Rozsudok pre zmeškanie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 21C/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119202592
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2119202592.4

Rozsudok pre zmeškanie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou v právnej veci žalobkyne: S. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX, XXX XX P., zastúpenej: In Medias Res, s.r.o., so sídlom
Sladovnícka 13, 917 01 Trnava proti žalovanému: T. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXX/XXX,
XXX XX P., o zaplatenie 2.200 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %

ročne zo sumy 2.200 eur od 01.12.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.03.2019, doručenou súdu dňa 28.03.2019, domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 2.200 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.200

eur od 01.12.2017 do zaplatenia z dôvodu, že žalobkyňa žalovanému požičala dňa 02.10.2017 sumu
2.200eurnazákladeZmluvyopôžičke,ktorúsumujejžalovanýpodľazmluvydodňa30.11.2017nevrátil.

2. Podľa § 273 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd môže aj bez
nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým
žalobe vyhovie, ak

a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto
svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil,
b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti
vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a
c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.

2. Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

3. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. (2) Lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (3)

4. Podľa § 275 CSP, odôvodnenie rozsudku pre zmeškanie žalovaného obsahuje stručnú identifikáciu
procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie.

5. Súd uznesením č.k. 21C/7/2019-21 zo dňa 03.07.2019 uložil žalovanému povinnosť v lehote 20 dní
od doručenia uznesenia vyjadriť sa písomne k žalobe a vo vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na

svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V
uznesení bol žalovaný poučený o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnostivydania rozsudku pre zmeškanie. Uznesenie bolo doručené žalovanému do vlastných rúk v zmysle §
111 ods. 3 CSP dňa 04.09.2019, avšak žalovaný svoju povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil.

6. Keďže boli splnené všetky zákonné podmienky v zmysle ustanovenia § 273 CSP, súd rozhodol
rozsudkom pre zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel spôsobom uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Na plnenie súd žalovaným určil zákonnú lehotu tri dni od právoplatnosti
rozsudku.

7. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)

10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §

255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, z čoho vyplýva jej úspech v plnom rozsahu.
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkyne voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v plnom rozsahu, o čom súd rozhodol vo výroku II. rozsudku, pričom o výške náhrady
trov konania žalobkyne bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia (§ 356 písm. b) CSP). V takom prípade možno
proti rozsudku vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania podať odvolanie v lehote do 15 dní odo
dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a),
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre
zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Návrh na zrušenie rozsudku môže žalovaný podať do 15 dní od kedy sa o rozsudku pre zmeškanie
dozvedel. (§ 277 ods. 1 a 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).