Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8S/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7019200083
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kuruc

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7019200083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Kuruca

a členov senátu JUDr. Dany Bystrianskej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: M.. S. Z.,
advokát, IČO: 50183401, P. Č.. XX, G., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných
prostriedkov, Komenského 52, Košice, o preskúmanie rozhodnutia č. OU-KE-00P5-2018/052018/BNK
zo dňa 11.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 25. 1. 2019 doručenou správnemu súdu 30. 1. 2019 žalobca žiadal

zrušiť rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-00P5-2018/052018/BNK zo dňa 11.12.2018 a rozhodnutie
Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. OU-KE-KO-2018/047555-Kol zo dňa 16.11.2018,
ktoré žalovaný potvrdil a zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa.

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 16.11.2018 nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa
8.11.2018 o poskytnutie informácií a rozhodol tak, že obmedzuje poskytnutie informácií žalobcovi s
poukazom na § 3 ods.1, § 18 ods. 2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.

z. v platnom znení a s poukazom na § 68 ods.1 a 3 a § 69 zákona č. 162/2015 Z.z. o katastri
nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj katastrálny zákon
alebo zákona č. 162/1995 Zb. z). Konštatoval, že informácie z katastra nehnuteľností sa poskytujú za
podmienok a v zmysle katastrálneho zákona (§ 68 a 69) a sú spoplatňované podľa zákona č. 145/1995
Z. z. o správnych poplatkoch. Vo veci poskytnutia informácií zo zbierky listín postupoval podľa § 68,
ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého je verejnosť zbierky listín obmedzená a umožňuje sa len
vlastníkom, ich právnym predchodcom alebo iným oprávneným osobám, alebo osobe vykonávajúcej

geodetické činnosti súvisiace s pozemkovými úpravami podľa osobitného predpisu, alebo osobe, ktorá
vyhotovuje geometrické plány alebo vytyčuje hranice pozemkov, alebo osobe vykonávajúcej znaleckú
činnosť v odbore geodézie, kartografie a katastra alebo osobe, ktorá vyhotovuje cenové mapy. Žiadateľ
sa v žiadosti označil sám ako M.. S. Z., advokát.

3. Žalobca žiadal sprístupniť tieto informácie, rozhodnutie č. ROEP 1/2000-Za, rozhodnutie Správy
katastra Košice o zmene hranice č. H5/2005 zo dňa 25.6.2008 - 2502/8, Protokol o oprave chyby

č. X-92/2011-Fax zo dňa 15.6.2011 - 1904/11, rozhodnutie Správy katastra Košice č. X-55/12-Tr zo
dňa 18.4.2012 - 1555/12, rozhodnutie Správy katastra Košice č. X-266/12-Tr zo dňa 2.1.2013-591/13,
delimitačný protokol o odovzdaní poľnohospodárskych pozemkov v zmysle §§ 1, 77 a 22 zákona
o pôde č. 229/1991 Zb. v spojení s vyvlastňovacím rozhodnutím ObNV, odbor výstavby G. -D. O. č. Výst. 370/1977-Kp. zo dňa 1.6.1977, GP č. 45353221108/2013, Z-6622/2013 zo dňa
11.9.2013 v.z. 3790/2013, rozhodnutie o zmene dobývacieho priestoru Košice, R-1707/2014 zo
dňa 30.6.2014-3221/14, Žiadosť o zápis GP č. 34834001-48/2013, R-1723/2014-4683/2014, žiadosť

o zápis GP č. 34834001-51/2014, R-778/2015-1539/15, zápis geometrického plánu č. 39/2016 k
V-6274/2017-2740/17.

4. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že podľa § 68 ods.1 katastrálny zákon každý má právo
do katastrálneho operátu nahliadnuť a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo

kópie, ak ods.2 a 3 neustanovuje inak. Pri nahliadnutí do katastrálneho operátu sa rodné číslo, alebo ak
ide o cudzinca iný identifikátor, sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka.
Správny orgán prvého stupňa svoj právny názor oprel s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Sži/1/2000, v ktorom vyslovil, že v konaní vedenom podľa zákona o katastri nehnuteľností sa
poskytujú informácie len oprávnenej osobe a vlastníkovi za podmienok zaplatenia správneho poplatku.

