Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, December 13, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Obdo/73/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213205892
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hullová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1213205892.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ E. G., narodeného XX. C. XXXX, J. XXX XX T.
XXX a 2/ W. G., narodenej XX. I. XXXX, J. XXX XX D. XX, obaja zastúpení advokátom JUDr. Ľubomírom
Šablicom, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému Bytové družstvo Vlčie Hrdlo,
so sídlom Vlčie hrdlo 63, 821 07 Bratislava, IČO: 35 859 831, zastúpenému advokátkou JUDr. Katarínou
Juričkovou, so sídlom Drieňová 14, 821 01 Bratislava, za účasti intervenientov na strane žalovaného: G..

C. P., nar. X. I. XXXX, bytom XXX XX T. XXX, zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876, G. T., narodeného X. L. XXXX, naposledy bytom
C.. J. XX, XXX XX X., ktorý zomrel dňa X. I. XXXX vo X. a T. E., narodeného XX. D. XXXX, bytom Š. XXX/
XX, XXX XX J., o určenie neplatnosti uznesení členskej schôdze družstva, o dovolaní intervenientky G..
C. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Cob/228/2017-472 z 1. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie o d m i e t a .

II. Žalobcovia 1/ a 2/ m a j ú proti intervenientke G. C. P. n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) ako členovia Bytového družstva Vlčie hrdlo sa žalobou
podanou na Okresný súd Bratislava II domáhali určenia, že uznesenia č. 1 až 8, prijaté na neverejnej
členskej schôdzi žalovaného družstva dňa 7. januára 2013, sú neplatné. Dňa 12. decembra 2016 bolo

Okresnému súdu Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) doručené elektronické podanie odvolaných
členov predstavenstva Bytového družstva Vlčie hrdlo (k ich odvolaniu malo dôjsť na členskej schôdzi
družstva dňa 14.06.2016 - poznámka dovolacieho súdu), ktorým oznámili svoj vstup do konania ako
intervenienti na strane žalovaného. Na odôvodnenie uviedli, že majú právny záujem na výsledku sporu,
pretože v inom spore, ktorý sa viedol na tom istom súde pod sp. zn. 22Cb/71/2013 bolo preukázané, že
sú oprávnenými štatutármi Bytového družstva Vlčie hrdlo, ktorú skutočnosť chcú preukázať aj v aktuálne

vedenom konaní. Keďže žalobcovia ani žalovaný so vstupom týchto osôb do konania nesúhlasili, súd
prvej inštancie podľa ust. § 83 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) rozhodoval, či je vstup
intervenientov do konania prípustný. Uznesením č. k. 22Cb/70/2013-347 z 22. februára 2017 Okresný
súd Bratislava II rozhodol tak, že pripúšťa vstup G.. C. P., G. T. a T. E. do konania ako intervenientov
na strane žalovaného. Následne dňa 24. apríla 2017 súd prvej inštancie vyhlásil rozsudok pre uznanie,
proti ktorému intervenienti podali odvolanie.

2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ,,odvolací súd“) uznesením č.
k. 4Cob/228/2017-472 z 1. februára 2018 odvolanie intervenientov proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 22Cb/70/2013-364 z 24. apríla 2017 odmietol ako odvolanie podané neoprávnenými
osobami. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že podľa ust. § 360 ods. 1, 2 CSP odvolanie môže
podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V ostatných

prípadoch môže intervenient podať odvolanie len so súhlasom strany podľa § 359. O nerozlučné
procesné spoločenstvo ide všade tam, kde sa účinok a dôsledok rozsudku vzťahuje na všetkýchúčastníkov (spoločníkov), teda tam, kde podľa hmotného práva je právo alebo povinnosť, o ktoré v
konaní ide, nedeliteľnej povahy. Naproti tomu v prípadoch samostatného procesného spoločenstva sa
aplikuje všeobecný procesný režim intervencie, a teda sa vyžaduje súhlas strany, na ktorej intervenient

vystupuje. V posudzovanom prípade intervenienti netvoria so žalovaným nerozlučné spoločenstvo, v
konaní o určenie neplatnosti členskej schôdze družstva je pasívne vecne legitimovaný len žalovaný a
rozhodnutie sa vzťahuje len na tohto účastníka. Na základe zistenia, že intervenientom nebol žalovaným
udelený súhlas na podanie odvolania proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd
odvolanie intervenientov podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenými

osobami. V závere rozhodnutia odvolací súd poukázal na to, že intervenienti G.. C. P. a T. E. vzali
odvolanie späť, pričom uviedli aj to, že G. T. zomrel.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie intervenientka G.. C. P. (ďalej aj „dovolateľka“).
Súdom oboch inštancií vytýkala, že nesprávne posúdili procesné spoločenstvo žalovaného a
intervenientov vystupujúcich na jeho strane ako samostatné spoločenstvo. Vychádzajúc z uvedeného

nesprávneho právneho posúdenia veci sa potom súdy dopustili závažných procesných pochybení, a
to tak v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní, keď (na súde prvej inštancie)
došlo k uznaniu nároku žalobcov žalovaným bez súhlasu intervenientov a v odvolacom konaní bolo
intervenientom znemožnené uplatniť odvolanie ako riadny opravný prostriedok. Namietala tiež, že za
žalovaného v spore nekonali oprávnené osoby, o čom mali súdy vedomosť vzhľadom na im známe

súdne rozhodnutia (uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Cob/2012/2013-164 z 26. augusta
2013 a rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/71/2013-405 z 2. novembra 2015).

4. Za nesprávny označila dovolateľka záver odvolacieho súdu, že rozhodnutie súdu, vydané v spore
o určenie neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva, sa vzťahuje len na žalované družstvo.

Zdôraznila, že v posudzovanom prípade sa jedná o výnimku zo zásady subjektívnej záväznosti súdneho
rozhodnutia, resp. o rozsudok s tzv. rozšírenou záväznosťou. Takýto rozsudok je záväzný aj pre tretiu
osobu, ktorá je so stranami sporu v hmotnoprávnom vzťahu, ktorý je predmetom sporu. Dovolateľka
v tejto súvislosti poukázala na komentár k Civilnému sporovému poriadku autorov Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., ktorý vydalo Nakladatelství C. H. Beck v roku

2016, kde na strane 275 sa uvádza, že rozšírená záväznosť rozsudku sa okrem iných (napr. rozsudkov
o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným alebo
akciovej spoločnosti) vzťahuje aj na rozsudok o určení neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva
(§ 242 a § 260 Obchodného zákonníka), ktorý je záväzný pre každého (§ 131 ods. 5 Obchodného
zákonníka). Na strane 279 citovaného komentára sa tiež uvádza, že intervenient a strana, ktorú v spore

podporuje, tvoria nerozlučné spoločenstvo (§ 84 a § 77 CSP), ak bude rozsudok v intervenovanom
spore pre intervenienta záväzný. Podľa názoru dovolateľky je zrejmé, že v predmetnom spore bude
rozsudok záväzný pre intervenientov, preto je nesprávny záver odvolacieho súdu, že intervenienti so
žalovaným netvoria nerozlučné spoločenstvo. Z ustanovenia § 360 CSP vyplýva, že intervenient, ktorý
tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo podľa § 77, má samostatné právo podať odvolanie, a to bez

akejkoľvek ďalšej podmienky. Ak intervenient odvolanie podá a strana ho nepodá (ako tomu bolo aj
v posudzovanom prípade), bude odvolanie vyvolávať účinky aj voči strane, s ktorou intervenient tvorí
nerozlučné spoločenstvo. Keďže podanie odvolania nie je zaradené medzi procesné úkony v zmysle
ust. § 77 ods. 2 CSP, na ktorých účinnosť sa vyžaduje súhlas všetkých spoločníkov, ak odvolanie podá
intervenient, nemôže rozhodnutie nadobudnúť právoplatnosť voči žiadnemu spoločníkovi. Vzhľadom k

tomu, že úkony jedného subjektu nerozlučného spoločenstva v zásade zaväzujú každý ďalší subjekt,
ktorý je členom tohto spoločenstva, mal sa odvolací súd odvolaním intervenientov riadne zaoberať, a
nie ho odmietnuť z dôvodu, že bolo podané neoprávnenými osobami, resp. bez súhlasu žalovaného.

