Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 3, 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/101/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116208152
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7116208152.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v spore žalobcov: X. W.. I. G., L.. XX.X.XXXX, J. T. XXXX/X, XXX XX J., 2. X.

G., O.. Ď., L.. X.XX.XXXX, J. T. XXXX/X, XXX XX J., zastúpení advokátom JUDr. Pavel Piovarčí ml., so
sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej 20, proti žalovanému: W.. O. J., L.. X.X.XXXX, J.
I. Č.. X, XXX XX T., zastúpený advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, so sídlom Advokátskej
kancelárie v Košiciach, Bajzova 2, o určenie vlastníckeho práva

r o z h o d o l :

I. Určuje, že žalobcovia 1. a 2. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
katastrálnom území Letná, okres Košice I, obec Košice - Staré mesto, vedených na LV č. XXXXX: - byt č.
X, X. poschodie, vchod č. X, v obytnom dome na I. Č.. X E. T., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele

registra „C“ č. XXXX/XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele registra
„C“ č. XXXX/XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 1 z celku, - podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku
registra „C“ č. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele registra
„C“ č. XXXX/XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo veľkosti XXX/XXXXX.

II. Priznáva žalobcom 1. a 2. náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1. a 2. podanou žalobou žiadali, aby súd určil, že žalobcovia 1. a 2. sú bezpodielovými

spoluvlastníkmi nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území Letná, okres Košice I, obec
Košice - Staré mesto, vedených na LV č. XXXXX : - byt č. X, X. poschodie, vchod č. X, v obytnom
dome na I. Č.. X v Košiciach, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, druh:
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, druh: zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 1 z celku, - podiel priestoru na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku registra „C“ č. XXXX/XXX, druh
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, druh: zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo veľkosti XXX/XXXXX a priznania náhrady trov konania.

2. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že darovacou zmluvou zo dňa 14.9.2001 darovali žalovanému
nehnuteľnosť vedenú na LV č. XXXXX, katastrálne územie Letná, - byt č. X, X. poschodie, vchod č.
X, v obytnom dome na Jakobyho č. X v Košiciach, súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra
„C“ č. XXXX/XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele registra „C“ č.
XXXX/XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, v podiele 1 z celku, - podiel priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku registra
„C“ č. XXXX/XXX, druh zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele registra „C“ č.
XXXX/XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, vo veľkosti XXX/XXXXX, pričom
uvedená darovacia zmluva nadobudla platnosť a účinnosť pod č. E.-XXX/XX. Uviedli, že predmetnoudarovacou zmluvou špecifikované nehnuteľnosti vo zvyšnom podiele 1/2 darovali aj svojej dcére B. J.,
rod. G.M., nar. XX.X.XXXX a táto im svoj podiel vo výške 1 na základe dohody o zrušení darovacej
zmluvy a dobrovoľnom vrátení daru zo dňa XX.X.XXXX, resp. X.XX.XXXX vrátila a predmetná dohoda

nadobudla platnosť a účinnosť pod č. X.-XXXX/XXXX-XXXX/XXXX. Uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť
darovali svojej dcére potom, čo zostala tehotná a vstupovala do manželstva so žalovaným, z dôvodu,
aby nebývala na internáte. Na veľké naliehanie dcéry spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1 darovali aj
žalovanému, aby sa podľa dcériných vyjadrení necítil zle, že mu nič nepatrí. Poukázali na to, že dcéra
im svoj podiel vrátila dobrovoľne v čase, keď ju žalovaný nútil k prevodu jej podielu na neho, s čím ona

nesúhlasila a v snahe zbaviť sa jeho nátlaku, im dar vrátila. Uviedli, že zo strany žalovaného dlhodobo
dochádza vo vzťahu k nim, resp. ich rodinným príslušníkom - vnučke a ich dcére, ktoré sú dcérou a
manželkou žalovaného, k správaniu, ktoré je podľa názoru žalobcov hrubým porušením dobrých mravov,
čo ich donútilo k rozhodnutiu domáhať sa vrátenia daru od žalovaného. Uviedli, že sú toho názoru, že
žalovaný sa vo vzťahu k nim v období od roku 2014 až doposiaľ viackrát dopustil vulgárneho urážania,
viacerých hrozieb a zastrašovania, rovnako sa ako obdarovaný voči nim ako darcom a tiež ako zať

voči svokrovcom neprejavoval a neprejavuje záujem a neudržiava s nimi dobré vzťahy. Uviedli, že vo
vzťahu k dcére a manželke žalovaného W.. B.E. J. sú rovnako toho názoru, že v totožnom období
od roku 2014 až doposiaľ žalovaný na túto opakovane vyvíjal psychický a fyzický nátlak, vulgárne ju
urážal, hrozil jej fyzickou ujmou a likvidáciou, ponižoval ju, bezdôvodne prenasledoval a monitoroval jej
činnosť a podroboval neustálej a bezdôvodnej kritike. Vo vzťahu k vnučke žalobcov a dcére žalovaného

maloletejR.J.žalobcoviatiežzastávajúnázor,ževobdobíodroku2014aždoposiaľsavočinejdopúšťal
fyzických útokov, psychického nátlaku, ponižovania a zastrašovania. Uviedli, že ich vzájomné rozpory
pramenia z nevhodného správania sa žalovaného voči maloletej, eskalovali záverom roku 2015, resp.
začiatkom roku 2016, kedy žalovaný maloletú R. J. dňa X.X.XXXX vyhodil z bytu a ponechal ju bez
starostlivosti, pričom od uvedeného toho času realizujú žalobcovia faktickú osobnú starostlivosť a jej

rodičiasaoňunijakonezaujímajú.Poukázalinato,žepodalinávrhnanariadeniepredbežnéhoopatrenia
na zverenie maloletej do ich náhradnej osobnej starostlivosti a uznesením Okresného súdu Košice I
zo dňa 17.2.2016 sp. zn. 11P/19/2006 súd maloletú R. J. dočasne zveril do ich náhradnej osobnej
starostlivosti. Poukázali na to, že majú za to, že vyššie popísané správanie a konanie žalovaného
jednak voči ním, rovnako aj k ich dcére - manželke žalovaného, ale najmä vo vzťahu k maloletej R. J.

- ich vnučke a dcére žalovaného vnímajú ako neprípustné a neakceptovateľné a považujú ho za hrubo
porušujúce dobré mravy, neúctu a nevďak žalovaného ako obdarovaného voči žalobcom ako darcom,
resp.ichrodinnýmpríslušníkom.Uviedli,žežalovanéhoviackrát,najprvústne,vyzývali navráteniedaru,
ktorý na ich výzvy nijako nereagoval a nakoniec žalovaného prostredníctvom svojho advokáta písomnou
výzvou zo dňa 11.2.2016 vyzvali na dobrovoľné vrátenie daru - podielov na vyššie špecifikovaných

nehnuteľnostiach a svoju požiadavku odôvodnili s poukazom na § 630 Občianskeho zákonníka, a teda,
že žalovaný ako obdarovaný sa voči nim ako darcom, no najmä členom ich rodiny správal a správa
spôsobom, ktorý hrubo porušuje dobré mravy. Uviedli, že predmetná výzva bola žalovanému doručená
dňa 15.2.2016 a týmto dňom bola žalovanému preukázateľne a bez pochybnosti na vrátenie daru
doručená, žalovaný nijako nereagoval a vzhľadom na vyššie popísaný postoj žalovaného, žalobcovia sa

s ochranou svojich práv obrátili na súd. V žalobe upriamili pozornosť na § 630 Občianskeho zákonníka
a uviedli, že žalovaný svojím správaním vo vzťahu k ich vnučke maloletej R. - dcére žalovaného a
ich dcére - manželke žalovaného hrubo porušuje dobré mravy, čim je splnená podmienka, aby sa
žalobcovia ako darcovia mohli voči nemu domáhať vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka.
Dodali, že pri posudzovaní konkrétneho správania sa žalovaného voči nim, resp. nimi označeným

členom ich rodiny je nepochybné, že sa jedná o sústavné porušovanie dobrých mravov, ktoré svojím
trvaním, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Poukázali na to, že k platnému
zrušeniu darovacej zmluvy nie je potrebné súdne rozhodnutie a to ani vtedy, keď predmetom daru bola
nehnuteľnosť. Ak darca uplatní svoje právo na vrátenie daru, a ak sú naplnené zákonné podmienky pre
vrátenie daru, zanikne právny vzťah darovania priamo zo zákona dňom, kedy bola výzva darcu doručená

obdarovanému. Týmto momentom sa obnovujú pôvodné vlastnícke právne vzťahy a z uvedeného
vyplýva, že pokiaľ darca využije právo požiadať o vrátenie daru, právny vzťah z darovania zaniká dňom,
kedybolavýzvadarcudoručenáobdarovanému.Žalobcoviatiežpoukázalina§80písm.c)Občianskeho
súdneho poriadku platného a účinného v čase podania žaloby (v súčasnosti § 137 písm. c) CSP -
pozn. súdu), dôvodili, že je tu daná existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

vlastníckeho práva; žalovaný je toho času zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti v 1 a keďže
žalovaný na výzvu vrátiť dar žalobcom ako darcom nijako nereagoval, jedine podaním žaloby o určenie
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti môžu dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľnosti.3. Spolu so žalobou žalobcovia na preukázanie svojho právneho nároku doručili darovaciu zmluvu zo
dňa 14.9.2001, výpis z B. Č.. XXXXX pre katastrálne územie Letná, obec - Košice - Staré mesto,
dohodu o zrušení darovacej zmluvy a dobrovoľnom vrátení daru zo dňa 2.10.2015 uzavretú medzi

žalobcami ako darcami a obdarovanou W.. B. J., výzvu adresovanú žalovanému prostredníctvom
advokáta žalobcov zo dňa 11.2.2016 týkajúcu sa vrátenia daru, dôkaz o doručení predmetnej výzvy
žalovanému dňa 15.2.2016, podanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia na zverenie maloletej
R. J., nar. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti žalobcov, uznesenie Okresného súdu
Košice I sp. zn. 11P/19/2016 zo dňa 17.2.2016 o nariadení predbežného opatrenia o dočasnom

zverení maloletej R. J. do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom - žalobcom (v čase podania
žaloby uznesenie neprávoplatné). V priebehu konania žalobcovia navrhli vykonanie dôkazu výsluchom
žalobcov, oboznámením sa so spismi Okresného súdu Košice I sp. zn. 21P/18/2014, 21P/154/2015,
21P/155/2015, 11P/19/2016, 37C/196/2016 a výsluchom C.. R. G.S. - syna žalobcov.