5. Správny orgán prvého stupňa citujúc „§ 68 ods.3 katastrálneho zákona uviedol, že verejnosť
zbierky listín je obmedzená, prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi
alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. Prístup k listinám
uloženým v zbierke listín sa umožňuje na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj osobe,
ktorá vykonáva geodetické, kartografické činnosti, znalcovi z odboru geodézie a kartografie, súdu a

prokuratúre, daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom je úrad NBÚ, SIS
a Vojenskému spravodajstvu.“

6. Žalobca podal odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že
správny orgán bol povinný rešpektovať jeho ústavné právo podľa článku 26 ods.4 Ústavy SR a pri

obmedzovaní základných práv a slobôd podľa čl. 13 ods.4 Ústavy SR dbať na ich podstatu a zmysel,
v spojení s § 2 ods. 3 a §12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Konštatoval, že zákon o
slobode informácií upravuje obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám tak, že je založený na
prístupe „čo nie je utajené,je verejné“. Tvrdil, že informáciesa musia sprístupniť, ak zákon sprístupnenie
nevylučuje a poukazujúc na rozsudok NS SR sp.zn.: 4Sž/4/2004 zo dňa 16.12.2004, argumentoval

ustanovením § 3 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého každý má právo na
prístupkinformáciám,ktorémajúpovinnéosobykdispozícii,pretožepodľaustanovenia§11ods.1písm.
b/ tohto zákona, povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak ju
zverejňuje na základe zákona, ak je podľa takéhoto zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe
iba do tejto doby, ako aj na ustanovenie § 18 ods.2 zákona, podľa ktorého je daná povinnosť pre povinnú

osobu, v prípade ak žiadosti o poskytnutie informácie nevyhovie, vydať o tom písomné rozhodnutie.
Žalobca s poukazom na § 68 ods.1 a 3 katastrálneho zákona zopakoval, že má právo na informácie z
katastrálneho operátu, ktoré patria do zbierky listín, ak ich sprístupnenie je obmedzené, ak ich povinná
osoba má v dispozícii. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že nesúhlasí s názorom správneho orgánu,
že žalobcom požadované informácie podliehajú poplatkovej povinnosti podľa zákona o správnych

poplatkoch. Tvrdil, že ak osobitné zákony ustanovujú, že sa informácie /ne/sprístupňujú len určitému
okruhu subjektov, má prednosť zákon o slobodnom prístupe k informáciám a informácie sa musia
poskytnúť podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám aj ak sa sprístupňujú podľa osobitných
zákonov. Žalobca uviedol záverom v odvolaní, že ak je odvolateľ osobou, ktorá má oprávnenie nazerať
do zbierky listín, ako je v tomto prípade žalobca, má právo na ich poskytnutie bezplatne.

7. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uzavrel, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nie
je v rozpore s článkom 26 ods.4 ani 13 ods.4 Ústavy v spojení s § 2 a 12 zákona o slobodnom
prístupe k informáciám, pretože osobitné zákony ustanovili spôsob zverejňovania informácií, ktoré sa
nezverejňujú na základe informačného zákona (napr. informácie zo zbierky listín podľa zákona o katastri

nehnuteľností). Zopakoval, že rozhodnutie vydal správny orgán prvého stupňa podľa § 18 ods.2 o
slobodnom prístupe k informáciám ako povinná osoba a to na základe žiadosti o jej sprístupnenie.
Uviedol, že požadované písomnosti sú Informáciami, ktoré povinná osoba nesprístupní podľa § 11 ods.1
písm. b/ zákona o prístupe k informáciám, pretože sa zverejňujú na základe iného zákona, ak je podľa
takéhoto zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe iba do tejto doby. Ak je informácia podľa

takéhoto zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, zverejňuje sa iba do tejto doby /katastrálny
zákon/.8. Žalovaný citoval ustanovenia § 68 ods.1 a 3 katastrálneho zákona o vytvorení katastrálneho operátu
a možnosti nahliadať doňho a robiť si výpisy, odpisy a náčrty, resp. kópie a to osobami, ktoré sú na
to oprávnené /vlastník a iná oprávnená osoba a osoby verejného práva/. Podľa žalovaného vo svojom

rozhodnutí správny orgán uviedol, že požadované informácie boli sprístupnené a sú uvedené v zbierke
listín. Vzhľadom na charakter žalobcom požadovanej informácie dospel žalovaný k tomu záveru, že
žiada o poskytnutie informácií, ktoré môže získať podľa katastrálneho zákona ako spoplatňované a ich
zverejnenie upravuje samotný katastrálny zákon v § 68 katastrálneho zákona. Preto ich zverejnenie
povinná osoba nesprístupní podľa § 11 ods.1 písm. b/ zákona o prístupe k informáciám.