5. Ďalej dovolateľka poukázala na to, že aj keby bol záver odvolacieho súdu o charaktere procesného

spoločenstva žalovaného a intervenientov správny, mal odvolací súd postupovať podľa ust. § 373 ods.
1 CSP a vyzvať na doplnenie odvolania o súhlas žalovanej strany, keďže ide o odstrániteľnú vadu
podania. Ako predsedníčka predstavenstva žalovaného družstva je jedinou oprávnenou osobou na
odstránenie tohto nedostatku, a teda by súhlas de facto udelila sama sebe. Zdôraznila, že na základe
uznesení č. 1 - 8, prijatých dňa 7. januára 2013 na neverejnej členskej schôdzi Bytového družstva Vlčie

hrdlo (ďalej aj „predmetné uznesenia“), bola zvolená do pozície predsedníčky predstavenstva, pán E.
bol zvolený do pozície podpredsedu predstavenstva a pán T. do pozície člena predstavenstva. Vo
svojich písomných podaniach adresovaných súdom oboch inštancií dovolateľka viackrát odkazovala na
iné súdne konania, týkajúce sa predmetných uznesení, v ktorých bolo rozhodnuté v jej prospech. Vprípade konania vedeného na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 22Cb/71/2013 sa podľa názoru
dovolateľky jedná dokonca o prekážku rozhodnutej veci. Z predmetných uznesení vyplýva, že pani P.,
pán E. a pán T. mali v súdnom konaní vystupovať ako účastníci konania a nemalo im byť „pripísané“,

resp. dovolené sa zúčastňovať v súdnom konaní len ako intervenienti na strane žalovaného. Zároveň
nemohlo dôjsť ani k uznaniu nároku prostredníctvom vyhlásenia žalovaného, pretože za neho nekonala
oprávnená osoba. K údajnému späťvzatiu odvolania, o ktorom sa zmieňuje odvolací súd v bode 9
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia,dovolateľkauviedla,žek nemunikdynedošloapodpisuvedený
na tomto podvodnom dokumente nie je jej podpisom.

6. S poukazom na to, že dovolanie je prípustné podľa ust. § 420 písm. c/, d/ a f/ CSP, ako aj podľa
ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, dovolateľka žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a priznal jej nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Zároveň navrhla odložiť
právoplatnosťdovolanímnapadnutéhorozhodnutiapodľaust.§444ods.2CSPargumentujúctým,žeza
žalovaného konali neoprávnené osoby, v dôsledku čoho je platnosť uznania nároku žalobcov minimálne

spochybnená, a súčasne existuje hrozba vzniku nenapraviteľnej, resp. ťažko napraviteľnej ujmy, ak by
sa týmto neoprávneným osobám naďalej umožnilo konať v mene žalovaného.

7. K dovolaniu intervenientky G.. C. P. sa vyjadrili žalobcovia, ktorí ho navrhli odmietnuť ako neprípustné.
Návrh dovolateľky na odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého uznesenia označili za nedôvodný.

Poukázali na to, že dovolateľka prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje tak z ust. § 420 písm. c/, d/ a
f/ CSP, ako aj z ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, pričom Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení
sp. zn. 1VCdo/2/2017 z 19. apríla 2017 konštatoval, že kumulácia dôvodov prípustnosti dovolania v
zmysle § 420 CSP a § 421 CSP je neprípustná. Ďalej žalobcovia poukázali na to, že v konaní sa
domáhali určenia neplatnosti uznesení členskej schôdze Bytového družstva Vlčie hrdlo, ktoré boli prijaté

na jej neverejnom zasadnutí dňa 7. januára 2013, pričom súd prvej inštancie rozhodol vo veci samej
rozsudkom pre uznanie nároku (§ 282 CSP). V takomto konaní je podľa názoru žalobcov pasívne
vecne legitimované len žalované družstvo a len ono bude viazané výrokom súdu. Fyzické osoby, ktoré
vstúpili do konania ako intervenienti, nie sú nositeľmi práv a povinností v prípade úspechu v spore,
t. j. v prípade, ak súd vyhovie žalobe. Zdôraznili, že intervenienti svoj vstup do konania odôvodňovali

tým, že majú záujem preukázať, že sú platne zvolenými štatutárnymi orgánmi žalovaného na členskej
schôdzi družstva konanej 7. januára 2013, čo však nebolo predmetom tohto sporu. Aj keď tieto osoby
môžu mať postavenie intervenientov, nejde o nerozlučné spoločenstvo so žalovaným, preto prostriedky
procesného útoku alebo procesnej obrany uplatnené intervenientom vyžadujú súhlas strany, na ktorej
intervenient vystupuje, inak na ne súd neprihliada (§ 85 CSP). Ďalej žalobcovia poukázali aj na ust. §

