Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 18, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201177
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3819201177.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr.

Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina,
Hodžova 11, IČO: 31 575 951 proti žalovanému X. O., nar. XX.X.XXXX, bytom R., V. XXX/X, o zaplatenie
2.838,58 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k.
4Csp/24/2019-79 zo dňa 09. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku II. p o t v r d z u j e.
Žalovanému sa náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.962,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.961,06 eur od 02.02.2019

do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia /výrok I./, žalobu čo do zvyšku
zamietol /výrok II./ a rozhodol, že žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
92 % /výrok III. /. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd uviedol, že žalobca podanou žalobou žiadal
zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 2.838,58 eur ako nezaplatenej istiny úveru, sumy 122,48 eur
ako nezaplateného úroku, sumy 1,55 eur ako nezaplatených úrokov z omeškania, spolu s úrokom vo
výške 12,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.838,58 eur od 2.2.2019 do zaplatenia a spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny 2.838,58 eur a nezaplatených úrokov

122,48 eur od 2.2.2019 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že strany uzatvorili dňa 7.10.2016 úverovú
zmluvu,nazákladektorejposkytolžalovanémupeňažnéprostriedkyvovýške3.400eur.Poskytnutýúver
aúrokysažalovanýzaviazalsplácaťvpravidelnýchmesačnýchsplátkachacelýúverajspríslušenstvom
bol žalovaný povinný splatiť do 27.9.2024. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje
zmluvné povinnosti, a preto žalobca rozhodol o predčasnej splatnosti úveru dňa 1.2.2019. Ku dňu
predčasného zosplatnenia (dňa 1.2.2019) predstavuje pohľadávka žalobcu voči žalovanému sumu
3.025,50 eur, ktorá je tvorená nezaplatenou istinou poskytnutého úveru vo výške 2.838,58 eur, úrokmi

122,48 eur, poplatkami 62,89 eur, ktoré si žalobca v tomto konaní neuplatňuje, úrokmi z omeškania 1,55
eur. Úroky predstavujú dohodnutý úrok v zmysle predmetnej zmluvy vo výške 12,90 % ročne a úrok z
omeškania je vyčíslený vo výške 5 % ročne. Žalovaný uhradil na istinu sumu 561,42 eur. Po zosplatnení
úveru nerealizoval žiadne úhrady.
2. Súd vykonal vo veci dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca ako banka uzatvorila so žalovaným
ako klientom dňa 7.10.2016 na základe žiadosti žalovaného o poskytnutie spotrebného úveru zo
dňa 7.10.2016 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 347356, na základe ktorej poskytol žalovanému

peňažné prostriedky vo výške 3.400 eur. Žalovaný je v predmetnej zmluve identifikovaný svojím menom,
priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu, č. OP. V bode 1. boli dohodnuté podmienky a účel
úveru takto: druh úveru - pôžička, účel úveru - bezúčelový/splatenie záväzkov klienta, výška úrokovej
sadzby - fixná 12,9% ročne, výška anuitnej splátky 57,11 eur, termín splatnosti 1. anuitnej splátky -27.10.2016, počet anuitných splátok 96, periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne, v
27. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť úveru 27.9.2024, výška RPMN 15,69 %, priemerná RPMN
14,48%, celková čiastka, ktorú musí klient zaplatiť 5.652,56 eur. Žalovaný uhradil na istine sumu 561,42

eur. Po zosplatnení neuhradil nič. Listom zo dňa 1.2.2019 žalobca oznámil žalovanému, že rozhodol o
predčasnej splatnosti celého úveru ku dňu 1.2.2019 a vyzval ho na úhradu zostávajúcej sumy úveru vo
výške 3.025,50 eur. Tomuto listu predchádzalo Opakované upozornenie žalovaného žalobcom s výzvou
na zaplatenie omeškaných splátok úveru vo výške 132,35 eur najneskôr do 4.12.2018. V článku 2.8.
a 2.9 Obchodných podmienok žalobcu pre úvery je dojednané oprávnenie žalobcu vyzvať klienta na