9. Žalobca správnou žalobou doručenou súdu 30.1.2019 zo dňa 25.1.2019 žiadal zrušiť napadnuté
rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 16.11.2018 a priznať mu náhradu
trov konania. Žalobca tvrdil, že jeho požiadavka vychádza z ústavného práva zaručeného v článku
26 ods.4 Ústavy SR. Právo na slobodu prejavu je podľa žalobcu zaručené nielen Ústavou, ale aj
Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje

názory opiera o ustanovenia výkladové pravidlá Ústavy Slovenskej republiky upravené a regulované
aj ustanovením článku 13 ods.4 Ústavy. Mal za to, že zákon o informáciách je aj v zmysle judikatúry
Najvyššieho súdu SR právnym predpisom, ktorý sa použije vždy, ak neexistuje špeciálna právna úprava
a vo vzťahu k iným zákonom, ktorý pôsobí ako lex generalis. Žalobca konštatuje, že špeciálnymi
sú zákony, upravujúce rozsah informácie poskytované na základe konkrétnych zákonných úprav.

Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že nesprístupňuje požadované informácie podľa zákona o
slobodnom prístupe k informáciám. Podľa žalobcu sprístupnenie nie je prípustné podľa zákona o katastri
nehnuteľností, citovalaodkázalna§1zákonaoslobodnomprístupekinformáciám,§2ods.1upravujúci
postavenie povinných osôb, ustanovenie § 2 ods.2, 3 a 4 tohto zákona.

10. Žalobca argumentoval v zmysle zásady „čo nie je tajné, je verejné“, že správny orgán prvého
stupňa mal v zásade informačnú povinnosť v rozsahu svojej činnosti a to takzvanú ratione materiae,
plnú informačnú povinnosť. Poukázal na to, že existujú aj informácie patriace k tzv. druhej skupine
informácií, ktoré štátne orgány a iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale
musia umožniť prístup k nim. K nim podľa žalobcu patria, žalobcovi zaručené informácie v článku 26

ods.4 Ústavy SR. Uviedol, že k takým patrí napríklad aj právo na informácie o stave životného prostredia
a príčinách a následkoch tohto stavu (nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS/236/06-59 zo dňa 28.6.2007).

11. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne posúdil jeho právo zaručené v § 11 ods.1 písm. b/ zákona o
slobode informácií a nesúhlasil s tým, že neposkytnutie informácie správnym orgánom bolo odôvodnené

tým, že pri zverejňovaní informácií sa postupuje podľa § 68 ods. 5 zákona o katastri nehnuteľností, a ak
tvrdil, že verejnosť zbierky listín je obmedzená a umožňuje sprístupnenie len oprávneným osobám a ak
sa zverejňuje na základe zákona; 22) je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe,
iba do tejto doby. Podľa žalobcu požiadal o informácie, ktoré sa týkali jeho ako vlastníka, zapísaného na
jeho liste vlastníctva, napriek tomu však správny orgán uzavrel, že nie je oprávnenou osobou, citoval §

11 ods.1 písm. b/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Podľa žalobcu ust. § 11 ods.1 písm. b/
zákonaoslobodnomprístupekinformáciámmánamyslitakýdruhinformácie/vodkazenabod22/,ktoré
sa stávajú prístupné každému a každý si ich môže opakovane vyhľadávať, napríklad štatistiky. Žalobca
poukázal na § 7 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, podľa ktorého ak už boli informácie
zverejnené, povinná osoba bez zbytočného odkladu, najneskôr do 5 dní od podania žiadosti, na miesto

sprístupnenia informácií žiadateľovi oznámi na ich vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.

12. Ak však žiadateľ, ako v tomto prípade žalobca, trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná
osoba mu ich sprístupní /§ 7 ods.2 zákona o prístupe k informáciám/. Žalobca uviedol, že vo svojej
žiadosti opodstatnene z tohto zákonného ustanovenia vychádzal ako oprávnená osoba a požiadal o

sprístupnenie informácií, ktoré už boli sprístupnené podľa iného zákona a žiadal o ich sprístupnenie,
preto bol žalovaný povinný vyhovieť jeho žiadosti. Žalovaný tým, že potvrdil rozhodnutie správneho
orgánu prvého stupňa, porušil § 7 ods.1 zákona o prístupe k informáciám, ak nesprístupnil informácie v
lehote 5 dní, ani neoznámil, kde údaje možno vyhľadať, ani ich nezverejnil.