425 CSP, podľa ktorého dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP.

8. Vyjadrenie k dovolaniu intervenientky G.. C. P. zaslal tiež žalovaný, a to prostredníctvom svojej právnej
zástupkyneadvokátkyJUDr.KatarínyJuričkovej,ktorúnazastupovaniežalovanéhovdovolacomkonaní

splnomocnili členovia predstavenstva žalovaného družstva I. G. (ako predseda predstavenstva) a E. G.
(ako člen predstavenstva). Žalovaný vo svojom vyjadrení nesúhlasil s tvrdením dovolateľky, že spolu so
žalovaným tvorí nerozlučné spoločenstvo podľa ust. § 77 CSP. Neobstojí ani argumentácia dovolateľky,
že rozsudok má rozšírenú záväznosť a na predmetnú vec sa majú aplikovať ustanovenia o obchodných
spoločnostiach, a to konkrétne § 131 a § 183 Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že ustanovenie §

260 Obchodného zákonníka umožňuje aplikovať na družstvo len ustanovenia § 56 až § 75 o obchodných
spoločnostiach, a to za predpokladu, že niektorá otázka nie je výslovne riešená ustanoveniami § 221
až § 259 o družstvách s tým, že ide len o primeranú aplikáciu. V prípade, keď intervenient netvorí
so žalovaným nerozlučné spoločenstvo, sú prostriedky procesného útoku alebo obrany intervenienta
účinné iba za predpokladu, že s nimi súhlasí strana, na ktorej intervenient vystupuje. V posudzovanom

prípade žalovaný taký súhlas k uplatneniu prostriedkov procesného útoku/obrany intervenientom nedal,
preto bolo odvolanie intervenientov potrebné odmietnuť ako podané neoprávnenými osobami.

9. K tvrdeniam dovolateľky, že pri uznávacom prejave za žalovaného nekonali oprávnené osoby,
žalovaný uviedol, že dovolateľka doposiaľ žiadnou listinou nepreukázala, že je oprávnenou členkou

predstavenstva Bytového družstva Vlčie hrdlo. Naproti tomu z právoplatných rozsudkov Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 6. októbra 2016, sp. zn. 25Cb/80/2013 a zo dňa 24. apríla 2017, sp. zn.
22Cb/70/2013, vyplýva, že menovaná nebola v roku 2011 platne zvolená do orgánov družstva, preto
nemohla v roku 2013 ako členka predstavenstva zvolať schôdzu družstva, na ktorej mala byť zvolená dopredstavenstva družstva. Zdôraznil, že aj keby súdy nerozhodli o neplatnom zvolení G.. C. P. do orgánov
družstva, jej 5-ročné funkčné obdobie by sa skončilo 7. januára 2018 (§ 246 Obchodného zákonníka).
Súdy však rozhodli o neplatnosti prijatých uznesení s účinkami ex tunc, t. j. akoby funkcia u dovolateľky

nikdy nevznikla. Aj podľa výpisu z obchodného registra žalovaného sú od 14. júna 2016 (t. j. aj v čase,
keď žalovaný urobil uznávací prejav) členmi predstavenstva I. G., E. G. a I.. C. X. a len tieto osoby sú
oprávnené konať za žalované družstvo. Pokiaľ dovolateľka v tejto súvislosti poukazovala na rozhodnutie
Okresného súdu Bratislava I vydané v konaní sp. zn. 22Cb/71/2013, žalovaný namietal, že súd v tomto
konaní rozhodol predčasne o skutočnostiach, ktoré nastali v roku 2013, avšak pre dané rozhodnutie bolo

potrebnénajskôrvyriešiťskutočnosti,ktorénastalivroku2011,oktorýchbolorozhodnutéažvkonanísp.
zn. 25Cb/80/2013. Rozhodnutie vydané v konaní sp. zn. 22Cb/71/2013 nemôže predstavovať prekážku
rozhodnutej veci, lebo sa konalo s inými účastníkmi a vo veci sa argumentovalo inými skutkovými
okolnosťami. Žalovaný ďalej vyjadril presvedčenie, že intervenienti vstúpili do sporu zo špekulatívnych
dôvodov, pričom ich záujem je protichodný so záujmom žalovaného, ktorý uznal dôvody podania žaloby
a má záujem o nápravu protiprávneho stavu. Naproti tomu konanie intervenientov (vrátane samotnej

