Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, January 24, 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 5C/103/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4417213187
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Božena Csibrányiová

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4417213187.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobcov: 1. S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, XXX

XX R., 2. H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX/XX, XXX XX R., 3. A. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XX/XX, XXX XX R., všetci právne zastúpení: D.. S. M., advokát, R. 3, XXX XX F., proti žalovaným: 1. H.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. J. XXX, A., 2. Q. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/XX, XXX XX R.,
3. O.. R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX R., 4. I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX,
XXX XX R., 5. H. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX R., 6. L. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom J.
XX, XXX XX R., 7. O.. R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX R., 8. O.. I. T., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. XX, XXX XX R., 9. O.. T. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/X, XXX XX P., 10. Mgr. L. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P.. F. XXX/XX, XXX XX T., XX. I. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. P. XX, XXX XX
R., XX. D. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. lipami XX, XXX XX F. Zámky, XX. E. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XX/XX, XXX XX E., XX. R. E., nar. XX.XX.N., bytom J. XX/XX, XXX XX R., XX. Z. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, N. XX R., XX. D. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. T. XX, XXX XX F. W., XX.
L. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX R., žalobcovia v rade X až XX súd v konaní zastúpení
správcom: E. bytový podnik R., s.r.o., so sídlom R. 2, XXX XX R., O.: 36 XXX XXX, na základe zmluvy
o výkone správy, XX. M. services, s.r.o., so sídlom G. 4, XXX XX T., O.: XX XXX XXX, XX. J. Q., nar.

XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XA, XXX XX R., o neplatnosť dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že dobrovoľná dražba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N XXX/XXXX,
Nz XXXXX/XXXX zo dňa X.X.XXXX, vystavenou D.. P. T. R., notárkou so sídlom v P. F. E., F. slobody
XXXX a zapísanou v F. centrálnom registri listín pod č. F. XXXXX/XXXX, vykonaná dňa X.X.XXXX v
E. bytovom podniku R., s.r.o., R. 2, R. a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
vedené Z. úradom F. W., katastrálny odbor, okres F. W., obec R., katastrálne územie R. ako stavby :
sup. číslo XX na parc.č. XXXX, druh stavby - 9, popis stavby - bytový dom, byty a nebytové priestory:
vchod XX, prízemie ,byt číslo 3, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu : v X/XX-ine, v tom čase v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby : pod B:XX v X/X-ine ( slovom:
jednej tretine ), na mene U. S., r. U., J. XX/XX, R., H. XXX XX , SR, dátum narodenia XX.XX.XXXX,
pod B: XX v X/X (slovom: jednej tretine ) na mene U. H., r. U., J. XX/XX R., H. XXX XX , SR, dátum
narodenia X.X.XXXX a pod B: XX v X/X (slovom : jednej tretine) na mene U. A., rod. U., J. XX/XX, R.,
H. XXX XX , SR, dátum narodenia X.X.XXXX, v pomere k celku v X/X, je n e p l a t n á .

II. Súd priznáva žalobcom v rade 1, 2 a 3 spoločne a nerozdielne voči žalovaným v rade 1 až 17, ktorí

sú v konaní zastúpení správcom E. bytový podnik R., s.r.o., so sídlom R. 2, XXX XX R., O.: XX XXX
XXX a voči žalovaným v rade 18 a 19 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v rade 1,2 a 3 sa svojou žalobou vo veci samej, doručenou tunajšiemu súdu dňa
29.06.2017, domáhali voči všetkým žalovaným určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konanej dňa04.05.2017, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou N 136/2017, Nz 15284/2017 zo dňa
05.05.2017, a ktorej predmetom boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. 3405 vedené Okresným úradom
Nové Zámky, katastrálny odbor, okres Nové Zámky, obec Šurany, katastrálne územie Šurany ako

stavby : sup. číslo 73 na parc.č. 3590, druh stavby - 9, popis stavby - bytový dom, byty a nebytové
priestory: vchod 11, prízemie ,byt číslo 3, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu : v 1/16-ine, v tom čase v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby : pod B:16 v 1/3-ine
( slovom: jednej tretine ), na mene Hédervári Róbert, r. Hédervári, SNP 73/11, Šurany, PSČ 942 01 ,
SR, dátum narodenia 24.10.1974, pod B: 18 v 1/3 (slovom: jednej tretine ) na mene Hédervári Patrik, r.

