Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 18, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/346/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206619
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318206619.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
RenátaGavalcováaJUDr.BibiánaŤažiarová,vprávnejvecižalobcov:1.H.E.,nar.XX.XX.XXXX,bytom
Z. P. XXX/XX, G., 2. E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. P. XXX/XX, G., proti žalovaným: 1. OTP Banka
Slovensko, a.s., IČO: 31318916, Štúrova 5, Bratislava, 2. Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o.,
IČO: 36583936, Masarykova 21, Košice, o určenie neplatnosti zmluvy a určenie neplatnosti právnych

úkonov, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov 1 a 2 proti uzneseniu Okresného
súdu Galanta zo dňa 24. septembra 2018 č.k. 26C/37/2018-29, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že n a r i a ď
u j e nasledovné neodkladné opatrenie:

II. Žalovanému 1 u k l a d á z d r ž a ť s a výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve

žalobcov nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec G., katastrálne územie G., zapísané na LV č. XXXX
katastrálneho územia G., Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, a to: Byt XX, 2.p., číslo bytu X, v
bytovom dome súp.č. XXX, na parcele č.19/1, súp.č. XXX, na parcele č. 19/2, súp. č. XXX, na parcele
č. 19/3 spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 798/10000,
pozemok - parcela č. 19/3, výmera 41 m2, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria, spoluvlastnícky

podiel na pozemku 798/10000, parcela registra „C", do rozhodnutia a skončenia vo veci samej.

III. Žalovanému 2 u k l a d á z d r ž a ť s a úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby
nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec G., katastrálne územie
G., zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia G., Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, a
to: Byt XX, 2.p., číslo bytu X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parcele č.19/1, súp.č. XXX, na parcele

č. 19/2, súp. č. XXX, na parcele č. 19/3 spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 798/10000, pozemok - parcela č. 19/3, výmera 41 m2, druh pozemku - zastavané
plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku 798/10000, parcela registra „C", do rozhodnutia
a skončenia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcov 1 a 2 na nariadenie neodkladného
opatrenia zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), §
326 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 CSP. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd dospel k záveru, že
návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia v znení a obsahu uvedenom v ods. 2 odôvodnenia
tohto rozhodnutia, nie je dôvodný. Zo žaloby a návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobcovia v
rozpore s ust. § 326 ods. 1 CSP neuviedli opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a

trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ani neuviedli rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavy, že exekúcia bude ohrozená. Za uvedených okolnostíby uloženie nimi žiadanej dočasnej povinnosti žalovaným 1/ a 2/ predstavovalo neprimeraný zásah do
ich práv. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.

3. Proti predmetnému rozhodnutiu podali odvolanie žalobcovia 1 a 2, ktorým žiadali, aby odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil, nariadil neodkladné opatrenie a priznal im náhradu trov
konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nepovažujú za správne, pretože je potrebné bezodkladne
upraviť pomery z dôvodu, že práva oboch strán sú ohrozené. Žalobcovia uviedli a opísali skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku,

ktorému sa má poskytnúť ochrana a uviedli rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej
úpravy pomerov a i to že exekúcia bude ohrozená, a to že banka vystupuje ako navrhovateľ dobrovoľnej
dražby ich nehnuteľností a tým i ich obydlia, žalobcovia so školopovinnými deťmi by sa tak mohli
ocitnúť na ulici. Do dnes nie je známa výška pohľadávky, pre ktorú žalovaný 1./ chce zrealizovať
výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby vzhľadom na to, že nedošlo podľa neho k úhrade
dlhu, pričom sme uviedli, žalovaný 1./ neoznámil žalobcom výkon záložného práva v súlade s ust.

