo zistené tak závažné pochybenie, ktoré by odôvodňovalo postup v
zmysle § 241 ods. 1 písm. f) TP.
Dôsledkom vzniknutého stavu bolo podanie obžaloby bez patričného zadokumentovania dôkazov,

čoho logickým dôsledkom bolo časové natiahnutie súdnej etapy trestného konania. Súd vypočul
obžalovaného a svedkov, resp. vykonal ďalšie dôkazy, pričom z takto vykonaného dokazovania
nevyplýval jednoznačný záver o spáchaní trestného činu obžalovaným. Tento záver súd testoval aj po
zrušení veci odvolacím súdom, keď dokazovanie doplnil v rozsahu požadovanom odvolacím súdom,
avšak keďže uvedené v očiach súd nepostačovalo, dokonca pristúpil k vykonaniu dôkazov, ktoré

strany nenavrhli a tým legálne porušil (aplikujúc zákonnú výnimku v zmysle § 2 ods. 11 TP) princíp
kontradiktórnosti a konal de facto v neprospech osoby obžalovaného. Na základe takto vykonaného
dokazovania, ale neboli zabezpečené žiadne relevantné dôkazy potvrdzujúce alebo zoslabujúce
podozrenia voči obžalovanému. Súd taktiež porovnal zoznam zabezpečených dôkazov v prípravnom
konaní, ktoré mohol súd vykonať bez návrhu, tieto boli síce schopné čiastočne doplniť skutkový stav,

avšak vo svojom súhrne opakovane nepostačovali pre konštatovanie viny, ani pre oslobodenie v zmysle
§ 285 písm. a) Trestného zákona. Za danej procesnej situácie musel súd nevyhnutne aplikovať základné
zásadytrestnéhopráva-t.j.indubioproreoanullumcrimensinelege,ktoréodsúdyvyžadujúrozhodnúť
v pochybnostiach v prospech veci (t.j. obžalovaného) a skúmať naplnenie všetkých znakov skutkovej
podstaty trestného činu (t.j. aj zavinenia).

K oslobodeniu obžalovanej spod obžaloby podľa § 285 písm. b/ Tr. por. môže dôjsť len za predpokladu
nepochybného preukázania žalovaného skutku vo všetkých jeho podstatných skutočnostiach
významných pre jeho právne posúdenie. V opačnom prípade, ak sú o podstatných skutkových
náležitostiach pochybnosti, prichádza o nich do úvahy buď ďalšie dokazovanie, alebo ak je dokazovanie
úplne vyčerpané a napriek tomu nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný,

prichádza do úvahy iná alternatíva pre oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/
Tr. por. (Rozsudok NS SR, sp. zn. 5Tdo/36/2014 zo dňa 25. 09. 2014). Z uvedeného je zrejmé, že je
potrebné vyhodnotiť všetky skutkové náležitosti, teda aspoň tie zásadné. Na tom mieste súd poukazuje,
že skutkové zistenie boli podľa názoru súdu dostatočné, hoci nie úplné. Tieto však v zmysle vyššie
uvedenéhonebolomožnédaťbezdôvodnýchpochybnostídosúvisusozavinenímobžalovaného,keďže

skutková podstata vyžaduje priamy alebo nepriamy úmysel.
V prípade návrhu dôkazov (tu súd poukazuje, že tieto v rozpore s obvyklou trestnoprávnou praxou
predkladal v zásade len poškodený), z týchto súd vykonal tie, o ktorých mal pocit, že sú aspoň
teoreticky spôsobilé objasniť skutok buď v prospech alebo v neprospech obžalovaného. K tomu je
potrebné dodať, že ,,do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný

súd sa stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý
proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne
práva obžalovaného (ani inej osoby - pozn. samosudcu OS Trnava) , ak si neosvojí ním navrhnutýspôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných právnych
predpisov." (Uznesenie Krajského súdu v Žiline, sp. zn.: 1To/46/2017, zo dňa 30.05.2017, abstrahované
z rozhodnutia vo veci totožnej skutkovej podstate trestného činu krivého obvinenia - pozn. samosudcu

OS Trnava).
V tejto súvislosti je tiež na mieste použiť sumarizujúci právny názor Krajského súdu v Bratislava
(rozsudok sp. zn.: 4To/116/2016 zo dňa 13.12.2016), v zmysle ktorého :
,,Krajský súd zdôrazňuje, že dostatočným dôkazom o tom, že došlo ku krivému obvineniu a že toto bolo
vedené úmyslom stíhať nevinného nie je sama osebe skutočnosť, že sa orgánom činným v trestnom

konaní nepodarilo preukázať vinu tomu, kto bol inou osobou označený za páchateľa (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 485/2001 zo dňa 07.03.2002). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa na podklade
trestného oznámenia a následných svedeckých výpovedí (...) viedlo trestné stíhanie vo veci (...) , ktoré
však bolo vyšetrovateľom podľa § 215 ods. 1 písm. a) Tr. por. zastavené, nemôže táto skutočnosť
automaticky, či skôr mechanicky znamenať, že skutkové okolnosti uvádzané menovaným vo svojej
svedeckej výpovedi boli nepravdivé a už vôbec nie, že ním bola uvádzaná nepravda úmyselne s cieľom

dosiahnuť obvinenie nevinnej osoby."
,,Krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS
520/2016 zo dňa 22.06.2016, ktorý zdôrazňuje, že vyslovenie len podozrenia, že došlo k spáchaniu
trestného činu konkrétnou osobou, nie je možné považovať za vedome lživé a teda za krivé obvinenie,
pričom pri posudzovaní viny obžalovaného zo spáchania trestného činu krivého obvinenia sa nestačí

