Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 14, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/258/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4416213820
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4416213820.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou , v právnej veci žalobcu : O.

nemocnica s poliklinikou B. so sídlom Ul. Y. R. XX, XXX XX B., A.: 17 XXX XXX, zast. P. & spol.,
advokátska kancelária, s.r.o., J. XXXX/XC, XXX XX B., A.: XX XXX XXX, proti žalovanému: E. Y., nar.
XX.X.XXXX, podnikateľ podnikajúci pod obchodným menom E. Y., s miestom podnikania XXX XX V.,
A.: XX XXX XXX, o zaplatenie X.XXX,XX eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie 256,81 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy
256,81 eur od 17.10.2013 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.245,20 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne
zo sumy 310,99 eur od 16.4.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy
310,99 eur od 16.7.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 310,99
eur od 16.10.2014 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 310,99 eur od
16.2.2015 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalobcovi súd priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému z priznanej sumy 1.245,20
eur s prísl. a to v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 11.8.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
žalovanej sumy 1.502,01 eur s prísl. a náhrady trov konania.
Žalobca v žalobe uviedol, že poskytol žalovanému za odplatu nehnuteľnosť -pozemok, aby ho dočasne
užíval za štvrťročné nájomné vo výške 310,98 eur na základe nájomnej zmluvy zo dňa 31.3.2008.
Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.3.2013. Žalovaný však po uplynutí dobu

nájmu predmet nájmu naďalej užíval, žalobca mu vystavoval faktúry z titulu bezdôvodného obohatenia.
Uvedené faktúry do dnešného dňa žalovaný neuhradil. Žalobca vystavil žalovanému nasledovné
faktúry:
- č. 427813 , splatná 16.10.2013, na sumu 310,99 eur, z ktorej žalovaný neuhradil žalobcovi sumu
256,81 eur,
- č. 405814, splatná 15.4.2014 na sumu 310,99 eur , z ktorej žalovaný neuhradil nič,
- č. 417214, splatná 15.7.2014 na sumu 310,99 eur , z ktorej žalovaný neuhradil nič,

- č. 428514 splatná 15.10.2014 na sumu 310,99 eur , z ktorej žalovaný nehradil nič,
- č. 2119214 splatná 27.10.2014 na sumu 1,24 eur z ktorej neuhradil žalovaný nič,
- č. 440214 splatná 15.1.2015 na sumu 310,99 eur , z ktorej neuhradil žalovaný nič.Z vyššie fakturovanej sumy teda žalovaný neuhradil žalobcovi 1.521,01 eur a to napriek viacerým
výzvam žalobcu. Keďže je žalovaný s úhradou vyššie uvedených fakturovaných súm v omeškaní,
žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania. K žalobe žalobca pripojil faktúry, ktorými fakturoval žalovanému

vyššie uvedené bezdôvodné obohatenie za užívanie nebytového priestoru v priestoroch FNsP Žilina.
Ďalej k žalobe bola pripojená nájomná zmluva, ktorú strany sporu uzatvorili 31.3.2008 a zriaďovacia
listina ktorým bol zriadený žalobca.

2. Súd vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 5C/258/2016-45, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť žalobcovi žalovanú sumu s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania. Voči tomuto
platobnému rozkazu podal žalovaný v čas odvolanie v ktorom nárok žalobcu na bezdôvodné obohatenie
v celom rozsahu spochybnil. Uznesením č.k. 5C/258/2016-69 súd platobný rozkaz zrušil a následne
vo veci nariadil pojednávanie. Písomným podaním doručeným súdu 31.1.2019 ( pred otvorením
pojednávania vo veci samej), žalobca upravil petit žaloby tak, že od žalovaného žiadal sumu 1.245,20
eur, t.j. nižšiu istinu ako je uvádzaná v žalobe. Žalobca už totiž nežiadal od žalovaného pohľadávku vo

výške 256,81 eur , ktorá bola žalovanému fakturovaná faktúrou č. 427813. Naďalej však trval na tom,
aby súd zaviazal žalovaného na úhradu pohľadávky vo výške 1.245,20 eur, predstavujúcej bezdôvodné
obohatenie fakturované žalovanému vyššie uvedenými faktúrami: č. 405814,č. 417214, č.428514, č.
2119214, č. 440214. Písomným podaním doručeným súdu 31.3.2019 žalobca tiež uviedol, že si zo
sumy fakturovanej fa. č. 440214 uplatňuje úrok z omeškania vo výške 9,05 % ročne ( oproti v žalobe