§ 1511 a 151m Občianskeho zákonníka, takýto právny úkon je neplatný s poukazom na ust. § 37 a
§ 39 Občianskeho zákonníka. Odvolanie žalobcovia odôvodňujú aj tým, že neboli splnené procesné
podmienky, pretože sa vo veci nekonalo a vec sa spravodlivo neprejednala, tým im bolo upreté právo
na spravodlivý proces, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z listu

vlastníctva predmetných nehnuteľností č. XXXX v okrese Galanta, obec G., k.ú. G., je osvedčené, že
na liste vlastníctva viaznu ťarchy na byt č. X na 2. p. vchod č. XX, a to Exekučný príkaz na vykonanie
exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť č. EX 2551/15 a č. EX 8793/16 a EX
17432/17, z čoho je preukázané, že je obava, že exekúcia bude ohrozená, ak by sa vykonala dobrovoľná
dražba nehnuteľností, a to je dôvod na vydanie neodkladného opatrenia. Podľa žalobcov zabezpečenie

záložným právom zriadeným v prospech žalovaného 1./ nie je právo, ktoré oprávňuje žalovaného
1./ na nakladanie s ich nehnuteľnosťami tak, že nám ich chce predať na dobrovoľnej dražbe. Banky
majú povinnosť postupovať nielen v súlade so zákonom, bankovou obozretnosťou, ale voči obyčajným
spotrebiteľom predovšetkým primerane a v súlade s odbornou starostlivosťou a dobrými mravmi ( § 2
písm. u) a § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa), aby spotrebiteľov nevystavila

neprimeranému výkonu záložného práva a záložné právo má byť výhradne iba „ultima ratio" spôsobom
uspokojenia. Nemôže požívať súdnu ochranu taký výkon práva, ktorý je neprimeraný alebo sa prieči
dobrým mravom ( § 3 ods. l Občianskeho zákonníka). Ústavne konformný nemôže byť výkon práva,
ktorý je neprimeraný a zasahuje do práva na obydlie. Nie je jasné, prečo banka sa nesnažila uplatniť
právo prostredníctvom exekúcie. To, že sa dražby zneužívajú a obchádza sa primeranejšia exekúcia

potvrdzujú aj súdy (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove 6Co 108/2011. Zmluva o úverovej zmluve
č. 009/3005/08HSU bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené neprijateľné
podmienky. Zmluva bola uzavretá v rozpore so smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Právne úkony dodávateľa - žalovaného 1./ sú v rozpore so
zákonom a priečia sa dobrým mravom. Zmluvný vzťah sa dostal do neudržateľného stavu, pretože došlo

k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluva
je formulárová, typová a predtlačená a nebolo možné jej obsah ovplyvniť, žalobcovia museli zmluvu
podpísaťvcelkujednýmpodpisom.Vzmluveboladohodnutásplátkajednousumouvovýške235,57Eur
mesačne, ktorú splácali a keď došlo k omeškaniu, boli v banke a chceli omeškané splátky zaplatiť naraz
jednou sumou, avšak banka im to neumožnila a pracovník banky uviedol, že už sa nedá nič robiť, že

jedinemusiavydražiťbyt.Podľaustanovení§52, §53,§54Občianskehozákonníkadodávateľbankauž
priuzatváranízmluvykonalanekaloadojednalaneprijateľnépodmienky.Žalobcoviapodpornepoukázali
na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 17Co/183/2014, nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky, spis. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995. Čl. 6 Smernice 93/13/EHS je pritom kogentným
ustanovením - Súdny dvor EÚ to judikoval napríklad v rozsudkoch ASTURCOM, MOSTAZA CLARO -

ktoré požaduje, aby spotrebiteľa nezaväzovala zmluva ako celok v kontexte ochrany spotrebiteľa pred
používaním nekalých zmluvných podmienok. Ako naposledy rozhodol Súdny dvor EÚ v prípade C 76/10
Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s. r. o. v bode 50 uznesenie: 1/ Vzhľadom na povahu a význam
všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú smernica 93/13 zabezpečuje,
jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami,

ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok
Asturcom Telecomunicaciones už citovaný, bod 52)." Odvolatelia poukázali aj na rozsudok Súdneho
dvora (ES) vo veci C-334/92 zo dňa 16. 12. 1993 Teodoro Wagner Miret proti Fonde de Garantía Salarial,
ako aj rozsudok v prípade 106/89 Marleasing v La Comerciallnternacional de Alimentación, rozsudokSúdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10. 4. 1984 Sabine von Colson a Elisabeth Kamann proti Land
Nordrhein-Westfalenbod16avoveci79/83zodňa10.4.1984DorotyHarzprotiDeutscheTradaxGmbH,
rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27. 6. 2000 Océano Grupo Editorial SA proti

Roció Murciano Quintero, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26. 10. 2006 Elisa
Maria mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL, rozsudok Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08
zo dňa 4. 6. 2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Gyofi, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C 76/10
zo dňa 16. 11. 2010 Korčkovská proti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Žalovaný 1 nevyhotovil správny znalecký
posudok na nehnuteľnosť a túto nehnuteľnosť

hlboko podcenil na cenu 48.500,--Eur, ako žalobcovia zistili na internete, pretože znalecký posudok
nedostali a preto nie je možné aby sa konala dražba nehnuteľnosti, ktorá by nepoškodila žalobcov.
Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je protiústavný. Inštitút dobrovoľnej dražby je
inštitútom, ktorý vo svojej podstate vážnym spôsobom zasahuje do práva vlastniť majetok podlá čl.20
Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení čl.20 ústavy (ako je tomu
aj v prejednávanej veci), a to bez akejkoľvek (preventívnej) ingerencie súdnej moci. Záložca je tak

počas celého trvania záložného práva vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu záložného veriteľa,
ktorého písomné vyhlásenie o pravosti, výške a platnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon
záložného práva, a o tom, že predmet dražby je možné dražiť, plní na účely výkonu záložného
práva funkciu "exekučného titulu" s priamym dosahom na ústavné práva záložcu. Je otázne, či takáto
konštrukcia neodporuje základným súkromnoprávnym zásadám, najmä zásade rovnosti účastníkov

súkromnoprávnych vzťahov (§ 2 ods.2 Občianskeho zákonníka) s rozsahom na čl.20 Ústavy SR, kedy je
vlastníckemu právu nadradené iné vecné právo vykonávané bez verifikácie oprávnenosti a dôvodnosti
jeho výkonu zmocneným orgánom štátnej moci (súdom). Líniu ingerencie súdnej moci pri nútenom
výkone súkromného práva podporuje aj ustálená judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva najmä
k čl.8 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd v znení jeho dodatkových protokolov (porov. napr.

rozsudok vo veci Paulic v. Chorvátsko z 1. marca 2010, rozsudok Novoseletskiy v.Ukrajina (Sťažnosť
47148/99). Predmetná právna úprava o dobrovoľných dražbách, kde ako navrhovateľ dobrovoľnej
dražby môže vystupovať nevlastník dražených nehnuteľností, je nezlučiteľná s princípmi právneho
štátu. Postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku
takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu aký umožňuje slovenská právna úprava je

diskutabilná aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva
vyžadujú rozhodnutie sudcu. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte,
že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje
"exekučný titul" ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva.
Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré

musia byť kladené na dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Tento
model správania vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práva
prispieva k realizácii práva tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už
ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú "dobrovoľne" predať majetok
dlžníkov (záložcov).Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave

dobrovoľných dražieb je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním
inštitútov núteného výkonu rozhodnutia. Taktiež poukazujú na vyjadrenie Európskej komisie zo 6.2.2013
k veci vedenej na súdnom dvore EÚ č. C-482/12 (konanie o prejudiciálnej otázke k veci vedenej na
Okresnom súde Prešov Macinský, Macinská a FINANCREALs.r.o.) v ktorom navrhla, aby Súdny dvor
poskytol na predbežné prejudiciálne otázky túto odpoveď: "Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom
zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, akou je v prejednávanej veci §51j ods.
1 Obč. zák. v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje
veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom
nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo

iným nezávislým tribunálom. V prípade vykonania dražby by došlo k neprimeranému zásahu do práva
na obydlie a do práva na súkromný a rodinný život žalobcu. Týmto konaním by bol porušený aj čl. 8
Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd. Podl'a tohto článku je zásah do súkromného
a rodinného života opodstatnený a oprávnený len vtedy, ak je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujem národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho

blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom alebo zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo
ochrana práva slobôd iných. V kontexte s týmto článkom dávajú do pozornosti aj rozhodnutie Ústavného
súdu SR I. ÚS 13/2000 v spojení s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Stanková vs.
Slovenská republika a v rozhodnutí Paulic v. Chorvátsko. Súdy v týchto judikátoch potvrdili, že akýkoľvekzásah do obydlia je potrebné posudzovať vel'mi citlivo a zužujúco s tým, že dotknutá osoba má mať
za každých okolností možnosť dovolať sa ochrany na nezávislom a nestrannom súde. Aplikácia týchto
judikátov je o to nevyhnutejšia, že zásah do vlastníckeho práva žalobcov (čl. 20 Ústavy SR) a práva na

obydlie ( čl. 19 Ústavy SR) chce vykonať súkromný subjekt dražobník, ktorý nepodlieha žiadnej súdnej
kontrole, ktorá by v reálnom čase poskytla právam žalobcov ochranu. Vzhľadom na to, že dražobník
žalovaný 2 môže zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom a neprimeranom výkone
záložného práva, a teda reálna hrozba, že žalobca príde o strechu nad hlavou, žiadajú súd, aby rýchlo
zasiahol a neodkladným opatrením dočasne usporiadal pomery tak, že poskytne ochranu ohrozeným

ústavným právam žalobcu a zakáže neprimeraný výkon práva žalovanému 2. Na záver žalobcovia
poukázali na nález ÚS SR, sp. zn.: III. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho
štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (čl. 1 ods. I ústavy),
ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je
tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. l. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné

situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza
aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty
rozhodovania. Vo svetle uvedených skutočností okresný súd postupoval nadmerne formalisticky, pričom
žalobcom odňal možnosť konať pred súdom a právo na spravodlivý proces.

4. Žalovaní 1 a 2 odvolací návrh nepodali. S použitím § 329 ods. 1 CSP odvolací súd doručil žalovaným
1 a 2 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preskúmavané uznesenie aj odvolanie a umožnil
im sa vo veci vyjadriť, žalovaný 2 túto možnosť nevyužil. Žalovaný 1 vo svojom písomnom vyjadrení
uviedol, že sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a
§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.
1 CSP v spojení s § 367 ods. 2), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1 a 2 je dôvodné, a preto je potrebné napadnuté

uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne zmeniť a nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, potom s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
bolo posúdiť, či boli splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v
navrhovateľkou požadovanom rozsahu.

7. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle §
343 a nasl. CSP zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách

dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

8. V zmysle § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) tohto ustanovenia
neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťokreminéhonajmä,abyniečovykonala,niečohosazdržala

alebo niečo znášala.

9. V zmysel § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.10. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Podľa ods. 2 tohto
ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie.

11. V zmysle § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý čas.
Podľa ods. 2 ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by
bol totožný s výrokom vo veci samej.

12. Z vyššie citovaných ustanovení CSP vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie
neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť
pomeryajednakobavu,žeexekúciabudeohrozená.Neodkladnéopatreniepritomsúdmôženariadiťiba
na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný
postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a

vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd
nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu
a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

13. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto

rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné
právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade
protistrany 1. a 2., nie sú dlžníčkami navrhovateľky.

14. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom

osvedčenieexistencieprávnehovzťahumedzisporovýmistranami,navrhovateľomtvrdenéaosvedčené
skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie
(princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno
dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným
opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky

neodkladnéhoopatrenianeobmedziapovinnúosobuneprimeranýmspôsobomanadnevyhnutnýrozsah
(princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp
subsidiarity).

15. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobou podanou súdu prvej inštancie dňa 17.09.2018 sa žalobcovia

vo veci samej domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o OTP REFINAC úvere č. 063/3018/13SU zo dňa
13.08.2013 a dodatku č. 1 zo dňa 13.08.2015 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným 1, ďalej určenia,
že právny úkon žalovaného 1 a to výkon záložného práva zo zmluvy o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok č. 063/3018/13 sú neplatné a určenia, že právne úkony dražobníka Profesionálna
dražobná spoločnosť s.r.o. Masarykova 21, 040 01 Košice, IČO: 36 583 936 smerujúce k realizácii

dobrovoľnej dražby nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX v okrese Galanta, obec G., katastrálne
územie G., katastrálneho územia G., Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, a to: Byt XX, 2.p., číslo
bytu X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parcele č.19/1, súp.č. XXX, na parcele č. 19/2, súp. č. XXX/
XX, na parcele č. 19/3 spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu
798/10000, pozemok - číslo parcel 19/3, výmera 41 m2, druh pozemku- zastavané plochy a nádvoria,

spoluvlastnícky podiel na pozemku 798/10000 sú neplatné.

16. Súčasťou žaloby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému 1
uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva do rozhodnutia a skončenia vo veci samej a ktorým
by uložil žalovanému 2 povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu dobrovoľnej dražby

nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec G., katastrálne územie
G. , zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia G., Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, a
to: Byt XX, 2.p., číslo bytu X, v bytovom dome súp.č. XXX, na parcele č.19/1, súp.č.XXX, na parcele
č. 19/2, súp. Č. XXX, na parcele č. 19/3 spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných
zariadenich domu 798/10000 Pozemok - číslo parcel 19/3, výmera 41 m2, druh pozemku- zastavané

plochy a nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku 798/10000, parcel registra „C" do rozhodnutia a
skončenia vo veci samej.17. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia odôvodnili tým, že dňa 10.07.2013
žalobcovia uzatvorili úverovú zmluvu na úver 40.000 Eur a na predpokladanú dobu trvania zmluvy o
úvere 239 mesiacov. V roku 2014 žalobca 1 meškal so splátkami a banka mu ponúkla jedinú možnosť

dodatkom k zmluve č. 063/3018/13SU, na základe dodatku č. 1 zo dňa 13.08.2015 bola pohľadávka
banky ku dňu 30.07.2015 suma 37 632,58. (nezaplatená istina), nezaplatené príslušenstvo, poplatky
a náklady banky spolu v celkovej výške 910,- Eur. V apríli 2017 prestal žalobca 1 splácať úver, už
vôbec nemal žiaden príjem. Po vyliečení si našiel robotu v zahraničí, má už pravidelný príjem a chcel
by dostať možnosť splácať úver ďalej. Žiadal aj splátkový kalendár, navrhol 10 splátok naraz, bol

aj v banke že to uhradí a riaditeľka súhlasila a nadriadená v Bratislave zamietla s tým, že byt sa
bude predávať. Vznikla situácia, že chcú vydražiť dom a oni so školopovinnými deťmi by sa tak mohli
ocitnúť na ulici. Dražba sa má konať dňa: 18.10.2018 0 10.00 hod. na Notárskom úrade JUDr. Dalmy
Nurnbergerovej, Hlavná 49, 831 01 Šamorín. Úver mal byť zabezpečený záložným právom zriadeným
v prospech žalovaného 1 na zabezpečenie zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných
pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe úverovej zmluvy č.

063/3018/13SU podľa Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 063/3018/13SU zo
dňa 10.07.2013 pre nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Galanta, obec G., katastrálne územie G.,
zapísané na LV č. XXXX katastrálneho územia G., Okresný úrad Galanta - katastrálny odbor, a to: Byt
XX,2.p.,číslobytuX,vbytovomdomesúp.č.XXX,naparceleč.19/1,súp.č.XXX,naparceleč.19/2,súp.
Č. XXX, na parcele č. 19/3 spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu 798/10000 pozemok - číslo parciel 19/3, výmera 41 m2, druh pozemku- zastavané plochy a
nádvoria, spoluvlastnícky podiel na pozemku 798/10000, parciel registra „C“. Žalovaný 1 vzhľadom na
to, že nedošlo podľa neho k úhrade dlhu pristúpil k výkonu záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej
dražby, ktorú naplánoval. Žalovaný 1 neoznámil žalobcovi výkon záložného práva a neoznámil to
záložcom v súlade s ust. § 151 a 15lm Občianskeho zákonníka. Do dnes im nie je známa výška

pohľadávky, pre ktorú žalovaný 1 realizuje výkon záložného práva. Svoje tvrdenia podporil doložením
listín: Zmluva o OTP refinanc úvere, dodatok č. 1, rozhodcovská zmluva, prepúšťacia správa.

18. Preskúmaním návrhu žalobcov 1 a 2 na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených
listinných dôkazov dospel odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že návrh na

nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovaným 1 a 2 je dôvodný.

19. Podľa § 151a OZ, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že
záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu
záložného práva (ďalej len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

20. Podľa § 151c ods. 3 OZ, záložné právo prechádza pri prevode alebo prechode pohľadávky
zabezpečenej záložným právom na nadobúdateľa pohľadávky.

21. Podľa § 151j ods. 1 a 2 OZ, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas

splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
aleboosobitnýzákonneustanovujeinak(1).Akpohľadávkazabezpečenázáložnýmprávomniejeriadne
a včas splnená, môže sa záložný veriteľ uspokojiť alebo domáhať sa uspokojenia zo zálohu aj vtedy,

keď zabezpečená pohľadávka je premlčaná (2).

22. Podľa § 151l ods. 1 OZ, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne
oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných
právachregistrovanýchvregistrizáložnýchprávajzaregistrovaťzačatievýkonuzáložnéhoprávavtomto

registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu
záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia
zo zálohu.

23. Podľa § 151m ods. 1 veta prvá OZ, predať záloh spôsobom určeným v zmluve o zriadení záložného

práva alebo na dražbe môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní odo dňa oznámenia o začatí
výkonu záložného práva záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, ak
osobitný zákon neustanovuje inak.24. Žalobcami navrhované neodkladné opatrenie sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi stranami
tak, aby realizáciou výkonu záložného práva žalovaným 1 prostredníctvom žalovaného 2, nedošlo k
pozbaveniu vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam predstavujúcim ich obydlie. Pokiaľ ide o

splnenie prvého zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie
skutočností o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, odvolací súd má za to,
že žalobcovia žalobou vo veci samej namietajú neplatnosť úverovej zmluvy z dôvodu použitia nekalých
praktík, na základe ktorej bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva, namietajú tiež, že
im nebol oznámený výkon záložného práva v zmysle § 151l a § 151m OZ, nie je im známa výška

pohľadávky,prektorúsarealizujevýkonzáložnéhopráva.Vychádzajúczoskutkovýchtvrdenížalobcova
z ich rozsiahlej argumentácie možno v tomto štádiu konania uzavrieť, že obrana žalobcov nie je očividne
vylúčená a bezzákladná, a to najmä pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobcovia sporujú platné uzavretie
úverovej zmluvy, na základe ktorej bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva, a preto prvý
zo základných predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia je daný.

25. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená i druhá zo základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že je nadväzne na to daná potreba dočasnej
úpravy pomerov medzi stranami. Listinnými dôkazmi založenými v spise bolo totiž preukázané, že
pre uspokojenie pohľadávky žalovaného 1, poveril tento žalovaného 2 realizáciou dobrovoľnej dražby,
pričom oznámenie o začatí výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby bolo zapísané do

katastra nehnuteľností ako verejne prístupného registra. Na internete sú tiež zverejnené informácie
o predmete dražby - nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobcov. Z toho je zrejmé, že žalovaný 1
prostredníctvom žalovaného 2 ako spoločnosti, ktorá sa zaoberá organizáciou dobrovoľných dražieb,
vykonávajú úkony smerujúce k realizácii výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve
žalobcov 1 a 2 formou dobrovoľnej dražby. V prípade dobrovoľnej dražby prechádza udelením príklepu

vlastnícke právo k predmetu dražby (po uhradení ceny dosiahnutej vydražením v stanovenej lehote) na
vydražiteľa (§ 27 ods. 1 zák. č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov),
čo v prípade, ak právo žalovaného 1, ktorého základ je v zmluve o úvere nie je dané, by predstavovalo
neoprávnený a závažný zásah do ich vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, ako aj do ich
práva na obydlie i do ich súkromného a rodinného života.

