Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Ing. Miroslav Manďák

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/228/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114211083
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3114211083.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Z.. H. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom X., ul. E. 4, proti žalovanému: JT COMPANY INVEST s. r. o., so sídlom v Bratislave, ul. Dunajská
8, IČO: 46 201 904, o zaplatenie 15.000 eur a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 13. septembra 2018, č. k. 17C/105/2014-135 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. V odôvodnení uviedol, že dňa
21.05.2014 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa v spojení s podaním zo
dňa 17.09.2014 domáhal, aby súd rozhodol o splnení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi výhru
v sume 15.000 eur z obdobia od 02.11.2011 do 31.10.2012, výhru v sume 17.000 eur z obdobia od

02.01.2013 do 31.12.2013, náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.500 eur, poštovné výdavky v sume
231 eur a súdne trovy v sume 7,70 eur. Túto žalobu odôvodnil najmä tým, že naletel na podvody
žalovaného. Objednal si u neho výživové doplnky, pričom v decembri 2011 bol zaradený do Veľkej hry
žalovaného a dostal oznámenie, že vyhral v lotérii 15.000 eur, ktorá mu bude vyplatená, ak si objedná
jeden výrobok z katalógu. Výrobok si objednal, avšak výhru nedostal. Podľa jeho názoru žalovaný má
povinnosťmudaťvýhru,pretožepodľa§846Občianskehozákonníkajetátovýhravymáhateľná,pretože

činnosť žalovaného bola povolená príslušnými úradmi Slovenskej republiky. Tým mu žalovaný spôsobil
aj nemajetkovú ujmu, pretože sa mu v dôsledku tejto manipulácie zhoršil zdravotný stav. Namiesto
bežnej činnosti sa musí zaoberať skúmaním podvodných praktík žalovaného. Majetkovú ujmu hodnotí
na 50 eur mesačne od decembra 2011. Obdobne ho žalovaný okradol o sumu 17.000 eur, keď mu
oznámil, že vyhral aj túto sumu. Vec právne posúdil podľa § 845 ods.1 , § 846 Občianskeho zákonníka ,
§ 3 ods.5 zák. č. 171/2005 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Pôvodný žalovaný, obchodná spoločnosť VITA NATURA, s. r. o. (súčasný žalovaný je nástupnickou

spoločnosťou pôvodného žalovaného, rovnako ako ďalších približne 100 obchodných spoločností) vo
vyjadrení uviedol, že žalobca nemá nárok na uhradenie sumy 17.000 eur. Dňa 29.01.2015 bolo za účasti
notára vykonané losovanie a medzi vylosovanými sa meno žalobcu nenachádzalo. Uznesením súdu zo
dňa 12.01.2018 bolo rozhodnuté, že súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovaného, ktorým
je obchodná spoločnosť JT COMPANY INVEST s.r.o., IČO: 46 201 904, so sídlom Dunajská 8, Bratislava
- Staré Mesto. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol pôvodne rozsudkom zo dňa 09.06.2016, ktorým

žalobu zamietol, avšak tento rozsudok bol na základe odvolania žalobcu zrušený uznesením Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 24.10.2017. Dôvodom zrušenia vydaného rozsudku bola absencia riadneho
poučenia žalobcu v zmysle § 101 ods.2 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru odvolaciehosúdu „Takýmto postupom okresný súd zavinil, že žalobca nemohol predniesť svoje tvrdenia, prípadne
navrhnúť doplnenie dokazovania na podporu svojich tvrdení.“ Odvolací súd sa nezaoberal vecnou
stránkou žaloby.

