Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 3. august 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/107/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206573
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116206573.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcov: 1. rade: H.. V. Z.,

K.. XX.XX.XXXX, O. V. XXXX/XX, V., 2. rade: E. O., Y.. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. Y. XXXX/X, S.H. - K.
X., 3. rade: U. S., Y.. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. R.Ž. XXXX, K., Č., 4 rade: X. Z., K.. XX.XX.XXXX, O. V.
XXXX/XX, V.Š., všetci právne zastúpení JUDr. Jozefom Pirkovským, advokátom so sídlom Hlavná 19,
080 01 Prešov, proti žalovaným: 1. rade: Ľ. Z., K.. XX.XX.XXXX, K. K.Á. Q., 2. rade: Q. S., Y.. Z., K..
XX.XX.XXXX, K. K. Q., 3. rade: E. Ž., Y.. Z., K.. XX.XX.XXXX, K. K. Q., 4. rade: J. V., K.. XX.XX.XXXX,
O. Ď. X, V., 5. rade: H.. I. V., K.. XX.XX.XXXX, O. X. Q. Č.. XX, V., žalovaní v 1. - 3. rade zastúpení
Slovenským pozemkovým fondom, so sídlom Búdkova 36, Bratislava, v konaní o určenie vlastníckeho

práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobcovia nemajú právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobným návrhom podaným na tunajšom súdu dňa 31.3.2016 domáhali určenia, že
podiely Ľ. Z., Q. S. Y.. Z.Ö. U. E. Ž. Y.. Z. B. S.. Ú.. S. U. S.. Ú.. V. patria do dedičstva po nebohom A.
Z., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, K. O. E. XXX.

2. Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia v 1.-4. rade sú právnymi nástupcami po nebohom A. Z.F.,
K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX K. O. E. XXX. Ďalšou právnou nástupkyňou po nebohom A. Z. bola
nebohá Q. V., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. XXX. Žalovaní v 17. a 18. rade
sú právnymi nástupcami po nebohej Q. V.. A. Z. O. W. X. Z., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX. Ďalšími
deťmiX.Z.boliĽ.Z.,K..XX.XX.XXXX,G..XX.XX.XXXX,Q.S.,K..XX.XX.XXXX,U.Z.,K..XX.XX.XXXX,
G.. XX:XX.XXXX, Q. Y., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX, X. V., K.. XX.XX.XXXX, G.. XX.XX.XXXX,

E. G., K.. XX.XX.XXXX. Ľ. Z., Q. S. U. E. G. pred rokom 1945 odišli za prácou do USA, pričom finančné
prostriedkynacestuimboliposkytnutéichotcomX.Z..NakoľkoA.Z.akonajmladšísúrodenecazároveň
jediný syn, ktorý ostal na území terajšej SR sa o otca staral, bolo dohodnuté, že ho dochová, čo aj urobil.
Ako kompenzácia jednak za finančné prostriedky, ktoré boli uvedeným trom súrodencom poskytnuté na
cestu a zároveň za to, že sa bude o otca starať bolo dohodnuté, že mu pripadnú všetky nehnuteľnosti,
ktoré boli vo vlastníctve, spoluvlastníctve týchto súrodencov. A. Z., tieto nehnuteľnosti ako vlastné užíval
a to od roku 1940 až do svojej smrti a následne, ja so súrodencami, jeho deti až roku 1960, keď vzniklo

JRD E., ktorému museli byť do užívania odovzdané. Ľ. Z., Q. S. U. E. Ž. (vzhľadom k množstvu prepisov
od roku 1940 došlo k viacerým mutáciám, či preklepom v menách a osobných údajoch týchto osôb,
napr. Z. K. Z., Č. S. K. S. atd.) sú doposiaľ zapísaní ako spoluvlastníci nasledovných nehnuteľností.
Žalobcovia sú toho názoru, že boli splnené podmienky vydržania ich právnym predchodcom A. Z..3. Žalovaní v 1. - 3. rade sa k podanej žalobe nevyjadrili.

4. Žalovaní v 4. a 5. rade uznali nárok žalobcov.

5. V priebehu konania žalobcovia zobrali žalobu späť voči žalovaným v 4. - 16. rade a 19., 20. rade.
Súd uznesením zo dňa 31.5.2017 konania voči ním zastavil.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to
Prehlásením na č.l. 6-7, Výpisom z LV na č.l. 8-9, Výpisom z LV na č.l. 10-11, Výpisom z LV na
č.l. 12-13, Potvrdením obce Fintice na č.l. 14, Vyjadrením žalovaného v 19. rade na č.l. 23-24,
Rozhodnutím Okresného úradu Prešov na č.l. 25-41, Rozhodnutím Krajského stavebného úradu na č.l.
42-59, Vyjadrením žalovaných v 4.a 5. rade na č.l. 74-75, Námietkou voči konaniu na č.l. 76, Čestným
prehlásením Q. Y. na č.l. 77, Vyjadrením Q. F. na č.l. 78, Vyjadrením žalovanej v 6. rade na č.l. 79-80,