uplatnenému úroku vo výške 8,05 % ročne) a to zo sumy 310,99 eur od 16.2.2015 do zaplatenia. Súd
predmetné podanie žalobcu doručené súdu 31.1.2019 vyhodnotil podľa obsahu v časti ako čiastočné
späťvzatie žaloby, o ktorom bolo v súlade s § 145 odsek 2 C.s.p. rozhodnuté vo veci samej a to tak
ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku. T.j. súd konanie v časti o zaplatenie 256,81 eur s úrokom
z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 256,81 eur od 17.10.2013 do zaplatenia zastavil. Súd

teda zastavil konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia fakturovaného žalovanému fa. č.
427813. V súvislosti s nárokom na náhradu trov konania, súvisiacich s konaním o tejto časti žaloby, v
ktorej časti bolo konanie zastavené, súd rozhodol v zmysle § 256 odsek 1 C.s.p.. Žalovanému, ktorý by
síce mal nárok na náhradu trov konania, keďže v tejto časti zastavenie konania spôsobil žalobca, ktorý
nepreukázal že v tejto časti bola žaloba dôvodná, však nárok na náhradu trov konania v súvislosti s

konaním o tejto časti žaloby nepriznal, pretože mu žiadne nevznikli ( II. výrok rozsudku).

3. Akobolouvedenépísomnépodaniežalobcudoručenésúdu31.1.2019(predotvorenímpojednávania
vo veci samej), bolo podľa svojho obsahu v časti posúdené ako čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom
bolo rozhodnuté v konečnom rozhodnutí tak, ako je uvedené vyššie. A v časti bolo toto podanie

posúdené aj ako návrh na rozšírenie žaloby a to v časti úroku z omeškania zo sumy 310,99 eur / fa.č.
440214/ od 16.2.2015 do zaplatenia z pôvodne uplatneného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne
na 9,05 % ročne. O takto navrhnutej zmene žaloby týkajúcej sa len tohto jedného úroku z omeškania
súd rozhodol na pojednávaní konanom dňa 19.3.2019 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a
žalovaného tak, že žalobcom navrhnutú zmenu žaloby pripustil. Keďže boli na tomto pojednávaní

prítomní aj právny zástupca žalobcu a aj žalovaný uznesenie o pripustení zmeny žaloby nebolo potrebné
doručovať stranám sporu a preto ho nebolo potrebné ani vyhotovovať ( § 142 C.s.p. ). Po zmene žaloby
súd skúmal, či nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy 1.245,20 eur s príslušenstvom je dôvodný.

4. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu

nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa § 13 ods. 2 veta posledná zákona č. 278/1993 Z.z. nájom nehnuteľného majetku štátu sa skončí
uplynutím doby, na ktorú sa dohodol; ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy sa
nepoužije.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 278/1993 Z.z. správa majetku štátu je súhrn oprávnení a povinností

správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy.
Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo
v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky
právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo
zmenšeniu.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

5. Ako bolo uvedené vyššie a ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný ako nájomca uzavrel dňa
31.3.2008 s prenajímateľom označeným ako Slovenskou republikou -Nemocnica s poliklinikou Žilina ,
ul. V. Spanyola č. 43, Žilina , IČO: 17 335 825 písomnú zmluvu o nájme. Táto zmluva bola uzavretá na

dobu určitú od 1.3.2008 do 31.3.2013. Predmetom nájmu bola nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej
republiky v správe NsP Žilina, bližšie špecifikovaná v čl. III nájomnej zmluvy. Nájomná zmluva bola
uzatvorená podľa ustanovení § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 13 odsek 1 zákona
č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších. Nájom dohodnutý touto zmluvou skončil
uplynutím doby, na ktorú bol nájom dojednaný, t.j. ku dňu 31.3.2013. Keďže nájom majetku štátu

končí uplynutím dohodnutej doby nájmu, ustanovenie osobitného predpisu o obnove nájomnej zmluvy
sa nepožije / § 13 ods. 2 veta druhá zákona č. 278/1993 Z.z./. Preto nebolo možné aplikovať
na danú vec ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Napriek tomu, že nájomný vzťah
zanikol uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, žalovaný ako nájomca si svoje povinnosť po ukončení
zmluvného vzťahu nesplnil, predmet nájmu v zmysle § 682 Občianskeho zákonníka prenajímateľovi

nevrátil / predmet nájmu nevypratal/ a tento ďalej užíval. Žalovaný však v konaní nepreukázal žiaden
relevantný právny dôvod, ktorý by ho oprávňoval uvedenú nehnuteľnosť nevypratať a ďalej užívať.
Vychádzajúc z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, užívaním predmetu nájmu bez právneho
dôvodu / po ukončení zmluvného vzťahu dohodnutého na dobu určitú /, vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie, získané plnením bez právneho dôvodu, ktoré bezdôvodné obohatenie si

