Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 21. marec 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/30/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204911
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718204911.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu

Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151, so sídlom pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina proti
žalovanej H. O., K.. XX.XX.XXXX, I. O. Z. I. XXX, XXX XX Z. I., o zaplatenie sumy 1.091,75 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 741,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 1.091,75 Eur od 16.05.2017 do 22.08.2018
5 % ročne zo sumy 1.041,75 Eur od 23.08.2018 do 20.09.2018,
5 % ročne zo sumy 991,75 Eur od 21.09.2018 do 22.10.2018,

5 % ročne zo sumy 941,75 Eur od 23.10.2018 do 18.12.2018,
5 % ročne zo sumy 891,75 Eur od 19.12.2018 do 22.01.2019,
5 % ročne zo sumy 841,75 Eur od 23.01.2019 do 21.02.2019,
5 % ročne zo sumy 791,75 Eur od 22.02.2019 do 18.03.2019,
5 % ročne zo sumy 741,75 Eur od 19.03.2019 do zaplatenia, keď súd žalovanej na zaplatenie povoľuje
splátky v sume 50,- Eur mesačne počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku
splatné vždy do 25.-teho dňa v mesiaci s tým, že omeškanie so zaplatením čo len jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur z a m i e t a.

III. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.08.2018, ktorá bola doručená súdu dňa 03.09.2018, domáhal voči
žalovanej zaplatenia sumy 1.091,75 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od
16.05.2017 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná neoprávnene
odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste Z. I. XXX podľa
§ 46 Zákona č. 251/2012 Z.z.. Faktúrou za neoprávnený odber elektriny vyúčtoval žalovanej čiastku
1.691,75 Eur, keď išlo o faktúru č. 9171003912, ktorá sa stala splatnou dňa 15.05.2017. Žalovaná z
tejto faktúry uhradila čiastku 600,- Eur, zvyšujúcu časť tejto faktúry v čiastke 1.091,75 Eur neuhradila.

Preto podal voči nej žalobu na súd. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny
je ustanovený vo Vyhláške Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z.. Ďalej v žalobe uviedol, že
do 28.02.2018 vystupoval pod obchodným menom Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s.. Od
01.03.2018 je nositeľom súčasného obchodného mena.2. O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom sp.zn. 14C/30/2018-20 zo dňa 27.09.2018,
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu žalovaná podala včas odpor, ktorý súd vyhodnotil ako odpor
s vecným odôvodnením. Žalovaná v odpore zo dňa 11.10.2018, ktorý bol doručený súdu dňa
12.10.2018 uviedla, že žalobca jej povolil vyrovnať predmetný dlh formou splátkového kalendára. Výška
mesačných splátok bola stanovená žalobcom v sume 140,- Eur mesačne. Takáto splátka pre ňu bola

neakceptovateľná, pretože jej mesačný príjem pozostáva jedine z dávky v hmotnej núdzi vo výške 180,-
Eur mesačne. Preto tento splátkový kalendár neakceptovala. Následne požiadala žalobcu o možnosť
splácať dlh v mesačných splátkach po 30,- Eur. Žalobca s týmto jej návrhom nesúhlasil, navrhol splácať
dlh v mesačných splátkach po 50,- Eur. Na tento splátkový kalendár pristúpila, tento dodržiava a bude
naďalej dodržiavať až kým nevyrovná celý dlh.

4. Nakoľko proti platobnému rozkazu žalovaná podala včas odpor s vecným odôvodnením, súd
uznesenímsp.zn.14C/30/2018-33zodňa08.11.2018tentoplatobnýrozkazvcelomrozsahuzrušilpodľa
§ 267 ods. 3 prvá veta Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak čo len jeden
zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, súd zruší platobný rozkaz v celom rozsahu
a nariadi pojednávanie.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.11.2018, ktoré bolo doručené súdu dňa 26.11.2018 k odporu
žalovanej uviedol, že jeho nárok predstavuje škodu, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom
a to tak, že na odbernom mieste bolo jednofázové odbočenie nemeraného prúdu mimo merania. Na
základe tejto skutočnosti mal za to, že na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina

v zmysle § 46 ods. 1 písm. a/ a písm. b/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. Ďalej poukázal aj
na ustanovenie § 46 ods. 2 tohto zákona, z ktorého vyplýva, že pri neoprávnenom odbere je ten,
kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ďalej poukázal na skutočnosť, že
žalovaná podpísala protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 20.04.2017.
Z obsahu protokolu jednoznačne vyplýva, že žalovaná uznala, že neoprávnene odoberala elektrickú