4. Žalobcovia použili nasledovné prostriedky procesného útoku: skutkové tvrdenia uvedené v žalobe,

vykonanie dokazovania hore uvedeným dôkazmi.

5. Žalovaný sa k žalobe po doručení uznesenia podľa § 114 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
zo dňa 18.4.2016 a ktoré mu bolo doručené dňa 16.6.2016 písomne nevyjadril. Písomné stanovisko
(vyjadrenie) k žalobe žalovaný podal až po prvom pojednávaní písomným podaním zo dňa 14.11.2017, v

ktorom poprel akékoľvek nevhodné správanie sa z jeho strany vo vzťahu k žalobcom, k dcére žalobcom
- jeho manželke a k maloletej dcére R., ktoré by mohlo odôvodniť záver o hrubom porušení dobrých
mravov. Uviedol, že voči žalobcom sa nedopustil žiadneho vulgárne urážania, hrozieb a zastrašovania
a dodal, že pobúrilo ho tvrdenie žalobcov, že mal vyvíjať fyzický a psychický nátlak na svoju manželku
- dcéru žalobcov, že dokonca ju mal ponižovať a uvedené sa týka rovnako aj jeho dcéry - maloletej

R. J.. Uviedol, že žalobu považuje za účelovú a tendenčnú s poukazom na ochladnuté vzťahy, za
manipulatívny postoj k jeho manželke - dcére žalobcov a k maloletej R. poukazujúc aj na to, že žaloba je
všeobecná a nemá potenciál naplniť legislatívne predpoklady pre vrátenie daru, majúc zato, že ide len
o subjektívny názor žalobcov nemajúci žiaden základ. Poukázal na to, že doposiaľ s dcérou žalobcov
- svojou manželkou žije v spoločnej domácnosti v harmonickom manželstve spolu s maloletým synom.

Medzi nimi nie sú žiadne nezhody či hádky. Žiadal, aby súd žalobu zamietol majúc za to, že žaloba
nie je dostatočným spôsobom objektivizovaná nejakým jeho konkrétnym a preukázateľným porušením
dobrých mravov.

6. Žalovaný použil nasledovné prostriedky procesnej obrany: návrh na vykonanie dokazovania

výsluchom manželky - dcéry žalobcov B. J. a maloletej R. J., vykonaním výsluchu žalovaného a
oboznámením sa s dôkazmi, ktoré dokladal do spisu sp. zn. 11P/19/2016 týkajúcich sa trestných
oznámení (konaní).

7. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, právne argumenty strán, oboznámil sa s

pripojenými spismi Okresného súdu Košice I a za preukázané považuje nasledovné skutočnosti:
darovacou zmluvou zo dňa 14.9.2001 žalobcovia ako darcovia obdarovali žalovaného a jeho manželku
- svoju dcéru B. J. a predmetom daru boli nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXXX, nachádzajúce sa
v katastrálnom území T. - D. (t.č. B. - pozn. súdu), obec T. - D. C., - byt č. X, X. poschodie, vchod č.
X, v obytnom dome na I. Č.. X E. T., súpisné číslo XXXX, postavený na parcele registra „C“ č. XXXX/

XXX, druh: zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a na parcele registra „C“ č. XXXX/XXX, druh:
zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, - podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniachdomuaspoluvlastníckypodielkpozemkuregistra„C“č.XXXX/XXX,druhzastavanéplochy
anádvoriaovýmereXXXm2anaparceleregistra„C“č.XXXX/XXX,druh:zastavanéplochyanádvoriao
výmere XXX m2, vo veľkosti XXX/XXXXX a ktoré obdarovaní nadobudli do podielového spoluvlastníctva

každý v 1. Vklad predmetnej darovacej zmluvy bol povolený T. Ú. E. T., Správou katastra Košice I dňa
28.3.2002 pod č. XXX/XX; práve účinky vkladu nastali ku dňu 15.3.2002. Dohodou o zrušení darovacej
zmluvy a o dobrovoľnom vrátení daru zo dňa 2.10.2015, resp. 28.1.2015 spísanou medzi žalobcami
ako darcami a obdarovanou - W.. B. J. došlo zo strany obdarovanej k vráteniu daru v zmysle uzavretej
darovacej zmluvy zo dňa 14.9.2001 v podiele 1 k celku a z výpisu z B. Č..XXXXX, katastrálne územie

B. vyplýva, že žalobcovi 1. a 2. sú podielovými spoluvlastníkmi (bezpodielovými spoluvlastníkmi ) v
podiele 1 k celku nehnuteľnosti, ktorých sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva; vo zvyšnej
jednej polovici je podielovým spoluvlastníkom žalovaný. Žalobcovia prostredníctvom svojho advokáta
výzvou zo dňa 11.2.2016, doručenou žalovanému dňa 15.2.2016 vyzvali žalovaného na vrátenie darudarovaného mu v zmysle uzavretej darovacej zmluvy zo dňa 14.9.2011 v podiele 1 k celku a poukázali na
dôvod vrátenia daru, na skutočnosť, že zo strany žalovaného dochádza vo vzťahu k žalobcom, resp. ich
rodinnýmpríslušníkomdlhodoboksprávaniu,ktoréjepodľanázoružalobcovhrubýmporušenímdobrých

mravov. V predmetnej výzve žalobcovia vyšpecifikovali dôvody, pre ktoré žiadajú dar vrátiť, nasledovne :
1. vo vzťahu k žalobcom v období od roku 2014 až doposiaľ (11.2.2016 - dátum na výzve - pozn.
súdu) sa žalovaný ml viackrát dopustiť ich vulgárneho urážania, viacerých hrozieb a zastrašovania a ako
obdarovaný voči ním ako darcom a tiež ako zať voči ním ako svokrovcom neprejavoval a neprejavuje
záujemaneudržiavasnimidobrévzťahy;2.vovzťahukdcérežalobcovW..B.J. -manželkežalovaného

v totožnom období mal žalovaný na ňu opakovane vyvíjať psychicky a fyzicky nátlak, vulgárne ju urážať,
hroziť jej fyzickou ujmou a likvidáciou, ponižovať ju, bezdôvodne prenasledovať a monitorovať jej činnosť
a podrobovať ju neustálej a bezdôvodnej kritike; 3. vo vzťahu k vnučke žalobcov a maloletej dcére
žalovaného R. J. v totožnom období sa voči nej mal dopúšťať fyzických útokov, psychického nátlaku,
ponižovania a zastrašovania a dňa 1.1.2016 ju mal vyhodiť z bytu a ponechať ju bez starostlivosti,
pričom od toho času žalobcovia realizujú faktickú osobnú starostlivosť o maloletú R., o ktorú sa žalovaný

nijako nezaujíma. V predmetnej výzve poukázali na § 630 Občianskeho zákonníka a uviedli, že vo
výzve popísané správanie a konanie žalovaného jednak voči ním, ako aj voči rodinným príslušníkom
žalobcovia považujú za neprípustné a neakceptovateľné a vnímajú ho za hrubo porušujúce dobré mravy,
neúctu a nevďak žalovaného ako obdarovaného. Touto výzvou bol žalovaný vyzvaný na vrátenie daru
v lehote 10 pracovných dní od doručenia výzvy. Za nesporné súd považuje aj to, že žalovaný nijakým

spôsobomnapredmetnúnereagoval.ZpripojenéhospisuOkresnéhosúduKošiceI,sp.zn.11P/19/2016
súd zistil, že uznesením zo dňa 17.2.2016 bola maloletá R. J., L.. XX.XX.XXXX dočasne zverená do
náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom - žalobcom; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
12.5.2016 vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvKošiciachzodňa21.4.2016.RozsudkomOkresného
súdu Košice I zo dňa 14.2.2018 v predmetom konaní o zverení maloletej do náhradnej osobnej

starostlivosti, súd maloletú R. J. zveril do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov - žalobcov,
ktorí budú vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletej a v
bežných veciach ju budú zastupovať a spravovať jej majetok namiesto rodičov maloletej. Matku W..
B. J. zaviazal k povinnosti platiť na výživu maloletej R. sumou 130 Eur mesačne od právoplatnosti
rozsudku a žalovaného - otca maloletej sumou 100 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. Styk

maloletej R. s rodičmi neupravil. V čase rozhodnutia vo veci rozsudok nenadobudol právoplatnosť
(podané odvolanie; súd realizuje procesné úkony - pozn. súdu). Z pripojeného spisu Okresného súdu
Košice I sp. zn. 21P/18/2014 vyplynulo, že žalovaný (v predmetnom konaní v procesnom postavení
navrhovateľa) proti svojej manželke W.. B. J. (v predmetnom konaní v
procesnom postavení odporkyne) podal návrh na rozvod manželstva návrhom zo dňa 21.1.2014 na

tom skutkovom základe, že v roku 2010 sa dozvedel, že jeho manželka bez jeho súhlasu a vedomia
uzavrela s rôznymi spoločnosťami poskytujúcimi úvery celkovo 15 až 20 úverov, resp. kreditných kariet
a bola jej vyplatená suma cca 33.000 Eur a voči ktorej stratil dôveru v dôsledku správania sa manželky,
ktorá ho klamala, vystavila rodinu do stavu existenčného ohrozenia, a v tom čase uvažoval o rozchode,
avšak na naliehanie manželky a rodičov od tohto úmyslu upustil. K zhoršeniu vzťahov medzi manželmi

došlo v roku 2013, kedy prestali spolu hospodáriť a viesť od decembra 2013 spoločnú domácnosť, a
vzťahy sa zhoršili natoľko, že žalovaný podal návrh na rozvod manželstva. Rozsudkom zo dňa 4.2.2015
bol návrh žalovaného týkajúci sa rozvodu manželstva zamietnutý; rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 26.3.2015. Z pripojeného spisu sp. zn. 21P/154/2015 a sp. zn. 21P/155/2015 súd zistil, že manželka
žalovaného-W..B.J.podalajednaknávrhnaúpravuvýkonurodičovskýchprávapovinnostíkmaloletým