2. Po zistení skutkového stavu súd prvej inštancie skonštatoval, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu
nedôvodná. Žalobca vychádza z nesprávneho záveru o znení ustanovení § 845 ods.1 a § 846
Občianskeho zákonníka. Argumentuje znením tohto ustanovenia, ktoré už od 01.05.2005 nie je platné
a účinné. Podľa uvedených ustanovení účinných v rozhodnom čase (od 01.05.2005) nie je možné výhry

zo stávok a hier vymáhať (v súdnom konaní), s výnimkou hazardných hier podľa zákona č. 171/2005
Z. z. o hazardných hrách. V prejednávanom prípade nešlo o hazardnú hru, pretože išlo o propagačnú
súťaž, ako to bolo uvedené aj v pravidlách propagačnej súťaže „Veľká hra Vita Natura“ (č.l. 37). Podľa
uvedeného zákona propagačnou súťažou je súťaž, hra, anketa alebo iná akcia, pri ktorých účastníci
určení náhodným výberom získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie určitého
tovaru, služby alebo iného plnenia a preukázanie tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže

alebo uzavretie zmluvného vzťahu s poskytovateľom výhier do propagačnej súťaže alebo účasť na
propagačnej či reklamnej akcii. Obe súťaže, do ktorých sa žalobca zapojil spĺňali túto zákonnú definíciu,
preto je celkom zrejmé, že žalobca nemôže úspešne vymáhať žiadnu výhru od žalovaného. Vzhľadom
k tomuto konštatovaniu je potrebné uzavrieť, že žalobcovi tak v tomto dôsledku nemohla vzniknúť ani
žiadna nemajetková ujma, či majetková škoda. Preto súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietol. K

žalovaným vznesenej námietke miestnej nepríslušnosti konajúceho súdu v podaní zo dňa 08.06.2016 z
„pragmatického“ dôvodu súd uvádza, že na ňu neprihliadal podľa § 105 ods.1 Občianskeho súdneho
poriadku, ktoré bolo v tom čase účinné. Súd skúma svoju miestnu príslušnosť na základe námietky
žalovaného len ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý mu patrí. Pôvodný žalovaný vo vyjadrení k
žalobe zo dňa 10.07.2015, teda pri svojom prvom úkone, námietku miestnej nepríslušnosti neuplatnil. O

trováchkonaniarozhodolpodľa§255ods.1CSPvspojenís§257CSP.Ajnapriektomu,žežalovanýbol
v konaní plne úspešný, v dôsledku čoho by mu patrilo právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu,
súd vzal do úvahy to, že súčasný žalovaný bol v priebehu konania úplne pasívny (pojednávania sa bez
ospravedlnenia nezúčastnil) a ide o obchodnú spoločnosť, ktorá je právnym nástupcom približne jednej
stovky iných obchodných spoločností. Preto mu súd náhradu trov konania v zmysle § 257 Civilného

sporového poriadku nepriznal.

3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že v roku 2011 sa stal
účastníkom „Veľkej hry VITA NATURA“. Prijal členstvo a v decembri 2011 dostal oznámenie o výhre
prvej ceny vo výške 15.000,- eur ktoré mu budú vyplatené, keď si objedná jeden produkt- doplnkovú

výživu. Žalobca uvedenú podmienku splnil, pričom výhru nedostal. Rovnaká situácia sa stala v roku
2013, kedy dostal žalobca oznámenie o výhre 17.000,- eur s podmienkou objednania doplnkového
výrobku. I napriek splneniu podmienky žalobca výhru nedostal. Súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil, nakoľko realizovaná výhra je verejný prísľub podľa ust. § 850 Občianskeho zákonníka,
keď verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že zaplatí odmenu alebo poskytne

iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzenému počtu osôb, ktoré splnia podmienky
určené vo verejnom prísľube. Keďže tento zákon platí, je žalovaná firma povinná vyžrebovanú
výhru žalobcovi zaplatiť. Ak nezaplatenie výhry zavinil súd a to nesprávnym posúdením zákonnosti,
žiadal, aby štát v zmysle ust. § 214/2003 uhradil žalobcovi spôsobenú škodu . Súd nerešpektoval
skutočnosť, že vlastníkom vkladu do hry je vkladateľ len do času, kým nie je vylosovaný výherca,

ktorý sa stáva vlastníkom vkladu a toto jeho vlastníctvo je chránené Ústavou Slovenskej republiky. Súd
akceptoval názor žalovaného uvedením, že žiadateľ nemá právo na výhru, lebo sa nenachádzal medzi
vylosovanými. Zotrval na finančných nárokoch, ktoré si uplatnil v prechádzajúcich podaniach.