Hédervári, SNP 73/11 Šurany, PSČ 942 01 , SR, dátum narodenia 3.3.1977 a pod B: 19 v 1/3 (slovom :
jednej tretine) na mene Héderváriová Lucia, rod. Héderváriová, SNP 73/11, Šurany, PSČ 942 01 , SR,
dátum narodenia 6.5.1980, v pomere k celku v 1/1. Žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dražby
podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia namietali platnosť
predmetnej dražby z viacerých dôvodov a to :
- namietali, že došlo k bezdôvodnej zmene vopred určeného času a miesta vykonávania dražby. Mali

zato,žepodmienkyaúdaje,ktorédražobníkvoznámeníodražbeuviedol,niejemožnédodatočnemeniť
a to podľa § 18 zákona o dražbách. V tejto súvislosti poukázali na oznámenie dražobníka zverejnené
v Obchodnom vestníku č. 68/2017 zo dňa 6.4.2017, v ktorom určil zhodne s oznámením o dražbe ako
miesto konania dražby -Mestský úrad Šurany, zasadacia miestnosť, Námestie hrdinov 1, 94201 Šurany,
dátum 4.5.2017 a čas 10,00 hod.. Z notárskej zápisnice však vyplýva, že dražba sa na vopred určenom

mieste a vo vopred stanovenom čase nekonala,
- namietali písomné hlasovanie vlastníkov bytového domu. Z oznámenia o výsledku hlasovania má
totiž vyplývať, že sa vlastníci vyjadrujú k pohľadávke vo výške 5.714,43 eur na istine a vo výške 1.492,01
eur na úrokoch k 31.12.2016, pričom z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.2.2017
vyplýva, že navrhovateľ dražby si vymáha pohľadávku vo výške 8.360,75 eur ku dňu 31.1.2017, pričom

táto suma je zvýšená o sumu 1.154,31 eur oproti hlasovaniu vlastníkov, t.j. dražobník vykonal dražbu k
inej pohľadávke ako bola predmetom rozhodovania,
- namietali spôsob hlasovania vlastníkov bytového domu, keď v oznámení o výsledku hlasovania je
uvedené: za 15, proti 0, zdržal sa 1, keď ich ako žalobcov s otázkou hlasovania nikto neoslovil. Okrem
uvedeného predložili súdu čestné prehlásenie jednej z vlastníčok bytov a to p. Mgr. Šimunkovej, ktorá

tvrdí, že bola len požiadaná o podpísanie listiny, pričom jej nebolo uvedené, čo vlastne podpisuje.
Poukázali tiež na to, že viacerí vlastníci v tom čase neboli doma, lebo sa zdržiavajú mimo SR.
- namietali, že dražobná spoločnosť nepostupovala v súlade s § 14 zákona o dražbách, kedy v čl.
VII Oznámenia o dražbe zo dňa 29.3.2017 neumožnila zloženie dražobnej zábezpeky formou bankovej
záruky a ani sa k tejto možnosti v oznámení nevyjadrila, resp. dotknuté osoby nepoučila,

- namietali postup dražobníka, kedy im v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.2.2017
bolo oznámené , že s výkonom záložného práva začína s poukazom na ustanovenie § 151 l ods. 4
Občianskehozákonníka,pričom totooznámeniesa vôbecnetýkaoznámeniaovýkonezáložnéhopráva
dlžníkovi. Poukázali na ustanovenie § s 151 l ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je záložný
veriteľ povinný oznámiť záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva písomne. Poukázali na

to, že toto oznámenie je nejasné a neurčité a vôbec im z neho nevyplývala tá skutočnosť, že záložný
veriteľ ide vykonávať dražbu ich bytu,
- namietali, že záložné právo nebolo zapísané v katastri nehnuteľností.

2. K žalobe sa vyjadril žalovaný v rade 19/ vydražiteľ/, ktorý uviedol, že podľa neho bola žaloba podaná

len z dôvodu, že žalobcovi chcú byt naďalej užívať. Uviedol, že sa so žalobcami pozná a že už v deň
dražby im oznámil, že byt vydražil a že príde k nim sa dohodnúť na vysťahovaní bytu. Dal im čas 1
mesiacnavysťahovanieaponúkolsaim,žeimpomôženájsťubytovanie.Žalobcoviajehopomocneskôr
odmietli, pretože nechceli platiť za prenájom. Ako vlastník bytu, ktorý byt nadobudol vydražením dúfa,
že sa celá vec dorieši.