dovolateľky) je motivované snahou robiť prieťahy a obštrukcie, aby nemuseli vrátiť nezákonne vyplatené
odmeny ako členovia predstavenstva za obdobie od 7. januára 2013. Na základe uvedeného žalovaný
navrhol dovolanie intervenientky G.. C. P. odmietnuť ako neprípustné a nedôvodné.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP), po zistení, že podanie intervenientky

spĺňa náležitosti dovolania v zmysle ust. § 428 CSP, ako aj podmienky podľa ust. § 429 CSP (zastúpenie
dovolateľky a spísanie dovolania advokátom) a bolo podané v lehote na podanie dovolania (§ 427 CSP),
následne skúmal, či ho podal subjekt oprávnený podať tento mimoriadny opravný prostriedok.

11. Podľa ust. § 425 CSP, dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

12. Podľa ust. § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný,
tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77.

13. Z citovaných ustanovení vyplýva, že intervenient je oprávnený podať dovolanie len v tom prípade,
ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo. Vychádzajúc z ustanovenia §
84 CSP, intervenient tvorí so stranou nerozlučné spoločenstvo vtedy, ak z osobitného predpisu vyplýva,
že rozsudok je pre intervenienta záväzný. Záväznosť rozsudku upravuje Civilný sporový poriadok v
ustanovení § 228 ods. 1, podľa ktorého výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých,

ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Citované
ustanovenie teda odkazuje na určité výnimky, kedy sa záväznosť rozsudku nevzťahuje len na sporové
strany, ale aj na iné subjekty, ktorými môžu byť tiež intervenienti. Jedná sa napríklad o situáciu uvedenú
v ust. § 228 ods. 2 CSP, podľa ktorého je výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k
nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti záväzný aj pre osobu, ktorej

sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď
v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. Ďalšie takéto situácie vyplývajú
z osobitných predpisov, napríklad zo zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov, podľa ktorého rozsudok o určení popretej pohľadávky je záväzný voči všetkým
účastníkom konkurzného konania (§ 32 ods. 15) alebo (ako uvádza aj dovolateľka) z Obchodného

zákonníka, podľa ktorého rozsudok o určení neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti
s ručením obmedzeným je záväzný pre každého (§ 131 ods. 5), pričom uvedené platí obdobne aj pre
akciovú spoločnosť (§ 183).

14. Podľa názoru dovolateľky (podporeného komentárom k Civilnému sporovému poriadku z

Nakladatelství C. H. Beck), sa aj v prípade rozsudku vydaného v konaní o určenie neplatnosti členskej
schôdze družstva, jedná o rozsudok s tzv. rozšírenou záväznosťou, teda taký, ktorý okrem sporových
strán (a ich právnych nástupcov) zaväzuje aj ďalšie subjekty, pričom v posudzovanom v prípade sa
má jednať o záväznosť rozsudku voči všetkým osobám, resp. voči každému. Uvedené má vyplývať
z ustanovení Obchodného zákonníka, konkrétne z § 242 v spojení s § 260. Ako však správne

poznamenal žalovaný, z ustanovenia § 260 Obchodného zákonníka (Použitie predpisov o obchodných
spoločnostiach) vyplýva len potreba podporne a primerane aplikovať na družstvo ustanovenia prvej
hlavy prvého dielu druhej časti Obchodného zákonníka, čo sú všeobecné ustanovenia o obchodných
spoločnostiach, čiže § 56 až § 75. Kým v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným takáto rozšírenázáväznosťrozsudkuvydanéhovsporeourčenieneplatnostiuzneseniavalnéhozhromaždeniaexplicitne
vyplýva z ustanovenia § 131 ods. 5 („právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné
pre každého“) a v prípade akciovej spoločnosti z ustanovenia § 183 Obchodného zákonníka („o

vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131“), v prípade
družstva § 242 Obchodného zákonníka (upravujúci podmienky, za ktorých môže súd vysloviť neplatnosť
uznesenia členskej schôdze družstva) nepredstavuje ustanovenie, ktoré by bolo obdobou ustanovenia
§ 131 ods. 5 Obchodného zákonníka. Zároveň ustanovenie § 131 ods. 5 nemožno na družstvo aplikovať
ani s odkazom na ustanovenie § 260 Obchodného zákonníka (keďže nejde o ustanovenie prvej hlavy

prvého dielu druhej časti Obchodného zákonníka). Podľa názoru dovolacieho súdu, z ustanovení
Obchodného zákonníka nevyplýva záver, že právoplatné rozhodnutie súdu, vydané v spore o určenie
neplatnosti uznesenia členskej schôdze družstva, je záväzné pre každého, teda nielen pre sporové
strany, t. j. tých, ktorí v spore vystupujú ako žalobca a žalovaný (§ 60 CSP), prípadne tých, ktorí sa stali
právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku.