4. Žalovaný sa písomne k podanému odvolaniu nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP"), t. j. v medziach podaného odvolania a
jeho dôvodov. Podľa § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať
pojednávanie.

6. Žalovaný deklaroval vo svojom odvolaní odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom právnom
posúdení veci súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).7. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že
súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu

veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec
správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými
tvrdeniami a argumentmi účastníkov, v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec
právne posúdil. Prijaté právne závery náležite vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa
riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných

ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a
zmyslu. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne objasňujúce (§ 220 ods.
2- 4 CSP) skutkový a právny základ rozhodnutia, nie je nepreskúmateľné a plne rešpektuje základné
právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (viď napr. III. ÚS 115/2003). Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci súdom prvej inštancie tak,

ako sú uvedené v napadnutom rozsudku a podľa 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.

9. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd udáva nasledovné:

10. V preskúmavanej veci na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie založil

svoje rozhodnutie na správnom závere , že žalobca si uplatnil svoj nárok poukazom na ust. § 845
ods.1 a § 846 Občianskeho zákonníka v znení , ktoré už od 01.05.2005 nie je platné a účinné. Výhry
zo stávok a hier nie je možné vymáhať (v súdnom konaní), s výnimkou hazardných hier /aplikácia ust.
z.č. 171/2005 Zb. o hazardných hrách/ . V danom prípade nešlo o hazardnú hru, ale o propagačnú
súťaž, preto sa žalobca nemôže úspešne domáhať výhry od žalovaného . Uzavrel, že žalobcovi v tomto

dôsledku nevznikla ani žiadna nemajetková ujma či majetková škoda.

11. Podľa § 845 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,výhry zo stávok a hier nemožno vymáhať; vymáhať
nemožno ani pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do stávky alebo hry. Také výhry a pohľadávky
nemožno ani platne zabezpečiť. Žreb sa posudzuje ako stávka alebo hra.

12. Podľa § 846 Občianskeho zákonníka, ustanovenie § 845 sa nevzťahuje na hazardné hry podľa
osobitného predpisu. 7a)

13. Účelom vyššie citovaného zákonného ustanovenia je zakotvenie nevymáhateľnosti nárokov z hier,

kde vzhľadom na stupeň spoločenskej akceptovateľnosti činností, ktorými sa uskutočňujú, ide o také
hry, ktoré spoločnosť do tej miery, že by nároky z nich mali byť súdne vymáhateľné, neakceptuje.

14. V posudzovanej veci odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne posúdil uplatnený
nárok žalobcu vyplývajúci z propagačnej súťaže a preto žalobca nemôže úspešne vymáhať žiadnu výhru

od žalovaného. Nárok je právne nenárokovateľný , t.j. nevymožiteľný súdnou cestou. Žalobca uplatnil
svoj nárok poukazom na podporu predaja výrobku od spoločnosti Vita Natura, s.r.o., ktorý poskytol
výhodu spojenú so zakúpením ich tovaru . Motiváciou žalobcu kúpou výrobku je skutočnosť, že pôvodný
žalovaný sľúbil žalobcovi možnosť výhry, ktorej splnenie dopredu nie je zaručené / vyžrebovanie/. Súd
prvej inštancie posúdil správne otázku vymáhateľnosti nárokov v zmysle zákona o hazardných hrách

ako i podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

15. Zákon o hazardných hrách č. 171/2005 Zb. v znení neskorších predpisov je základným špeciálnym
predpisom upravujúcim vzťahy pri prevádzkovaní hier. V zmysle ust. § 3 ods. 5 citovaného zákona sa
nepovažujú propagačné súťaže za hazardné hry, ktoré nie sú samostatnou podnikateľskou činnosťou