3. K žalobe sa písomne vyjadril aj žalovaný v rade 18 / dražobník/ , ktorý považuje námietky žalobcov
za nedôvodné a neopodstatnené. K časovému posunu otvorenia dražby uviedol, že v zmysle § 20
ods. 5 zákona o dobrovoľných dražbách bol povinný umožniť každému, kto sa dostaví na zápis na
dražbu pred jej začatím a preukáže, že spĺňa podmienky stať sa účastníkom dražby, zúčastniť sa

dražby. T.j. bol povinný umožniť účasť na dražbe každému, kto sa do dražobnej miestnosti dostavil
pred otvorením dražby, zložil dražobnú zábezpeku a vyplnil čestné prehlásenie o tom, že nie je osobou
vylúčenou z dražby. Registrácia dražobníkov , ktorých bolo 11, trvala do 10,10 hod. Ide podľa neho
o objektívny dôvod, ktorý spôsobil minimálny časový posun. Žiadnemu z účastníkov dražby nebolaobmedzená možnosť zúčastniť sa dražby a nikto nemohol byť z tohto dôvodu dotknutý na svojich
právach. K zmene miesta konania dražby uviedol, že pred otvorením dražby sa dostavil do dražobnej
miestnosti príslušník policajného zboru, ktorý prítomných vyzval, aby budovu opustili, nakoľko je v

objekte nahlásená bomba. Vzhľadom k prevzatým dražobným zábezpekám a nutnosti okamžitého
opustenia budovy nebolo možné dražobné zábezpeky vrátiť bez prijatia potvrdenia o ich vrátení. Licitátor
sa preto prítomných osôb na dražbe spýtal, či by z tohto dôvodu súhlasili s presunutím miesta dražby do
sídla spoločnosti : Mestský bytový podnik Šurany a.s., s čím všetci prítomní zhodne súhlasili. Následne
po premiestnení sa účastníkov dražby licitátor otvoril dražbu o 10,35 hod. Najnižším podaním bola

suma 13.300,- eur. Predmet dražby bol však vydražený v hodnote 26.800,- eur. Vzhľadom k výške
sumy dosiahnutej vydražením preto podľa dražobníka je nevyhnutné konštatovať, že žalobcovia neboli
dotknutí na svojich právach. Dražobník poukázal na to, že osoby, ktoré boli dotknuté na svojich právach
majú možnosť už na samotnej dražbe vzniesť námietky, no z notárskej zápisnice vyplýva, že nebola
vznesená žiadna námietka. K zvýšeniu sumy pohľadávky o 1.154,31 eur oproti hlasovaniu vlastníkov ,
t.j. že dražba sa vykonala k inej pohľadávke ako bola predmetom rozhodnutia vlastníkov bytov,

dražobník uviedol, že k navýšeniu došlo v súlade s čl. III. bod.1. Zmluvy o vykonaní dražby uzavretej
medzi navrhovateľom dražby a dražobníkom, podľa ktorého článku sa celková suma zabezpečenej
pohľadávky mala dopočítať ku dňu udelenia príklepu. Čo sa týka namietaného rozporu medzi notárskou
zápisnicou a oznámením o výsledku dobrovoľnej dražby zverejnenom v obchodnom vestníku dražobník
uviedol, že oznámenie o výsledku dražby len formálne nadväzuje na už zaregistrované oznámenie o

dobrovoľnej dražbe. Pritom dokumentom osvedčujúcim priebeh dražby je samotná notárska zápisnica
a nie oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby. A preto tým, že sa miesto konania dražby uvedené
v oznámení o výsledku dobrovoľnej dražby nezhodovalo s miestom konania dražby uvedenom v
notárskej zápisnici, nespôsobuje podľa neho neplatnosť dražby. Aj k námietke žalobcov, týkajúcej
sa hlasovania vlastníkov bytov o návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby dražobník uviedol, že ju

považuje za nedôvodnú. Z listiny o hlasovaní vlastníkov jednoznačne vyplýva, že nadpolovičná väčšina
vlastníkov bytov s návrhom súhlasila. Tvrdenia žalobcov, že niektorí vlastníci neboli prítomní, resp.
že Mgr. Eve Šimunkovej nebolo vysvetlené, čoho sa hlasovanie týka je bezpredmetné, pretože z
hlasovacej listiny vyplýva, čoho sa hlasovanie týka a je na nej dostatočný počet podpisov potrebný k
súhlasu s vykonaním dražby. K námietke žalobcov týkajúcej sa neoznámenia, že dražobnú zábezpeku

