Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, May 13, 2019

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 1T/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010053
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Štepita

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2019:5919010053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudcom JUDr. Ivanom ŠTEPITOM v trestnej veci proti obžalovanému I.

T., pre prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218
ods. 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13.05.2019 v Ružomberku, takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku,

obžalovaného
I. T., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom D. XX, na slobode

oslobodzuje spod obžaloby,
ktorou mu bolo kladené za vinu, ž e

ako konateľ spoločnosti VOMS, s. r. o. so sídlom D. 260, 013 04 D., IČO: 36372072 po nadobudnutí
vlastníckeho práva k pozemkom a stavbe označenej ako Kiosk čerpacia stanica so súpisným číslom
8070 nachádzajúcej sa na pozemku parcelné č. XXXXX/X, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXXX
pre obec O., katastrálne územie O., kedy v zmysle § 680 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho

zákonníka vstúpil do právneho postavenia prenajímateľa voči nájomcovi predmetnej stavby spoločnosti
Normbenz Slovakia s. r. o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 42 289 572, ktorá je na
základe Zmluvy o nájme čerpacej stanice zo dňa 08.04.2014 nájomcom uvedenej nehnuteľnosti, tejto
spoločnosti najmenej od dňa 20.09.2017, kedy sa preukázateľne dozvedel o nájomnom vzťahu, bráni
v užívaní tejto nehnuteľnosti tým spôsobom, že uzamkol stáčaciu šachtu, čím znemožnil nájomcovi
dodávať nové palivo, zdemontoval prestrešenie čerpacej stanice a všetky reklamné prvky so značkou
Lukoil vrátane cenového totemu a výdajnej technológie, odstránil tovar nachádzajúci sa na predajnej
ploche a približne od 02.11.2017 v predmetnej nehnuteľnosti sám prevádzkuje čerpaciu stanicu pod

značkou VOMS,

t e d a , ž e

oprávnenej osobe v užívaní nebytového priestoru neoprávnene bránil,

č í m m a l s p á c h a ť

prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods.
2 Trestného zákona,

p r e t o ž e s k u t o k n i e j e t r e s t n ý m č i n o m .

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku súd poškodeného Normbenz Slovakia, s.r.o., Einsteinova 24,
851 01 Bratislava, IČO: 42 289 572, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný I. T. pred súdom vyhlásil, že je nevinný. Vypovedal, že v dobrej viere kupoval čerpaciu
stanicu - firmu, v ktorej všetci zamestnanci boli zamestnaní vo firme, od ktorú čerpaciu stanicu kupoval.

Táto firma s nikým nemala žiadnu zmluvu a až po vyplatení kúpnej ceny, na zaplatenie ktorej si zobral
úver, začali za ním chodiť nejakí ľudia, ktorí od neho žiadali prenájom, avšak on kupoval čerpaciu
stanicu bez akýchkoľvek záväzkov. Následne oslovil predávajúceho (spoločnosť Amero), avšak nikto
muneodpísal,nakoľkofirmabolazrušená.Nevedelsavyjadriť,čihopodviedlialebonie,čerpaciastanica
bola v zlom technickom stave; o.i. vyslovil názor, že ak tam bol aj nájom, tak to mohol kúpiť nájomca. On
bol uistený v tom smere, že na čerpaciu stanicu sa neviažu žiadne ťarchy, a že je to čisté. V prípade, že

by mal vedomosť o akomkoľvek nájomnom vzťahu, tak čerpaciu stanicu by nebol kúpil. Poprel, že by dal
uzamknúť stáčaciu šachtu, naopak snažil sa skontaktovať s predávajúcim, aby si odtiaľ (z ČS) odniesol
veci, ktoré ešte po dobu dvoch mesiacov po kúpe sa nachádzali v objekte čerpacej stanice, no zo strany
predávajúcehosamuužniktoneozval,pretovecispísalformounotárskejzápisniceatietosúuskladnené
v objekte sídla spoločnosti. Výslovne uviedol, že nie je blázon, aby odtiaľ niekoho vyhadzoval, alebo

