Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Jana Halušková

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zmeňujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/205/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204911
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6718204911.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu Stredoslovenská distribučná,
a. s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, proti žalovanej H. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX Z. I. XXX, o zaplatenie 1.091,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 14C/30/2018-117 zo dňa 21. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania (IV. výrok) m e n í tak, že žalobcovi náhradu
trov konania nepriznáva.

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 21. marca

2019 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 741,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.091,75 eur od 16. 05. 2017 do 22. 08. 2018, 5 % ročne zo sumy 1.041,75 eur od
23. 08. 2018 do 20. 09. 2018, 5 % ročne zo sumy 991,75 eur od 21. 09. 2018 do 22. 10. 2018, 5 %
ročne zo sumy 941,75 eur od 23. 10. 2018 do 18. 12. 2018, 5 % ročne zo sumy 891,75 eur od 19. 12.
2018 do 22. 01. 2019, 5 % ročne zo sumy 841,75 eur od 23. 01. 2019 do 21. 02. 2019, 5 % ročne zo
sumy 791,75 eur od 22. 02. 2019 do 18. 03. 2019, 5 % ročne zo sumy 741,75 eur od 19. 03. 2019 do

zaplatenia, v splátkach vo výške 50,- eur mesačne, splatných do 25. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie so zaplatením čo len jednej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia (I. výrok). Žalobu v časti o zaplatenie sumy 50,- eur zamietol (II.
výrok). Konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- eur s príslušenstvom zastavil (III. výrok). Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti uznesenia
súdu o výške náhrady trov konania (IV. výrok).

1.1 Z dôvodov rozsudku vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 03. 09. 2018 bolo zaplatene
istiny 1.091,75 eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z tejto sumy od 16. 05. 2017 do zaplatenia
a náhradou trov konania za neoprávnený odber elektrickej energie zo zariadenia pre verejný rozvod na
odbernom mieste Z. I. č. XXX. Zo sumy 1.691,75 eur vyfakturovanej faktúrou č. 9171003912, splatnou
15. 05. 2017, žalovaná uhradila 600,- eur. Vo vyjadrení z 21. 11. 2018 žalobca uviedol, že žalovaná

uhradila po 50,- eur v dňoch 22. 08. 2018, 20. 09. 2018 a 22. 10. 2018, preto požadoval zaplatenie
čiastky 941,75 eur so špecifikovaným príslušenstvom. Podaním zo dňa 21. 01. 2019 vzal žalobca žalobu
späť v časti 200,- eur, keďže žalovaná zvyšujúcu časť pohľadávky čiastočne uhradila úhradami zo dňa
22. 08. 2018 v sume 50,- eur, zo dňa 20. 09. 2018 v sume 50,- eur, zo dňa 22. 10. 2018 v sume
50,- eur a zo dňa 18. 12. 2018 v sume 50,- eur. Od žalovanej tak žiadal uhradiť čiastku 891,75 eur s
príslušenstvom podľa špecifikácie v tomto podaní. Podaním zo dňa 18. 02. 2019 vzal žalobca žalobu

späť o sumu 50,- eur z dôvodu jej úhrady dňa 22. 01. 2019. Z ďalšieho podania žalobcu zo dňa 05.
03. 2019 vyplýva, že od žalovanej požadoval uhradiť už len čiastku 791,75 eur s príslušenstvom podľašpecifikácie v tomto podaní. Žalovaná v konaní predložila doklady o úhradách faktúry za neoprávnený
odber elektrickej energie vo forme ústrižkov poštových poukážok, z ktorých súd prvej inštancie zistil,
že žalovaná žalobcovi na túto faktúru uhradila po 50,- eur v dňoch 20. 08. 2018, 18. 09. 2018, 18. 10.

2018, 14. 12. 2018, 18. 01. 2019, 19. 02. 2019 a 19. 03. 2019, t.j. za uvedené obdobie uhradila 7 platieb
po 50,- eur. Žalovaná predložila doklady o úhradách predmetnej faktúry aj za predchádzajúce obdobie,
avšak tieto úhrady nespadajú do posudzovaného obdobia.

