Uznesenie Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 12Er/173/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7716207556
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Lopuch, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:7716207556.4

Uznesenie

Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka
Michalovce,Nám.Slobody17,Michalovce,protipovinnémuF.ovymoženie2.672,88eursprísl.,vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, Exekútorský úrad Košice, Jantárová 30, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu v časti istiny vo výške 2.672,88 eur z a s t a v u j e.

II. Exekúcia v časti vymáhania poplatku za vydanie výkazu nedoplatkov a trov exekúcie pokračuje.

III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi nepriznáva nárok na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Sokolovi návrh na vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky s prísl., ktorú povinný nezaplatil, napriek tomu, že mu tak ukladá výkazy

nedoplatkov č. 1645071413 zo dňa 4.3.2016 vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s.. Okresný
súd Michalovce následne v zmysle § 44 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“)
obdržal žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd po zistení, že
podaný návrh spĺňa zákonné predpoklady § 44 ods. 2 Exekučného poriadku ho poveril vykonaním tejto
exekúcie.

2. Podaním došlým súdu dňa 16.5.2019 súdny exekútor predložil súdu na rozhodnutie návrh
oprávneného na čiastočné zastavenie exekúcie v časti istiny pohľadávky.

3. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie
navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.

5. Podľa § 57 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti

alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa
zastaví len čiastočne.

6. Na podklade skutočnosti, že oprávnený oznámil súdu, že povinný po nadobudnutí právoplatnosti a
vykonateľnosti rozhodnutia, ktoré je v predmetnom exekučnom konaní exekučným titulom a až po začatí
exekučného konania predložil oprávnenému doklady preukazujúce zdravotné poistenie v zahraničí, súd

jeho návrhu vyhovel a v zmysle § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku exekúciu čiastočne v časti
istiny pohľadávky zastavil.7. Vzhľadom na to, že predmetné exekučné konanie je vedené na základe toho, že povinný je zaviazaný
zaplatiť oprávnenému okrem pohľadávky a jej prísl., aj na trovy konania v celkovej výške 10,00 eur a trov

exekúcie súdneho exekútora, súdny exekútor bude pokračovať v exekučnom konaní v časti vymáhania
poplatku za vydanie výkazu nedoplatku a trov exekúcie.

8. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

10. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

11. Podľa § 243j Exekučného poriadku, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa

exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade
so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31.
marca 2017.

12. Podľa § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po
tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie alebo čiastočné
zastavenie exekúcie.

13.Vzmyslecitovaného§243jExekučnéhoporiadku,súdujedanámožnosťnepriznaťexekútorovitrovy

exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila
a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré takýto postup súdu odôvodňujú. Zákonodarca
demonštratívne uviedol ako dôvod to, že exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so
zákonom, čím sa má na mysli porušenie povinností vyplývajúcich implicitne z Exekučného poriadku
alebo ak exekútor nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 54 ods. 4, t.j. bezodkladne po

tom, ako nadobudol pochybnosti alebo zistil, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie. Prvým z
uvedených dôvodov na nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j môže byť taký postup exekútora,
ktorým napríklad spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní, alebo nekoná efektívne a hospodárne, čo je v
rozpore s právom na súdnu ochranu garantovaným v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalším
dôvodom pre nepriznanie trov exekúcie podľa § 243j je nepodanie návrhu na zastavenie exekúcie

exekútorom bezodkladne po nadobudnutí pochybností alebo zistením dôvodov. Ďalším príkladom je
zánik priznaného práva v prípade preklúzie, ku ktorej dochádza ex lege v zmysle príslušných zákonov.
Ak exekútor vykonáva svoju činnosť riadne a venuje sa každej exekúcii s náležitou a odbornou
starostlivosťou, musí uvedené skutočnosti zistiť bezodkladne po tom, ako v rámci exekúcie vykonáva
potrebné úkony, pričom s prihliadnutím na počty exekúcii a vyťaženosť exekútorských úradov má súd za

to, že táto lehote nemôže presahovať viac ako 12-18 mesiacov od vzniku objektívne zistiteľnej udalosti,
ktorá vytvára dôvody pre zastavenie exekúcie podľa príslušných právnych predpisov.

14. Súd exekúciu čiastočne zastavil. Na základe § 200 ods. 5 Exekučného poriadku súd je povinný v
prípade zastavenia exekúcie súčasne rozhodnúť aj o trovách exekúcie súdneho exekútora. Vzhľadom

na to, že súdny exekútor nevyčíslil trovy exekúcie, súd mu ich nepriznal. Súd má za to, že súdny exekútor
si bol vedomý toho, že súd exekúciu zastaví, a zároveň bude rozhodovať o trovách exekúcie na základe
§ 200 ods. 5 Exekučného poriadku, a napriek tomu trovy exekúcie nevyčíslil, čím súdny exekútor konal
neefektívne a nehospodárne.

15. Na základe dôvodu uvedeného v predchádzajúcom bode súd dospel k záveru, že sú splnené
podmienky predpokladané § 243j Exekučného poriadku. Ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, a to že
exekútor nepostupoval v exekúcii v súlade so zákonom, keďže nekonal hospodárne a bez zbytočnýchprieťahov. Preto súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v súlade s § 243j Exekučného poriadku
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.