mu tam zakazoval prístup, dôvodom oplotenia objektu čerpacej stanice bol havarijný stav prestrešenia
a potreba jeho rekonštrukcie. Cenu za pohonné látky, ktoré na ČS zostali, je ochotný bezodkladne
uhradiť predávajúcemu, prípadne inej osobe, ktorá k týmto pohonným hmotám preukáže vlastnícky
vzťah. Neoprel stretnutie so zástupcami spoločnosti Normbenz, avšak k tomu uviedol, že on má denno-
denne rokovania s rôznymi záujemcami o prenájom čerpacích staníc, prípadne autoumyvárok, ktoré

sú súčasťou čerpacích staníc, avšak on svoje čerpacie stanice nikomu neprenajíma. Až následne mu
nájomca zaslal nájomnú zmluvu, ktorá však bola neúplná a obsahovala iba prvú a poslednú stranu a
teda nemal sa k čomu vyjadrovať.

Svedok P. K. pred súdom potvrdil, že spoločnosť Normbenz mala uzavretú so spoločnosťou Europetrol

a predchádzajúcim majiteľom čerpacej stanice p. X. zmluvu o nájme, pričom on sa len sprostredkovane
dozvedel, že obžalovaný ako vlastník odmietol pokračovať s prenájmom ČS. Potvrdil, že dostali
oznámenie o zmene vlastníka, pár dní sa nič nedialo, následne im zamestnanci oznámili, že došlo
k uzavretiu čerpacej šachty; napriek tomu predaj PHM, ako aj ďalšieho tovaru ešte prebiehal. Dňa
15.09. sa na miesto čerpacej stanice dostavil obžalovaný s tým, že sa im predstavil ako nový vlastník

a vyzval ich na vypratanie čerpacej stanice, nakoľko bude uzamknutá. Nakoľko jeho pokyny zo strany
zamestnávateľa boli iné, preto bola privolaná hliadka polície, následne sa strany premiestnili na OOPZ,
kde zo strany polície bola vec uzavretá takým spôsobom, že ide o obchodnoprávny vzťah. Po návrate na
čerpaciu stanicu teda pristúpili na výzvu obžalovaného, aby opustili priestory s tým, že čerpacia stanica
bude uzavretá.

Svedok Ing. I. C. pred súdom vypovedal, že on osobne bol v kontakte s obžalovaným pri stretnutí dňa
15.09. Tomuto stretnutiu predchádzal telefonický rozhovor a takisto bol v kontakte s predchádzajúcim
vlastníkom čerpacej stanice pánom Čechom. Spoločnosť Normbenz má vo vlastníctve 19 čerpacích
staníc, z nich časť prevádzkuje formou prenájmu. S každým vlastníkom takejto čerpacej stanice sú v

osobnom kontakte.
Svedok uviedol, že účelom ich stretnutia 15.09.2017 bolo vyjasnenie ich budúceho postavenia ako
nájomcu a prenajímateľa vo vzťahu k obžalovanému, kde oni mali naďalej záujem túto čerpaciu stanicu
prevádzkovať za rovnakých podmienok, ako bolo v predchádzajúcej nájomnej zmluve, keď na ich
postavení sa zmenila len osoba prenajímateľa. Výsledok rokovania nebol žiadny, nakoľko obžalovaný

odmietol s nimi hovoriť a odmietol od nich prevziať nájomnú zmluvu s tým, že čerpacia stanica je
jeho a môže si s ňou robiť, čo chce. Na pripomienku obžalovaného uviedol, že pôvodnú nájomnú
zmluvu mali pripravenú na odovzdanie, no p. T. ju odmietol prevziať, následne mu vysvetlili, aké sú tam
právne vzťahy, čo obžalovaný odmietol akceptovať. So spoločnosťou Amero mali uzavretú zmluvu o
prevádzkovaní čerpacej stanice, inak vychádzali ešte z pôvodnej nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá

s právnym predchodcom spoločnosti Amero v roku 2014.