Uznesením na č.l. 81-82, Kúpnopredajnou zmluvou na č.l. 83-85, Vyjadrením H.. X. I. na č.l. 86-87,
Čiastočným späťvzatím návrhu na č.l. 92-93, Stanoviskom obecného úradu S. na č.l. 120, Stanoviskom
Obecného úradu vo E. na č.l. 121, Výťahom na č.l. 124-131, Kúpnopredajnou zmluvou na č.l. 132-135,
Rozhodnutím o dedičstve na č.l. 141, Osvedčením o dedičstve na č.l. 142-144, Výpisom z LV č. XXXX
na č.l. 150-151, Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 152-153, Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 154-155, Výpisom

z LV č. XXXXX na č.l. 156-157, Výpisom z LV č. XXXX na č.l. 161-165 a zistil tento skutkový stav:

7. J. Q. pri svojom výsluchu uviedol, že bol dlhoročný sused A. Z.. Tento dal svojim deťom peniaze na
cestu do Ameriky, pričom títo sa zriekli svojich pozemkov. Jednalo sa o Ľ., Q. U. E. s tým, že A. mal
dochovať rodičov. 20 rokov sa o nehnuteľnosti staral a to až do vtedy, pokiaľ nevzniklo JRD. Všetky

informácie mal od A. Z.. Na tieto nehnuteľnosti nikto neuplatňoval nárok. Ďalej uviedol, že E. Ž. navštívila
Slovensko pred 20 rokmi, pričom o nehnuteľnostiach sa nerozprávali.

8. Q. Q. U. J. Q. prehlásili (č.l. 6 - 7), že podľa vyjadrenia A. Z., pri odchode jeho súrodencov Ľ. Z., Q.
Z.Ö. a E. Z. ešte pred rokom 1945 do Ameriky za prácou, im poskytol ich otec X. Z. peniaze na cestu. A.

Z. dochoval svojich rodičov až do smrti a užíval pozemky po otcovi, včítane podielov svojich súrodencov
v Amerike od roku 1940 až do roku 1960, kedy bolo založené JRD vo E..

9. Z kúpno-predajnej zmluvy dňa 10 decembra 1935 vyplýva, že Q. S., rod. Z. bola americkou občiankou.
Podľa uvedenej zmluvy odpredala Q. Y. U. X. Y. nehnuteľnosti v obci E..

10. Podľa uznesenia č.d. 3557/40 Okresného súdu v Prešove zo dňa 03.07.1940 súd povoľuje podľa
uznesenia o odovzdaní pozostalosti a na základe kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 07.02.1940 vklad
vlastníckeho práva nehnuteľností podľa jednotlivých protokolov na nových vlastníkov. Ako noví vlastníci
sú uvedení Ľ. Z., Q. S., U. Z., Q. Y., A. Z. U. E. Ž..

11. Podľa stanoviska Obce S. A. Z. užíval ako spoluvlastník nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a
to podiely Ľ. Z., Q. S. a E. Ž..

12. Podľa stanoviska Obce E. A. Z. užíval ako spoluvlastník nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, a

to podiely Ľ. Z., Q.Á. S. a E. Ž.

13. Zistený skutkový stav súd právne posúdil.

14. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou

alebo kto vykonáva právo pre seba.

15. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

16.Podľa§131ods.1Občianskehozákonníkaneoprávnenýdržiteľjepovinnývždyvydaťvecvlastníkovi
spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla.17. Podľa § 132 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností
ustanovených zákonom.

18. Podľa § 134 ods.1, ods.3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

19. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

20.Žalobaourčenievlastníckehopráva,predstavujúcajedenzprávnychprostriedkovochranyvlastníka,

má svoj základ v ustanovení § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno
uplatniť,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávnyzáujem.
Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je (určovacej
žaloby) sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý
právny záujem.

21. Ak sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný
ako vlastník niekto iný, patria do dedičstva po právnom predchodcovi, majú nepochybne naliehavý
právny záujem na požadovanom určení.

22. Súd na základe vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení a právnom posúdení, dospel k záveru,
že žaloba je nie je dôvodná. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť
splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou

právnouúpravou(obyčajovéprávoplatnénaSlovenskudo31.decembra1950,ďalej§115a§116ods.1
v spojení s ustanovením § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka
v znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb., 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1. januára 1992) je
oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním. Za oprávnenú držbu
sa považuje nakladanie s vecou ako so svojou, ak držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti, t.j. aj

okolnosti nadobudnutia držby dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Či je držiteľ so
zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, musí byť zhodnotené objektívne, nestačí len subjektívna
predstava držiteľa. Okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti, musí preukázať
v tomto prípade žalobkyňa, pričom takouto okolnosťou je nadobúdací titul, aj keď neperfektný, napr.
kúpna, alebo darovacia zmluva, či iný právny úkon, na základe ktorého možno odvodzovať skutočnosť,