predčasné splatenie úveru, okrem iného aj v prípade nezaplatenia ktorejkoľvek dlžnej čiastky podľa
zmluvy o úvere ani do 3 mesiacov po lehote jej splatnosti.
3. Uvedené skutočnosti súd posúdil podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2 prvá veta
zákona,§2písmenoa),b),d) č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochaoinýchúverochapôžičkách
pre spotrebiteľov. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom
úvere. Právny základom tohto záväzkového vzťahu je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch

v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy. Predmetný úver spolu s úrokom
a nákladmi spojeným s úverom sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných splátkach po 57,11
eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný svoj záväzok nesplnil riadne a včas. Žalovaný so žalobou
súhlasil, svoj záväzok nenamietal. Celý dlh žalovaného sa stal predčasne splatný dňa 1.2.2019. Keďže
žalovaný svoj dlh voči žalobcovi pozostávajúci z nezaplatenej úverovej istiny vo výške 2.838,58 eur, z

nezaplateného úroku vo výške 122,48 eur (vyčísleného z neuhradených splátok do dátumu predčasnej
splatnosti úveru v dohodnutej výške 12,90% ročne), z nezaplatených úrokov z omeškania vo výške
1,55 eur (vyčísleného z neuhradených splátok do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 5%
ročne), celkom spolu 2.962,61 eur neuhradil, súd ho zaviazal na zaplatenie tejto žalovanej istiny. Takto
je dlh žalovaného vyčíslený k predčasnému zosplatneniu úveru, t.j. ku dňu 1.2.2019. Súd nepriznal

žalobcovi ním uplatnený úrok vo výške 12,9 % ročne z nezaplatenej istiny 2.838,58 eur od 2.2.2019 (t.j.
po zosplatnení) do zaplatenia a v tejto časti žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú. Podľa ustálenej
súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo 143/98) dohodnuté úroky
(zmluvné úroky) z poskytnutých peňažných prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátky),
následne sa dlžník dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania. (R 59/2008).

V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu a to jednak
v podobe úrokov z úveru, ale aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo
vzťahoch medzi účastníkmi. Pokiaľ navrhovateľ ako veriteľ považoval celý dlh za splatný (nastaním
splatnosti i poslednej dohodnutej splátky), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania, a nie už
úrokov z úveru (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18.9.2012).

O povinnosti žalovaného zaplatiť úrok z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka . Žalovaný je naďalej omeškaní od 2.2.2019. Priznaná výška úroku z omeškania vo výške
5 % ročne je v súlade s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.. K prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu predstavoval úrok o 5 % vyšší ako základná úroková sadzba ECB, t.j. 5 % + 0,00 %,
t. j. 5,00% ročne. Žalovaný žiadal rozhodnúť o splnení jeho záväzku v splátkach po 100 eur mesačne s

odôvodnením, že nedisponuje takou hotovosťou ani majetkom, aby dlžnú sumu uhradil ihneď. Žalobca s
týmto návrhom žalovaného nesúhlasil. Súd k žiadosti žalovaného uviedol, že v odôvodnených prípadoch
v súlade s § 232 ods. 3 druhá veta zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku /ďalej len
CSP/ súd môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie, o ktorú však žalovaný nežiadal, prípadne uložiť plnenie v
splátkach. Súd v takých prípadoch prihliada napríklad na povahu prejednávanej veci, na osobné pomery

strán, na výšku priznaného plnenia, na platobnú schopnosť povinného, na prípadnú prejavenú snahu
povinného v konaní o plnenie záväzku, ale tiež, či zdržanie plnenia splátkami žalovaného nebude pre
žalobcu príliš ťaživé. Keďže v danom prípade si strany v nimi uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom
úvere dňa 7.10.2016 dohodli splácanie úveru v splátkach po 57,11 eur (s poistením vo výške 59,94 eur)
a počet splátok 96, pričom žalovaný sa dostal do omeškania s plnením splátok od decembra 2017