zaoberať otázkou, či krivo obvinená osoba skutočne spáchala trestný čin, prípadne, či z neho bolo
uznaná za vinného alebo či bola odsúdená, ale či je možné preukázať, že obžalovaný z hľadiska
subjektívnej stránky trestného činu chcel alebo si bol vedomý, že obviňuje inú osobu nepravdivo a bol s
tým uzrozumený a súčasne chcel alebo bol aspoň uzrozumený s tým, že v dôsledku jeho obvinenia bude
táto osoba trestne stíhaná. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd konštatuje, že nie je možné

nepochybne, t. j. bez rozumných pochybností ustáliť, že tvrdenia uvádzané obžalovaným, ktoré poskytol
ako oznamovateľ trestného činu a následne ako svedok v rámci prípravného konania sú nepravdivé
(odvolací súd opakuje, že práve tieto skutkové okolnosti boli podstatou trestnoprávne relevantného deja
a práve o týchto skutkových okolnostiach existuje dôvodná pochybnosť). Práve z týchto dôvodov bolo
namieste uplatnenie zásady in dubio pro reo a oslobodenie obžalovaného spod obžaloby postupom

podľa § 285 písm. a) Tr. por. (k tomu viď vyššie uvedené - pozn. samosudcu OS Trnava). V tomto smere
odvolací súd poukazuje aj na judikatúru, ktorá konštatuje, že zásada zisťovania skutkového stavu veci,
o ktorej nie sú dôvodné pochybnosti vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine o jednoznačne
zistené fakty a nie len o pravdepodobnosť. Tam, kde nie je možné bezpečne určiť, ktorá z variant
skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, musí súd voliť tú, ktorá je pre obvineného najpriaznivejšia

(R 46/1963), pričom ani vysoký stupeň podozrenia sám osebe nemôže vytvoriť zákonný podklad pre
odsudzujúci výrok. Odvolací súd uzatvára, že v konaní pred súdom prvého stupňa nebol produkovaný
taký súhrn dôkazov, ktoré by jednoznačne a nepochybne usvedčovali obžalovaného zo spáchania
skutku uvedeného v obžalobe. Odvolací súd pritom nekonštatuje, že obžalovaný sa nedopustil skutku
uvedeného v obžalobe (teda, že ako oznamovateľ a svedok vypovedal pravdu), ale konštatuje, že

nebolo bez rozumných pochybností preukázané, že sa skutku uvedeného v obžalobe dopustil (teda, že
vypovedal vedome lživo). Nedokázaná vina tu má však rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina a tým
je, za použitia zásady in dubio pro reo, oslobodenie spod obžaloby."
Z vyššie uvedeného mal súd za to, že nebola preukázaná subjektívna stránka trestného činu, teda že by
sa obžalovaný podaním trestného oznámenia vedome dopustil lživého uvedenia vedome nepravdivých

okolností takého obsahu a rozsahu, ktoré by boli spôsobilé privodiť poškodenému riziko trestného
stíhania. Súd má zato, že obžalovaný vypovedal to, čo svojimi zmyslami v danej situácii vnímal a aj v
prípade, ak sa určité detaily (okrem iného tie, na ktoré poukázal súd vyššie) vo výpovedi obžalovaného
a poškodeného líšia, nemôže to mať za následok, že by takáto výpoveď obžalovaného musela byť
kvalifikovaná, ako trestný čin krivého obvinenia.

Súd sa stotožnil (minimálne v rovine možnosti) s názorom obhajoby, podľa ktorej obžalovaný v zápisnici
o podaní trestného oznámenia popísal skutok, ktorý vnímal svojimi zmyslami a vnímanie priebehu
takejto udalosti, značne vypätej, môže byť zákonite skreslené subjektívnym vnímaním reality. Tento
záver súd považuje za možný, avšak nijaký spôsobom neverifikovateľný (a to ani akýmkoľvek do úvahy
prichádzajúcim doplnením dokazovania), v danej etape možno popísať priebeh skutku zúčastnenými

osobami, ale ich vnútorné prežívanie je možné skúmať len znalecky a aj to len v obmedzenom časovom
horizonte. V prípade žalovaného skutku existuje viacero hypotéz, z nich žiadnu sa nepodarilo (napriek
aktivite súdu) preukázať a za najpodstatnejšiu skutočnosť v predmetnej veci označuje súd to, že
nemožno dať znamienko rovnosti medzi konaní obžalovaného a naplnením všetkých znakov skutkovejpodstaty trestného činu, pričom prípadné konštatovanie iného správneho alebo disciplinárneho deliktu
presahujekompetenciukonajúcehosúduakvysloveniutohtozáverusúdaleboaspoňzjehopodozrenia,
súd nevzhliadol dostatočné argumenty a vlastne ani nevidel dôvod pre takýto (fakultatívny) postup.

Je nepochybné, že hnacou motiváciou správania obžalovaného bola snaha dosiahnuť istú formu
potrestania poškodeného, ktorého správanie mal za nesprávne a agresívne.
Pre naplnenie objektívnej stránky tohto trestného činu sa však vyžaduje uvedenie lživého obvinenia,
ktorým sa rozumie uvedenie podstatnej objektívne nepravdivej skutočnosti založenej na vymyslených
skutkových okolnostiach trestného činu, čo však v danom prípade vôbec nebolo preukázané.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a obžalovaného
oslobodil spod obžaloby, nakoľko nebolo jednoznačne a bez dôvodných pochybností preukázané
konanie obžalovaného napĺňajúce znaky trestného činu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného
zákona a to aj vo svetle zásady in dubio pro reo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia, ktoré je potrebné

podať na Okresný súd Trnava.
Podané odvolanie má odkladný účinok.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.