deťom pochádzajúcim z manželstva a jednak návrh na rozvod manželstva; návrhy boli podané v rovnaký
deň a o tých bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 4.4.2016 (v konaní 21P/154/2015) tak, že konanie
bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.4.2016. Aj
v konaní 21P/155/2015 bolo konanie právoplatne zastavené uznesením zo dňa 14.1.2016 z dôvodu
späťvzatia návrhu na rozvod; uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 16.2.2016. Manželka žalovaného

podala návrh na rozvod manželstva návrhom zo dňa 6.10.2015 z dôvodu, že vzťahy medzi manželmi
po zamietnutí návrhu žalovaného na rozvod manželstva vyústili k tomu, že žalovaný vo februári 2014
opustil spoločnú domácnosť, s ktorým určitý čas žila aj maloletá R. a ktorá sa vo februári 2015 opätovne
prisťahovala k nej z dôvodu, že ju mal žalovaný biť. Manželka žalovaného (v tom čase) v návrhu na
rozvod manželstva poukázala na to, že žalovaný bol k nej agresívny, kričal na ňu, nadával jej, do

ich spolužitia zasahovala matka žalovaného a vyústilo to do straty dôvery. Správanie žalovaného v
tom čase manželka opísala tak, že toto hraničí až s psychickým týraním, žalovaný ju mal v tom čase
slovne napádať, nadávať a osočovať ju a správať sa k nej hrubo a rovnako sa takto mal správať aj k
maloletej R., ktorej aj fyzicky ubližoval. Poukázala v návrhu nato, že opakovane urobila oznámenia napolícii a poukázala v návrhu na to, že má zato, že vzťah žalovaného s maloletou je výrazne narušený a
maloletáhoodmieta.Uviedla,žetietookolnostiviedlikpostupnémuvzájomnémuodcudzeniuacitovému
ochladnutiu a táto situácia bola v tom čase pre ňu, ale najmä pre maloleté deti neznesiteľná.

8. Žalobcovia ako darcovia, ktorí na žalovaného ako obdarovaného previedli jednu ideálnu polovicu
nehnuteľnosti, sa správne domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti.

9.Podľa§630Občianskehozákonníka,darcasamôžedomáhaťvráteniadaru,aksaobdarovanýspráva
k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že týmto hrubo porušuje dobré mravy.

10. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka je špecifickou právnou normou, ktorá priznáva
právne dôsledky spojené s požiadavkou určitého správania obdarovaného, a to vo vzťahu k darcom
a členom jeho rodiny, ktorý získal majetkový prospech bezplatne. Vo svojej podstate ide teda o určitú

morálnu právnu normu. Zákon spája právne dôsledky v podobe možnosti žiadať vrátenie daru so
plnením nasledovných predpokladov: 1. správanie obdarovaného voči darcovi alebo jeho rodine 2.
správanie obdarovaného vykazuje znaky hrubého porušovania dobrých mravov. Pri naplnení uvedených
predpokladov,darcamámožnosťžiadaťobdarovanéhoovráteniedaru.V§630Občianskehozákonníka
je upravený zvláštny spôsob zániku grantového vzťahu jednostranným právnym úkonom darcu.

Okamihom konania obdarovaného, ktoré napĺňa znaky uvedené v tomto ustanovení, vzniká darcovi
právo domáhať sa vrátenia daru, teda požadovať po obdarovanom vrátenie toho, čo bolo predmetom
darovania. Ak využije darca toto právo, zaniká darovací vzťah okamihom, keď jeho prejav vôle došiel
obdarovanému. Ak bol prejav vôle darcu o odvolaní daru doručený obdarovanému, ruší sa darovacia
zmluva a obnovuje sa pôvodný právny vzťah, t. j. obnoví sa vlastníctvo darcu k veci s účinkami ex nunc

a obdarovaný, ktorý sa stal neoprávneným držiteľom, je povinný mu vec vydať. Inými slovami povedané
k zániku grantového vzťahu, t. j. obnove vlastníctva darcu k veci, dôjde na základe dvoch právnych
skutočnosti, a to hrubého porušenia dobrých mravov správaním obdarovaného voči darcovi alebo
členomjehorodinyajednostrannéhoprávnehoúkonudarcuadresovanéhoobdarovanémusmerujúceho
k vráteniu daru. Na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho k vráteniu daru z hľadiska jeho určitosti

je nevyhnutné, aby v ňom darca uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých
mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak pri súčasnom splnení zákonných
predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka, nastanú zamýšľané právne účinky jednostranného
hmotnoprávneho úkonu darcu, t.j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc
- okamihom, keď jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Do pojmu rodina v zmysle ustanovení

Občianskeho zákonníka je nutné zahrnúť vzťah príbuzných v priamom rade, ktorými sú nielen rodičia a
deti, ale aj starí rodičia a ich vnúčatá, eventuálne aj pravnuci. Pre naplnenie ustanovenia § 630 OZ sa
vyžaduje „hrubé porušovanie dobrých mravov“, pričom je potrebné zohľadniť predovšetkým intenzitu,
dĺžku a dôsledky porušovania dobrých mravov obdarovaným. Pre toto posúdenie sú rozhodujúce
objektívne okolnosti a nie prípadné subjektívne okolnosti na strane darcu spočívajúce napr. v jeho

predstavách ako mal obdarovaný s darom naložiť. Všeobecne možno za hrubé porušenie dobrých
mravov považovať porušenie značnej intenzity alebo ide o porušovanie, ktoré možno označiť ako
sústavné. Môže ísť napr. o fyzické násilie, hrubé urážky, ale aj neposkytnutie potrebnej pomoci a pod.
Ako sústavné je podľa judikatúry možné považovať najmenej 3 krát opakované porušenie dobrých
mravov. Nie každé správanie, ktoré nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného

správaniavovzájomnýchvzťahochmedziľuďmi,všaknapĺňaznaky§630Občianskehozákonníka.Hoci
kvalifikovanie správania obdarovaného je treba posudzovať podľa objektívnych morálnych pravidiel,
vrátane hodnotenia podľa objektívnych hľadísk, toto porušenie však nemožno posudzovať bez zreteľa
na konkrétny vzťah, ktorý tu je v danom mieste a čase, a aj so zreteľom na vzájomné správanie darcu
a obdarovaného v ich vzájomnom vzťahu.

11. Žalobcovia adresovali žalovanému žiadosť (výzvu) na vrátenie daru, obsahom ktorej boli uvedené
tri dôvody pre vrátenie daru, a to vo vzťahu k žalobcom, vo vzťahu k dcére žalobcov a vo vzťahu k
ich vnučke - dcére žalovaného. Žalobcovia v žiadosti o vrátenie daru poukázali resp. opísali správanie
obdarovaného majúc zato, že toto za obdobie od roku 2014 až do 1.12.2016 vykazovalo znaky hrubého

porušovania dobrých mravov voči ním a členom ich rodiny - ich dcére a ich vnučke. Žiadosť bola
žalovanému doručená do vlastných rúk dňa 15.2.2016 a týmto dňom sa zrušila darovacia zmluva a
obnovil sa pôvodný právny vzťah, t. j. obnovilo sa vlastníctvo darcom k predmetu daru s účinkami ex
nunc a žalovaný ako obdarovaný sa tak stal neoprávneným držiteľom.12. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení uvedených v žalobe vo svojich výpovediach poukázali na to,
že žalovaný ako obdarovaný sa k nim k ich dcére a najmä k vnučke - maloletej R. správal v rozpore

s dobrými mravmi, jeho správanie vykazovalo znaky hrubého porušenia dobrých mravov. Voči ním
žalovaný ako obdarovaný používal hrubé urážky, nemá a ani nemal voči ním žiadnu úctu a neprejavoval
o nich žiaden záujem. Vo vzťahu k ich dcére žalovaný jej mal vulgárne nadávať, že je kurva a že je
piča sprostá a to aj v prítomnosti maloletých detí, dôvodili, že správanie žalovaného voči ich dcére,
teda jeho manželke vykazovalo znaky psychického týrania, keď sa žalovaný s ich dcérou dlhšiu dobu

nerozprával. Tiež žalovaný sa im mal viackrát vyhrážať aj vyháňať ich z bytu, ktorého sa domáhajú
určenia vlastníckeho práva v 1 k celku. Ako najzávažnejší dôvod porušovania dobrých mravov hrubým
spôsobom žalobcovia videli v správaní žalovaného vo vzťahu k ich vnučke - maloletej dcére žalovaného,
ktorú tak psychicky, ako aj fyzicky mal týrať, mal jej nadávať, vyhrážať sa jej, slovne ju urážať a napokon
ju aj 1.1.2016 vyhnať z domu a od ktorej doby sa žalobcovia o maloletú R. výlučne starajú.

13. Žalovaný poprel akékoľvek tvrdenia žalobcov o jeho správaní, ktoré by malo vykazovať znaky
hrubého porušovania dobrých mravov, tak voči žalobcom ako darcom, ako aj voči ich dcére - jeho
manželke a maloletej R.. Vzťah medzi ním ako obdarovaným a žalobcami ako darcami opísal tak, že
žalobcovia sú manipulatívni ľudia, najprv manipulovali so svojou dcérou a napokon zmanipulovali aj
jeho maloletú dcéru R. vo vzťahu k nemu.

14. Advokát žalobcov v záverečnej reči uviedol, že žalobcovia majú zato, že jednoznačne preukázali
dôvodnosť podanej žaloby a dodali, že majú jednoznačne zato, že pôvodcom rozvratu vzťahov medzi
nimi, ich rodinnými príslušníkmi a žalovaným je žalovaný. Uviedli, že na účely rozhodných skutočnosti
nemalo význam iba dokazovanie v tejto právnej veci, ale skutočnosti vyplynuli aj z vykonaného

dokazovania v právnych veciach, resp. sporoch, ktoré prebiehajú, prebiehali medzi stranami sporu -
rozvod manželstva medzi žalovaným a jeho manželkou spojený s návrhom jeho manželky na úpravu
práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, konanie o zverenie maloletej R. J. do náhradnej
osobnej starostlivosti žalobcov a tiež poukázali na konanie o určenie vlastníckeho práva, kde na strane
žalobcuvystupuježalovanýažalovanouje v1.rademanželkažalovanéhoav2.radejehošvagor-C..R.