že má k nehnuteľnosti vlastnícke právo. Z hľadiska oprávnenosti držby stačí i len domnelý právny titul,
ktorý však nesmie byť v rozpore so zákonom. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne
skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci, ktorá je predmetom držby, teda aj na existenciu
písomnej zmluvy o prevode. Ak mal právny predchodca žalobcov vstúpiť do oprávnenej držby v období
pred rokom 1950, kedy došlo podľa vyjadrenia žalobcov k darovaniu nehnuteľnosti, t.j. za situácie,

že na území Slovenska platilo uhorské obyčajové právo, sa pre vydržanie vyžadovala nepretržitá
dobromyseľná držba 32 rokov tak podmienka, aby nadobudol vlastnícke právo nebola splnená, keďže
do 31.12.1950 táto doba neuplynula. Podľa Občianskeho zákonníka číslo 141/1950 Zb. bol obmedzený,
oproti uhorskému obyčajovému právu predmet vydržania a odlišne upravená vydržacia doba (§ 111 až
129). V prípade nehnuteľnosti sa vyžadovala 10-ročná premlčacia doba (§ 116 ods. 1), pričom vydržanie

nehnuteľností v socialistickom vlastníctve bolo vylúčené. Vydržacie doby, ktoré začali plynúť pred 1.
1. 1951 podľa uhorského obyčajového práva, skončili najneskôr uplynutím vydržacej doby platnej pre
vydržanie nehnuteľnosti, t.j. k 1. 1. 1961. Avšak aj v tomto prípade sa pre dobromyseľnosť a teda
oprávnenú držbu vyžadoval nadobúdací titul. Preukázanie nadobúdacieho titulu, aj keď neperfektného
pre oprávnenú držbu a teda splnenie podmienky

vydržania, bolo v platnosti aj podľa Občianskeho zákonníka číslo 40/1964 Zb. Z uvedených skutočností
teda jednoznačne vyplýva, že pre vydržanie sa vyžadovalo a aj vyžaduje splnenie podmienky
dobromyseľnej držby, pričom na jej preukázanie je potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej
nehnuteľnosti, a to aj neperfektný. Ak sa niekto ujme držby vecného práva k nehnuteľnosti beznadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom vecí
a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva postačuje na nadobudnutie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam. O tom, že právny predchodca žalobcov nebol dobromyseľný a teda nebol oprávneným

držiteľom pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním svedčí skutočnosť, že žiadnym právne
relevantným spôsobom (písomnou listinou, resp. svedeckými výpoveďami) žalobcovia nepreukázali
súdu nadobúdací titul. Žalobcovia síce v konaní navrhli vypočuť svedka J. Q. a predložili aj čestné
vyhlásenia, podľa ktorých síce tieto nehnuteľnosti mali Ľ. Z., Q. S. a E.S. G. darovať A. Z. ako
kompenzáciu, že dochová ich otca, avšak z výsluchu svedka a aj čestných prehlásení vyplynulo, že

títo sa o týchto skutočnostiach dozvedeli iba od A. Z., t.j. od osoby, ktorej mali tieto nehnuteľnosti byť
darované. Takáto výpoveď svedka a listinné dôkazy teda nepreukazujú uzavretie darovacej zmluvy.
Navyše podľa kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 10 decembra 1935, t.j. v čase keď už bola Q. S. (jedna
zo súrodencov) v USA , táto s nehnuteľnosťami riadne nakladala, keď ich predala Q. Y.I. U. X. Y., čo
je v rozpore s tým, že všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve resp. spoluvlastníctve odídených súrodencov
mali pripadnúť A. Z..

23. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany za to, že počas konania neboli
preukázané jeho tvrdenia, a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá
skutočnosť, významná podľa hmotného práva na rozhodnutie o veci nebola preukázaná, a teda výsledky

zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver, ani o pravdivosti tvrdenej skutočnosti, ale ani o tom,
že je tvrdená skutočnosť nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tej strane,
ktorá z existencie týchto skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, ide o tú stranu,
ktorá existenciu týchto skutočností tvrdí. Záver o tom, že strana neuniesla dôkazné bremeno je možné
urobiť len vtedy, keď súd riadne a úplne vykonal všetky dôkazy, ktoré strana označila na preukázanie

svojho tvrdenia. Stranou označený dôkaz súd neuskutoční iba v prípade, že jeho prostredníctvom
nie je možné preukázať pre vec rozhodnú skutočnosť, napríklad preto, že označený dôkaz je zjavne
nespôsobilý preukázať tvrdenú skutočnosť, alebo že sa týka skutočnosti, ktorá je podľa hmotného práva
pre rozhodnutie vo veci bezvýznamná.

24. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy, pričom vykonaným dokazovaním nebola preukázaná
dobromyseľnosť držby, ako jedna z podmienok na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Súd
preto žalobu zamietol.

25. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní boli v konaní úspešní v celom rozsahu, avšak
nakoľko im v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovia
ako neúspešná strana nemajú právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).