15. Keďže dovolacím súdom neboli zistené skutočnosti, ktoré by na základe osobitného predpisu
zakladali záväznosť rozsudku pre intervenientku, a teda ktoré by medzi ňou a žalovaným, na strane
ktorého vystupovala (avšak s protichodným právnym záujmom ako mal žalovaný) zakladali nerozlučné
spoločenstvo, dospel dovolací súd k záveru, že v posudzovanom prípade je dovolanie podané niekým,
kto na jeho podanie nie je oprávnený. Z uvedeného dôvodu dovolací súd dovolanie intervenientky G..

C. P. odmietol ako podané neoprávnenou osobou podľa ustanovenia § 447 písm. b/ CSP.

16. Pre úplnosť dovolací súd poznamenáva, že nemohol prihliadať na námietky dovolateľky, že je
jedinou osobou oprávnenou konať za žalované družstvo, preto by prípadný súhlas s podaním odvolania
udeľovala sama sebe, čo je nadbytočné, a zároveň, že s ňou nemalo byť konané ako s intervenientkou,

ale ako so štatutárnym zástupcom žalovaného. Dovolací súd predovšetkým poukazuje na to, že
ustanovenie § 425 CSP priznáva právo podať dovolanie iba takému intervenientovi, ktorý je v postavení
nerozlučného spoločníka. Intervenient, ktorý nemá postavenie nerozlučného spoločníka, toto právo
nemá, a to ani v prípade, ak by strana, na ktorej vystupuje, s podaním dovolania súhlasila. Zároveň z
obsahu spisu vyplýva, že kým na začiatku sporu G.. C. P., T. E. a G. T. skutočne vystupovali ako členovia

štatutárneho orgánu žalovaného, po 12. decembri 2016, kedy bolo súdu prvej inštancie doručené ich
podanie označené ako „Návrh na vstup do konania na strane žalovaného“ (č. l. 296 a nasl. spisu),
už tieto osoby vystupovali vo vlastnom mene, a to ako intervenienti na strane žalovaného. Žiadne z
neskorších podaní podpísaných uvedenými osobami, t. j. ani odvolanie proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č. k. 22Cb/70/2013-364 z 24. apríla 2017 nebolo urobené v mene Bytového družstva Vlčie

hrdlo. Za žalované družstvo v tom čase konali jeho noví štatutárni zástupcovia I. G. ako predseda
predstavenstva a I.. C. X. ako člen predstavenstva, ktorí boli do týchto funkcií zvolení členskou
schôdzou žalovaného družstva dňa 14.06.2016, pričom ako vyplýva z judikátu R 58/2017, právo voliť
a odvolávať členov predstavenstva je vo výlučnej kompetencii členskej schôdze družstva a súd svojim
rozhodnutím nie je oprávnený meniť podmienky kreovania štatutárneho orgánu právnickej osoby (v

danom prípade predstavenstva družstva), nakoľko tieto sú stanovené zákonom. Súčasne platí, že na
uznesenia prijaté na členskej schôdzi družstva je potrebné hľadieť ako na platné až do vyslovenia
rozhodnutia o ich neplatnosti súdom. Súdy zúčastnené na rozhodovaní teda nemali žiadny dôvod
spochybňovať oprávnenie I. G.Í., E. G. a I.. C. X. na konanie v mene žalovaného družstva.

17. Keďže dovolanie podala neoprávnená osoba, dovolací súd sa ďalšími dovolacími námietkami
nezaoberal, neskúmal ani dôvodnosť podaného dovolania a nerozhodoval ani o návrhu dovolateľky na
odklad právoplatnosti dovolaním napadnutého uznesenia.

18. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa ust. § 453 ods. 1 CSP

v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

19. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.