G.. Advokát žalobcov uviedol, že vo vzťahu k nevhodnému správaniu sa žalovaného voči jeho manželke
je zrejmé, že toto bolo aj primárnym dôvodom rozvratu vzťahov žalobcov voči žalovanému. Skutočnosť,
že medzičasom došlo k obratu a že medzi žalovaným a jeho manželkou, a to už z akéhokoľvek dôvodu
alebo pohnútky, došlo k udobreniu, významne oslabuje aj vierohodnosť jej čestného vyhlásenia, ktoré
napr. úplne neguje skutočnosti uvádzané v rámci konania o rozvod. Poukázal na to, že čestné vyhlásenie

a jeho výpovedná hodnota môžu byť ovplyvnené aj vývojom udalostí v ostatných konaniach, kde proti
sebe ako sporové strany stoja práve žalobcovia a ich dcéra. Dodal, že neobstoja tvrdenia žalovaného,
ani jeho manželky, dokonca ani rodičov žalovaného o tom, že maloletá R. je zmanipulovaná žalobcami
a poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice I, pod sp. zn. 11P/19/2016, konkrétne na
znalecký posudok č. 49/2017, vypracovaný znalkyňou G.. P. a C.. S., ktorý priamo vyvracia tvrdenie

žalovanéhoatiežjehomanželky,kdebolokonštatované,žemaloletánebolaaniejepodvplyvomžiadnej
zo zainteresovaných osôb. Poukázal na to, že tento znalecký posudok tiež neguje sklon maloletej R. ku
fabulovaniu, zveličovaniu, zakrývaniu podstatných skutočnosti a jej tvrdenia majú podľa znalkýň vysokú
validitu a nie je zrejmé, prečo žalovaný v rámci svojho vyjadrenia opomenul poukázať práve na tento
znalecký posudok. Z jeho obsahu okrem iného vyplýva, že v zásade jediným dôvodom, prečo maloletá

R. odmieta návrat do rodiny, je práve osoba žalovaného a jeho negatívneho správania k nej ako aj k
matke. Práve táto skutočnosť jednoznačne podporuje tvrdenia žalobcov v žalobe o nevhodnom správaní
žalovaného voči ich vnučke - maloletej R.. Poukázal na to, že je možné konštatovať rozvrat vzťahov
medzi žalobcami a žalovaným, ktorí sa v rozhodnom období logicky postavili na stranu svojej dcéry -
manželky žalovaného, ktorá mala existenčné problémy v manželstve, hoci sama to teraz bagatelizuje

a skresľuje, resp. upravuje tieto skutočnosti v neprospech žalobcov, kde sa postavili na stranu svojej
vnučky - maloletej R., ktorá žila v neustálom konflikte so svojim otcom, výsledkom čoho bol aj jej odchod
z rodiny k žalobcom a zotrvaní u nich až dnešného dňa. Poukázal na to, že žalobcovia podávanie
trestných oznámení na osobu žalovaného bolo výsledkom reakcie na správanie sa žalobcu, ktoré
predstavovalo hrubé porušenie dobrých mravov, pričom obdobné právo aplikoval aj samotný žalovaný.

Dal do pozornosti, že žalovaný si argumentačne viackrát odporoval, keď na jednej strane počas celého
konania tvrdil, že žalobcovia sú osoby zodpovedné za rozvrat vzťahov, pričom svoju zodpovednosť
odmietol, na strane druhej priznal, že žalobcovia ho mali radi, pomáhali jemu ako aj celej rodine a vyriešili
finančné problémy, ktoré v inkriminovanom období nastali v jeho rodine. Dodal, že žalobcovia majú zato,že správanie žalovaného svojím trvaním, priebehom a intenzitou vykazovalo znaky sústavnosti, čím
žalobcovia dostatočne odôvodňujú svoju požiadavku vrátenia daru od žalovaného a keďže žalovaný na
ich písomnú požiadavku nereflektoval, žalobcovi boli nútení domáhať sa ochrany svojich práv podaním

žaloby o určenie vlastníckeho práva.
15. Advokátka žalovaného v záverečnej reči poukázala na to, že žalovaný má zato, že vykonaným
dokazovaním nebolo preukázané také správanie žalovaného voči žalobcom, ktoré by odôvodňovalo
vrátenie daru. Poukázala na listinné dôkazy, ktoré tvoria obsah spisu a z ktorých vyplýva, že práve
žalobcovia sú stíhaní v trestnom, či priestupkovom konaní za protiprávne konanie voči žalovanému,

pričom všetky trestné oznámenia podané žalobcami proti žalovanému boli odmietnuté ako nedôvodné a
to napriek riadnemu prešetrovaniu okolnosti údajných skutkov. Uviedla, že nie je možné pre vyhovenie
žaloby považovať samotné rozvodové konanie za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Tiež poukázala
na čestné vyhlásenie manželky žalovaného, ktorá poukázala na to, že je si toho času vedomá
manipulácie zo strany rodičov, v dôsledku ktorého podala vyjadrenia, ktoré sú zaprotokolované v
niektorých spisoch. Dala do pozornosti súdu, že manželka žalovaného poprela akékoľvek nevhodné

správanie žalovaného nielen voči nej, ale aj voči maloletej R.. Tiež dala do pozornosti súdu, že tvrdenia
žalobcov poopierajú aj uznesenia orgánov činných v trestnom konaní o odmietnutí trestného oznámenia
žalobkyni 2. a manželky žalovaného ohľadom údajného týrania blízkej osoby. Vo vzťahu k nevhodnému
správaniu žalovaného voči maloletej R. advokátka žalovaného uviedla, že žalobcami uvádzané tvrdenia
žalovaný rezolútne odmieta, poukazujúc na čestné vyhlásenia jeho rodičov ako matky maloletej R..

Poukázala na to, že v rámci trestných konaní boli zabezpečené rôzne dôkazy, z ktorých vyplynulo,
že maloletá R. v týchto trestných konaniach klamala a dodala, že jej tvrdenia ohľadom fyzického
napadnutia jej osoby sú v príkrom rozpore so závermi znaleckého posudku C.. D., ktorý sa zaoberal
mechanizmomvznikuúdajnýchzranení,ktoréjejmalspôsobiťžalovaný,kdejednoznačnebolouzavreté,
že zranenia nemohli vzniknúť spôsobom ako udávala maloletá R.. Poukázala na znalecký posudok

vypracovaný v roku 2014 G.. Q., v ktorom je uvedené, že žalovaný má cit pre rodičovskú zodpovednosť,
príkladne sa stará o maloleté deti a voči maloletej je nápomocný a takisto v tomto znaleckom posudku je
skonštatované, že maloletá R. v tom čase bola naviazaná na žalovaného, u ktorého aj v tom čase bývala.
Dodala,žetátoznalkyňauviedla,žežalovanýakootecjevočimaloletejR.benevolentnýamaloletávtom
čase bola vo veku, kedy sa prikláňala k tomu, kto je k nej zhovievavejší a u koho si môže presadzovať

viac svoje želania. Uviedla, že znalecký posudok vypracovaný v roku 2016 G.. P., sa menovaná znalkyňa
nezaoberala objasneniu skutočnosti súvisiacich s problémami správania sa maloletej R., ktoré boli
dôvodmi aj jej návštev u psychiatričky C.. O.. Pripustila, že vzťahy medzi žalovaným a žalobcami súd
narušené, ale k samotnému postupu žalobcov formou podávania trestných oznámení o údajnom týraní,
či už ich dcéry alebo vnučky, dochádzalo až po výzve na vrátenie daru v roku 2014 a uviedla, že žalovaný

má zato, že k narušeniu vzťahov došlo až potom, ako žalovaný po výzve žalobcov, odmietol vrátiť dar.
Poukázala na to, že žalovaný bol zo strany žalobcu 1. fyzicky napadnutý, bol atakovaný ohováraním
zo strany žalobkyne 2, ktoré závažným spôsobom narúšajú nielen jeho rodinný život, ale aj pracovný
a spoločenský a uviedla, že žalovaný sa domnieva, že nemožno od neho spravodlivo očakávať, aby
prechovával vo vzťahu k žalobcom riadne vzťahy, ktoré by sa očakávali v rodine. Poukázala na čestné

vyhlásenia rodičov žalovaného, najmä na čestné vyhlásenie otca žalovaného, ktorý v období roku 2014
- 2016 žil v spoločnej domácnosti žalovaného, a to práve z dôvodu napätej situácie v rodine. Uviedla,
že týmto čestným vyhlásením rodičia podávajú informácie o tom, čo videli, čo počuli, majúc zato, že
v týchto čestných vyhláseniach sú uvádzané skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdeniami maloletej
R.. Uviedla, že žalovaný má zato, že žalobcovia v tomto spore neuniesli dôkazné bremeno, nebolo

dostatočne preukázané, a to vierohodným spôsobom, aby žalovaný sa správal vo vzťahu k ním a k ich
rodinným príslušníkom v rozpore s dobrými mravmi a samotná skutočnosť, že žalovaný odmieta vrátiť
dar - byt, v ktorom žije 17 rokov a do ktorého investoval svoje peniaze, byt, ktorý je strechou nad hlavou
pre neho a pre jeho maloleté dieťa, nemožno samo o sebe hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými
mravmi. Navrhla žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

16. Tak ako súd vyššie konštatoval, na platnosť právneho úkonu darcu smerujúceho na vrátenie daru
z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom uviedol konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé
porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo členom jeho rodiny. Len tak pri súčasnom
splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Občianskeho zákonníka, nastanú zamýšľané právne
účinky jednostranného hmotnoprávneho úkonu darcu, t. j. zrušenie darovacej zmluvy a obnovenie

jeho vlastníctva ex nunc, t. j. okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému. Označenie
(identifikáciou) škodlivého správania obdarovaného voči darcovi vo výzve na vrátenie daru, prípadne v
žalobe, je daný okruh sporných skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania. (porovnaj rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33Cdo/ 2661/2013).17. Žalobcovia ako darcovia vo výzve na vrátenie daru, ktorú adresovali žalovanému ako obdarovanému
prostredníctvom svojho advokáta zo dňa 11.2.2016 a ktoré žalovanému bolo doručené dňa 15. 2.2016
vyšpecifikovali v čom vidia hrubé porušovanie dobrých mravov zo strany žalovaného, a to jednak voči

nim ako darcom a členom ich rodiny, konkrétne voči ich dcére B. J. - manželke žalovaného a ich vnučke
- maloletej R. J., dcére žalovaného, vyšpecifikovali resp. označili aj obdobie, v ktorom malo, podľa
tvrdení žalobcov, dôjsť zo strany žalovanému k hrubému porušovaniu dobrých mravov - od roku 2014
až doposiaľ, t.j. do 11.2.2016 - dátum uvedený vo výzve.
18. Predmetom skúmania, resp. dokazovania na súde v prejednávanom prípade bolo zo strany žalobcov

preukázať, že u žalovaného v žalobcami označenom období išlo o také závažné správanie voči nim ako
darcom a členom ich rodiny, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity a pri zohľadnení vzájomného
konania účastníkov právneho vzťahu nevzbudzuje z hľadiska spoločenského a objektivizovaného
(nielen podľa subjektívneho názoru darcov) pochybnosti o hrubej kolízii s dobrými mravmi. Bolo
povinnosťou žalobcov v prejednávanom prípade objektívne hodnovernými dôkazmi preukázať, že
žalovaný ako obdarovaný vyvíjal také negatívne správanie, ktoré vzhľadom na všetky významné

okolnosti konkrétneho prípadu možno hodnotiť ako hrubé porušenie dobrých mravov. O také správanie
ide spravidla v prípade porušenia dobrých mravov spôsobom vyznačujúcim sa značnou intenzitou alebo
sústavnosťou (opakovanosťou), pričom jeho vonkajším prejavom môže byť fyzické násilie, hrubé urážky,
neposkytnutie potrebnej pomoci, hrubý nezáujem a pod.). V súlade s § 630 OZ možno za právne
relevantné považovať len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo. Pritom nie je

rozhodujúci subjektívny pocit a úsudok darcu. Pri posudzovaní správania obdarovaného treba vziať do
úvahy a hodnotiť ich úvahy aj správanie samotného darcu v tom zmysle, či práve jeho správanie nie
je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu (princíp vzájomnosti). Uplatnenie princípu
vzájomnosti znamená, že pri skúmaní určitého správania obdarovaného z hľadiska, či vykazuje znaky
hrubého porušenia dobrých mravov, sa vezme na zreteľ tiež správanie darcu za účelom posúdenia, či

on sám sa nespráva alebo nesprával voči obdarovanému v rozpore s dobrými mravmi a či práve jeho
správanie nie je príčinou nevhodného správania obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny. V
kladnom prípade sa darca nemôže úspešne domáhať vrátenia daru, lebo následnú (darcom vyvolanú)
reakciu obdarovaného (keby bola nevhodná) by nebolo možné kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých
mravov. Výnimkou by však bolo také správanie obdarovaného, ktoré by bolo v zrejmom nepomere k

správaniu sa samotného darcu (porovnaj rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cdo 108/2007).
19. Žalobcovia identifikovali škodlivé správanie žalovaného ako obdarovaného voči nim tak, že žalovaný
sa vo vzťahu k nim mal v období od roku 2014 až doposiaľ, t. j. do 11.2.2016 dopustiť ich vulgárneho
urážania, viacerých hrozieb a zastrašovania, neprejavoval a neprejavuje voči nim záujem a neudržiava
s nimi dobré rodinné vzťahy.

20. Žalobcovia vo svojej výpovedi sa bližšie k označenému škodlivému správaniu voči ním zhodne
vyjadrili tak, že žalovaný sa mal k nim hrubo správať, mal im vulgárne nadávať. Žalobca 1. tvrdil, že
žalovaný voči nemu používal hrubé urážky a tvrdil, že žalovaný ho aj psychicky týral, nemal a nemá
voči nemu žiadnu úctu a neprejavoval a ani neprejavuje žiaden záujem. Žalobkyňa 2. vo svojej výpovedi
poukázalanato,ževzťahymedziňouažalovanýmsavyhrotilivroku2014atietosanáslednestupňovali,

uviedla, že žalovaný sa voči nej nevhodne správal, urážal ju, vravel jej, že je podvodník ako jej dcéra,
vyháňal ju z bytu s tým, že pokiaľ byt neopustí vynesú ju štyria nohami dopredu.
21. Žalovaný všetky tieto tvrdenia o škodlivom správaní jeho ako obdarovaného voči žalobcom ako
darcom poprel, poprel akékoľvek vulgárne nadávky voči ich osobám, poprel akékoľvek hrubé správanie.
Dodal, že je pravdou, že vzťahy medzi ním a medzi žalobcami sú od určitého obdobia napäté, tieto

nie sú dobré a poukázal na incident, ktorý sa odohral medzi ním a medzi žalobcom 1., kedy mal byť
pred hotelom Jasmín v Košiciach fyzicky napadnutý takým spôsobom, že žalobca 1. ho chytil pod krk
a naznačoval úder so slovami, že má mu vrátiť byt a vypadnúť z neho. Žalovaný na podporu svojich
tvrdení označil trestné oznámenia, ktoré doložil do spisu 11P/19/2016.
22. Súdom z pripojeného uvedeného spisu bola vyhotovená kópia uznesenia zo dňa 20.11.2015

Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor kriminálnej polície, 1. oddelenie vyšetrovania, ČVS: ORP-
2081/1-VYS-KE-2015, z ktorého vyplynula pravdivosť tvrdení žalovaného o strete záujmov medzi ním
a medzi žalobcom 1., pričom k incidentu malo dôjsť dňa 14.8.2015 a v zmysle citovaného uznesenia
bola vec podozrenia zo spáchania trestného činu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, resp.
iného trestného činu, ktorého sa mal dopustiť žalobca 1. odovzdaná Okresného úradu v Košiciach na

prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu (s akým výsledkom bola vec ukončená, súdu
známe nie je; k uvedenému dôkazu sa vôbec strany sporu nevyjadrili, resp. advokát žalobcov uviedol, že
nedisponuje žiadnou informáciou o výsledku priestupkového konania a žalovaný uviedol, že podľa jehozistení, vec nebola orgánom činným v trestnom konaní postúpená Okresnému úradu na prejednanie
priestupku v prekluzívnej jednoročnej lehote).
23. Súd vo vzťahu k prvému škodlivému správaniu obdarovaného - žalovaného voči darcom -

žalobcom označeného žalobcami vo výzve na vrátenie daru a po zhodnotení vykonaného dokazovania
k uvedenému dôvodu má zato, že žalobcovia ako darcovia nepreukázali také závažné správanie
obdarovaného voči nim ako darcom, ktoré z hľadiska svojho rozsahu a intenzity by vykazovali
znaky porušenia dobrých mravov hrubým spôsobom. Súd uzatvára, že nie každé správanie, ktoré
nie je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch

medzi ľuďmi, napĺňa skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka; predpokladom aplikácie tohto
ustanovenia je (pri zohľadnení vzájomného správania dotknutých subjektov) kvalifikované porušenie
morálnych pravidiel konkrétnym správaním obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti je hodnotený
podľa objektívnych kritérií, a nielen podľa subjektívneho názoru darcu. Žalobcami označené správanie
žalovaného ako obdarovaného voči nim ako darcom nie je možné kvalifikovať hrubé porušenie
morálnych pravidiel, tak ako si to vyžaduje § 630 Občianskeho zákonníka. V prejednávanom prípade

nebolo preukázané, aby žalovaný svojim správaním voči žalobcom naplnil skutkovú podstatu pre
vrátenie daru. Súd pripúšťa, že vzťahy medzi žalobcami a žalovaným svedčia o narušení vzájomných
vzťahov. Je pravdou to, že primárne sa má vychádzať z toho, že žalovaný ako obdarovaný by mal
mať úctu a rešpektovať žalobcov ako darcov, avšak právo darcu na vrátenie daru nezakladá každé
negatívne správanie obdarovaného voči darcovi. Predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie

je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná nevďačnosť, ale musí ísť o
také správanie, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé
porušenie dobrých mravov. Súd poukazuje aj na nevhodné správanie sa žalobcu 1. voči žalovanému,
ktoré naplnilo znaky priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

24. Vo vzťahu k druhému označenému škodlivému správaniu obdarovaného voči dcére žalobcov W.. B.
J., žalobcovia vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že žalovaný ich dcéru psychicky deptal, týral, stalo
sa, že s ňou dlhšiu dobu aj neprehovoril, vulgárne jej nadával a to aj pred maloletými deťmi, že je kurva
a piča sprostá, nadával jej, že je špina, podvodník, mal sa jej vyhrážať, že keď jej pribije, tak jej dá stena
druhú. Žalobkyňa 2. vo svojej výpovedi poukázala na to, že ťažobu ,v akej žila jej dcéra v manželstve v

tom čase so žalovaným, pociťovala ako ujmu vlastnú a uviedla, že vzťahy medzi jej dcérou a žalovaným
sa vyhrotili natoľko, že najprv žalovaný a následne aj jej dcéra podali návrh na rozvod manželstva.
25. Žalovaný opätovne vo vzťahu k označenému škodlivému správaniu voči dcére žalobcov - svojej
manželke poprel tvrdenia uvádzané žalobcami v celom rozsahu. Pripustil, že vzťahy medzi ním a medzi
jeho manželkou v období od roku 2014, kedy v období bol z jeho strany podaný návrh na rozvod

manželstva, boli konfliktné vzhľadom na okolnosti, ktoré sa v tom čase v rodine stali, a to, že jeho
manželka bez jeho vedomia a bez jeho súhlasu uzavrela s rôznymi spoločnosťami poskytujúcimi úvery
viacej úverov, resp. kreditných kariet, pričom svojím nezodpovedným konaním vystavila rodinu možnosti
hrozby exekúcie.

26. Zhoršenie resp. napätie vzťahov medzi žalovaným a jeho manželkou - dcérou žalovaných
vyplýva aj z pripojených spisov Okresného súdu Košice I, sp. zn. 21P/18/2014, sp. zn. 21P/155/2015,
predmetom ktorých bol rozvod ich manželstva. V prvom prípade podal návrh na rozvod manželstva
žalovaný a v druhom prípade to bola jeho manželka. V prípade podania návrhu žalovaným na rozvod
manželstva bolo v konaní nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia - G.. Ľ.A.

Q., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 4/2014, v ktorom podala vyjadrenie o osobnostnej štruktúre
žalovaného a jeho manželky. Z psychologického vyšetrenia žalovaného vyplynul záver, že žalovaný
v tom čase nedokázal kriticky zhodnotiť sám seba a svoje konanie, reagoval výrazne emocionálne,
nedokázal mať racionálny nadhľad na udalosti, ktoré predchádzali jeho rozhodnutiu podať návrh na
rozvod manželstva, pričom konal podľa vlastných predstáv s pocitom, že koná správne bez ohľadu na

to, aby kriticky pripustil aj svoj podiel viny na rozpade manželstva. U žalovaného absentovala primeraná
sebareflexia a vinu za rozpad manželstva pripisoval neustálym hádkam medzu ním a manželkou,
jej nerozvážnom požičiavaní financií od rôznych finančných inštitúcií, čím podľa žalovaného ohrozila
celú rodinu. Z psychologického vyšetrenia manželky žalovaného - dcéry žalobcov vyplynulo, že v tom
čase manželka žalovaného bola výrazne vnútorne napätá, citlivá na pretrvávajúcu rodinnú situáciu,

najmä na to, ako s ňou žalovaný v tom čase jednal, urážal ju a ponižoval, čo ju psychicky deptalo.
Znalkyňou bolo vyhodnotené správanie manželky žalovaného so zníženou toleranciou na psychickú
záťaž, bola zaznamenaná absencia primeranej sebareflexie (sama si síce pripustila istý podiel vlastnej
viny na skrachovaní ich manželského spolužitia, ale zároveň poukázala aj na rovnaký podiel zo stranyžalovaného). Znalkyňou bolo zaznamenané počas klinického pozorovania správania sa manželky
žalovaného,žedanúsituáciuvtomčasenedokázalaracionálnespracovať,dopoprediadostávalanajmä
emócie spojené s jej sklamaním v partnerskom vzťahu, ako aj jej osobným zlyhaním, ktoré vyústilo

do rozpadu ich manželstva. Manželka žalovaného bola vyhodnotená ako autokratická osobnosť a jej
interpersonálne prejavy sa vyznačovali dominantným správaním a vyvolávaním konfliktných situácií, pri
ktorýchmalasnahusapresadiť.Znalkyňoubolokonštatované,žemanželkažalovanéhovtomčasemala
neustálutendenciouovládaťaovplyvňovaťiných,najmäsubmisívnychanepriebojnýchjedincov,ktorými
manipulovala a pri ktorých presadzovala vlastné názory. Bolo skonštatované, že manželka žalovaného

v tom čase nedokázala riešiť problémy racionálne, konala a reagovala unáhlene, bola nedočkavá,
nedokázala prijať žiadnu zvláštnu prehru, vlastné zlyhanie, vlastné chyby priznávala len veľmi ťažko,
trvalo dlhší čas, kým pripustila, že sa mýlila alebo konala nerozvážne. Uvedený znalecký posudok bol
vypracovaný menovanou znalkyňou ku dňu 30.10.2014. Vo veci návrhu bolo rozhodnuté rozsudkom
zo dňa 3.3.2015 tak, že návrh bol zamietnutý; rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.3.2015. Súd
zamietol návrh na rozvod manželstva podaný žalovaným z dôvodu, že síce v manželstve došlo k

problémom, ktoré však obidvaja manželia chceli riešiť aj vzhľadom na maloleté deti pochádzajúce z
ich manželstva, majúc za to, že v prejednávanom prípade nedošlo k kvalifikovanému trvalému rozvratu
manželstva. Po právoplatnom zamietnutí návrhu na rozvod manželstva podaného žalovaným podala
návrh na rozvod manželstva manželka žalovaného návrhom došlým súdu dňa 6.10.2015 (konanie bolo
vedené pod sp. zn. 21P/155/2015). V návrhu manželka žalovaného (dcéra žalobcov) poukázala na to,

že aj po právoplatnom zamietnutí návrhu na rozvod manželstva sa rodinná situácia nestabilizovala,
manželia určitú dobu žili oddelene, pričom so žalovaným v tom čase a to do februára 2015 bývala
maloletá R., ktorá od februára 2015 sa prisťahovala k nej od žalovaného z dôvodu, že ju mal žalovaný
biť. Manželka žalovaného v návrhu uviedla, že aj napriek tomu, že spolu nežili v spoločnej domácnosti,
žalovaný ju navštevoval v ich spoločnom byte asi trikrát do týždňa, pričom žalovaný vyvíjal prehnané

snahy o návrat do spoločnej domácnosti a obnovenie manželského spolužitia a akonáhle sa to u nej
nestretlo s úspechom, mal byť ku nej agresívny, kričať na ňu a nadávať jej. Poukázala na to, že v
tom čase nemala záujem na obnovení manželského spolužitia, voči žalovanému stratila dôveru, keďže
už v minulosti ju a maloleté deti dvakrát opustil. Poukázala na to, že žalovaný sa k nej v tom čase
správal hrubo a jeho správanie hraničilo až s psychickým týraním, neustále ju slovne napádal, nadával

jej, osočoval ju. Tiež uviedla, že o týchto závažných skutočnostiach opakovane urobila oznámenie na
polícii. O návrhu bolo rozhodnuté uznesením zo dňa 14.1.2016 tak, že konanie bolo zastavené z dôvodu
späťvzatia návrhu na rozvod manželstva manželkou žalovaného.
27. Vyššie uvedené skutkové tvrdenia, resp. skutočnosti uvádzané manželkou žalovaného v návrhu na
rozvod manželstva sú v rozpore s jej výpoveďami, ktoré učinila pred orgánmi činnými v trestnom konaní

vo veci oznámení z podozrenia zo spáchania trestných činov žalovaným voči maloletej R. J. a na ktoré
poukazoval žalovaný a ktoré pripojil do spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 11P/19/2016 a s ktorými
sa súd aj oboznámil. Z uznesenia Ministerstva vnútra SR, sekcia kontroly a inšpekčnej služby zo dňa
18.3.2016,ČVS:SKIS-46-OIS-V-2016manželkažalovanéhouviedla,žežalovanýjejžiadnymspôsobom
nikdy neublížil, nenapadol ju a nevyhrážal sa jej.

28. Súd k tomuto dôvodu označeného žalobcami o škodlivom správaní obdarovaného voči členom
ich rodiny - ich dcére - manželke žalovaného uvádza, že nespochybňuje subjektívny pocit žalobcov vo
vzťahu žalovaný a ich dcéra vzhľadom na skutočnosti, ktoré nastali v nimi označenom období medzi nimi
akomanželmiaktorúsituáciu,ktorávtomčasevmanželstvenastala,mohlivnímať (pociťovať)ako
ujmu vlastnú . Je nepochybné, že v inkriminovanom období medzi žalovaným a medzi jeho manželkou

išlo o správanie typické pre rozvádzajúce sa manželstvo (zánik spoločnej domácnosti, nezáujem o
spolužitie, strata citových väzieb, nedôvera a pod.), ktoré však bolo napravené; žalovaný s dcérou
žalobcov naďalej žijú v manželskom spolužití a toto správanie nemožno s prihliadnutím ku všetkým
zisteným okolnostiam daného prípadu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Ani podanie
oznámenia o podozreniach o spáchaní trestného činu žalovaným podané žalobkyňou 2. nemožno

subsumovať pod § 630 Občianskeho zákonníka aj vzhľadom na výsledok trestného stíhania, ktoré bolo
zo strany orgánu činného v trestnom konaní odmietnuté nakoľko nebol dôvod na začatie trestného
stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku, čo bolo potvrdené aj uznesením Okresnej
prokuratúry Košice I zo dňa 6.5.2016 1PN/295/16/8802-6. Súd má zato, že za hrubé porušenie dobrých
mravov žalovaným ako obdarovaným nemožno považovať podanie neopodstatneného podnetu na

začatie trestného stíhania darcu. Je pravdou, že v tom čase, teda v inkriminovanom období, vzťahy
medzi žalovaným a jeho manželkou - dcérou žalobcov boli konfliktné, títo sa neriadili pravidlami
uvedenými v § 18, § 19 Zákone o rodine (Manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.
Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločneo deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovanie potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť), čo v konečnom dôsledku

viedlo aj k podaniu návrhov na rozvod manželstva tak zo strany žalovaného ako aj jeho manželky.
Súd uvádza, že v manželstve je prirodzený vznik nezhôd, je však relatívne, či budú mať za následok
aj vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. V manželstve žalovaného išlo o rozpory prechodného
charakteru. Manželstvo napokon bolo obnovené a teda inými slovami povedané na strane žalovaného
a jeho manželky bola vôľa obnoviť manželské spolužitie. Ani z ojedinelého porušenia manželských

povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov nemožno vyvodiť
záver o bezperspektívnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne povahové
vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prihliadať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských
povinností tu stále existujú silné citové väzby. Súd vzhľadom na druhý dôvod vymedzený žalobcami o
škodlivom správaní žalovaného - obdarovaného voči členom ich rodiny - dcéra žalobcom - manželke
žalovaného uzatvára, že aj keď žalovaný ako obdarovaný sa dopustil nevhodného správania sa v

inkriminovanom období voči dcére žalobcov, išlo v tom čase o ojedinelý exces a išlo o správanie typické
pre rozvádzajúce sa manželstvo, ktoré nemožno s prihliadnutím ku všetkým zisteným okolnostiam
daného prípadu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov.
29. Vo vzťahu k tretiemu označenému škodlivému správaniu obdarovaného voči členom rodiny žalobcov
ako darcov - vnučke žalobcov - dcére žalovaného - maloletej R., súd zhodnotiac vykonané dokazovanie

dospel k záveru, že u žalovaného v označenom období išlo o také závadné správanie voči maloletej R.,
ktoré možno charakterizovať ako kvalifikované porušovanie morálnych pravidiel konkrétnym správaním
obdarovaného, ktorého stupeň závažnosti súd hodnotil podľa objektívnych kritérií.
30. Súd na základe dôkazov, zhodnotiac aj výpovede strán sporu, berúc do úvahy najmä psychologický
a psychiatrický posudok vyhotovený v konaní sp. zn. 11P/19/2016 dospel k záveru, že vzťah medzi

žalovaným a maloletou R. v inkriminovanom období možno kvalifikovať ako správanie sa žalovaného v
rozporesdobrýmimravmi.ŽalovanýsvojímnezodpovednýmsprávanímvočimaloletejR.nerešpektoval,
so zreteľom na jej vek a rozumovú vyspelosť, jej potreby, v niektorých prípadoch voči maloletej
vystupoval autoritatívne až s prehranými príkazmi, svojím správaním destabilizoval výchovné prostredie,
negatívne pôsobil na jej city. Žalovaný akékoľvek nevhodné správanie voči maloletej R. poprel,

pripustil, že s maloletou R. boli výchovné problémy, ktoré sa však on, ako aj jeho manželka, snažili v
inkriminovanom období zvládať podľa svojich možností a schopností, vinu za takéto správanie pripisoval
práve žalobcom, ktorí podľa jeho názoru (tvrdení) mali maloletú R. zmanipulovať voči nemu, pripustil,
že asi trikrát mal maloletú zbiť, avšak iba údermi po zadku.
31. Uvedené je však v rozpore s tvrdeniami maloletej R., ktorá v rámci psychologického vyšetrenia

psychologičkou G.. E. P. G.., ktorá vypracovala znalecký posudok č. 49/2017 do konania sp. zn.
11P/19/2016 uviedla, že otec ju mal stále doma biť, obmedzovať, napokon ju z domu aj vyhodil a mal
jej nadávať. Citové väzby maloletej R. k otcovi sú podmienené negatívnymi emocionálnymi zážitkami a
táto odmieta akýkoľvek kontakt s ním. Negatívny postoj maloletej R. k otcovi je podmienený negatívnym
opakovaným emocionálnym pôsobením otca na maloletú, ako aj na celú rodinu, pričom maloletá sa

k osobe otca vyjadrila ako k problémovému človeku, ktorý stále doma spôsoboval napätie a hádal
sa s mamou. Znalkyňa uzavrela, že s vysokou pravdepodobnosťou vyústenie manželských dlhodobo
neriešených problémov vyústilo do rozpadu danej rodiny vo forme radikálnej, negatívnej reaktivity vo
vzťahu k otcovi. Ako najzávažnejšie hrubé porušenie dobrých mravov správaním sa žalovaného voči
maloletej súd videl v nedobrovoľnom opustení, odchode (možno hovoriť aj o vyhodení) bytu maloletou

R. dňa 1.1.2016, pričom takáto osobná negatívna skúsenosť mala a má na maloletú R. negatívny
dopad, jej odchod z domu nebol svojvoľný a dobrovoľný, ale bol výsledkom dlhodobých nezhôd v rodine,
ktorý vyústil do konfliktu medzi maloletou R. a žalovaným - otcom s následkom vyhodenia maloletej
R. otcom z ich spoločného bytu. Znalkyňou bol urobený jednoznačný záver, že tak ako žalovaný ako
otec, takisto aj jeho manželka nie sú prístupní komunikácii o tom, že problémová je rodina, zlyhanie vo

výchovnom procese rodičov a nie psychopatológia ich dcéry, ktorú sa snažili preukázať psychiatrickým
vyšetrením s diagnostikovaním Aspergerovho syndrómu s následným odporúčaním umiestnenia dieťaťa
do psychiatrickej liečebne alebo reedukačného zariadenie. Osobnosť žalovaného bola znalkyňou
vyhodnotená tak, že žalovaný sa chce mierne javiť v lepšom svetle, čo nie je symptomatické vo vzťahu
k populačnej norme v situácii, v ktorej je podmienená skutočnosť, pre ktorú sa realizovalo znalecké

dokazovanie. Takéto nevhodné správanie žalovaného voči maloletej R., hraničiace až s psychickým
týraním, sa odrazilo najmä na psychike maloletej R., a ide o správanie, ktoré sa hrubo prieči dobrým
mravom. Psychologička vo svojom psychologickom posudku uviedla, že v čase urobenia znaleckého
úkonu maloletá R. bola už po odoznení akútnej stresovej reakcie (vyhodenie z domu) a negatívnomemocionálnom zážitku v primárnej rodine, vo svojom prežívaní si zracionalizovala negatívnu skúsenosť
z primárnej rodiny a rozhodla sa preto, aby mohla žiť, aby mohla zostať u starých rodičov. Neboli
preukázané tvrdenia žalovaného o ovplyvňovaní maloletej R. zo strany žalobcov, maloletá R. situáciu,

ktorá v inkriminovanom období bola v jej primárnej rodine vnímala veľmi citlivo, sama (vzhľadom aj
na jej vek a rozumové schopnosti) sa vyjadrila k svojím potrebám a ktoré bude mať v pokojnom
prostredí. Znalkyňa z odboru psychológie pri vypracúvaní znaleckého posudku pribrala znalkyňu z
odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatria z dôvodu posúdenia aktuálneho psychického stavu maloletej
R. J.. Tento znalecký úkon vykonala psychiatrička C.. T. S., a ktorá poukázala na to, že maloletá pri

výpovediach, ktoré sa týkali prežitých traumatizujúcich udalostí, prežívala zjavne psychický dyskomfort,
bola plačlivá pôsobila smutným a úzkostným dojmom. Psychiatričkou bolo vyhodnotené, že maloletá
je schopná si vytvoriť logický a reálny výsledok, je schopná si uvedomovať duševný stav iných ľudí,
ich myslenie, pocity, dôvody správania a pod. Je schopná v spoločnosti osôb vytvárať primeranú
sociálne emočnú reciprocitu. Psychiatrička uviedla, že maloletá bola približne od svojich 12 rokov
vo svojej rodine vystavovaná opakujúcim, stresujúcim udalostiam ako boli vzájomné konflikty, hádky

medzi biologickými rodičmi. Samotná maloletá bola vystavovaná opakovane emocionálne vypätým
situáciám, bola vystavená neprimeraným a úmyselným fyzickým trestom zo strany jej rodičov, bola
vystavená psychickému strádaniu - psychickej a fyzickej deprivácii, stratila pocit bezpečia a istoty
domova, chýbal jej predovšetkým vrelý a láskavý a empatický prístup zo strany rodičov, najmä otca.
Psychiatrička poukázala na to, že maloletá vo svojej nukleárnej rodine zažívala a aj v súčasnosti

zažíva zo strany rodičov nezáujem, nelásku. Rodičia svoje nedostatky prenášali na dcéru vyčítali jej,
že je zodpovedná za ich manželskú krízu. V dôsledku disharmonického rodinného prostredia maloletá
javila a javí známky psychickej traumatizácie, ktorá má za následok poruchu integrácie a regulácie
psychických funkcií v oblasti kognitívnej, emocionálnej a behaviorálnej. V kognitívnej (poznávacej)
oblasti maloletá opakovane pri stresových situáciách v rodine prežívala bezmocnosť, bezradnosť,

nespravodlivosť, má v pamäti zážitky svojho poníženia zo strany najbližších príbuzných (matka, otec,
matka od otca). Rodičia chceli maloletej vsugerovať, že je zodpovedná za ich manželskú krízu. Rodičia
maloletej manipulovali a manipulujú s realitou, využívajú obranné psychické mechanizmy projekcie,
kedy svoje chyby, nedostatky prenášajú na svoju dcéru, popierajú svoje nevhodné správanie voči dcére.
Psychiatrička uviedla, že maloletá bola svojimi rodičmi mentálne deptaná, čo jej znižovalo sebavedomie

a sebadôveru, uzatvárala sa sama do seba. V emocionálnej oblasti opakovane prežívala negatívne
emocionálne zážitky ako strach z otca, hnev na otca, hnev na matku, depresívne nálady, podráždenosť.
Vo svojej nukleárnej rodine počas spoločného súžitia s biologickými rodičmi maloletá prežívala trvalú
úzkostnú nepohodu, čo spôsobilo zhoršenie jej kognitívneho výkonu, objavili sa poruchy koncentrácie
pozornosti, zhoršenie školského prospechu, vyskytli sa kvalitatívne poruchy spánku (nočné mory).

Maloletá mávala a v súčasnosti ešte pretrváva obava z výskytu nepriaznivých negatívnych udalostí,
ktorá vyplýva z otcovho nevyspytateľného správania. V behaviorálnej sfére sa u maloletej objavili
stavy neposlušnosti, podráždenosti, opozične vzdorovité správanie, ktoré bolo výlučne viazané na
rodinné prostredie a bolo potencované pubertálnou rebéliou (pubertálny negativizmus). Psychiatrička
uviedla, že jej nevhodné, opozične a provokatívne správanie bolo často vyvolané aktuálnymi situačnými

podnetmi aj v dôsledku toho, že sa identifikovala s nevhodnými vzorcami správania od svojich rodičov.
Psychiatrička skonštatovala, že u maloletej v dôsledku negatívnych kognitívnych postojov a v dôsledku
negatívneho emocionálneho prežívania sa narušil jej zdravý duševný (psychosociálny a emocionálny)
vývoj. Aj v súčasnosti je výrazne narušená citová väzba maloletej ku svojím rodičom. Maloletá má voči
rodičom ambivalentné pocity, ktoré vyplývajú z jej minulých traumatických zážitkov, ale aj zo súčasných

postojov rodičov k jej osobe. Voči otcovi má jednoznačne maloletá výlučne negatívny postoj, je jej
v súčasnosti ľahostajný. Psychiatrička v závere svojho posudku uviedla, že maloletá bola od svojich
dvanástich rokov opakovane vystavovaná traumatickým udalostiam zo strany biologických rodičov,
bola vystavená psychickému strádaniu - psychickej a citovej deprivácie, stratila pocit istoty a bezpečia
domova. Táto psychická traumatizácia sa klinicky manifestuje poruchou adaptácie so zmiešanou

úzkostne depresívnou reakciou mierneho stupňa. U maloletej neboli zistené poruchy autistického
spektra. Psychiatrička ďalej uviedla, že aj v súčasnosti, po prekonaných stresových udalostiach, sa
maloletá nachádza vo fáze predbežnej adaptácie (fáza hojenia) na prežitú traumu. Jedná sa o iniciálnu
fázu racionálneho spracovania prežitej traumy. V súčasnosti jej psychický stav predstavuje krehkú,
nestabilnú rovnováhu, ktorá sa ľahko môže narušiť pod vplyvom vnútorných alebo vonkajších podnetov.