možno zložiť vo forme bankovej záruky dražobník uviedol, že v článku VII oznámenia o dražbe nie je
nijako obmedzená možnosť zložiť dražobnú zábezpeku aj uvedenou formou. Podľa dražobníka práva
a povinnosti vyplývajúce zo zákona nie je potrebné uvádzať v oznámení o dražbe. Dražobník ďalej
poukázal na to, že žalobcovia ani nepreukázali, že by dražobník zloženie bankovej záruky, ako spôsob
prijatia dražobnej zábezpeky neumožnil. Tvrdil, že ide o spôsob prijatia zábezpeky, ktorý nie je v praxi

využívaný, ale keby niekto chcel zložiť dražobnú zábezpeku takýmto spôsobom, nebol by dražobníkom
odmietnutý. K námietke žalobcov, že v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 17.2.2017
bolo nesprávne uvedené , že s výkonom záložného práva sa začína s poukazom na ustanovenie § 151
l Občianskeho zákonníka dražobník uviedol, že išlo len o chybu v písaní, ale z obsahu aj z oznámenia
je zrejmé, čoho sa výkon záložného práva týka. K námietke žalobcov , že nevedia ako bolo naložené

s výťažkom dražby dražobník uviedol, že dňa 2.8.2017 zaslal oznámenie k vykonanej dražbe, kde sú
uvedené všetky tieto skutočnosti a uvedené oznámenie bolo prevzaté dňa 7.8.2017.
4. K vyjadreniu žalovaných sa následne vyjadrili v replike žalobcovia podaním doručeným súdu dňa
30.5.2018, v ktorom zotrvali na tvrdených dôvodoch neplatnosti dražby. Neskôr v konaní začali namietať
aj premlčanie zabezpečenej pohľadávky.

5. V duplike z 29.6.2018 sa vyjadril žalovaný v rade 18/ vydražiteľ/, ktorý taktiež zotrval na svojich
doterajších vyjadreniach.

6. Súd následne nariadil na prejednanie veci pojednávanie. V priebehu konania žalobcovia aj na
pojednávaní prítomní žalovaní zotrvali na svojich vyjadreniach. Súd vo veci vykonal rozsiahle

dokazovanie, pričom zistil nasledovné:

7. Žaloba žalobcov o neplatnosť dobrovoľnej dražby, ktorá sa konala dňa 4.5.2017 v Mestskom
bytovom podniku Šurany, s.r.o., Školská 2, Šurany , ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou
N 136/2017, Nz 15284/2017 zo dňa 05.05.2017, bola podaná včas podľa § 21 ods. 2 zákona č.

527/2002 Z.z. o dražbách / v trojmesačnej zákonnej lehote/. Dražba sa konala 4.5.2017 a žaloba bola
podaná dňa 29.6.2017. Predmetom dražby boli nehnuteľnosti uvedené vyššie, ktoré boli pred dražbou
v spoluvlastníctve žalobcov 1 až 3. Navrhovateľmi dražby boli ostatní vlastníci bytov, ktorí v zastúpení
správcu na základe čl. I bod i) dodatku č.1 k zmluve o výkone správy podali návrh na vykonaniedobrovoľnej dražby na uspokojenie pohľadávok v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona o vlastníctve
bytov. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych
úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a

na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového
priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k
bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo16) v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo
zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik

záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.17)
8. Ako to vyplýva z oznámenia o začatí výkonu záložného práva, pohľadávka za účelom vymoženia
ktorejsauskutočnilvýkonzákonnéhozáložnéhoprávavznikla,resp.malavzniknúťztituluneuhradených
mesačných platieb do fondu prevádzky, údržby a opráv, ktorý sa tvorí na úhradu nákladov spojených
s prevádzkou , opravami a údržbou bytového domu a neuhradených mesačných zálohových platieb

na plnenia spojené s užívaním bytu, poplatok za výkon správy a ostatné náklady za činnosti, ktoré
bezprostredne súvisia s užívaním bytu a bytového domu ako celku.

9. Ako bolo uvedené, žalobcovia 1 až 3 ako dôvod neplatnosti dražby uvádzajú nesprávny a
nezákonný postup dražobníka v danej veci, keď dražbu vykonal v rozpore so zákonom na inom ako

vopred oznámenom mieste a v inom čase, ďalej namietali nedodržanie postupu podľa § 14 zákona o
dražbách, ďalej namietali spôsob hlasovania vlastníkov bytov, samotnú výšku pohľadávky a neskôr, na
pojednávaniach začali tvrdiť aj to, že bola v čase konania dražby premlčaná a namietali aj skutočnosť,
že im bolo doručené zmätočné oznámenie o začatí výkonu záložného práva.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná včas a dôvodne.
Vychádzajúc z ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách č. 527/2002 Z.z., tento podrobne upravuje
postup dražobníka pri vykonávaní dražby, ktorý musí dražobník dodržať. A hoc aj jedno vedomé
porušenie zákonom požadovaného postupu pri jej vykonávaní, spôsobuje neplatnosť celého procesu
dražby.

11. Čo sa týka namietanej skutočnosti, že zákonné záložné právo nebolo zapísané v katastri
nehnuteľností , súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Zákonné záložné právo vlastníkov
bytov a nebytových priestorov vzniká zo zákona podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. Toto
zákonné záložné právo vzniká zo zákona a to už momentom vzniku pohľadávky, nie zápisom do

katastra nehnuteľností. V tejto súvislostisúd poukazuje na ustanovenie § 34 ods. 1 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1
ods. 1 , ktoré vznikli, zmenili
sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe,
vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k

nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných
skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku
sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje
i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom
na ich uspokojenie. T.j. záložné právo , ktoré vzniklo zo zákona podľa § 15 zákona č.182/1993 Z.z. /

zákonné záložné právo/ sa do katastra zapisuje už ako existujúce záložné právo. Je pravda, že v zmysle
uvedeného § 15 sa má vznik takéhoto záložné právo zapísať do katastra nehnuteľností. Avšak ak sa
tak nestane, nemá to vplyv na samotnú skutočnosť, že zákonné záložné právo vzniklo a to zo zákona /
§ 15 zákona č. 182/1993 Z.z./.

12. Čo sa týka namietaného nesprávneho postupu dražobníka, ktorý zmenil miesto konania dražby
a čas, k tomu súd uvádza, že v danej veci príčinou toho, že došlo k zmene miesta konania
dražby z dôvodu bombového poplachu, nebolo vedomé, vopred plánované konanie dražobníka, ale
príčinou boli iné, od neho nezávislé, ním nespôsobené okolnosti, ktoré nastali až po začatí procesu
vykonávania samotnej dražby, v deň dražby, tesne pred otvorením dražby, potom čo už začal proces

registrácie záujemcov o dražbu. Uvedené by preto s poukazom na ustanovenie § 20 ods. 5 zákona
o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého tomu, kto sa dostaví na zápis na dražbu pred jej začatím a
preukáže, že spĺňa podmienky stať sa účastníkom dražby, musí byť umožnené zúčastniť sa na dražbe,
mohlo byť akceptovateľné, a to aj s poukazom, na v konaní zistenú skutočnosť, že je tu dôvodnépodozrenie, že bombu nahlásil jeden zo žalobcov, k čomu dražobník / žalovaný v rade 18/ predložil
aj listinný dôkaz, a to list ORPZ Nové Zámky zo dňa 26.4.2018 / č.l. 222/ adresovaný dražobnej
spoločnosti. Z uvedeného listu súd zistil, že sa vykonáva vyšetrovanie vo veci obvineného - žalobcu

v rade 1, za prečin šírenia poplašnej správy. T.j. nie je vylúčené, že k okolnostiam, za ktorých došlo
k zmene miesta konania dražby prispel jeden zo samotných žalobcov a to žalobca v rade 1.. Ak by
to tak skutočne bolo, má súd zato, že takúto zmenu miesta konania dražby, z uvedených vopred
nepredpokladaných , dražobníkom neplánovaných , ním nespôsobených dôvodov, na ktorej dražbe
sa žalobcovia ani nezúčastnili , samozrejme za dodržania všetkých ostatných zákonných podmienok,

by nebolo z hľadiska spravodlivosti a dobrých mravov možné považovať za dôvod neplatnosti dražby,
pretože sú tu pochybnosti o tom, či zmarenie dražby nemal v úmysle samotný žalobca v rade 1..
13. Čo sa týka namietanej vedomej zmeny času začatia dražby , keďže podľa notárskej zápisnice o
10,10 hod ešte ani nezačala, k tomu súd uvádza, že registrácia účastníkov podľa § 20 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách sa vykonáva pred samotným otvorením - vyvolaním dražby a v tomto sa súd
stotožnil s tvrdením dražobníka, že vopred nie je možné zistiť, koľko účastníkov sa dražby zúčastní, t.j.