13. Žalobca namietal tiež nedostatok právomoci žalovaného, ktorý rozhodol o jeho odvolaní, poukazujúc
na § 58 ods.1 zákona 71/1967 o správnom konaní. Podľa tohto je odvolacím orgánom správny orgán
najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Mal za
to, že okresný úrad, odbor opravných prostriedkov je síce druhostupňovým správnym orgánom vo vecivykonávania činnosti správneho orgánu prvého stupňa, ale nie je nadriadeným orgánom povinnej osoby.
Preto žalobca konštatoval, že rozhodovaním žalovaného o jeho odvolaní došlo k porušeniu článku 2
ods.2 Ústavy SR o jeho odvolaní v merite veci, proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa o

obmedzení sprístupnenia informácií správnym orgánom prvého stupňa zo dňa 16.11.2018 vo veci jeho
žiadosti o sprístupnenie informácií.

14. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 29.5.2019 a žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť.
Žalovaný uzavrel, že rozhodnutia správnych orgánov nie sú v rozpore s článkom 26 ods.4 ani 13 ods.4

Ústavy, v spojení s § 2 a 12 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, pretože osobitné zákony
ustanovili spôsob zverejňovania tých informácií, ktoré sa nezverejňujú na základe informačného zákona
(zbierka listín katastra nehnuteľností). Zopakoval, že rozhodnutie bolo vydané podľa § 18 ods. 2 o
slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou na základe žiadosti žalobcu o jej sprístupnenie.
Žalovaný citoval ustanovenia § 68 ods.1 a 3 katastrálneho zákona o vytvorení katastrálneho operátu
a možnosti nahliadať doňho a robiť si výpisy, odpisy a náčrty, resp. kópie a to osobami, ktoré sú na

to oprávnené. Oprávnenými osobami sú vlastník a iná oprávnená osoba a osoby verejného práva.
Podľa žalovaného vo svojom rozhodnutí už uviedol, že požadované informácie boli už sprístupnené a
sú súčasťou zbierky listín. Vzhľadom na charakter žalobcom požadovanej informácie dospel žalovaný k
záveru, že žalobca žiada o poskytnutie informácií, ktoré sú podľa katastrálneho zákona spoplatňované.
Ich zverejnenie upravuje samotný katastrálny zákon v § 68 zákona o katastri nehnuteľností. Informácie

povinná osoba nesprístupnila podľa § 11 ods.1 písm. b/ zákona o prístupe k informáciám, pretože sa
zverejňuje na základe iného zákona, podľa ktorého zákona bola zverejňovaná vo vopred stanovenej
dobe a zverejňovala sa iba do tejto doby. Žalovaný záverom uviedol, že žalobca je oprávnenou osobou,
ktorej by bol umožnený prístup k listinám uloženým v zbierke listín v zmysle katastrálneho zákona.

15. K doručenému vyjadreniu k správnej žalobe žalobcu žalobca zaujal stanovisko vo svojom podaní
zo dňa 13.9.2019. Zopakoval nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, ktoré vzal za základ potvrdenia
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca vo vyjadrení konštatoval, že žalovaný nesprávne
právnevecposúdilsodkazomnaustanoveniapodľazákonaoslobodnomprístupekinformáciám.Tvrdil,
že názor žalovaného neobstojí, ak odmietol právo žalobcu na sprístupnenie informácií už zapísaných na

jeho liste vlastníctva s odôvodnením, že /nie/ je osobou, ktorej je umožnený prístup k listinám uloženým
v zbierke listín, a osobitná právna úprava podľa žalovaného, obsiahnutá v katastrálnom zákone, má
prednosť pred zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Pripomenul, že delimitačný protokol o
odovzdaní poľnohospodárskych pozemkov, rozhodnutie o vyvlastnení z roku 1977 mal slúžiť žalobcovi
ako dôkaz v konaní o obnovu konania. Argumentoval rozhodnutím Najvyššieho súdu SR zo 16.5.2002

(sp.zn.19S/31/2002)podľaktorého,akžalovanýdisponovalinformáciamivosvojejčinnosti,tietomumal
zverejniť na jeho žiadosť. K otázke odmietania práva nazerať do spisov označil rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Szd/7/2009 z 23.3.2010 a uviedol, že vychádzajúc z právneho názoru uvedeného
v tomto rozhodnutí je v prospech žalobcu, lebo uvádza, že má právo ako účastník konania právo
nahliadať do administratívneho spisu a odopretie tohto práva žalobcovi pokladal za porušenie jeho práv

garantovaných na inú právnu ochranu podľa článku 46 ods.1 Ústavy SR trval na podanej žalobe.

16. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa § 177 a nasl. preskúmal obe napadnuté rozhodnutia
správnych orgánov, rozhodnutie žalovaného zo dňa 11.12.2018 i správneho orgánu prvého stupňa zo
dňa 16.11.2018, veľmi podrobne sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel

k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto túto podľa § 190 ods.1 SSP zamietol.

17. V prvom rade je potrebné konštatovať, že žalobca sa označil v žalobe ako fyzická osoba s ďalším
označením, že je advokátom, čím je podmienka povinného právneho zastúpenia splnená.

18. Žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, keď mal dôvodne za preukázané,
že správny orgán prvého stupňa správne posúdil žiadosť žalobcu podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o
povinnom sprístupnení informácií v platnom znení a zákona č. 162/1995 Zb. z. o údajoch katastra
nehnuteľností.

19. Podľa § 2 Povinné osoby(1) Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie
(ďalej len "povinné osoby") sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické osoby a
fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.(2)Povinnými osobami sú ďalej právnické osoby zriadené zákonom a právnické osoby zriadené štátnym
orgánom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného zákona. 2)(3) Povinnými osobami
sú ďalej aj právnické osoby založené povinnými osobami podľa odseku 1 a 2.(4) Osobitný zákon môže

ustanoviť povinnosť sprístupňovať informácie aj inej právnickej osobe alebo fyzickej osobe. 3)

Podľa § 3 ods.1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. v platnom znení každý
má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.(3) Informácie sa sprístupňujú
bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

Podľa § 7 zákona č. 211/2000 Z .z. /Odkaz na zverejnenú informáciu/ (1) Ak predmetom žiadosti
je získanie informácií, ktoré už boli zverejnené, povinná osoba môže bez zbytočného odkladu,
najneskôr však do piatich dní od podania žiadosti, namiesto sprístupnenia informácií žiadateľovi
oznámiť údaje, ktoré umožňujú vyhľadanie a získanie zverejnenej informácie.(2) Ak žiadateľ trvá na
sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní. V takom prípade začína lehota

na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

Podľa § 11 ods.1 písm. b/ zákona č. 211/2000 Z .z. /ďalšie obmedzenia prístupu k informáciám/ (1)
Povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak b) ju zverejňuje na
základe zákona; 22) ak je podľa takého zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, iba do tejto

doby. Podľa bodu 22 je odkaz na Napríklad zákon č. 540/2001 Z.z. o štátnej štatistike, § 36 zákona
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon
Slovenskej národnej rady č. 81/1992 Zb. o Česko-slovenskej tlačovej kancelárii Slovenskej republiky v
znení zákona č. 442/2003 Z.z., zákon č. 619/2003 Z.z. o Slovenskom rozhlase, zákon č. 16/2004 Z.z.
o Slovenskej televízii.

Podľa § 18 ods.2 zákona o slobodnom prístupe k informáciám č. 211/2000 Z.z. v platnom znení ak
povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné
rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

Podľa § 68 katastrálneho zákona /verejnosť katastrálneho operátu/ (1) Každý má právo do katastrálneho
operátu nahliadať a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo, alebo ak ide o
cudzinca, iný identifikátor, sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka.
(3) Verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje

len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom.
Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje na účely plnenia úloh podľa osobitných
predpisov aj osobe, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti, znalcovi z odboru geodézie
a kartografie, súdu, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi, súdnemu exekútorovi, správcovi podľa
osobitného predpisu, 21a) daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom je

úrad, Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu.
(4) Prostredníctvom prístupového miesta sa zverejňujú údaje, ktoré tvoria súbor geodetických informácií
podľa § 8 ods. 1 písm. a), okrem záznamov podrobného merania zmien, zoznamov súradníc, údajov o
spojení lomových bodov a údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva podľa § 8 ods. 1 písm. b) druhého
bodu, ak sú vedené v elektronickej podobe, okrem rodného čísla alebo iného identifikátora, ak ide o

cudzinca, a ceny nehnuteľnosti. Údaje podľa prvej vety sú prístupné bezodplatne a majú informatívny
charakter.(5) Údaje katastra, ktoré ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom, sa
zverejňujú raz za štvrťrok aj v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje vyhľadávanie a ich ďalšie
automatizované spracovanie. Štát nezodpovedá za škodu spôsobenú spracovaním údajov katastra
treťou osobou.

