Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. október 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 15Er/431/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711209057
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Berníková
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8711209057.2

Uznesenie
Okresný súd Poprad v exekučnej veci oprávneného Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, pobočka
Poprad, 1. mája 4053/24, IČO 30807484 proti povinnému GRAFOL Trade, s.r.o., so sídlom Svit,
Mlynská 16, IČO 44122004 o vymoženie 479,59 eur s prísl. vedenou súdnym exekútorom Mgr. Martinom
Petruškom, Exekútorský úrad Humenné, Kukorelliho 1505/50, Humenné takto

r o z h o d o l :

Exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Martinovi Petruškovi trovy exekúcie vo výške
48,95 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Doručením návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným súdnemu exekútorovi dňa 24.06.2011 sa
začalo exekučné konanie proti povinnému o vymoženie 479,59 eur s prísl. na základe exekučných
titulov rozhodnutia oprávneného č. 700-3010217411-GC04/11 zo dňa 17.03.2011. Súd vydal súdnemu
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 057559* dňa 29.07.2011.

Dňa 04.08.2014 súdny exekútor predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a súčasne predložil exekučný spis Ex 1829/2011.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Súd mal preukázané, že povinný nie je vlastníkom žiadneho nehnuteľného ani hnuteľného majetku, ani
iného práva, na ktoré by bolo možné viesť exekúciu. Povinný nevlastní motorové vozidlo, exekučné
príkazy do bánk boli neúspešné, povinný na účtoch nemá žiadne peňažné prostriedky. Povinný bol
vedený ako zamestnávateľ do konca roku 2013, kedy evidoval dvoch zamestnancov. Celkový dlh
povinného voči Sociálnej poisťovni je 14.954,01 eur a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s.
5.173,22 eur. Súdny exekútor vedie voči povinnému celkovo 20 exekučných konaní a ani v jednom
nie je evidovaná žiadna úhrada. Osobným šetrením súdneho exekútora v mieste sídla povinného bolo
zistené, že povinný nevykonáva činnosť už jeden rok, má dlh na nájomnom za priestory na podnikanie
vo výške 24.000,- eur a stroje, na ktorých vyrábali fólie, vzala banka, keďže boli na leasing. Na
základe týchto skutočností má súd jednoznačne preukázané, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie. Exekučné konanie nebolo nikdy koncipované zo strany zákonodarcu ako konanie
trvajúce neobmedzenú dobu, z tohto dôvodu boli stanovené aj dôvody zastavenia exekúcie v prípade
jej neúspešnosti. Aj keď priebeh exekúcie je v prvom rade závislý od požiadaviek oprávneného, táto
vôľa oprávneného je korigovaná aj požiadavkou, aby povinný nebol nadmerne zaťažený exekúciou.
Preto súd pri rozhodovaní o zastavení exekúcie nemôže brať do úvahy výlučne stanovisko oprávneného,

ale musí prihliadať na všetko okolnosti prípadu, a ak sú tu splnené podmienky upravené zákonom,
exekúciu zastaviť bez ohľadu na názor oprávneného. V danom prípade súdny exekútor vykonal šetrenie
majetkových pomerov v dostatočnom rozsahu, pričom za celé obdobie nedošlo k zmene majetkových
pomerov povinného. Súd má za to, že všetky zistené skutočnosti o povinnom dostatočne preukazujú jeho
aktuálnu nemajetnosť a rovnako preukazujú, že v tomto prípade nie je reálna zmena pomerov na strane
povinného, keďže tento nevykonáva už od novembra 2013 žiadnu činnosť, nemá žiadne iné prevádzky.
Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ktorý sa v
zmysle § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku vzťahuje aj na exekučné konanie a podľa ktorého je
pre rozhodnutie súdu rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Preto súd aj pri rozhodovaní o zastavení
exekučného konania prihliada na aktuálne výsledky šetrenie majetkových pomerov povinného. Pre
rozhodnutie súdu preto nemôže byť základom hypotetická zmena majetkových pomerov povinného. Aby
súd nepristúpil na zastavenie exekúcie, hoci povinný je v danom čase nemajetný, je potrebné, aby tu
existoval skutočný predpoklad zmeny pomerov na strane povinného. Vzhľadom na tieto skutočnosti a
v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil. Súd zároveň poznamenáva, že rozhodnutie
súdu o zastavení exekúcie nezakladá prekážku res iudicatae pre začatie konania o novom návrhu na
vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného titulu. Vzhľadom
na tieto skutočnosti a v súlade s cit. zákonnou úpravou súd exekúciu zastavil.

O náhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku
v platnom znení, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. S prihliadnutím k tomuto zákonnému ustanoveniu a návrhu
súdneho exekútora, súd uložil oprávnenému uhradiť trovy exekúcie vyčíslené v súlade s príslušnými
ustanoveniami vyhlášky MS SR š. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhl. 288/1995 Z.z.“).

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku účinného od 01.01.2012 za výkon exekučnej činnosti
podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a
náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo
ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.

Podľa § 22 vyhl. 288/1995 Z.z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Z uplatnených trov súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu v minimálnej stanovenej výške
33,19 eur + 20 % DPH, t. j. 39,83 eur. Z titulu hotových výdavkov súd priznal exekútorovi náhradu za
poštovné vo výške 7,60 eur + 20 % DPH t.j. 9,12 eur.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu hotových výdavkov - poštovného za doručenie
žiadosti o udelenie poverenia vo výške 1,40 eur, doručenia príkazu na začatie exekúcie bankám 1,40
eur, doručenie exekučných príkazov bankám 1,40 eur. Z obsahu spisu Ex 1829/2011 súd zistil, že
zásielka so žiadosťou o vydanie poverenia sa týkala niekoľkých exekučných konaní, teda obsahom
zásielky boli žiadosti v ďalších 29 veciach. Obdobne pri doručovaní príkazu na začatie exekúcie a
exekučného príkazu bankám. Súdny exekútor má teda nárok v konkrétnej exekúcii len na pomernú časť
poštovného. Súdny exekútor si však vyúčtoval plnú cenu poštovného, ako keby doručoval len listiny
týkajúce sa predmetnej veci. Priznaním plnej ceny poštovného by sa na oprávneného v predmetnej
exekúcii preniesla povinnosť platiť poštovné za úkony, ktoré sa týkajú aj iných exekučných konaní. Súd
nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú náhradu za poštovné vynaložené na odblokovanie účtov,
vyžiadanie právoplatnosti a na vrátenie poverenia súdu po skončení exekúcie uplatnené vo výške 4,20
eur. Súd má za to, že tieto úkony nie sú úkonmi účelnými na vymáhanie pohľadávky oprávneného.
Vrátenie poverenia súdu je len úkon, ktorým si súdny exekútor plní svoju povinnosť v zmysle § 60
Exekučného poriadku vrátiť súdu poverenie, na základe ktorého bol oprávnený vykonávať exekúciu. Z
tohto dôvodu nepatrí súdnemu exekútorovi za tento úkon ani odmena a ani náhrada hotových výdavkov,
pretože podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku má súdny exekútor nárok len na náhradu trov

potrebných na účelné vymáhanie nároku. Vyžiadanie právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie
je úkonom potrebným len pre ďalšiu vlastnú činnosť súdneho exekútora, pokiaľ ide o uhradenie jeho
trov. Oprávnený disponuje vlastným vyhotovením uznesenia, a teda pri zisťovaní právoplatnosti nie je
odkázaný na činnosť súdneho exekútora, Súd má za to, že vyžiadanie právoplatnosti je činnosť, ktorou
exekútor pre štádium konania, v ktorom sa stáva účastníkom, realizuje svoje právo na náhradu jeho trov
a vyžadovať za túto činnosť od oprávneného náhradu hotových výdavkov, poštovného, nie je dôvodné.
Rovnako úkon odblokovanie účtu nie je úkonom smerujúcim k účelnému vymáhaniu pohľadávky, ale je
úkonom, ktorým sa už po vymožení pohľadávky resp. po zastavení exekúcie dáva na vedomie banke
ukončenie exekúcie.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov uplatnených vo výške 10,- eur
vynaložených na kancelársky materiál. Podľa ustanovenia § 25 vyhl. 288/1995 Z.z. je v odmene
súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou
činnosťou. Podľa názoru súdu aj náhrada hotových výdavkov vynaložených na administratívne práce je
tým zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z. má na mysli
hotové výdavky vynaložené s vykonávaním exekučnej činnosti t.j. s úkonmi smerujúcimi k vymoženiu
pohľadávky priznanej exekučným titulom. Výdavky na kancelárske potreby však nemožno za takéto
považovať, sú to potreby na vykonávanie kancelárskej - administratívnej činnosti súdneho exekútora a
preto na ich náhradu nemožno aplikovať ustanovenie § 22 ods. 1 vyhl. 288/1995 Z.z., ale ako je uvedené
vyššie ich náhradu je potrebné spojiť s odmenou súdneho exekútora.

Na základe vyššie uvedeného súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie súdnemu
exekútorovi v celkovej výške 48,95 eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.