energiu na predmetnom odbernom mieste a zároveň uznala správnosť skutkových okolností týkajúcich
sa zistenia neoprávneného odberu. Celková škoda, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom elektriny
bola vyfakturovaná faktúrou označenou v žalobe keď pri vyčíslení sumy za neoprávnený odber sa
postupovalo v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike. V tomto prípade sa pri výpočte
použili jednotlivé ceny z Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej

sústavy spoločnosti SSE - Distribúcia, a.s., platné a aktualizované v roku 2016 až 2017. Celková
škoda sa rovná súčtu jednotlivých položiek účtovaných podľa týchto cenníkov a Vyhlášky Ministerstva
hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., za rok 2016 až 2017 pri spotrebe 12627 kWh = 1505,75 Eur.
Súčasťou vyčíslenej škody je i zisťovací poplatok vo výške 186,- Eur, pričom oprávnenosť jeho fakturácie
sa opiera o § 1 ods. 7 už uvedenej vyhlášky. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila pohľadávku

vyplývajúcu z faktúry len čiastočne, a to vo výške 600,- Eur. Neuhradený zostatok z faktúry bol 1.091,75
Eur. Žalovaná následne uhradila dňa 22.08.2018 sumu 50,- Eur, dňa 20.09.2018 sumu 50,- Eur a dňa
22.10.2018 sumu 50,- Eur. Splátkový kalendár, ktorý navrhol žalovanej, žalovaná neakceptovala. Z
týchto dôvodov v tomto vyjadrení žiadal od žalovanej uhradiť už len čiastku 941,75 Eur s príslušenstvom
špecifikovaným v tomto vyjadrení.

6. V ďalšom podaní zo dňa 21.01.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.01.2019 žalobca uviedol, že
žalobu berie v časti späť, a to vo výške 200,- Eur, keďže žalovaná zvyšujúcu časť pohľadávky čiastočne
uhradila úhradami zo dňa 22.08.2018 v sume 50,- Eur, zo dňa 20.09.2018 v sume 50,- Eur, zo dňa
22.10.2018 v sume 50,- Eur a zo dňa 18.12.2018 v sume 50,- Eur. Od žalovanej žiadal tak uhradiť už

len čiastku 891,75 Eur s príslušenstvom podľa špecifikácie v tomto podaní.

7. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 18.01.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 24.01.2019 uviedla, že
skutočnosti, ktoré uviedla v odpore u nej pretrvávajú. Jej finančná situácia sa nezmenila. Naďalej poberá
len dávku v hmotnej núdzi v sume 180,50 Eur mesačne. Žiadala, aby mohla zvyšujúcu časť dlhu uhradiť

v mesačných splátkach vo výške 50,- Eur.

8. Žalobca ďalším podaním zo dňa 18.02.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.02.2019 vzal žalobu
späť v ďalšej časti, a to o ďalšiu sumu 50,- Eur z dôvodu, že žalovaná na dlh uhradila dňa 22.01.2019ďalšiu čiastku v sume 50,- Eur. Od žalovanej požadoval úhradu v čiastke 841,75 Eur s príslušenstvom
podľa špecifikácie v tomto podaní.

9. Z ďalšieho podania žalobcu zo dňa 05.03.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.03.2019 vyplýva, že
žalobca od žalovanej požadoval uhradiť už len čiastku 791,75 Eur s príslušenstvom podľa špecifikácie
v tomto podaní.

10. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 21.03.2019, ktorého sa žalovaná zúčastnila,

na pojednávanie bola predvolaná riadne a včas dňa 28.02.2019, žalobca sa tohto pojednávania
nezúčastnil, na pojednávanie bol predvolaný riadne a včas dňa 28.02.2019, tento neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 05.03.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 07.03.2019,
nepožiadal zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania, keď potom súd za zistenia a
vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie, vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol
v prítomnosti žalovanej, v neprítomnosti žalobcu, keď postupoval v zmysle § 180 CSP.

11. Nakoľko v priebehu konania pred otvorením prvého pojednávania, žalobca vzal späť žalobu v časti
o zaplatenie sumy 300,- Eur s príslušenstvom, súd konanie v tejto časti zastavil podľa § 144, § 145
ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP, podľa ktorých žalobca môže vziať žalobu späť. Ak je žaloba vzatá späť
sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo

veci samej. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí.
Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než
sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

12. Nakoľko žalobca vzal čiastočne späť žalobu pred otvorením pojednávania, súhlas žalovanej so

späťvzatím žaloby v tejto časti sa nevyžadoval, pretože ak by žalovaná i nesúhlasila s čiastočným
späťvzatím žaloby, na jej nesúhlas by súd neprihliadol, keďže k čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo
skôr ako sa začalo pojednávanie. Žalobca vzal čiastočne späť žalobu voči žalovanej z dôvodu, že
žalovaná počas súdneho konania plnila.

13. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré žalobca pripojil k žalobe, listinnými
dôkazmi, ktoré v konaní predložila žalovaná, žiadne iné dôkazy v konaní na vykonanie stranami sporu
navrhnuténeboli,keďsúdnazákladetaktovykonanéhodokazovaniadospelkzáveru,žežalobažalobcu
je dôvodná v zvyšujúcej časti čo do sumy 741,75 Eur s príslušenstvom a nedôvodná v časti o zaplatenie
sumy 50,- Eur, keď potom vyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 741,75 Eur s príslušenstvom

a zamietol žalobu v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur.

14. Podľa Protokolu o zistení neoprávneného odberu elektriny č. No 310554 bol dňa 20.04.2017
(ďalej len „protokol“) zistený neoprávnený odber elektrickej energie na odbernom mieste: Z. I. XXX,
s číslom odberného miesta (ČOM) 1085317, výrobné číslo elektromera: 20843370. Neoprávnený

odber elektrickej energie bol zistený takto: „na OM pod strešníkom umiestneným na povale napojená
jednofázová odbočka káblom CYSY 3 x 2,5 mm mimo meranie uskutočnené jednofázovou zásuvkou
a odtiaľ do inštalačnej časti domu“. Neoprávnený odber bol pri zistení odstránený. Z protokolu ďalej
vyplýva, že pri tomto zisťovaní žalovaná bola osobne prítomná a protokol osobne podpísala. V
protokole je ďalej uvedené, že odberateľ neoprávneného odberu z elektriny (ako osoba, ktorá elektrinu

neoprávneneodoberala),svojimpodpisom,vedomýsinásledkovstýmspojených,potvrdzujepravdivosť
a správnosť údajov a opisu skutkového stavu tak, ako sú tieto uvedené v tomto protokole a zároveň
skutočnosť, že elektrinu za uvedených podmienok odoberal a bol oboznámený s tým, že spôsob určenia
výšky náhrady škody spôsobenej zisteným neoprávneným odberom elektriny je určený všeobecne
záväzným predpisom. Účastníci sa dohodli, že odberateľ neoprávneného odberu elektriny splní svoj

záväzok podľa tejto dohody na základe faktúry vystavenej spoločnosťou Stredoslovenská energetika -
Distribúcia, a.s., ktorú odberateľ neoprávneného odberu elektriny - osoba, ktorá neoprávnene elektrinu
odoberala žiada zaslať na nasledovnú adresu, na ktorej preberá zásielky (v prípade, že je odlišná od
adresy odberateľa neoprávneného odberu elektriny uvedenej na prvej strane tohto protokolu). Odberateľ
neoprávneného odberu elektriny vyhlasuje, že uznáva, že zaplatí svoj dlh vyplývajúci zo skutočností

uvedených v tomto protokole, a to vo výške určenej podľa predchádzajúcej časti; tento dlh zaplatí
odberateľ neoprávneného odberu elektriny v lehote splatnosti tak, ako bude vyplývať z príslušnej faktúry.

15. K protokolu zo dňa 20.04.2017 žalobca predložil i fotodokumentáciu (č.l. 8-10 spisu).16. Faktúrou za neoprávnený odber elektriny č. 9171003912 (variabilný symbol 3501105001) zo dňa
27.04.2017, ktorá sa stala splatnou dňa 15.05.2017, žalobca vyúčtoval žalovanej za neoprávnený odber

elektriny čiastku 1.691,75 Eur, túto sumu žiadal uhradiť najneskôr do 15.05.2017. Faktúra obsahuje
rozpis fakturácie za neoprávnený odber elektriny v čiastke 1.505,75 Eur a vyčíslenie nákladov spojených
sozisťovanímaodstránenímneoprávnenéhoodberuvčiastke186,-Eur,keďspolubolavyčíslenáškoda
za neoprávnený odber na fakturovanú sumu 1.691,75 Eur. Neoprávnený odber bol vyúčtovaný za 183
dní, denná spotreba 69,000 kWh, úroveň napätia NN.