(viď prehľad splácania úveru predložený žalobcom) a jeho omeškanie pretrvávalo aj po novembri 2018,
keďže žalovaný z poskytnutého úveru uhradil len 1.445,73 eur a po zosplatnení úveru ku dňu 1.2.2019
ani počas tohto súdneho konania nevykonal žiadnu úhradu úveru a keďže žalovaný nepreukázal svoje
tvrdenia o takých jeho osobných pomeroch, ktoré by mu umožňovali plnenie dlhu len v splátkach, súd
rozhodol o povinnosti žalovaného splniť dlh v zákonnej paričnej lehote tri dni. O nároku na náhradu trov

konania potom súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 2 CSP, podľa pomerného
úspechu strán v spore. Žalobca mal vo veci úspech v rozsahu 96% a neúspech v rozsahu 4%, pomer
úspechu a neúspechu žalobcu je 92%. Takto pomerne úspešný žalobca má proti žalovanému nárok nanáhradu trov konania v rozsahu 92%. Neúspech žalobcu bol vyčíslený ako úrok vo výške 12,90% ročne
zo sumy 2.838,58 eur od 2.2.2019 do dňa rozhodnutia v tejto veci (158,50 eur).
4. Proti tomuto rozsudku od jeho zamietavého výroku II. podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že

súd prvej inštancie zamietol v tejto časti jeho žalobu z dôvodu, že úrok z úveru patrí žalobcovi len do
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. S tým sa žalobca nestotožňuje. Poukázal na ustanovenia §
497, § 502 ods. 1 a § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, i komentár IURA EDITION k nim a uviedol, že
obsahom záväzku dlžníka z úveru je nielen vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky - úver ale aj úroky. Tie
sú odplatou za poskytnutie peňažných prostriedkov dlžníkovi a veriteľovi patria až do okamihu reálneho

vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Nemožno ich zamieňať s úrokmi z omeškania a na nárok
veriteľa na ich zaplatenie nemá omeškania dlžníka vplyv. Pri omeškaní dlžník s vrátením peňažných
prostriedkov úveru má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru ako aj na úroky z omeškania. Žalobca
ďalej poukázal aj na § 13 ods. 3 a § 16 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa ktorých musí
spotrebiteľ zaplatiť pri odstúpení od zmluvy o úvere úrok z úveru za obdobie až do splatenie istiny
úveru. Na podporu svojho názoru poukázal žalobca aj na rozsudky viacerých krajských súdov ako aj

rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo 212/2014 zo dňa 2014, z ktorých vyplýva,
že veriteľ môže požadovať zaplatenie úrokov z úveru popri úrokoch z omeškania a to až do doby
reálneho vrátenia peňažných prostriedkov úveru. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v napadnutej
časti rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a jeho žalobe aj v zostávajúcej časti vyhovel.
5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP v rozsahu
a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel
k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zamietavom výroku II. podľa § 387 ods. 1 a
2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
7. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zamietnutí zvyšku žaloby

žalobcu vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli
počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom
vyplývajúcimz§191CSP.Prirozhodovanísúdprvejinštanciepoužilsprávnyprávnypredpis,správneho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými

i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého
rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam
žalobcu dodáva nasledovné:
8. Otázka práva veriteľa na úroky z úveru za dobu po splatnosti úveru až do okamihu skutočného
vrátenia úveru je rozhodovaná všeobecnými súdmi Slovenskej republiky nejednotne. Tunajší odvolací

súd a podľa neho aj prevažná rozhodovacia prax súdov Slovenskej republiky /pozri napríklad uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/40/2015 zo dňa 28.07.2015, či jeho rozsudok sp. zn.
15Co/871/2014 zo dňa 02.09.2015 alebo rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo
dňa 30.06.2015 alebo aj rozsudok tunajšieho súdu č.k. 5Co/479/2015-128 zo dňa 10. februára 2016/
sa priklonila k právnemu názoru, že dojednané úroky z úveru patria veriteľovi len za dobu do splatnosti