Svedok I. V., konateľ a zároveň vlastník vypovedal, že spoločnosť Amero vždy plne rešpektovala
právne postavenie spoločnosti Normbenz ako nájomcu čerpacej stanice. Ku skutočnostiam, prečo sa
táto skutočnosť neodrazila v znení kúpnej zmluvy, svedok uviedol, že zmluvu pripravovali právnici,

rokovanie s obžalovaným vždy prebiehalo za prítomnosti advokátov, ktorí boli plne zodpovední za to,aby sa relevantné skutočnosti uviedli do zmluvy. Uviedol, že on nie je advokát, ani právnik, nemá právne
vedomie v tom smere, ako má takáto zmluva vyzerať, a čo má zmluva všetko obsahovať. Uviedol, že
právni zástupcovia oboch strán rokovali aj mimo neho, či už prostredníctvom emailov alebo telefonicky.

V súčasnej dobe spoločnosť Amero nepodniká, on predal obchodný podiel. Či kupujúceho upovedomil o
existencii nájomného vzťahu spoločnosti Amero k čerpacej stanici sa s odstupom času nevedel vyjadriť,
zotrval na vyjadrení, že všetky veci predložil svojmu právnemu zástupcovi.

V rámci dokazovania súd prečítal svedeckú výpoveď G. T., oboznámil sa s ostatnými listinnými dôkazmi,

ktoré boli zadovážené v spise, najmä s uznesením tunajšieho súdu 1Cb/59/2017 zo dňa 05.10.2017,
s uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/16/2018 zo dňa 25.01.2018, s kúpnou zmluvou,
notárskou zápisnicou (čl. 78-89), so zoznamom odhadovaných škôd, inventúrnymi stavmi, so zmluvou
o prevádzkovaní čerpacej stanice, ako aj o nájme čerpacej stanice, so zmluvou o predaji časti podniku,
ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi (zápisnica o ohliadke miesta činu, fotodokumentácia, kolaudačným
rozhodnutím, výpisy z Obchodného registra) a na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac

dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrnne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd k záveru, že skutok, ktorý bol predmetom obžaloby Okresnej
prokuratúry Ružomberok zo dňa 22.02.2019, sa síce stal, ale existujú tu iné skutočnosti vylučujúce
protiprávnosť činu.

Z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá dňa 05.09.2017 medzi predávajúcim, a to spoločnosťou Amero,
s.r.o., IČO: 43798896 a kupujúcim spoločnosťou VOMS, s.r.o., IČO: 36372072, o.i. vyplynulo, že
obchodná spoločnosť Amero vyhlásila, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú uvedené v
článku II citovanej kúpnej zmluvy. Jediná výhrada zo strany predávajúceho spočívala v tom, že všetky

predávajúce nehnuteľnosti a hnuteľné veci sú predmetom záložného práva zriadeného v prospech
veriteľa, a to spoločnosti BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, Bratislava, IČO: 31357814. Z uvedenej
kúpnej zmluvy nevyplýva žiadna skutočnosť, ktorá by preukazovala existenciu nájomnej (podnájomnej)
zmluvy. Z notárskej zápisnice notára JUDr. Vladimíra Baluna so sídlom Ružomberok, č.k. N 149/2017,
NZ 32870/2017, NCRIs 33585/2017 vyplynulo, že I. T. - obžalovaný ako štatutárny zástupca spoločnosti

VOMS požiadal o spísanie priebehu deja v súvislosti s odovzdaním a prevzatím priestorov preukázaným
skutkovým stavom veci nachádzajúce sa v priestoroch budovy čerpacej stanice, ktoré sú vo vlastníctve
bývalého nájomcu - spoločnosti NORMBENZ Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, Bratislava,
IČO: 35681039 po vykonaní inventúrneho stavu zo dňa 18.09.2017. Z citovanej notárskej zápisnice zo
dňa 25.09.2017 o.i. vyplynulo, že poverená zástupkyňa vlastníka vyhlasuje, že z poverenia konateľa

splnomocnenca bude bývalý nájomca vyzvaný o vypratanie inventára z predmetných priestorov, v
opačnom prípade po stanovenom termíne budú všetky veci patriace vlastníctva nájomcu, nachádzajúce
sa v priestoroch čerpacej stanice uložené do úschovy na predom určené miesto na náklady nájomcu.
Neoddeliteľnou súčasťou notárskej zápisnice boli aj listiny predložené poverenou zástupkyňou -
účastníkov úkonu, ktoré boli v priebehu deja predložené. Týmito prílohami je inventúrny zápis.