17. Spolu s faktúrou za neoprávnený odber elektriny žalobca žalovanej zaslal i list zo dňa 27.04.2017, v
ktorom uviedol vyčíslenie škody podľa § 46 Zákona č. 251/2012 Z.z., nasledovne: spôsob výpočtu: podľa
menovitej hodnoty hlavného istiaceho prvku, výpočet príkonu: 25,00 A x 1 fáza = 25,00 25,00 A x 230 V =
5750,00W=5,75kW,výpočetdennejspotreby:5,75kWx12hodín=69,00kWh/deň,spotrebaelektriny:
neop. odber. spotreba JT kWh 5037, neopr. odber. spotreba JT kWh 7590, celková spotreba elektriny

podľa období: od 20.10.2016 do 31.12.2016 73 dní, spotreba 5037 kWh, od 01.01.2017 do 20.04.2017
110 dní, spotreba 7590 kWh. Žalobca ďalej v tomto liste uviedol, že vo finančnom vysporiadaní je
zahrnutý aj zisťovací poplatok fakturovaný podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č. 292/2012 Z.z..

18. Upomienkou zo dňa 31.05.2017 žalobca upozornil žalovanú, že neuhradila faktúru, ktorou bol

vyúčtovaný neoprávnený odber elektriny v čiastke 1.691,75 Eur, a to v lehote splatnosti, ktorá bola dňa
15.05.2017. Požiadal súčasne žalovanú o úhradu tejto čiastky 1.691,75 Eur najneskôr v lehote 7 dní
od vystavenia upomienky.

19. Žalobca do 28.02.2018 bol nositeľom obchodného mena Stredoslovenská energetika - Distribúcia,

a.s., od 01.03.2018 je nositeľom obchodného mena Stredoslovenská distribučná, a.s., ktorá skutočnosť
je súdom zistená z výpisu z Obchodného registra Obchodného súdu Žilina, oddiel: Sa, vložka číslo:
10514/L.

20. Žalobca v konaní predložil i rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví Bratislava, číslo:

0013/2016/E,číslospisu:5570-2015-BAzodňa27.11.2015arozhodnutieÚraduprereguláciusieťových
odvetví Bratislava, číslo: 0017/2017/E, číslo spisu: 4133-2016-BA zo dňa 25.11.2016, keď predmetné
rozhodnutia predložil dodatočne v priebehu súdneho konania, avšak bez popísania vo vyjadrení, ku
ktorému boli tieto rozhodnutia pripojené, aké skutočnosti má z týchto rozhodnutí súd zistiť. Predmetné
vyjadrenia sa svojej textovej časti na tieto rozhodnutia ani neodvoláva.

21. Obdobne to platí ohľadne ďalších listinných dôkazov pripojených žalobcom k tomuto vyjadreniu,
ktorými sú Oznámenie o výške efektívnej sadzby odvodu z dodanej elektriny platnej od 01.07.2017 a
Oznámenie o efektívnej sadzby odvodu z dodanej elektriny k 01.07.2016, ktoré boli vyhotovené dňa
20.04.2017 pod č. 100/2017/NJF a dňa 30.03.2016 pod č. 51/2016/NJF Národným jadrovým fondom

na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhotoveným jadrovým palivom a rádioaktívnymi
odpadmi, Bratislava. Ani na tieto listinné dôkazy sa vyjadrenie ku ktorému boli pripojené v textovej časti
neodvoláva a z vyjadrenia nevyplýva, aké skutočnosti má súd z týchto listinných dôkazov vyvodiť.

22. Žalobca ďalej predložil Cenník nákladov spojených so zisťovaním a odstránením NO elektriny - rok

2017, z ktorého vyplýva výška zisťovacieho poplatku pri zisťovaní neoprávneného odberu elektriny v
danom prípade 186,- Eur (administrácia zákazky v systéme MOO = 4,- Eur, riešenie OM “KOM“ NN-
MOO = 147,- Eur, autodoprava osobná od 60 km do 80 km vrátane = 35,- Eur).

23. Žalobca listom zo dňa 11.07.2017 reagoval na žiadosť žalovanej o povolenie splátkového kalendára.

Navrhol žalovanej splácať dlh v 12 mesačných splátkach v čiastke po 140,- Eur mesačne. Súčasťou bol
návrh Dohody o uznaní záväzku a splátkach, ktorý žalovaná nepodpísala.