úveru.Posplatnostiúverupatriaveriteľoviužlenúrokyzomeškania,akjedlžníkvomeškanísosplnením
svojej povinnosti vrátiť riadne a včas poskytnutý úver. Ako správne poukázal aj súd prvej inštancie, tento
právny názor bol odobrený aj uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 476/2012-14
zo dňa 18. septembra 2012, ktorý v zásade vyslovil, že takéto rozhodnutie súdu, ak je riadne
odôvodnené, nemožno považovať za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by

popieralozmyselprávanasúdnuochranu.Žalobcavosvojomodvolanínamietaprotipoužitiuuvedeného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky na podporu záverov súdu prvej inštancie, keď podľa
neho sa ústavný súd v danej veci nevyjadril k meritu veci, teda k možnosti veriteľa požadovať úroky z
úveru aj po zosplatnení úveru a sám uviedol, že nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne
názory a skutkové závery všeobecného súdu, okrem prípadov, kedy by tieto boli zjavne neodôvodnené

alebo svojvoľné. Odvolací súd s uvedeným súhlasí, avšak musí poukázať na skutočnosť, že ústavný
súd v odôvodnení uvedeného rozhodnutia sám uviedol, že „nezistil existenciu takých skutočností,
ktoré by nasvedčovali tomu, že by namietané rozhodnutie krajského súdu bolo možné považovať
za svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. za také, ktoré by popieralo zmysel práva na súdnu
ochranu. Krajský súd sa stotožnil s podrobne odôvodneným právnym názorom okresného súdu, jasne,

zrozumiteľne a presvedčivo objasnil rozdiel, resp. vzťah medzi úrokmi z dohodnutého úveru a úrokmi z
omeškania, ako aj otázku, prečo „zmluvný úrok vo výške 15,8 % ročne od 26. 8. 2009 do zaplatenia“ patrí
sťažovateľkeibadosplatnostidlhu,atiežvýškusumy(aštruktúružalovanejčiastky)prislúchajúcej,resp.
priznanej sťažovateľke, rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia napadnutéhorozsudku okresného súdu, opätovne poukazujúc na štandardnú obchodnoprávnu judikatúru v tejto
oblasti. Súčasne sa tým vyrovnal aj s námietkami sťažovateľky, ktoré sú z veľkej časti totožné s tými,
ktoré uplatnila aj na ústavnom súde. Tento výklad považuje ústavný súd za ústavne akceptovateľný.“.

Tunajší odvolací súd sa tak na základe takéhoto odôvodnenia rozhodnutia ústavného súdu domnieva, že
jeho odôvodnený názor /totožný s názorom súdu prvej inštancie vysloveným v napadnutom rozhodnutí/,
podľa ktorého veriteľovi nepatria dohodnuté úroky z úveru za dobu po splatnosti úveru, je plne ústavne
akceptovateľný.
9. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na závery v tejto otázke, ako ich vo svojom rozsudku sp. zn.

6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015 uviedol Krajský súd v Prešove. Podľa neho úrok predstavuje cenu
peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá istinu úveru k dispozícii,
nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi práve úrok splácaný
spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv. výhody splátok je obvyklý
a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne obetovaných peňazí, ktorých
dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe kapitalizovanej odplaty

získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok. Iný stav je však príznačný
pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok na jednorazové vrátenie
požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia úveru. V tomto prípade
svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať okamžite späť celú sumu
požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva

na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi, ktoré už dlžník nemá právo
vrátiť v režime výhody splátok. Ak teda nastal stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili
výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený
krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav, kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným

mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy,
ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli
účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene
záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli
zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže

pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za
stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov
z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť
jednorazovo vrátiť sumu požičaného úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a

počnúc prvým dňom omeškania spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným
predčasnýmzosplatnenímúveru.Sprotiprávnymstavomsaprirodzenespájajúvýhradnesankcie,keďže
spotrebiteľ je v omeškaní s vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú
spájať odplatné plnenia, ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania
peňažných prostriedkov podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy.

10. S takýmto právnym názorom sa zhoduje aj tunajší odvolací súd a v tomto zmysle je rozhodnutie
súdu prvého stupňa o zamietnutí zvyšnej časti žaloby žalobcu /výrok II./, v ktorej žiadal od žalovaného
zaplatenie zmluvných úrokov z úveru za dobu od mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia úveru,
vecne správne.
11. Z týchto dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietavom výroku II. podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal
náhradu trov odvolacieho konania, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania preukázane nevznikli.
13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).