Dňa 02.05.2017 medzi spoločnosťou Amero, s.r.o. a spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o., ďalej
len prevádzkovateľ a strana bola uzavretá zmluva o prevádzkovaní čerpacej stanice. K tejto zmluve
predchádzalazmluvaonájmečerpacejstanice,ktorábolauzavretámedziprenajímateľomspoločnosťou
Europetrol, s.r.o., so sídlom Bratislava a nájomcom, spoločnosťou Lukoil Slovakia, s.r.o. dňa 08.04.2014.

Podľa článkov VIII.1 citovanej zmluvy nájom bol dojednaný na dobu 10 rokov odo dňa prevzatia čerpacej
stanice. Z rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti Amero, s.r.o. (čl. 183) zo dňa 13.09.2017
vyplynulo, že jediný spoločník schválil výpoveď zmluvy o prevádzkovaní čerpacej stanice z 02.05.2017
s okamžitou účinnosťou, ktorá bola uzatvorená so spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o., so sídlom
Einsteinova 24, 851 01 Bratislava. Z citovaného rozhodnutia jediného spoločníka o.i. vyplynulo, že

nový vlastník týchto nehnuteľností spoločnosť Amero, s.r.o. vyzval na vypratanie vyššie uvedených
nehnuteľností s tým, že v nich mieni prevádzkovať vlastnú podnikateľskú činnosť, o čom bol nájomca
priebežne telefonicky a elektronickou poštou informovaný. Spoločnosť VOMS, s.r.o. v odpoludňajších
hodinách dňa 13.09.2017 pristúpila k vyprataniu nebytových priestorov tvoriacich súčasť vyššie
uvedených nehnuteľností s tým, že spoločnosť Amero, s.r.o. vyzvala, aby tieto priestory opustila. Podľa

znenia výpovede za daného stavu nie je objektívne možné bezproblémovo pokračovať v plnení zmluvy
o prevádzkovaní čerpacej stanice, preto valné zhromaždenie spoločnosti Amero, s.r.o. rozhodlo o
ukončení zmluvnej spolupráce s nájomcom, ktorý zmluvný vzťah bol založený zmluvou o prevádzkovaní
čerpacejstanice02.05.2017.Vzhľadomktýmtoskutkovýmokolnostiamzakladajúciminýzávažnýdôvodpre ukončenie zmluvy si nájomca dovolil oznámiť prenajímateľovi, že s okamžitou účinnosťou vypovedal
zmluvu o prevádzkovaní čerpacej stanice z 02.05.2017, a to v zmysle článku XV. odsek 15.2 citovanej
zmluvy.

Zo zmluvy o predaji časti podniku, ktorá bola uzavretá medzi spoločnosťou Europetrol, s.r.o. a ako
predávajúcim a kupujúcim Amero, s.r.o. zo dňa 29.05.2017 o.i. vyplynulo, že v časti II. bod C sa
v tejto zmluve o predaji časti podniku výslovne uvádza ťarcha spočívajúca v nájomnej zmluve,
ktorá bola uzavretá so spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o. Miesto nehnuteľnosti bolo fotograficky

zdokumentované dňa 21.06.2018 (čl. 312-314).

Ako vyplynulo zo zápisnice o trestnom oznámení dňa 16.10.2017 podal zástupca spoločnosti Normbenz
Slovakia, na ORPZ, OOPZ Ružomberok trestné oznámenie. Súčasťou tohto trestného oznámenia bolo
aj uznesenie Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Cb/59/2017, ktorým Okresný súd Ružomberok
nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek zásahov do

práva žalobcu užívať nehnuteľnosti, a to pozemky zapísané na LV č. XXXXX, okres O., obec O., k.ú.
O. až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Trestné oznámenie bolo doplnené dňa 14.11.2017
a následne dňa 15.11.2017 poverený príslušník PZ začal trestné stíhanie vo veci a následne dňa
25.06.2018 vzniesol I.ovi Kubalovi obvinenie pre prečin podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona. Súčasťou
trestného spisu je aj uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 13Cob/16/2018 zo dňa