24. Na tento list žalobcu reagovala žalovaná listom bez jeho datovania, v ktorom požiadala žalobcu
o zníženie mesačnej splátky zo sumy 140,- Eur na sumu 30, Eur mesačne s odôvodnením, že je v

hmotnej núdzi a jej mesačný príjem je tvorený len dávkou v hmotnej núdzi v sume 180,- Eur mesačne.
Na tento list žalovanej resp. na túto žiadosť žalovanej žalobca reagoval listom zo dňa 21.07.2017, v
ktorom žalovanej oznámil, že zamieta jej požiadavku o prepracovanie splátkového kalendára. Opätovne
súhlasil s povolením splátok avšak formou maximálne úhrady dlhu v podobe 12 mesačných splátok.Doporučil žalovanej podpísať splátkový kalendár a predmetnú dlžobu splácať pravidelne mesačne
minimálne po 50,- Eur pokiaľ sa neupraví ekonomická situácia žalovanej. Súčasne jej oznámil, že v
prípade nezaplatenia dvoch po sebe nasledujúcich splátok pohľadávka bude postúpená na vymáhanie

súdnou cestou v aktuálnej výške k dátumu postúpenia.

25. Žalovaná predložila rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 11.05.2017
číslo: ZV2/RHNNVaŠSD/SOC/2017/1221-56, z ktorého súd zistil, že je poberateľkou pomoci v hmotnej
núdzi v sume 180,50 Eur mesačne od 01.04.2017.

26. Žalovaná v konaní predložila doklady o úhradách faktúry za neoprávnený odber elektrickej energie
vo forme ústrižkov poštových poukážok, z ktorých súd zistil, že žalovaná žalobcovi na túto faktúru
uhradila dňa 20.08.2018 sumu 50,- Eur, dňa 18.09.2018 sumu 50,- Eur, dňa 18.10.2018 sumu 50,- Eur,
dňa 14.12.2018 sumu 50,- Eur, dňa 18.01.2019 sumu 50,- Eur, dňa 19.02.2019 sumu 50,- Eur a dňa
19.03.2019 sumu 50,- Eur, t.j. za uvedené obdobie uhradila platby 7 x 50,- Eur. Žalovaná predložila

doklady o úhradách predmetnej faktúry aj za predchádzajúce obdobie, avšak tieto úhrady nespadajú
do posudzovaného obdobia.

27. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že súhlasí so zaplatením zvyšujúcej časti pohľadávky s tým, že
nie je schopná túto zaplatiť jednorazovo, len v splátkach, nakoľko je sociálne odkázaná. Je poberateľkou

pomoci v hmotnej núdzi, táto čiastka činí 180,- Eur mesačne, keď z tejto čiastky sumu 140,- Eur mesačne
ponechávahneďnapoštenaúhraduživotnýchnákladov.Pracujevobcinaverejnoprospešnýchprácach,
vyživovacie povinnosti nemá žiadne, žije sama, nevlastní žiaden majetok len rodičovský dom - chatrč,
ktorá jej zostala po rodičoch v osade. Žiadala však v konaní zohľadniť ďalšiu platbu v čiastke 50,- Eur,
ktorú uhradila v marci 2019. Zároveň požiadala, ak je to možné, i o odpustenie zvyšujúcej časti dlhu.

28. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

29. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov, v znení neskorších predpisov do 30.06.2016 (ďalej len „zákon č. 251/2012 Z.z. o energetike“),
neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny
a/ bez uzavretej zmluvy o
1. pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto
zmluvou,

2. dodávke alebo združenej dodávke elektriny,
3. zúčtovaní odchýlky alebo prevzatí zodpovednosti za odchýlku alebo
4. prístupe do prenosovej sústavy a prenose elektriny alebo prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii
elektriny,
b/ bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu

odberateľa elektriny nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny,
c/ meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a
ktoré nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, alebo určeným meradlom, ktoré
nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy,
d/ ak odberateľ elektriny zabránil prerušeniu distribúcie elektriny alebo ak po predchádzajúcej výzve

prevádzkovateľa distribučnej sústavy neumožnil prerušenie distribúcie elektriny vykonané na základe
žiadosti dodávateľa, s ktorým má uzatvorenú zmluvu o združenej dodávke elektriny; takýto odber sa
považujezaneoprávnenýododňa,keďodberateľelektrinyzabránilprerušeniudistribúcieelektrinyalebo
neumožnil prerušenie distribúcie elektriny.

30. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, pri neoprávnenom odbere elektriny je
ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne
vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody
spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom
vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i/.

31. Podľa § 95 ods. 1 písm. i/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, ministerstvo vydá všeobecne
záväzný právny predpis, ktorým ustanoví spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom
elektriny podľa § 46 ods. 2.32. Podľa § 1 ods. 7 vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 292/2012 Z.z., ktorou
sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, k škode vypočítanej

podľa ods. 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a
odstránením neoprávneného odberu elektriny.

33. Podľa § 1 ods. 1 tejto vyhlášky, škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta

vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa
ods. 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa ods. 2.

