Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/130/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3218010053
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3218010053.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa

Janíka a JUDr. Michala Antalu, v trestnej veci proti obžalovanému U. D., nar. XX.XX.XXXX na Q., B.,
toho času prechodne bytom v I. nad I., J. cesta XXXX/XX, okres I. nad I., štátnemu občanovi Q., t. č. na
slobode, pre trestný čin prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a iné, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. októbra 2018 pod sp.
zn. 0T/7/2018, na verejnom zasadnutí konanom v Trenčíne dňa 22. októbra 2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. d), odsek 3 Tr. poriadku sa v napadnutom rozsudku z r u
š u j e výrok o uloženom treste vyhostenia.

Ostatné výroky týmto zostávajú nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 09. októbra 2018 pod sp.
zn. 0T/7/2018 bol obžalovaný U. D., nar. XX.XX.XXXX uznaný za vinného zo spáchania trestného činu
prečinu výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona v jednočinnom
súbehu s trestným činom prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Tr. zákona na tom
skutkovom základe, že

dňa 20.03.2018 v čase okolo 21.00 hodine sa vo verejne prístupných priestoroch baru v polyfunkčnom
dome Nostalgia na Sládkovičovej ulici v Bánovciach nad Bebravou vyhrážal poškodenej A. G. tým
spôsobom, že ak mu nenaleje, tak jej podreže hrtan, pričom jej vulgárne nadával a následne rozbil
niekoľko sklených pohárov, čo u poškodenej vzbudilo dôvodnú obavu o jej život a zdravie.

Za to bol obžalovaný U. D. odsúdený podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona za použitia § 41 odsek 1 Tr.
zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 odsek 2 Tr. zákona na úhrnný trest odňatia

slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov, ktorého výkon mu bol podľa § 49 odsek 1 písm. a) a § 50
odsek 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu 3 (tri) roky. Podľa § 65 odsek 1, odsek 4
Tr. zákona bol obžalovanému uložený aj trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na 2 (dva) roky.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu ihneď po jeho vyhlásení podal
odvolanie obžalovaný, ktorý ho však do konania verejného zasadnutia odvolacieho súdu ani sám
ani prostredníctvom zvoleného obhajcu nijako neodôvodnil. Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu

prostredníctvom zvoleného obhajcu spresnil, že odvolanie smeruje proti všetkým výrokom napadnutého
rozsudku.Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu prokurátor krajskej prokuratúry právom konečného návrhu
navrhol odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu navrhol
napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a obžalovaného spod obžaloby oslobodiť, alternatívne
rozhodnúť o postúpenie veci príslušnému orgánu na prejednanie ako priestupok.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu právom konečného návrhu uviedol, že je nevinný

a že sa v celom rozsahu stotožňuje s návrhom svojho obhajcu, ktorý predniesol právom konečného
návrhu.

Podľa § 317 odseku 1 Tr. poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odseku 1
Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odseku 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť

postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odseku 1 Tr. poriadku.

Krajský súd ako odvolací súd preskúmal z podnetu podaného odvolania obžalovaným napadnutý
rozsudok v intenciách § 317 odseku 1 Tr. poriadku, pričom zistil, že súd prvého stupňa vo vzťahu k

rozhodovaniu o vine, v záujme náležitého zistenia skutkového stavu veci vykonal všetky dostupné a
potrebné dôkazy, ktoré správne vyhodnotil zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak,
ako mu ukladajú ustanovenia § 2 odseku 12 Tr. poriadku a na základe toho dospel k
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom, ktoré v súlade s ustanovením 168

odseku 1 Tr. poriadku aj podrobne a vecne správne v napadnutom rozsudku odôvodnil. So
zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré na seba
nadväzujú, navzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a
správnosti skutkových zistení, ale i záverov okresného súdu vo vzťahu k právnemu posúdeniu konania
obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu, že poprel, že by sa poškodenej akokoľvek vyhrážal, je

usvedčovaný zo spáchania žalovaného skutku nielen svedeckou výpoveďou poškodenej A. G., ale tiež
výpoveďou priameho svedka A. L. a podporne aj zabezpečenými relevantnými listinnými
dôkazmi. Preto odvolacie námietky obžalovaného v tomto smere odvolací súd nepovažoval za dôvodné
a akceptovateľné. Ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti skutkových zistení prvostupňového
súdu a v plnej miere sa plne stotožnil s hodnotením vykonaných dôkazov tak, ako to

vyjadril prvostupňový súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, pričom odvolací súd v tomto smere
v celom rozsahu odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o právne posúdenie konania obžalovaného aj tu súd prvého stupňa taktiež postupoval v
súlade so zákonom, keď konanie obžalovaného kvalifikoval ako jednočinný súbeh prečinu výtržníctva

podľa § 364 odsek 1 písm. a) Tr. zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek
1 Tr. zákona. Obžalovaný svojim konaním súčasne naplnil všetky zákonné formálne znaky oboch
stíhaných a žalovaných predmetných prečinov. Obžalovaný z hľadiska veku spĺňal podmienky trestnej
zodpovednosti ako dospelý páchateľ trestného činu a v konaní neboli zistené žiadne relevantné
skutočnosti, ktoré by preukazovali, že obžalovaný bol v inkriminovanom čase nepríčetným, či konal v

zníženej príčetnosti. Naplnené boli aj objekty útokov oboch prečinov a splnená bola aj ich subjektívna
stránka, t. j. priamy úmysel (dolus directus). Z obsahu žalovaného skutku nepochybne vyplýva aj
naplnenieobjektívnychstránokobochpredmetnýchprečinov.Napokonuobochbolnaplnenýajpotrebný
materiálny korektív, u ktorého zákon vyžaduje jeho kumulatívne naplnenie spolu s formálnymi znakmi
oboch predmetných prečinov. Tu odvolací súd vzhľadom na snahu obžalovaného v rámci konečného

návrhujehoobhajcuo to,abyžalovanýskutokbolposudzovanýlenakopriestupokuvádza,ževzhľadom
na skutkové okolnosti (verbálny útok, zvýraznený fyzickým prejavom obžalovaného pod vplyvom požitia
alkoholických nápojov) aj s prihliadnutím na osobu obžalovaného, nebolo možné vysloviť záver o tom,
že stupeň nebezpečnosti konania obžalovaného nedosiahlo stupeň nepatrnosti. Práve naopak. Preto
odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s právnym posúdením žalovaného skutku prvostupňovým

súdom v napadnutom rozsudku aj s dôvodmi, ktoré viedli súd prvého stupňa k takýmto právnym záverom
náležite odôvodneným v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku.Pri ukladaní trestu prvostupňový súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34
odseku 1 až 4 Tr. zákona dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a

možnosti nápravy. O osobe obžalovaného bolo zistené, že vyjmúc jedného spáchaného priestupku v
cestnejpremávkenaúzemíSlovenskejrepubliky,obžalovanýviedolriadnyživot.Prvostupňovýsúdpreto
správne obžalovanému priznal jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, na druhej
strane tiež správne poukázal na to, že obžalovanému priťažovalo spáchanie dvoch trestných činov podľa
§ 37 písm. h) Tr. zákona, čím u obžalovaného vznikol vyrovnaný počet poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností a súd prvého stupňa potom správne obžalovanému ukladal úhrnný trest odňatia
slobody podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Tr. zákona, t. j. podľa zbiehajúcej sa najprísnejšej
skutkovej podstaty trestného činu, t. j. podľa § 364 odsek 1 Tr. zákona. Súdom prvého stupňa uložený
výchovný trest odňatia slobody, t. j. nespojený s jeho bezprostredným výkonom, v dolnej polovici
zákonnej trestnej sadzby (0 rok až 3 roky), s určením primeranej skúšobnej doby v strede zákonného
rozpätia (1 až 5 rokov) na 3 roky, je trestom primeraným a zákonným, a to i z hľadiska očakávaného

účelu trestu podľa § 34 Tr. zákona, t. j. dosiahnutia individuálno-preventívneho a s ním spojeného
generálno-preventívneho účinku. Takto uložený trest obžalovanému je dostatočným na zabránenie
ďalšej protiprávnej činnosti obžalovanému, dostatočnou výstrahou pre potencionálnych páchateľov
trestných činov a uložený trest v napadnutom rozsudku vyjadruje aj primerané morálne odsúdenie
obžalovanéhospoločnosťou.Pokiaľideouloženýtrestvyhosteniaobžalovanémusúdomprvéhostupňa,

odvolací súd zistil, že obžalovaný je cudzím štátnym príslušníkom, príslušníkom Ukrajinskej republiky,
avšak s dlhodobým povolením pobytu na území Slovenskej republiky, kde vyvíja podnikateľskú činnosť
v stavebníctve, pričom neexistujú poznatky o tom, že by sa obžalovaný až na posudzovanú trestnú
činnosť dopúšťal iného protiprávneho konania v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky a že
by jeho prítomnosťou bola Slovenská republika, resp. boli občania Slovenskej republiky bezprostredne

v ohrození. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval uložený trest vyhostenia súdom prvého
stupňa za nevyhnutný a opodstatnený, keďže nezistil také skutočnosti, že by jeho uloženie vyžadovala
do budúcna bezpečnosť osôb alebo majetku, alebo iný verejný záujem, tak ako to predpokladá
ustanovenie § 65 Tr.zák. Preto odvolací súd na podklade odvolania obžalovaného podľa § 321 odsek 1
písm. d), odsek 3 Tr. zákona zrušil výrok o uloženom treste vyhostenia obžalovanému s tým, že ostatné

výroky napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa tým zostávajú nedotknuté.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.