a slúžia len na podporu predaja tovaru a pri ktorých nie je podmienkou účasti zaplatenie vkladu.
Propagačnými súťažami sú súťaže, hry, ankety a iné akcie, pri ktorých účastníci náhodným výberom
získavajú výhry a pri ktorých je podmienkou účasti zakúpenie tovaru alebo iného plnenia a preukázanie
tohto nákupu organizátorovi propagačnej súťaže. Platby uskutočnené na účely získania plnení odorganizátora propagačnej súťaže alebo poskytovateľa výhier do propagačnej súťaže sa nepovažujú za
vklad.

16. Z historického hľadiska bola stávka a hra upravená v Občianskom zákonníku z roku 1950, a to
v ust. § 504-505. Pôvodné znenie Občianskeho zákonníka právnu úpravu stávky a hry neobsahovalo.
Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb. bola do občianskeho zákonníka
zakomponovaná stávka a hra . Ust. § 845 a § 846 nešpecifikujú náležitosti zmluvy o stávke a hre, ani
práva a povinnosti zmluvných strán. Hra v Občianskom zákonníku nie je definovaná , pričom podstatou

hry je, že vždy ide o určitú neistú udalosť, pričom jej splnenie nie je v moci niektorej zo zmluvných strán,
avšak samotný výsledok môže mať táto činnosť strán významný vplyv. Nároky zo stávky a hry, pokiaľ
prišlo k dobrovoľnému plneniu stranou, ktorá prehrala a prijatím výhry výhercom, nemožno požadovať
späť. Plnenia zo stávky a hry sa výherca nemôže domáhať súdnou cestou. V prípade, ak by prišlo k
uplatneniu nároku zo stávky alebo hry na súde, súd by musel takúto žalobu s poukazom na ust. § 845
ods. 1 Občianskeho zákonníka zamietnuť, čo bolo aj v danom prípade. Súd prvej inštancie správne

poukázal pre výklad o nevymáhateľnosti nárokov z hry na negatívnu definíciu hry podľa § 3 ods. 5
zákonač.171/2005Z.z.,keďuviedol,čosanepovažujezahazardnéhry.Vzhľadomnanevymáhateľnosť
nárokov z hry tieto nemožno zabezpečiť zabezpečovacími prostriedkami, nárok z hry nie je možné platne
postúpiť, túto pohľadávku nie je možné uznať čo do základu a výšky ako i jednostranne započítať.

17. Odvolací súd posudzoval odvolaciu námietka žalovaného, keď v danom prípade výhra je podľa
názoru žalobcu verejný prísľub v zmysle § 850 Občianskeho zákonníka.

18. Podľa § 850 Občianskeho zákonníka, verejným prísľubom sa zaväzuje ten, kto verejne vyhlási, že
zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému alebo niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu

osôb, ktoré splnia podmienky určené vo verejnom prísľube.

19. Verejný prísľub je jednostranný právny úkon sľubujúceho adresovaný verejne neurčitému počtu
záujemcov, ktorý sľubovateľa zaväzuje od jeho verejného vyhlásenia. Bez verejného vyhlásenia prísľub
nezaväzuje. Verejne je prísľub daný vtedy, keď sa vyhlási spôsobom umožňujúcim oboznámenie

sa neurčitého počtu záujemcov s podmienkami verejného prísľubu (napr. vyhlásením za prítomnosti
skupiny občanov alebo vyhlásením v novinách, v rozhlase, televízii a pod.). Vyhlásenie iba pred jedným
záujemcom by zrejme nestačilo na splnenie podmienky verejnosti vyhlásenia prísľubu, pretože by
sa nemohla splniť podmienka, že sľubovateľ zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednému
alebo niekoľkým z "bližšie neobmedzeného počtu osôb". Obsahom sľubovaného plnenia je záväzok