34. Podľa § 1 ods. 4 citovanej vyhlášky, celková spotreba elektriny počas trvania neoprávneného odberu
elektriny sa vypočíta vynásobením dennej spotreby neoprávnene odobratej elektriny (ďalej len „denná
spotreba“) zistenej podľa ods. 5 a 6 počtom dní, počas ktorých neoprávnený odber elektriny trval. Ak

nemožno zistiť čas trvania neoprávneného odberu elektriny, predpokladá sa, že neoprávnený odber
elektriny trval odo dňa nasledujúceho po vykonaní kontroly odberného elektrického zariadenia alebo od
výmeny,aleboodobratiaurčenéhomeradlaprevádzkovateľomsústavy,najdlhšiezaobdobieposledných
183 dní.

35. Podľa § 1 ods. 5 citovanej vyhlášky denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na prenosovú sústavu alebo distribučnú sústavu s napätím medzi
fázami nad 52 kW, a pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné elektrické zariadenie je pripojené
na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami od 1 kW do 52 kW, sa vypočíta tak, že
a/ menovité výkony všetkých transformátorov odberateľa určených na priamy odber elektriny sa

vynásobia dobou využitia počas 16 hodín denne, ak nebola zistená dlhšia doba využitia,
b/ na výpočet sa použije hodnota účinníka rovnajúca sa jednej,
c/ za odber elektrického výkonu sa považuje rezervovaný výkon; ak výkon nebol dohodnutý, považuje
sa za rezervovaný výkon súčet menovitých výkonov všetkých transformátorov.

36. Podľa § 1 ods. 6 citovanej vyhlášky, denná spotreba pri neoprávnenom odbere elektriny, ak odberné
elektrické zariadenie je pripojené na distribučnú sústavu s napätím medzi fázami do 1 kW, sa vypočíta
tak, že ak
a/ je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, na výpočet sa použije menovitá
hodnota hlavného ističa pred bodom pripojenia neoprávneného odberu a časové využitie 12 hodín

za deň, ak nebola zistená denná doba využitia dlhšia; pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným
odberom podľa istiaceho prvku sa zohľadňuje, či je neoprávnený odber uskutočňovaný z jednej alebo
z viacerých fáz,
b/ nie je pred bodom pripojenia neoprávneného odberu elektriny hlavný istič, vychádza sa z praktickej
zaťažiteľnosti všetkých elektrických vodičov, prostredníctvom ktorých je uskutočňovaný neoprávnený

odber elektriny, alebo z menovitého príkonu pripojených spotrebičov zistených v čase zistenia
neoprávneného odberu alebo z prevádzkovateľom sústavy nameraných a zdokumentovaných hodnôt
prúdunaneoprávnenepripojenýchelektrickýchvodičochačasovéhovyužitia12hodínzadeň,aknebola
zistená denná doba využitia dlhšia.

37. Nepochybne na základe žalobcom predložených dôkazov dňa 20.04.2017 na odbernom mieste: Z. I.
XXX, ČOM: 1085317 bol zistený žalobcom neoprávnený odber zo zariadenia žalobcu pre verejný rozvod
elektrickej energie. Svedčí o tom Protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie č. No
310554 zo dňa 20.04.2017. Žalovaná v čase zistenia neoprávneného odberu sa zdržiavala na uvedenej
adreseodbernéhomiesta.Zistenieneoprávnenéhoodberuelektrickejenergiepodpísaladňa20.04.2017

na uvedenom protokole, kde potvrdila skutkové okolnosti zistenia tohto neoprávneného odberu
elektrickej energie. Súčasne tu vyhlásila, že zaplatí svoj dlh z titulu neoprávneného odberu elektrickej
energie tak, ako bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaná
súčasne v protokole uznala skutočnosť, že sa na odbernom mieste v čase zistenia neoprávneného
odberu elektrickej energie zdržiavala a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberala. Tieto

skutočnosti vyplývajúce z uvedeného protokolu a tvrdenia žalobcu ohľadne zistenia neoprávneného
odberu elektrickej energie v žalobe žalovaná v súdnom konaní nenamietala. Nenamietala ani okolnosti
zistenia neoprávneného odberu elektrickej energie tak, ako boli popísané v uvedenom protokole.
Nakoľko žalovaná odoberala elektrickú energiu na danom odbernom mieste spôsobom popísaným vprotokole, išlo o neoprávnené odoberanie elektrickej podľa § 46 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 251/2012
Z.z. o energetike v znení neskorších predpisov. Preto v zmysle § 46 ods. 2 Zákona č. 251/2012 Z.z.
o energetike v znení neskorších predpisov, je povinná žalobcovi uhradiť skutočne vzniknutú škodu, za