Podľa čl.26 Ústavy SR(1) Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (4) Slobodu prejavu
a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej
spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu
verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať

informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

Podľa čl. 46 Ústavy SR (1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskejrepubliky.(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa
obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci
súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

(4)Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

20. V zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy správny orgán prvého stupňa rozhodol, že informácia,
ktorú žalobca požaduje, je informáciou, ktorej sprístupnenie upravuje zákon č. 162/2005 Z.z. o údajoch
katastra nehnuteľností, ktorý je osobitným zákonom a umožňuje, aby oprávneným osobám /oprávnenou

osobou sa rozumie aj vlastník/ bola sprístupnená informácia podľa tohto zákona.

21. Podľa správneho súdu, vzhľadom k skutočnosti, že žalobca predložil doklady, že je vlastníkom
nehnuteľností, ktorých sa týkala v minulosti rozhodovacia činnosť správnych orgánov a ktorú hodlá
návrhom na obnovu konania právnym postupom napadnúť, je treba konštatovať, že žalobca bol
oprávnený sa domáhať sprístupnenia informácií podľa katastrálneho zákona. Preto ak správny

orgán prvého stupňa uviedol, že takáto informácia je zistiteľná v zmysle katastrálneho zákona a je
spoplatňovaná podľa zákona o správnych poplatkoch, nebolo odňaté právo žalobcu na sprístupnenie
tejto informácie.

22. Správny súd zastáva názor, že zákon o slobodnom prístupe k informáciám je zákonom, ktorý má

subsidiárny charakter a v tomto prípade nenahrádza možnosť sprístupnenia informácií v prípadoch,
ak osobitná úprava so sprístupnením informácií počíta a presne vymedzuje podmienky, za ktorých
toto sprístupnenie je možné povinnou osobou obmedziť. V posudzovanej veci žalobca neuplatnil
právo na informácie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o katastri nehnuteľností. Ten žalobcovi
ako vlastníkovi umožňuje získať sprostredkovane informácie prostredníctvom katastrálneho operátu,

po preukázaní, že je oprávnenou osobou a po splnení pravidiel upravených zákonom o správnych
poplatkoch, pretože informácie správy katastra uložené v zbierke listín sa spoplatňujú podľa zákona o
správnych poplatkoch.

23. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by správny orgán prvého stupňa označil žalobcu ako osobu, ktorá nie

je oprávnená na poskytovanie informácií podľa katastrálneho operátu a zbierky listín. Podľa správneho
súdu sa žalobca sám prezentuje ako osoba oprávnená avšak svoje právo na žiadané informácie
neuplatnil podľa katastrálneho zákona.

24. Predmetom preskúmania v tomto konaní sú rozhodnutia správnych orgánov, ktorými rozhodli, že sa

žalobcovi obmedzuje sprístupnenie informácií na základe zákona o slobodnom prístupe k informáciám č.
211/2000 Z.z. v platnom znení. Podľa správneho súdu žalobca má právo na uplatnenie týchto informácií
podľa katastrálneho zákona a nesprístupnenie informácií podľa zákona č.211/2000 Z.z. neobmedzuje
žalobcu žiadať o ich sprístupnenie podľa katastrálneho zákona.

25. Ustanovenie § 11 ods.1 písm. b/ zákona upravuje prípady, v ktorých povinná osoba nesprístupňuje
informácie, pokiaľ sú tieto informácie zverejňované podľa osobitného zákona, teda aj podľa
katastrálneho zákona.

26. Ak by povinné osoby sprístupňovali všetky informácie, ktoré už sprístupnené boli podľa osobitného

zákona /v tomto prípade katastrálneho zákona/ bezplatne, tak by sa žiadatelia vyhli poplatkovej
povinnosti za zverejnenú informáciu upravenú v osobitnom zákone jej uplatnením podľa informačného
zákona.

27. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné tiež konštatovať, že povinná osoba nebola

povinná postupovať podľa § 7 ods.1 a 2 zákona 211/2000 Z. z. Toto ustanovenie sa uplatňuje len v
prípade, ak žiadanú informáciu možno poskytnúť podľa tohto zákona. Možnosť poskytnúť informáciu
podľa informačného zákona možno vtedy, ak to tento zákon umožňuje. Povinná osoba sa môže
rozhodnúť a sprístupniť túto informáciu, alebo do 5 dní žiadateľovi oznámiť údaje kde ju môže vyhľadať
a získať ako už zverejnenú informáciu.

28. Správny súd preto uzatvára, že ak žalobca nesúhlasil s opatrením okresného úradu, č. 6573/2018,
bol oprávnený sa žalobou domáhať preskúmania jeho rozhodnutia, ako orgánu verejnej správy s
poukazom na zákon o katastri nehnuteľností. Je potrebné konštatovať, že § 7 ods.1 a 2 zákona211/2000 Z. z. sa uplatní, len ak sa informácia zverejňuje. Informácie mohol žalobca získať na základe
ním uplatneného práva podľa zákona o katastri nehnuteľností. Preto opakovane sa pripomína, že
ustanovenie § 11 ods.1 písm. b/ zákona 211/2000 Z. z. je úpravou, kedy sa obmedzuje prístup k

informáciám, resp. ich zverejnenie sa obmedzí a neuplatní.

29. Pokiaľ ide o námietku, týkajúcu sa porušenia práva žalobcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 26 ods. 4
Ústavy SR, podľa správneho súdu z ich textu vyplýva, že táto ústavná ochrana platí za podmienok
ustanovených zákonom. V posudzovanom prípade, zákonom č. 162/2015 Z. z. o správnom súdnom

poriadku sa upravujú podmienky súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy, v rozsahu
zaručenej ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov týchto vzťahov /§ 2, § 6 zákona/.
Ďalším v poradí v posudzovanej veci je už zhora uvedený zákon č. 162/2005 Z. z. o správe katastra
nehnuteľností (§ 68 ods.1 a 3 a § 69), a zákon č. 211/2000 Z.z o povinnom sprístupňovaní informácií
v rozsahu už citovaných ustanovení.

30. Preto v zmysle čl. 46 ods.1 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. (2)Každý kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej
správy sa môže obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, lebo z právomoci súdu
nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.(4) Podmienky

a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Rovnako tak je zaručené právo podľa
čl.26 Ústavy SR(1), t.j. sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (4) slobodu prejavu a právo
vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného
zdraviaamravnosti.Orgányverejnejmocimajúpovinnosťprimeranýmspôsobomposkytovaťinformácie

o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon. Zhora uvedené
ústavné práva platia aj pre žalobcu v rozsahu poukázaných zákonných úprav /správneho súdneho
poriadku, zákona o správe katastra nehnuteľností, zákona o slobodnom prístupe k informáciám/.

31. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatku právomoci žalovaného, ktorý rozhodol

o jeho odvolaní ako nadriadený správny orgán, správny súd poukazuje na ustanovenie § 58 ods.1
zákona č. 71/1967 Zb. z. o správnom konaní(1) Ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím
orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal.(2) O odvolaní proti rozhodnutiu orgánu právnickej osoby rozhoduje útvar ustanovený
zákonom, a ak ho zákon neustanovuje, útvar určený jej štatútom; ak taký útvar nie je, rozhoduje orgán,

ktorý ju zriadil alebo založil.(3) Ak nemožno odvolací orgán určiť podľa odsekov 1 a 2, rozhoduje vedúci
správneho orgánu na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej komisie. Námietka žalobcu nie je
dôvodná, pretože žalovaný ako odvolací orgán voči Okresnému úradu, katastrálny úrad je „nadriadeným
povinnej osoby“ v zmysle § 19 ods.1 zákona č. 211/2000 Z.z.

32. Správny súd na základe vyššie uvedených úvah dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov
prvého stupňa sú zákonné a žalobné dôvody uvádzané v žalobe žalobcom nie sú dané, preto žalobu,
ako je zhora uvedené, zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

33. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. Správneho súdneho poriadku zákona č.

162/2015 Z.z. Žalobca v konaní úspešný nebol, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
Žalovaný v súlade s § 168 SSP odôvodnené trovy konania neuplatnil, preto mu ich súd nepriznal.

34. V zmysle § 139 ods.4 SSP správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom
jednomyseľne /3:0/.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od
doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského
súdu v Košiciach.V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.