1.2 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 2 Civilného sporového

poriadku (ďalej aj „C. s. p.“) v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p. Okresný súd konštatoval, že žalobca bol
v zásade v konaní úspešný, keďže k úspešnosti možno žalobcovi prisúdiť i časť žalobného nároku, v
ktoromvzalžalobuspäťzdôvodusprávaniasažalovanej,ktorápočassúdnehokonaniačiastku300,-eur
uhradila.Žalobeokresnýsúdvyhovelvčastisumy741,75eur.Časť,vktorejsúdžalobuzamietol(osumu
50,- eur) súd prvej inštancie nevyhodnotil ako neúspech žalobcu, pretože k zamietnutiu žaloby došlo nie
pre nepreukázanie nároku, ale z dôvodu, že žalovaná na pojednávaní preukázala, že dňa 19. 03. 2019

uhradilaďalšiuplatbu50,-eur,ktorúžalobcavzhľadomnadátumkonaniapojednávaniadňa21.03.2019
ešte nemohol mať zaevidovanú vo svojom účtovníctve a reagovať na túto úhradu čiastočným späťvzatím
žaloby. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobcovi priznal nárok voči žalovanej na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. Konštatoval, že o výške náhrady trov konania rozhodne
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník podľa § 262 ods. 2 C. s. p.

2. Proti výroku o trovách konania (IV. výrok) rozsudku okresného súdu podala žalovaná v zákonnej
lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že ako poberateľka dávky v hmotnej núdzi vo výške 180,- eur
pravidelne mesačne spláca dlh žalobcovi splátkami po 50,- eur mesačne. Náhradu trov konania nie je

schopná do 3 dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania zaplatiť. Požiadala
preto, ak to zákon umožňuje, o odpustenie zaplatenia náhrady trov konania v plnom rozsahu. Ak zákon
neumožňuje odpustenie trov konania, požiadala o splátkový kalendár v mesačných splátkach vo výške
10,- eur.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej nesúhlasil s odpustením náhrady trov konania,
rozhodnutie o splátkovom kalendári ponechal na príslušný súd.

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.) vec prejednal v medziach odvolania

žalovanej (§ 380 ods. 1 C. s. p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p. a
dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku
o trovách konania (IV. výrok) s poukazom na § 388 C. s. p. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p.
zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Súd prvej inštancie

v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a svoje rozhodnutie odôvodnil v
súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C. s. p.. Vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej
v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Podľa § 257 C. s. p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

6. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane preukázaných osobných, majetkových
a zárobkových pomerov žalovanej dospel k záveru o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa,
pre ktorý žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná je osamelo žijúcou osobou, poberajúcou

dávku v hmotnej núdzi 180,50 eur mesačne. Vlastní zdedený rodinný dom, na ktorý poberá príspevok
na bývanie, zahrnutý v dávke v hmotnej núdzi. Žalovaná nemá iný príjem. Svoj dlh voči žalobcovi sa
snaží splácať splátkami po 50,- eur mesačne, o čom svedčia aj viaceré čiastočné späťvzatia žaloby.
Nepriznanie náhrady trov konania sa v majetkovej sfére žalobcu, ktorý je veľkou právnickou osobou so
silným postavením na trhu distribúcie elektrickej energie, neprejaví takým nepriaznivým spôsobom, ako

by sa uloženie povinnosti nahradiť mu trovy konania prejavilo v sociálnom postavení žalovanej, u ktorej
odvolací súd prihliadol aj na skutočnosť, že ide o osobu vo veku blízkemu veku dôchodkovému (62
rokov). Aj keď bol predmetom konania nárok žalobcu za neoprávnený odber elektrickej energie, zistený20. 04. 2017, táto skutočnosť nemôže byť vo vzťahu k žalovanej, ktorá svoj dlh spláca, ohrozujúcou
jej existenciu.

7. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. V
odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, žiadne trovy jej však v súvislosti s podaným
odvolaním a rozhodovaním o ňom nevznikli, preto jej odvolací súd nepriznal ich náhradu.

8. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá

veta C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá
veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a
čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.