25.01.2018. Týmto uznesením odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a konanie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia zastavil. Krajský súd vo svojom zrušujúcom uznesení o.i. uviedol,
že jedným zo zásadných odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka miestnej nepríslušnosti. Z
citovaného rozhodnutia vyplynulo, že žalovaný uviedol, že žaloba žalobcu bola podaná na mieste
nepríslušnom súde, pretože výlučná miestna príslušnosť podľa ustanovenia § 20 písm. a) CSP bola

oproti predchádzajúcej právnej úprave v ustanovení § 88 písm. h) OSP zúžená len na konanie týkajúce
sa vecných práv k nehnuteľnostiam. Miestne príslušným by tak mal byť Okresný súd Žilina. Krajský súd
poukázal na nález Ústavného súdu sp. zn. II ÚS 510/2012-48, s ktorým sa odvolací súd plne stotožnil a
konštatoval, že ak žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na mieste nepríslušnom
súde, hoci miestna príslušnosť nevyplývala z § 20 CSP, pričom žalovaný v odvolacom konaní námietku

miestnej príslušnosti uplatnil, bolo potrebné napadnuté uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia
§ 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 161 ods. 2 CSP konanie
o nariadenie neodkladného opatrenia zastaviť. Odvolací súd sa už potom nezaoberal ďalej ostatnými
odvolacíminámietkamižalovaného,pretoževzhľadomnavyššieuvedenéposúdenievecisúirelevantné.
Záverom odvolací súd skonštatoval, že vzhľadom k tomu, že žalovaný uplatnil námietku miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Ružomberok v odvolaní proti napadnutému uzneseniu, je potrebné, aby
súd prvej inštancie v konaní o tejto veci samej postupoval v zmysle § 41 a nasl. CSP.

Konečným dôsledkom rozhodnutia krajského súdu bola skutočnosť, že Okresný súd Ružomberok vec
postúpil na ďalšie konanie Okresnému súdu Žilina. Podľa oznámenia Okresného súdu Žilina, ako aj z

vyjadreniastránvyplynulo,žekonanie,ktorésatýkavyslovenianeplatnostivýpovedeznájomnejzmluvy,
resp. trvanie nájomného vzťahu doposiaľ nebolo začaté.

Okresný súd Ružomberok v tejto veci v zásade nemal inú možnosť, než sa vysporiadať v zmysle platnej
právnej úpravy s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, na druhej strane v zmysle zásady

bdelým patrí právo, nič nebránilo spoločnosti NORMBENZ, aby sa so svojím nárokom obrátila na súd
miestne príslušný a teda na Okresný súd Žilina spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia.

Súd v trestnom konaní nie je oprávnený, a to ani v rámci riešenia predbežnej otázky posudzovať platnosť
alebo neplatnosť výpovede z nájomnej zmluvy, prípadne či nájomný vzťah trvá alebo nie. Tým skôr,

že žaloba v obchodnoprávnej veci smeruje voči terajšiemu vlastníkovi nehnuteľnosti, pričom výpoveď
z nájmu bola daná bývalým vlastníkom.

V každom prípade, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, je zrejmé, že obžalovaný ako konateľ
spoločnosti VOMS kupoval nehnuteľnosť, ktorá s výnimkou záložného práva, nebola zaťažená iným

právom, či už v podobe nájomného vzťahu, prípadne iných práv, ktoré upravuje, či už Občiansky
zákonník alebo Obchodný zákonník.Obžalovaný T. na svoju obranu uviedol, že pokiaľ by o existencii akéhokoľvek nájomného vzťahu vedel,
uvedenú čerpaciu stanicu by nebol kúpil, nakoľko on všetky čerpacie stanice, ktoré má vo svojom
vlastníctve,prevádzkujesáma„apriori“odmietaakúkoľvekformuprenájmu.Hocipoprel,žebydalpríkaz

