Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 3, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/86/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200306
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Krochta

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718200306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobcu F.. Y. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
L. XXXX/XX, XXX XX K., proti žalovanému K. U. N., N.., so sídlom K. XX, XXX XX G., F.: XX XXX
XXX, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o primerané finančné zadosťučinenie, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 8C/3/2018-75 zo dňa 11. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie voči výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

II. Vo zvyšnej napadnutej časti, t.j. vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 100,-
Eur a vo výroku III. o trovách konania rozsudok potvrdzuje.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 100 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 3 ods. 1, 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o
zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
čl. 17, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 28.04.2011 L. o revolvingovom úvere
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 1.230,- Eur. Okresný
súd Poprad rozsudkom č. k. 10C/229/2014-75 zo dňa 08.09.2017 zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn.
RK-PC-XXX/XX-LP zo dňa 31.03.2013 vydaný rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v L.
a druhým výrokom určil, že rozhodcovská zmluva zo dňa 18.04.2011 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovaným je neplatná z dôvodu neprijateľných zmluvných podmienok.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že na základe zisteného skutkového stavu veci a citovaných
právnych ustanovení mal za to, že žaloba je čo do základu dôvodná. Uviedol, že vzťah medzi žalobcom
a žalovaným je bezpochyby vzťahom spotrebiteľským, a to aj napriek tomu, že ide o zmluvu o úvere,
ktorá sa riadi režimom Obchodného zákonníka a niet žiadnych pochybností o tom, že predmetomkonania bol nárok zo zmluvy, ktorá na základe vyššie uvedeného zodpovedá definícii spotrebiteľskej
zmluvy. Z rozsudku sp. zn. 10C/229/2014 jednoznačne vyplýva, že boli porušené práva žalobcu ako
spotrebiteľa tým, že žalovaný voči žalobcovi použil neprijateľnú zmluvnú podmienku - rozhodcovskú

zmluvu. Túto neprijateľnú podmienku použil aj napriek tomu, že v minulosti bolo niekoľkokrát súdom
prvej inštancie, ale aj odvolacím súdom konštatované, že takáto rozhodcovská zmluva, akú štandardne
využíva žalovaný, je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti. Na základe takejto neplatnej rozhodcovskej
zmluvy bolo následne priznané voči žalobcovi ako spotrebiteľovi v rozhodcovskom konaní plnenie v
rozpore so zákonom. Žalobca požadoval priznať finančné zadosťučinenie vo výške 500,- Eur. Uviedol,

že podľa jeho názoru nie je možné stotožňovať výšku finančného zadosťučinenia s výškou plnenia, ktorú
je ešte žalobca povinný vrátiť žalovanému z titulu poskytnutého úveru. Pri stanovení výšky primeraného
finančného zadosťučinenia zohľadnil najmä to, za akých okolností došlo k porušeniu práva žalobcu,
preto za primerané finančné zadosťučinenie považoval sumu 100,- Eur. Uviedol, že na jednej strane je to
určitá forma prevencie voči žalovanému nepoužívať tieto obchodné praktiky, ale na druhej strane nejde
o sumu, kde by hrozilo nebezpečenstvo neprípustného obohacovania sa žalobcu a zneužívania tohto

prostriedku ochrany spotrebiteľa, preto priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v uvedenej
výške je primeraným za znášanie stavu svojej právnej neistoty až do právoplatnosti rozsudku. Súd
zároveň zohľadnil aj tvrdený nátlak na žalobcu a jeho blízkych, kde žalovaný nepreukázal opak.

5. O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Možno

konštatovať, že žalobca bol v spore úspešný, avšak v konaní mu žiadne preukázateľné trovy konania
nevznikli, preto rozhodol tak, že žalobca nemá na náhradu trov konania právo.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu. Odvolanie právne
odôvodnil § 365 ods. 1 písm. b), d) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej

len „C.s.p.“). Namietal, že rozsudok sa nijakým spôsobom nevyporiadal so zákonnými požiadavkami,
ktoré sú vyžadované v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. pre vznik a priznanie nároku na
primerané finančné zadosťučinenie a súčasne ani s procesnou obranou žalovaného. Poukázal na to,
že vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že nárok na finančné zadosťučinenie môže vzniknúť len v prípade, ak
dôjde k rozhodovaniu o porušení ustanovenia určeného na ochranu spotrebiteľa právoplatným súdnym

rozhodnutím, avšak z odôvodnenia napadaného rozsudku nevyplýva, že by sa súd prvej inštancie vôbec
s týmto argumentom zaoberal, alebo že by odôvodnil v čom a na základe akých tvrdených skutočností
bolo preukázané splnenie podmienky podľa citovaného ustanovenia. Namietal, že rozhodnutie je
nepreskúmateľné aj preto, že súd prvej inštancie nemal dokazovaním preukázané, že by uzavretie
rozhodcovskej zmluvy sa uskutočnilo v čase, kedy bolo právoplatne rozhodnuté, že ide o neprijateľnú

podmienku. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu prax Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ako aj na rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Prešove. Namietal,
že konštatovanie zohľadnenia tvrdeného nátlaku na blízkych považuje za prekročenie princípov pre
dokazovanie a hodnotenie dôkazov a tiež namietal, že žalobca svoje tvrdenie nijak nekonkretizoval, a
teda nie je zrejmé, aký opak by mal žalovaný dokazovať. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

zmenil tak, že žalobu zamietne a prizná mu právo na náhradu 100% trov právneho zastúpenia v konaní
pred súdom prvej inštancie a tiež si uplatnil nárok na náhradu trov za odvolacie konanie a trovy právneho
zastúpenia v odvolacom konaní, a to v plnom rozsahu.