ktorú zodpovedá objektívne. Žalovaná bez ohľadu na to, že ide o objektívnu zodpovednosť za škodu aj
porušila svoju zákonnú povinnosť a odoberala elektrickú energiu nezákonným spôsobom. Tým naplnila
porušenie zákonnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, v znení neskorších
predpisov, keď v príčinnej súvislosti s porušením tejto zákonnej povinnosti žalobcovi vznikla škoda
titulom neoprávneného odberu elektrickej energie žalovanou. Túto je povinná žalobcovi nahradiť, keď

vyčíslenie skutočne vzniknutej škody v zmysle § 95 ods. 1 písm. i/ Zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike
vyplýva z Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 292/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu
škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, konkrétne z § 1 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, keď k tejto
škode v zmysle § 1 ods. 7 citovanej vyhlášky sa pripočítavajú i nevyhnutné náklady prevádzkovateľa
sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny. Žalobca neoprávnený
odber dokladoval nielen predloženým protokolom, ale aj fotodokumentáciou (č.l. 8-10 spisu) zo dňa

20.04.2017, ktorá bola vyhotovená pri zistení neoprávneného odberu. Žalobca neoprávnený odber
žalovanej vyúčtoval faktúrou č. 9171003912 zo dňa 27.04.2017 splatnou dňa 15.05.2017 v čiastke
1.691,75 Eur, keď predmetná faktúra pozostáva jednak zo škody na neoprávnene odobratej elektrickej
energie v čiastke 1.505,75 Eur za obdobie od 20.10.2016 do 20.04.2017 a zo škody spojenej s nákladmi
súvisiacimi so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu v čiastke 186,- Eur, ktoré boli vyčíslené

podľa platného Cenníka žalobcu pre rok 2017. Celková čiastka vyúčtovaná faktúrou tak predstavuje
škodu za neoprávnený odber elektrickej energie v sume 1.691,75 Eur. Vyúčtovanie tejto škody žalovaná
v konaní nenamietala. Žalobca tvrdil, že škoda vznikla v čiastke 1.691,75 Eur, žalovaná túto skutočnosť v
konaní nepopierala, preto súd vychádzal z vyčíslenia tejto škody žalobcom ako z nespornej skutočnosti.
Rovnako ako z nespornej skutočnosti súd vychádzal v konaní z toho, že žalovaná zodpovedá žalobcovi

za vzniknutú škodu titulom neoprávneného odberu elektrickej energie za skutkových okolností tvrdených
žalobcom, ktoré žalovaná nepopierala. Žalobca v konaní tvrdil, že ku dňu podania žaloby žalovaná
fakturovanú čiastku uhradila čiastočne v sume 600,- Eur, preto podal žalobu voči žalovanej o zaplatenie
len zvyšujúcej časti faktúry za neoprávnený odber elektrickej energie v sume 1.091,75 Eur. Počas
súdneho konania žalovaná dokladmi o úhradách preukázala, že plnila na túto faktúru žalobcovi i ďalšiu

čiastku, a to spolu v sume 350,- Eur, keď dokladovala úhrady 7 x po 50,- Eur. Poslednú úhradu vykonala
ku dňu pojednávania, dňa 19.03.2019 úhradou čiastky 50,- Eur. Žalobca v konaní zohľadnil, že žalovaná
postupne dlh v čiastkach po 50,- Eur mesačne spláca, na čo reagoval čiastočným späťvzatím žaloby
v čiastke o sumu 300,- Eur. Nakoľko však žalovaná ku dňu rozhodnutia súdu vo veci preukázala, že
žalobcovi uhradila okrem čiastky 300,- Eur aj ďalšiu sumu 50,- Eur dňa 19.03.2019, súd kvôli úhrade tejto

sumy žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur zamietol a priznal žalobcovi tak celkovo nárok
na zaplatenie dlžnej sumy v čiastke 741,75 Eur (žalobca žiadal priznať čiastku 791,75 Eur). Na základe
týchto skutočností tak bolo dôvodné vyhovieť žalobe žalobcu v časti o zaplatenie sumy 741,75 Eur z
titulu jeho nároku na úhradu škody voči žalovanej z titulu neoprávneného odberu elektrickej energie.
Pokiaľ žalovaná žiadala odpustiť v konaní zvyšok dlhu, súd nemohol jej žiadosti vyhovieť, pretože nebol

žiadny skutkový, ani právny dôvod na odpustenie zvyšku dlhu žalovanej, napriek tomu, v akej sociálnej
situáciisatátonachádza.Jejsociálnusituáciusúdmoholzohľadniťlenprijejžiadostiopovoleniesplácať
dlh v splátkach.

38. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

40. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

41. Podľa § 3 vyššie uvedeného vládneho nariadenia, výška úrokov z omeškania je o 5 %-nych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.42. Žalovaná je preukázateľne v omeškaní s úhradou dlhu, keďže v konaní nebolo zistené, že by medzi
žalobcom a žalovanou bol dojednaný splátkový kalendár. Žalovaná je v omeškaní s úhradou dlhu odo
dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, ktorou bol vyúčtovaný neoprávnený odber elektrickej energie,

ktorá sa stala splatnou dňa 15.05.2017. Odo dňa 16.05.2017 je žalovaná v omeškaní s úhradou dlhu
a preto od tohto dňa má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania až do úhrady dlhu. Súd
preto žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 prvá veta a ods.
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom pri prisúdení úrokov z omeškania súd zohľadnil

jednotlivéplatbyúhradydlhužalovanou.Pokiaľideovýškuúrokovzomeškania,kudňu16.05.2017,teda
k prvému dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 %, zvýšená
o 5 %-nych bodov bola 5,00 %, žalobca má preto voči žalovanej nárok na úroky z omeškania vo výške
5 % ročne.

43. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky
a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

45.Nazákladežiadostižalovanej,súdvyhodnotiacjejsociálnusituáciudospelkzáveru,žeužalovanejje
možné povoliť zaplatiť dlh v splátkach v sume 50,- Eur mesačne tak, ako žalovaná spláca dlh aj doposiaľ.
Žalovanážijeakoosameláosoba,jeriešenádávkouhmotnejnúdzevsume180,50Eurmesačne,žiaden

iný príjem nemá, pracuje na verejnoprospešných prácach v obci, vlastní len rodinný dom, ktorý zdedila, a
na ktorý jej štát prispieva formou príspevku na bývanie zahrnutého do dávky sociálnej pomoci. Žalovaná
iný príjem nemá, keď za takejto skutkovej situácie mal súd za to, že je dôvodné povoliť žalovanej
dlh zaplatiť v mesačných splátkach 50,- Eur. Žalobca sa k výške mesačných splátok požadovaných
žalovanou nevyjadril, napriek tomu, že žalovaná v odpore a vo vyjadreniach požadovala zaplatiť dlh v

mesačných splátkach 50,- Eur. Napriek tomu, že výška dlhu je ešte značná, súd takéto splátky povolil
i z toho dôvodu, že žalovaná v konaní nenamietala ani základ nároku, ani výšku nároku žalobcu na
úhradu škody. Súd tak prihliadol i na správanie sa žalovanej v konaní a i z tohto dôvodu jej splátky
povolil. Ak žalovaná nedodrží súdom určený splátkový kalendár, stratí výhodu splátok a dlh sa stane
zročný jednorazovo.

46. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 2 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP. V zásade žalobca bol v konaní úspešný, keďže k úspešnosti možno žalobcovi
prisúdiť i tú časť žalobného nároku, v ktorom vzal žalobu späť, pretože vzal žalobu späť z dôvodu
správania sa žalovanej, ktorá počas súdneho konania čiastku 300,- Eur uhradila. Súd žalobe žalobcu

vyhovel v časti o zaplatenie sumy 741,75 Eur, ako už dôvodí na sumu 300,- Eur, v ktorej vzal žalobca
žalobu späť súd prihliadol z dôvodu, že žalovaná túto uhradila počas súdneho konania ako na úspech
žalobcu, v časti v ktorej súd žalobu zamietol, teda v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur, túto časť žalobného
nároku i keď súd žalobu zamietol nevyhodnotil ako neúspech žalobcu, pretože k zamietnutiu žaloby
došlo nie pre nepreukázanie nároku, ale z dôvodu, že žalovaná na pojednávaní preukázala, že dňa

19.03.2019 uhradila ďalšiu platbu 50,- Eur, ktorú žalobca pochopiteľne vzhľadom na dátum konania
pojednávania dňa 21.03.2019 nemohol mať ešte s prehľadom zaevidovanú vo svojom účtovníctve. Teda
i keď v časti o sumu 50,- Eur súd žalobu zamietol, v zásade nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu,
pretože pre krátkosť času od platby do dňa pojednávania žalobca procesne nemohol reagovať na túto
úhradu čiastočným späťvzatím žaloby. Z týchto dôvodov súd žalobcovi priznal nárok voči žalovanej na

náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355
ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej

forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).