26. Aby k takému neoprávnenému zásahu, nedošlo, je potrebné až do súdom právoplatného vyriešenia
sporných otázok medzi žalobcami 1 a 2 a žalovaným 1, tomuto zamedziť jedinou prípustnou formou, a to
nariadením neodkladného opatrenia, ktorým bude žalovanému 1 uložené zdržať sa výkonu záložného
právakpredmetnýmnehnuteľnostiamformoudobrovoľnejdražby,akoajuloženéžalovanému2,ktorého

žalovaný 1 poveril organizáciou dobrovoľnej dražby, aby sa zdržal úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov 1 a 2. Pri formulácii výroku vo vzťahu k
žalovanému 1 pritom odvolací súd nepoužil znenie výroku presne tak, ako to navrhovali žalobcovia v
petite, ale výrok neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému 1 doplnil špecifikáciou nehnuteľností,
ktorých sa záložné právo týka, keď má za to, že je tým len presnejšie vyjadrené to isté, čoho sa

žalobcovia navrhovanýmneodkladnýmopatrenímvovzťahukžalovanému1skutočnedomáhali,pričom
k prekročeniu ich návrhu takouto formuláciou nedošlo (§ 216 ods. 1 CSP; uznesenie Najvyššieho
súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 4542/2007). Súd poukazuje na to, že nárok žalobcov vo veci samej pri
rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia nemusí byť nepochybne preukázaný, avšak musí
byť aspoň osvedčený, čo je v danom prípade splnené. Vzhľadom na to, aby do odstránenia spornosti

rozhodnutím súdu vo veci samej nedošlo k odňatiu vlastníckeho práva žalobcov k nehnuteľnostiam,
ktoré sú zálohom, javí sa tiež odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov sporových strán
tak, aby došlo k dočasnej stabilizácii pomerov, čím sa umožní ničím nerušené judikovanie súdu vo
veci samej, aby súd mohol viesť súdne konanie v právne stabilnej situácii, bez toho, aby sa musel
zaoberať pasívnou legitimáciou v konaní a jej prípadnými zmenami, tiež aby nedošlo k neprimeranému

zásahu do vlastníckeho práva žalobcov. Vzhľadom na obranu žalobcov je žiaduce, aby vo vlastníckych
vzťahoch k predmetným nehnuteľnostiam v priebehu konania nevznikali zmeny, čo chráni aj prípadných
vydražiteľov.

27. Na záver odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ust. § 329 ods. 1 veta prvá CSP súd môže rozhodnúť

o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, preto odvolatelia nedôvodne namietali porušenie ich procesných práv. Podľa ods. 2
tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvejinštancie, preto odvolací súd nemohol prihliadnuť na prípadné zmeny skutkového stavu, ktoré nastali
po vydaní uznesenia súdu prvej inštancie.

28.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,ževposudzovanomprípadebolisplnenékumulatívnestanovené
podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, preto v súlade s ust. § 388 CSP napadnuté
uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne nesprávne zmenil a nariadil neodkladné opatrenie tak, ako
je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

29. V súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej (§ 123 a § 128 ods. 1
CSP), rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie končiť (§ 262 ods. 1 CSP), o
trovách konania vzniknutých v súvislosti s týmto neodkladným opatrením (tak prvoinštančných, ako aj
odvolacích) sa preto bude rozhodovať v konečnom rozhodnutí, a to v rozhodnutí podľa § 334 alebo §
336 ods.3 CSP, prípadne v konečnom rozhodnutí v konaní vo veci samej.

30. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).