na vypratanie čerpacej stanice, prípadne že by dal príkaz na uzamknutie čerpacej šachty, z oznámenia
spoločnosti Amero adresovanej spoločnosti Normbenz je zrejmé, že spoločnosť Amero obdržala výzvu
na vypratanie predmetných nehnuteľností práve z dôvodu zmeny vlastníckych vzťahov. Z uvedeného
teda vyplýva, že pokiaľ aj obžalovaný dal pokyn na vypratanie predmetnej čerpacej stanice, táto
výzva bola adresovaná predchádzajúcemu vlastníkovi. Pôvodný vlastník, spoločnosť Amero reagovala

na uvedenú skutočnosť tým spôsobom, že spoločnosti Normbenz Slovakia s okamžitou platnosťou
vypovedala nájomnú zmluvu. Obžalovaný ďalej postavil svoju obranu na tvrdení, že následne už so
spoločnosťou Amero sa nemohol žiadnym spôsobom skontaktovať, a preto ani nedošlo k prevzatiu
budovy, resp. vecí, ktoré sa v priestoroch čerpacej stanice nachádzali, napriek tomu urobil opatrenie
formou spísania notárskej zápisnice, ktorému predchádzala inventúra a všetky veci, ktoré patrili
pôvodnému vlastníkovi, uskladnil na jeho náklady vo svojich firemných priestoroch s tým, že ktorákoľvek

osoba je oprávnená kedykoľvek tieto veci si prevziať po preukázaní vlastníckeho vzťahu.

Podľa obžaloby Okresnej prokuratúry Ružomberok obžalovaný najmenej od 20.09.2017, kedy sa mal
preukázateľne dozvedieť o nájomnom vzťahu spoločnosti Normbenz Slovakia k predmetnej čerpacej
stanice, tejto spoločnosti bránil v užívaní nehnuteľnosti spôsobom popísaným v skutkovej vete obžaloby.

Súd podotýka, že aktuálne čerpacia stanica je zrekonštruovaná, minimálne v skúšobnej prevádzke a je
prevádzkovaná pod značkou VOMS.
V tejto súvislosti (pri hodnotení zavinenia, pohnútky) nemožno obísť práve vyššie uvádzanú skutočnosť,
ktoroujeprávevýpoveďznájomnejzmluvyzodňa13.09.2017,ktorýurobilpôvodnývlastník-spoločnosť
Amero, s.r.o. voči nájomcovi.

Prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru je úmyselným
trestným činoma na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa vyžaduje naplnenie všetkých znakov skutkovej
podstaty tohto prečinu. Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel, pričom bude stačiť aj úmysel
eventuálny.

Zabránenie v užívaní nebytového priestoru treba považovať akékoľvek neoprávnené a podstatné
rušenie výkonu užívacieho práva oprávnenej osoby. Oprávnenou osobou je predovšetkým vlastník
nebytového priestoru, pokiaľ je zároveň užívateľom. Ďalej je oprávnenou osobou nájomca alebo
podnájomník nebytového priestoru, ktorý je vec oprávnený užívať spôsobom ustanoveným v zmluve; ak

nebolo dohodnuté inak, primerane povahe a určeniu veci.

Pri tomto úmyselnom trestnom čine je zavinenie dané, ak páchateľ:
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Zavinením sa rozumie psychický vzťah páchateľa ku skutočnostiam tvoriaci trestný čin, pričom tvorí
obligatórnu zložku subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu. Zavinenie je podstatnou

náležitosťou trestnej zodpovednosti, čím je vyjadrená zásada, že bez zavinenia niet trestného činu.
Zavinenie je vybudované na dvoch zložkách:
a) vedomostnej (intelektuálnej, tiež nazývanej zložka poznania),
b) vôľovej.