sľubovateľa zaplatiť odmenu alebo poskytnúť iné plnenie; toto iné plnenie bude mať zrejme charakter
vecného plnenia. Zaplatenie odmeny alebo poskytnutie iného plnenia prislúcha buď jednej osobe, alebo
niekoľkým z bližšie neobmedzeného počtu osôb, ktoré splnia podmienky ustanovené vo verejnom
prísľube. Či dostane odmenu alebo iné plnenie jedna osoba alebo niekoľko osôb, závisí od podmienok
ustanovených vo verejnom prísľube. Podmienkou zaplatenia odmeny alebo iného vecného plnenia je

splnenie podmienok určených vo verejnom prísľube. Podmienky určené vo verejnom prísľube nie sú ani
rámcovovymedzenézákonom,apretozávisiaodsľubovateľa,resp.odjehovôlevyhlásenejvoverejnom
prísľube /napr. nájdenie alebo vrátenie stratenej alebo ukradnutej veci, vykonanie určitej práce alebo
aj o vyhotovenie určitého diela, uskutočnenie určitého výkonu.

20. Porovnaním hry, súťaže a verejného prísľubu je potrebné predovšetkým vyhodnotiť klasifikáciu
právneho úkonu z hľadiska počtu subjektov, ktoré v ňom vystupujú. Kým hra je dvojstranným právnym
úkonom, verejný prísľub je jednostranným právnym úkonom. Pri verejnom prísľube vychádzame z prvku
verejnosti, pričom hra prvkom verejnosti podmienená nie je. Zásadným diferenciačným kritériom je to,
že hra je vecou náhody, verejný prísľub predpokladá aktívne subjektívne konanie účastníka právneho

vzťahu, smerujúce k splneniu podmienok stanovených vo verejnom prísľube. Súd prvej inštancie
správne posúdil uplatnený nárok žalobcu v zmysle ust. 845 ods. 1 Občianskeho zákonníka , preto
odvolacia námietka žalobcu , že súd vec nesprávne právne posúdil, nakoľko realizovaná výhra je verejný
prísľub, nie je dôvodná.

21. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok žalobcu uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd
nezaoberal, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu vecí, sú v rovine úvah
bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a
odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetkyotázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový stav a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu,

ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie / napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS
44/03, III.ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05/.

22. Podľa § 363 CSP sa v odvolaní okrem iného uvedie, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody); prípustné odvolacie dôvody sú potom vymedzené v ust. § 365
CSP. Odvolanie tak musí obsahovať vo vzťahu k uplatneným odvolacím dôvodom konkrétne výhrady
odvolateľa voči napadnutému rozhodnutiu, opis konkrétnych pochybení súdu prvej inštancie, prípadne
polemiku s jeho skutkovými, alebo právnymi závermi. Pod uvedením jednotlivých odvolacích dôvodov
nemožno rozumieť len obyčajné citovanie ust. § 365 CSP, prípadne jeho niektorých odsekov, alebo
písmen. Takéto vymedzenie nenapĺňa náležitosť odvolania vyžadovanú ust. § 363 CSP a to v celku, či

v jeho jednotlivých častiach.

23. V posudzovanej veci odvolateľ uviedol, že zotrváva na finančných nárokoch, ktoré si uplatnil v
prechádzajúcich podaniach , pričom však skutkovo ani právne nevymedzil, v čom vzhliada naplnenie
týchto nárokov , teda chýba riadne vymedzený rozsah prieskumu odvolacím súdom , pričom ide o

formálne uplatnený odvolací dôvod. Odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný (§ 380 CSP), preto
tieto nie sú spôsobilé k odvolaciemu prieskumu z hľadiska spochybnenia vecnej správnosti napadnutého
rozhodnutia, či jemu predchádzajúceho konania.