7. K odvolaniu sa žalobca vyjadril tak, že s rozsudkom súdu prvej inštancie a závermi, ktoré v ňom boli

prijaté súhlasí a rozsudok považuje za správny a vydaný v súlade so zákonom.

8. Žalovaný sa k podanému vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru,

že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, resp. je z časti podané neoprávneným subjektom.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancieodvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

11. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, inou vadou konania a nesprávnym právnym
posúdením, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval
príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v

odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 78/05).

12. Odvolateľ namietal porušenie práva na spravodlivý proces, ktoré videl v nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia. K nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolací súd uvádza, že nezávislosť

rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a
hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu, ako vyplývajú z čl. 46 ods. 1 a nasl. Ústavy SR a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru.
Jednýmztýchtoprincípov,predstavujúcimsúčasťprávanaspravodlivýprocesavylučujúcimľubovôľupri
rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v § 220 ods.

2 C.s.p.. Preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami
súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou
súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi sporových strán,
ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so
skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí

ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v predmetnom spore zo strany súdu prvej inštancie
bezpochyby naplnené bolo.

13. Odvolateľ namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci. Tu odvolací súd uvádza, že tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu,
že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Takáto iná vada však v posudzovanom spore
odvolacím súdom zistená nebola.

14. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Ani táto

odvolacia námietka naplnená nebola.

15. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „Zákon o ochrane
spotrebiteľa“), proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa
môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže

na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil
protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú
len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských
práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy
spotrebiteľov“).Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenej

týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

16. Podľa § 359 C.s.p., odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

17. Podľa § 386 písm. b) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou
osobou.18. Odvolací súd poukazuje na to, že Civilný sporový poriadok vo svojich ustanoveniach nezveruje
každej strane sporu právo podať riadny opravný prostriedok, ale toto právo priznáva len tomu, v koho
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Rozhodnutie v neprospech strany sa prejavuje buď ako neúspech

vovecisamejaleboakoneúspechvrozhodnutíprocesnejpovahy,ktoréznamenáprestranusporuujmu.
Právo podať odvolanie teda nie je dané tej strane v neprospech ktorej rozhodnutie súdu nevyznelo, a
ktorá takýmto rozhodnutím nebola dotknutá na svojich právach.

19. V predmetnom prípade súd prvej inštancie druhým výrokom rozhodol o zamietnutí žaloby žalobcu

v prevyšujúcej časti, t.j. v časti ktorou sa od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 400,- Eur z titulu
primeranéhofinančnéhozadosťučinenia.Odvolacísúdzdôrazňuje,žepredmetnýmvýrokomII.súdprvej
inštancie nerozhodol v neprospech žalovaného, ale v neprospech žalobcu, čo znamená, že žalovaný
nebol oprávnený v zmysle vyššie citovaného ust. § 359 C.s.p. na podanie odvolania voči výroku II.
rozsudku súdu prvej inštancie.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolanie bolo proti výroku II. rozsudku
podané neoprávnenou osobou, a preto ho bolo potrebné v tejto časti v zmysle ust. § 386 písm. b) C.s.p.
odmietnuť.

21. Odvolací súd sa ďalej zaoberal odvolaním žalobcu proti ostatným výrokom napadnutého

rozhodnutia.

22. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobcu opierajúci sa o ustanovenie § 3 ods.
5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Podľa poslednej vety tohto ustanovenia, spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,

má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Jediným predpokladom pre uplatnenie
práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom.
Zákon nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak
k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde.

23. Samotné ustanovenie § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné
zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie
sa určenia neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy.

24. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na
vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec
správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite aj odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia konajúceho súdu prvej inštancie a v podrobnostiach

naň poukazuje.

25. Pokiaľ ide o vec samu, odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolacom konaní nevzniesol žiadne
nové námietky, s ktorými by sa už nevyporiadal súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej a
opätovnézdôvodnenieichneopodstatnenostiprerozhodnutievtejtoveciajodvolacímsúdombybololen

opakovaním už vyčerpávajúceho zdôvodnenia poskytnutého sporovým stranám súdom prvej inštancie
v odôvodnení napádaného rozhodnutia.

26. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. rozhodnutie súdu prvej inštancie v I. a III. žalovaným
odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správne potvrdil, keď tento správne rozhodol i o nároku

na náhradu trov konania. Aj v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na správne a úplné odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p.
tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol

úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú,
ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).