Podľa stupňa naplnenia vôľovej zložky sa úmysel rozlišuje na priamy (dolus directus) a nepriamy (dolus
eventualys).Vedomostnázložkajevobidvochprípadochrovnaká.Vedomostnáivôľovázložkazavinenia
sa musia vzťahovať na skutočnosti požadované skutkovou podstatou trestného činu (skutočnosti
zodpovedajúce znakom uvedeným v zákone). Musia tak zahrňovať nielen porušenie a ohrozenie
záujmov chránených Trestným zákonom (objekt trestného činu), ale aj spôsob, akým bol trestný čin

spáchaný, i ostatné náležitosti predpokladané príslušným ustanovením osobitnej časti (objektívna
stránka trestného činu). Pokiaľ sa zavinenie na niektorú z týchto skutočností nevzťahuje, potom chýba
subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu a je vylúčená trestná zodpovednosť.Základným predpokladom pre postup orgánov činných v trestnom konaní, ako aj pre súd je zistenie, že
konkrétna osoba sa dopustila protiprávneho činu, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.
Protiprávnosť činu sa posudzuje v súvislosti s okolnosťami vylučujúcimi protiprávnosť (krajná núdza,

nutná obrana atď.).

Pojmom znaky uvedené v tomto zákone sa rozumejú znaky objektívnej a subjektívnej povahy, ktoré
tvoria tzv. skutkovú podstatu trestného činu (súhrn znakov, ktoré charakterizujú ľudské konanie, i jeho
následok ako trestný čin), pričom všetky sú rovnako nevyhnutné a rovnocenné.

Z hľadiska obsahu každá skutková podstata trestného činu vyjadruje všetky podstatné znaky a črty
nevyhnutné na posúdenie, či konkrétny spáchaný skutok možno pokladať za trestný čin. Ide o súhrn
znakov možných ľudských aktivít, ktorých splnením vzniká trestná zodpovednosť. Znaky trestných činov
uvedených v Trestnom zákone vyjadrujú možnosť vzniku takto kvalifikovaných skutkov (predvídanie
možnosti ich vzniku), ako aj nevyhnutnosť podradiť ich pod príslušné skutkové podstaty trestných činov a

použiťprávnenásledkyuvedenévTrestnomzákone.Súhrnpodstatnýchznakovjednotlivýchskutkových
podstát trestných činov odráža konkrétny skutok určitej kvantity a kvality. Trestná zodpovednosť vzniká
na základe existencie spáchaného skutku, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Okrem obligatórnych znakov skutkovej podstaty trestného činu, ktorými sú objekt (záujem, hodnota,

či spoločenský vzťah chránený trestným právom), objektívna stránka (konanie vrátane opomenutia,
následok a príčinná súvislosť medzi konaním a následkom), subjekt (páchateľ) a subjektívna stránka
(zavinenie, niekedy aj pohnútka - motív), sa na vyvodenie trestnej zodpovednosti pri prečine vyžaduje
aj naplnenie tzv. materiálneho korektívu, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 10 ods. 2 Trestného zákona
- nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsobom vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol

čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Materiálny korektív
predstavuje výnimku z formálneho chápania kategórie trestných činov. Jednou z podmienok, ktorá musí
byť splnená na to, aby určité protiprávne konanie (skutok) mohlo byť kvalifikované ako konkrétny prečin,
je v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona aj pozitívny záver o tom, že závažnosť konania, ktoré inak z
formálneho hľadiska napĺňa znaky skutkovej podstaty nejakého prečinu, je vyššia ako nepatrná. Stupeň

závažnosti činu má zásadný význam pre rozhodnutie o základnej otázke trestného konania (otázka viny
a trestu).

Na posúdenie závažnosti určitého protispoločenského konania majú vplyv a závažnosť prečinu určujú
nasledovné skutočnosti:

a) spôsob vykonania činu a jeho následky,
b) okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný (pôjde najmä o poľahčujúce a priťažujúce okolnosti),
c) miera zavinenia a pohnútka páchateľa.

Kritéria, pomocou ktorých sa určuje závažnosť prečinov, sa týkajú konania a následku (t.j. objektívnej

stránky) a miery zavinenia, prípadne pohnútky (t.j. subjektívnej stránky), sú také rôzne a premenlivé, že
pomocou nich možno v konkrétnom prípade dostatočne rozlíšiť stupeň závažnosti spáchaného prečinu,
resp. činu vykazujúceho znaky prečinu. Uvedené kritéria pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale v ich
súhrnne, bez toho, aby niektoré boli preceňované na úkor iných. Závažnosť určitého protispoločenského
konania býva spravidla deliacou čiarou medzi trestným činom a priestupkom.