24. Podmienky prípustnosti ďalších prostriedkov procesnej obrany, či procesného útoku, ktoré v rámci

zákonnej koncentrácie konania, neboli pred súdom prvej inštancie uplatnené, teda prípustnosť tzv. novôt
v odvolacom konaní (ich spôsobilosť k odvolaciemu prieskumu) upravuje ust. § 366 CSP, naplnenie
ktorých je potrebné skúmať vždy vo väzbe na konkrétny odvolací dôvod, ktorý s nimi odvolateľ spája.

25. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore totiž vychádza z tzv. neúplného apelačného

systému, čo znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku,
alebo procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené,
keďže strany sporu mali v priebehu konania pred súdom prvej inštancie príležitosť tieto použiť, pričom
ako tomu bolo aj v posudzovanej veci a zistil to súd preskúmaním spisového materiálu, boli súdom
poučené o zákonnej koncentrácii konania.

26. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov, teda tzv. novôt je takto prípustná
len za splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v ust. § 366 CSP, ktoré podmienky sú
stanovené po 1./ taxatívnym vymedzením účelu použitia týchto novôt, resp. taxatívnym vymedzením
odvolacích dôvodov, ktorých sa novoty týkajú (§ 366 písm. a) až c) - pokiaľ sa týkajú procesných

podmienok,vylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,čimábyťnimipreukázané,ževkonaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci) a po 2./ neporušením
procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 písm. d), ak odvolateľ
nemohol novoty bez svojej viny uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie).

27. Samotný odvolateľ, ako bolo vyššie uvedené, v odvolaní nevymedzil a z obsahu odvolania sa možno
len domnievať (vzhľadom na absenciu k tomuto sa vzťahujúcich skutkových tvrdení), vo väzbe na
ktorý uplatnený odvolací dôvod (ktoré v záhlaví vymenováva len formálne), uplatňované novoty žiada
pripustiť. Za úplnej absencie tvrdenia, že tieto sa týkajú procesných podmienok, či vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, prichádza do úvahy preskúmať ich prípustnosť iba z hľadiska ust. § 366

písm. c/ a d) CSP, pričom ako už bolo uvedené, odvolateľ v odvolaní nekonkretizoval odvolacie dôvody,
s ktorými prípustnosť uvádzaných novôt spája.

28. Z hľadiska odvolacieho dôvodu , ktorý v tomto prípade prichádza do úvahy podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP, právo na uvedenie prípadných novôt je podmienené nezavineným doterajším nepoužitím týchto

skutočností a dôkazov, z ktorého dôvodu je to odvolateľ, ktorého zaťažuje povinnosť dokázať, že nové
prostriedky procesnej obrany, ktoré uvádza až v odvolaní, nemohli byť v doterajšom priebehu konania
použité bez jeho viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty nemôže odvolací súd prihliadnuť,
pričom na ich diskvalifikáciu postačuje aj opomenutie ich skoršieho uvedenia zavinené z nedbalosti.29. Odvolateľ namietal, že ak nezaplatenie výhry zavinil súd a to nesprávnym posúdením zákonnosti,
žiadal, aby štát v zmysle ust. z. č. 214/2003 zaplatil žalobcovi škodu . Keďže odvolateľ nielenže

nepreukázal, ale ani netvrdil také skutočnosti vo vzťahu k prípadnému uplatneniu náhrady škody v
zmysle zákona č. 514/2003 /odvolateľ nesprávne uvádza znenie zákona 214/2003/ , ktoré by mu bránili
v odvolacom konaní uplatnené novoty bez jeho viny uplatniť už pred súdom prvej inštancie, pričom
nebola zistená ani žiadna taká vada konania, ktorá by bola spôsobilou k záveru, že jej následkom je
rozhodnutie vo veci nesprávne, tieto sú jednoznačne z odvolacieho prieskumu diskvalifikované, teda

nespôsobilé privodiť v prospech odvolateľa priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1,2 CSP, potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 v

spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nepriznal
právonanáhradutrovodvolaciehokonania,pretožemupreukázateľnežiadnetrovyodvolaciehokonania
nevznikli.

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.