V súčasnej dobe u maloletej nenastalo ukončenie traumatického procesu (nie je vo fáze zhojenia), nie
je schopná s náhľadom integrovať traumatické spomienky medzi iné spomienky z prežitej minulosti.
Aj v znaleckom posudku vypracovanom znalkyňou G.. Ľ. Q. ( X. Č.. XX/XXXX ) v konaní sp. zn.
21 P/18/2014 bolo vyhodnotené, že maloletá R. v inkriminovanom období postrádala pevné rodinnézázemie, bola v citovom chaose, v tom čase bola viac citovo naviazaná na otca ako na matku, k čomu
( negatívny postoj k matke ) prispel aj otec svojim nevhodným a neprimeraným správaním k matke
maloletej, ktorá ho začala v takomto správaní napodobňovať.

32. Žalovaný na svoju obranu poukázal na uznesenia vydané orgánmi činnými v trestnom konaní
vo veciach, v ktorých mal byť podozrivý zo spáchania trestného činu voči maloletej R. a ktoré boli
odmietnuté. Jeho obrana je v rozpore s vyššie uvedenými závermi znalkýň. To, že sa nepreukázalo v
trestnomkonaníspáchanietrestnéhočinužalovaným,t.j.žejehokonanienevykazovaloznakyskutkovej
podstaty toho ktorého trestného činu, z ktorého spáchania bol podozrivý, ešte samo o sebe neznamená,

aby takéto dôkazy vyvrátili zistenia znalkýň z odboru psychológia a psychiatria. Nevhodné správanie
žalovaného voči maloletej R. bolo objektívne preukázané znaleckým posudkom, správanie žalovaného
ako otca voči maloletej R. sa ocitlo nad únosnou hranicou vzájomného správania sa otca k dcére. Súd
správanie žalovaného voči maloletej R. - ako členovi rodiny darcov hodnotí ako hrubo porušujúce dobré
mravy značnej intenzity. Súd správanie žalovaného voči vnučke žalobcov ako darcov, t. j. ako členovi
ich rodiny vyhodnotil ako nevhodné správanie sa, ktoré žalobcovia mohli v uvedenom období vnímať

ako ujmu vlastnú.
33. Súd uzatvára, že žalobcovia preukázali hodnovernými dôkazmi, ktoré súd posúdil a vyhodnotil v
závislosti od všetkých osobitosti tohto prípadu objektívne, že žalovaný - obdarovaný svojím závadným,
nevhodným správaním voči vnučke žalobcov - darcom, ktoré možno s ohľadom na všetky okolnosti
tohto prípadu kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov, vykazujúce porušenie značnej intenzity

a sústavnosti, naplnil skutkovú podstatu § 630 Občianskeho zákonníka.
34. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka umožňuje vyvodiť zodpovednosť za porušenie
morálnych pravidiel správania - súhrn určitých historicky nemenných a všeobecne spoločnosťou
akceptovaných noriem etiky, morálky a mravnosti. Vrátenie daru v tomto prípade možno považovať
za sankciu, ktorou žalobcovia ako darcovia postihujú obdarovaného - žalovaného za jeho správanie,

hrubo porušujúce tieto morálne pravidlá. Súd zhrnúc vyššie uvedené závery, ktoré vyšli z vykonaného
dokazovania najavo dospel k záveru, že žaloba žalobcov je dôvodná a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti rozsudku.
35. Žalobcovia navrhli vykonanie dôkazu oboznámením sa so spisom Okresného súdu Košice I sp. zn.
37C/196/2016. Súd po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu (ktorý bol následne po vykonaní

fotokópii do súdneho spisu - č.l. 76-91 odpojený ) má zato, že uvedené konanie nemá súvis s predmetom
tohto konania; je vo vzťahu k predmetu konania právne irelevantné.
36. Žalovaný na podporou svojich skutkových tvrdení, okrem poukazu na listinné dôkazy, ktoré dokladal
do spisu sp. zn. 11P/19/2016, navrhol vo veci vypočuť B. J. a maloletú R. J. a neskôr navrhol v spore
vypočuť aj svojich rodičov. Súd tento návrh na vykonanie tohto dôkazu zamietol poukazujúc na to, že na

zhodnotenie skutkových okolností pre vykonanie dokazovania v tomto spore, boli postačujúce skutkové
tvrdenia uvedené v pripojených spisoch vzhľadom k predmetu konania.
37. Súd považuje za potrebné dodať, že matka maloletej R. J. vo svojich výpovediach pred orgánmi
činnými v trestnom konaní vypovedala ( v podstate ) v prospech žalovaného, ktorý bol podozrivý zo
spáchania trestných činov voči maloletej R. v tom zmysle, že žalovaný ju ( maloletú ) nijakým spôsobom

netýral, fyzicky ju nenapádal, nenadával jej a nevyhodil ju z domu; výpoveď B. J. je v rozpore so
skutkovými okolnosťami uvedenými v návrhu na rozvod manželstva, ktorý podala na Okresný súd
Košice I dňa 6.10.2015 (21P/155/2015 - pozn. súdu) a možno povedať, že je to v podstate aj odozva
na situáciu, ktorá vyvstala v primárnej rodine maloletej R. po 1.1.2016, kedy maloletá R. bola najprv
predbežným opatrením zverená do náhradnej osobnej starostlivosti žalobcov. Aj skutkové tvrdenia

uvedenémanželkoužalovanéhovčestnomprehlásení,naktorépoukazovalžalovaný,vosvojejpodstate
súzhodnésjejtvrdeniamiprednesenýmipredorgánmičinnými trestnomkonaní,asúdzastávanázor,že
manželka žalovaného, nekriticky, neobjektívne prispôsobovala svoje výpovede, svoje skutkové tvrdenia
s ohľadom na obdobie, v ktorom sa nachádzala a čo bolo pre ňu v tom čase najvhodnejšie. Nemôže
obstáť ani tvrdenie manželky žalovaného o manipulácii žalobcov či už vo vzťahu k jej osobe alebo

vo vzťahu k maloletej R.. Manželka žalovaného v rozhodnom ( inkriminovanom ) období bola a aj
doposiaľ je osobou spôsobilou na právne úkony, bola a je zodpovedná za svoje konanie a jej tvrdenia,
že bola pod tlakom svojich rodičov - žalobcov nemá žiadne racionálne zdôvodnenie; jej postoj sa javí
skôr ako infantilný. V tomto smere je potrebné prisvedčiť argumentácii žalobcov, že uvedené oslabuje
vierohodnosť jej čestného vyhlásenia, ktoré napr. úplne neguje skutočnosti uvádzané v rámci konania

o rozvod. Neobstoja ani tvrdenia či už žalovaného, ani jeho manželky, dokonca ani rodičov žalovaného
o tom, že maloletá R. je zmanipulovaná žalobcami a súd poukazuje na závery obsiahnuté v znaleckom
posudku č. 49/2017, ktoré priamo vyvracajú tieto tvrdenie, kde bolo konštatované, že maloletá nebola a
nie je pod vplyvom žiadnej zo zainteresovaných osôb. Tento znalecký posudok neguje sklon maloletejR. ku fabulovaniu, zveličovaniu, zakrývaniu podstatných skutočnosti a jej tvrdenia majú podľa znalkýň
vysokú validitu.
38. Žalovaný poukázal aj na čestné prehlásenia svojich rodičov, majúc zato, že z týchto je zrejmé, že

jeho rodičia ( C. J. S. R. J. ) majú vedomosť o vzniknutej situácii v jeho rodine v inkriminovanom období,
boli svedkami snahy o manipuláciu žalobcov jeho manželky a dcéry a vedie sa zodpovedne vyjadriť o
osočovaní jeho osoby žalobcami, o čom mali byť informovaní maloletou R..
39. Z týchto čestných prehlásení vyplývajú skutočnosti tvrdené samotným žalovaným. Otec žalovaného
tvrdil, že nadobudol dojem, že správanie maloletej R. bolo očividne zmanipulované zo strany žalobcov,

ktorí pomocou nej mali v úmysle jeho syna - žalovaného vyprovokovať, následne to oznámiť na polícii
a takto ho zdiskreditovať a získať polovicu bytu, ktorú im žalovaný odmietol vrátiť. Tiež tvrdil, že počas
jeho pobytu v byte rodiny žalovaného, bol svedkom drzého správania maloletej R. voči jeho synovi,
pričom jeho syn tak fyzicky ako aj slovne neublížil či už svojej manželke alebo maloletej R.. Matka
žalovaného tiež potvrdila tvrdenia uvádzané žalovaným, uviedla, že nikdy nebola svedkom toho, aby
žalovanýfyzickyaleboverbálnezaútočilnasvojudcérualebomanželku.Poprela,abymaloletúR.fyzicky

napadla; maloletá sa v jej prítomnosti, potom, čo jej syn odišiel, stala neovládateľná; a po jeho príchode
a po objasnení okolností, ktoré sa stali, žalovaný najprv maloletej dohováral a následne ju výchovne
udrel po zadku.
40. Súd je toho názoru, že je logické, že rodičia žalovaného sa „ postavili „ na stranu žalovaného,
vychádzajúc zo vzťahu rodič - dieťa a naopak (pokiaľ sú tieto vzťahy nenarušené) a svojimi tvrdeniami

uvedenými v čestných prehláseniach tzv. “podržali“ stranu žalovaného ako svojho syna a vinu z
konfliktných vzťahov v rodine dali maloletej R. a žalobcom. Tieto ich tvrdenia súd vyhodnotil ako
neobjektívne, poukazujúc na to, čo vyšlo počas tohto konania najavo z ostatných dôkazov.
41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. V spore bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorý má tak nárok na náhradu preukázaných,
odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresný súd Košice I (§ 355 ods. 1, § 362 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nestranným procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo k rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (zákon č. 233/1995 Z.z.).