Trestný čin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa§ 218
ods. 2 Trestného zákona je prečinom (sadzba až na jeden rok). V zásade sa predpokladá, že čin, ktorý
vykazuje znaky uvedené v osobitnej časti Trestného zákona, je aj protiprávny. Pokiaľ však ide o prečiny,
kde na vyvodenie trestnej zodpovednosti je tiež nevyhnutné, aby závažnosť tohto protiprávneho činu

bola vyššia ako nepatrná. Ak nie je naplnený aj tento materiálny korektív, nepôjde o prečin, a preto
vyvodenie trestnej zodpovednosti voči páchateľovi nie je možné.

V zásade platí, či už občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah mal vlastný právny rámec určený
v ustanoveniami Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Ak konanie fyzickej osoby

v priebehu dotknutých udalostí dôjde k naplneniu zákonných znakov trestného činu, je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní a následne súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom
podľa Trestného poriadku, aplikujúc pri tom príslušné ustanovenia Trestného zákona, ktorých skutková
podstata bola protiprávnym konaním obžalovaného naplnená.Konajúci súd si je vedomý subsidiárneho postavenia trestného práva ako právneho odvetvia, ktoré
nastupuje ako ultima ratio (posledná a krajná možnosť) pri vzťahoch chránených inými právnymi

odvetviami.Úlohoutrestnéhoprávajevtomtosmerepostihovaťosoby,ktorýchkonaním(neoprávneným
zásahom) je trestnou normou chránený záujem natoľko poškodený (ohrozený), že právne prostriedky
iných právnych odvetví a ochranu tohto záujmu nepostačujú. Aj z tohto pohľadu je preto potrebné
vždy skúmať nielen následok konania (spôsobenú škodu), ale aj intenzitu, charakter a pohnútku konania
dotknutej osoby. Práve pravidlo ultima ratio možno uplatniť pri prečinoch prostredníctvom materiálneho

korektívu v rozsahu § 10 ods. 2 Trestného zákona tak, ako to súd uviedol vyššie.

Podľa názoru súdu základ skutkového deja popísaného v obžalobe sa stal, avšak ide o obchodnoprávny
vzťah medzi novým vlastníkom, v mene ktorého vystupuje obž. T., nájomcom a prenajímateľom -
spoločnosťou Normbenz Slovakia, s.r.o.

Nebola preukázaná vedomosť obžalovaného o existencii nájomného vzťahu v čase uzatvárania kúpnej
zmluvy; v okamihu, keď sa mal dozvedieť preukázateľne o nájomnom vzťahu, bol tento nájomný
vzťah ukončený jednostrannou výpoveďou pôvodným vlastníkom. Minimálne v tomto rozsahu chýba
u obžalovaného vedomostná zložka zavinenia. Zo situácie, keď nový vlastník vyzval pôvodného
vlastníka na vypratanie a odovzdanie priestorov čerpacej stanice, vyplynulo následné konanie

obžalovaného, ktorý urobil kroky smerujúce k nadobudnutiu vlastníckeho práva a možnosti vykonávať
svoju podnikateľskú činnosť.

Konanie pôvodného vlastníka, ako aj následné konanie obžalovaného ako majiteľa spoločnosti VOMS
je však možné riešiť v inom konaní, a to či už formou podania žaloby o neplatnosť výpovede, resp. o

určenie, že nájomný vzťah trvá.

S prihliadnutím na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona a zásadu ultima ratio súd potom
obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho vyhlásenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie má odkladný účinok. (§306/2)
Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech

obžalovaného (§ 308/1,2). V neprospech obžalovaného môže odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§
308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len v jeho prospech
(§308/2)
- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obž., opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony
alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti
jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli ( § 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 305/1). Ak je poškodený právnická osoba, odvolanie môže podať
len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci ( § 307/1d), (§ 45/1)
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.