žalobca ako správca majetku štátu v zmysle zákona č. 278/1993 Z.z. v tomto konaní voči žalovanému
uplatňuje. Bezdôvodné obohatenie, jeho výšku žalovaný v konaní spochybňoval, preto žalobca ako
dôkaz predložiť znalecký posudok na stavenie obvyklého nájomného za obdobie kedy žalovaný
nehnuteľnosť nevypratal. Žalobca si v konaní uplatnil titulom bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, za užívanie vyššie uvedenej nehnuteľnosti v období od januára 2014 do decembra 2014

bezprávnehodôvodu sumu1.245,20eur.Zoznaleckéhoposudkuč.83/2019vypracovaného znalkyňou
Ing. Adrianou Meliškovou mal súd za preukázané, že všeobecná hodnota ročného nájomného za
užívanie predmetného pozemku je 3.100,- eur. V prípade užívania veci po ukončení nájomného
vzťahu vzniká na strane osoby, ktorá takúto vec užíva bezdôvodné obohatenie a to do výšky obvyklého
nájomného, ktoré by musela v prípade existencie zmluvného / nájomného/ vzťahu zaplatiť. Vykonaným

dokazovaním mal teda súd za dodatočne preukázané, že výška v konaní uplatňovaného bezdôvodného
obohatenia je oprávnená. Táto je uplatnená v nižšej výške, v akej cenu obvyklého nájomného určila
znalkyňa. Súd preto žalobe v zmysle čiastočného späťvzatia žaloby vyhovel a žalovaného zaviazal
na úhradu žalovanej sumy 1.245,20 eur a to titulom bezdôvodného obohatenia vzniknutého užívaním
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Keďže je žalovaný s úhradou tejto sumy v omeškaní , súd priznal

žalobcovi aj úrok z omeškania, tak ako si ho uplatnil a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z.. Úrok z omeškania bol priznaný odo dňa nasledujúceho
po splatnosti vyššie uvedených faktúr, keďže žalobca bezdôvodné obohatenie žalovanému priebežne
fakturoval, s uvedením lehoty jeho splatnosti.

6. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto sporovom konaní, súd s poukazom na
ustanovenie § 13 ods.1 a 2 zákona č. 278/1993 Z.z. má zato, že táto je daná. Žalobca je správca
predmetného nehnuteľného majetku vo vlastníctve štátu, ktorý pri nakladaní s majetkom v jeho správe
s týmto majetkom nakladá právom vlastníka. Podstatou tejto správy je súhrn všetkých oprávnení a
povinností správcu k jemu zverenému majetku. Predmetom tohto konania je pohľadávka vzniknutá zo

záväzkového vzťahu , do ktorého vstúpil žalobca ako správca z titulu výkonu správy. A z pohľadávok
vzniknutých v súvislosti s výkonom správy hmotného majetku / t.j. aj z pohľadávok zo záväzkových
vzťahov, do ktorých správca vstupuje z titulu výkonu správy/ je správca oprávnený priamo, t.j. je podľa
súdu oprávnený konať v takýchto prípadoch vo svojom mene.7. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
8. V súvislosti s konaním o nároku žalobcu v tejto časti, t.j. v časti o zaplatenie sumy 1.254,20 eur s
prísl. bol plne úspešný žalobca, preto mu súd v súvislosti s konaním o tejto časti žaloby priznal nárok

na náhradu trov konania voči v tejto časti neúspešnému žalovaného a to v rozsahu 100 % a to podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p.. O konkrétnej výške trov konania bude v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodnuté po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a to samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku, t.j. v časti
konanie zastavil a vo zvyšku žalobe vyhovel. Súčasne pritom rozhodol o trovách konania súvisiacich

s čiastočným zastavením konania a aj o trovách súvisiacich s konaním o tej časti žalovaného nároku,
ktorý bol žalobcovi priznaný.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie.