Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24CoE/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415203178
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8415203178.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej
a sudcov JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD v exekučnej veci oprávneného
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, Bratislava proti povinnému U. V., bytom J. XXXX/XX, S., o udelenie poverenia,
o vymoženie 955,63 EUR s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok

č. k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 28. marca 2018 takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. V odôvodnení uviedol, že v tejto veci mal byť exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00835/10 zo dňa 16.03.2010. Súd

prvej inštancie vec preskúmal v zmysle § 44 ods. Exekučného poriadku a zistil, že medzi oprávneným
a povinným bola uzavretá zmluva o úvere dňa 21.10.2008, ktorú podľa § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, klasifikoval ako spotrebiteľskú, a ktorej súčasťou boli všeobecné podmienky poskytnutia
úveruobsahujúcevbode17.rozhodcovskúdoložku,ktorámalazaložiťprávomocrozhodcovskéhosúdu.
Bola teda pripravená vopred vo formulárovej podobe bez možnosti spotrebiteľa podstatným spôsobom
ovplyvniť jej obsah. Nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, možnosť voľby medzi všeobecným

súdom a rozhodcovským súdom bola len zdanlivá, v istých prípadoch núti spotrebiteľa podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je neplatná. Na základe tejto
neplatnej rozhodcovskej doložky vydaný rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom pre
nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu
nesprávnehoprávnehoposúdenievecianesprávnychskutkovýchzistení.Exekučnýsúdprekročilrámec
svojej preskúmavacej povinnosti zverenej mu Exekučným poriadkom. Poukázal na § 45 ods. 1 a 2
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní a uviedol, že exekučný súd má preskúmať exekučný
titul z formálnej i materiálnej stránky, teda z pohľadu dodržania formálnych náležitostí exekučného titulu
a z pohľadu hmotnoprávnych predpokladov exekučného titulu. Exekučný súd nemôže skúmať samotné

rozhodcovské konanie, skúma len výrok exekučného titulu, ale nemôže zaujímať právne stanoviská
a úvahy k výroku, obmedzuje sa na zjavné dôvody. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom
ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách
o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom
zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej oprávnený namietol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní
predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav, keď dospel k záveru, že zmluvné strany nedojednali

žiadnu rozhodcovskú doložku, resp. zmluvu. Poukázal na to, že s povinným uzavrel rozhodcovskú
zmluvu formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine, podľa ktorej zmluvná strana môžepodať žalobu na všeobecnom súde, teda povinnému nebola odňatá možnosť dosiahnuť riešenie sporu
na všeobecnom súde. Nešlo teda o dojednanie výlučne rozhodcovského súdu pre riešenie sporov zo
zmluvy, preto bolo použitie § 53 ods. 4 písm. r) OZ súdom prvej inštancie nesprávne. Navrhol uznesenie

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle
ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súc viazaný
rozsahom odvolania podľa § 379 CSP a odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP a dospel k záveru, že

odvolanie nie je dôvodné.

4. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2
CSP), konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a už len na zdôraznenie jeho správnosti
uvádza.

5. Správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil otázku platnosti právneho úkonu, ktorý
mal založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie rozhodcovského rozsudku. Najvyšší súd už vo
viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej
zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku
vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde
najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.
Obdobne porov. aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011
a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011.

6. Súd prvej inštancie vecne správne zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
keďže rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom, ktorý nemal právomoc vo veci konať.

7. Predmetná rozhodcovská doložka vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru ako súčasti

zmluvyoúvereč.XXXXXXXzodňa21.10.2008,upravujeriešeniesporovtak,žerozhodcovskýsúdbude
vec riešiť v prípade podania žaloby na tomto súde alebo vec bude riešená pred príslušným všeobecným
súdom, ak bude žaloba podaná na všeobecnom súde. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá
dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému
konaniu musí podrobiť.

8. Občiansky zákonník účinný od 1. januára 2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods. 4
písm. r) považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

9. Vychádzajúc z obsahu rozhodcovskej doložky a z tohto ustanovenia je zjavné, že predmetná
rozhodcovská doložka nie je platná.

10. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v

štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskémukonaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008“.

11. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského
konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo samostatná rozhodcovská zmluva.

12. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

14. Ako je zrejmé z obsahu spisu a z formy zmluvy o úvere, je nesporné, že táto nespĺňa zákonné
náležitosti pre platnosť rozhodcovskej doložky. Samotná zmluva neobsahuje zmienku o výslovnej
dohode strán o riešení prípadných sporov formou rozhodcovského konania, a nedošlo ani k podpisu
všeobecných podmienok poskytnutia úveru zmluvnými stranami. Zo všeobecne formulovaného odkazu

v zmluve o tom, že sa dlžník oboznámil s obsahom zmluvy o úvere a že súhlasí so všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru nemožno nijako vyvodiť, že týmto bola prejavená nepochybná vôľa
účastníkov zmluvy uzavrieť rozhodcovskú doložku a podrobiť sa prípadnému rozhodcovskému konaniu.

15. Ak má byť rozhodcovská zmluva, resp. doložka právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej

autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje
informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna voľba
znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú rozhodcovskú doložku je nepochybne
forma uzavretej zmluvy o úvere ako aj rozhodcovskej doložky; typová zmluva s rozhodcovskou doložkou
ako neoddeliteľnou súčasťou všeobecných zmluvných podmienok, s ktorými netransparentne splynula a

jejpredloženiepovinnémubezmožnostizmenyjejobsahu,čivýberukonkrétnehorozhodcovskéhosúdu,
bez možnosti rozhodcovskú zmluvu neuzavrieť. Zmluvné dojednanie, ktoré nie je individuálne vyjednané
je možné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom rozhodcovská doložka uzavretá v
takejto podobe je zároveň v rozpore s ústavným právom osoby na súdnu ochranu.

16. Súd prvej inštancie teda správne zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu, že predložený
rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom.

17. Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej kvality života ľudí
podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v záujme dosiahnutia

ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v rozhodcovskom konaní
nenamietal rozhodcovskú doložku s poukazom na tzv. geografickú neprijateľnosť miesta konania
(RozsudokSúdnehodvoraEÚC-240/98-C-244/98OceanoGrupoEditorial:„Podmienka,ktorádeleguje
právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo
dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne jurisdikcii súdu,

ktorý môže byt ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť obhajovací spis súdu.
V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s obhajovacím spisom
spotrebiteľa mohli byt prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu. Takáto podmienka preto
spadá dokategórie podmienok, ktoré majú ciel alebo účinok vylúčiť alebo zabrániť právu spotrebiteľa
začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy ku Smernici. Na druhej strane

táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí mu to menej
obtiažnym. Keď je neprerokovaná jurisdikčná klauzula zahrnutá v takej zmluve v zmysle Smernice a
deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ svoje obchodné sídlo,
považuje sa za necestnú v zmysle Cl. 3 Smernice, pokiaľ spôsobuje v rozpore s požiadavkou dobrej
viery značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán na ujmu spotrebiteľa.“).

18. Aj geografická neprijateľnosť miesta rozhodcovského konania v Bratislave (pri bydlisku spotrebiteľa
v S.), a tým neprijateľnosť rozhodcovskej doložky aj z tohto dôvodu, bola v tomto prípade zjavná.19. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil napadnuté uznesenie.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262

C.s.p. pri zastavení exekučného konania (§ 44 ods. 4 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017).

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).