nie je možné vopred určiť, aký čas je potrebný na registráciu. A podľa súdu nie je možné otvoriť dražbu
pred tým, ako budú zaregistrovaní všetci záujemcovia o dražbu, ktorí sa v čase uvedenom v oznámení
o dražbe dostavia a prejavia záujem dražiť. T.j. toto tvrdenie žalobcov, že dražobník naschvál otáľal so
začatím dražby preukázané nebolo.
14. Čo sa týka žalobcami v priebehu konania namietaného premlčania zabezpečenej pohľadávky,

k tejto námietke súd uvádza, že v tomto konaní o neplatnosť dražby , ktorého predmetom nie je
žaloba o zaplatenie, je namietanie premlčania neprípustné a žalobcovia ani nepreukázali, že premlčanie
pohľadávky pred začatím tohto konania relevantným spôsobom namietali. Okrem uvedeného má súd
zato, že v konaní o neplatnosť dražby sa súd môže zaoberať len tými námietkami , resp. dôvodmi
neplatnosti dražby, ktoré boli uplatnené v zákonnej trojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 21 ods. 2

zákona o dobrovoľných dražbách. Podľa cit. ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách totiž právo
domáhať sa neplatnosti zaniká ak sa neuplatní v zákonom stanovenej lehote. Žalobcovia však túto
skutočnosť / premlčanie zabezpečenej pohľadávky/ v žalobe ako dôvod neplatnosti neuviedli a uviedli
ju až po uplynutí 3 mesačnej prekluzívnej lehoty , na pojednávaní dňa 11.10.2018. Z uvedeného dôvodu
tento dôvod neplatnosti dražby nie je možné akceptovať ako včas uplatnený.

15. Žalobcovia ďalej namietali, že jedna z hlasujúcich vlastníčok nevedela o čom hlasuje a že hlasovania
sa zrejme nezúčastnili všetci oprávnení vlastníci. Podľa § 14 ods. 1,2 a 3 zákona č. 182/1993 Z.z.
o vlastníctve bytu a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má
právo a povinnosť zúčastňovať sa na správe domu a hlasovaním rozhodovať ako spoluvlastník o
všetkých veciach, ktoré sa týkajú správy domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu,

spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a pozemku zastavaného domom alebo priľahlého
pozemku. Rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome sa prijímajú na schôdzi
vlastníkov alebo písomným hlasovaním; na účely rozhodovania vlastníkov sa za schôdzu vlastníkov
považuje aj zhromaždenie. Za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového
priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak

je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Podľa § 14a ods.
8 tohto zákona sa prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome má právo obrátiť sa
do 30 dní od oznámenia výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak jeho právo zaniká.
Ak sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome nemohol o výsledku hlasovania dozvedieť, má
právo obrátiť sa na súd najneskôr do troch mesiacov od oznámenia výsledku hlasovania, inak jeho právo

zaniká. Prehlasovaný vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome sa môže zároveň na príslušnom
súde domáhať dočasného pozastavenia účinnosti rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov
podľa osobitného predpisu.15a)
Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa potrebná väčšina podľa § 14b nedosiahne, rozhoduje na návrh ktoréhokoľvek vlastníka bytu alebo

nebytového priestoru v dome súd. V tomto súdnom konaní nebolo preukázané, že by bola právne
relevantným spôsobom podľa zákona č. 182/1993 Z.z. napadnutá na súde , v zákonnej lehote platnosť
hlasovania, ktoré bolo vykonané podľa § 14 ods. 3 cit. zákona. A v konaní o neplatnosť dražby už
nie je možné riešiť otázku platnosti , resp. neplatnosť hlasovania vlastníkov bytov, pretože to nie je
predmetom tohto súdneho konania. Z uvedeného dôvodu súd túto námietku platnosti dražby vyhodnotil

ako neopodstatnenú.

16. K žalobcami uvádzanému dôvodu neplatnosti dražby v dôsledku navýšenia sumy pohľadávky
o 1.154,31 eur oproti hlasovaniu vlastníkov , t.j. že dražba sa vykonala k inej pohľadávke ako bolapredmetom rozhodnutia vlastníkov bytov, súd uvádza, že v zmysle § 16 ods. 1 zákona o dobrovoľných
dražbáchsadražbavykonávanazákladezmluvyovykonanídražby.PodľaIII.zmluvyovykonanídražby,
uzavretej medzi navrhovateľmi dražby a dražobníkom / č.l. 174/ sa mala celková suma zabezpečenej

pohľadávky dorátať ku dňu udelenia príklepu. T. j. navrhovatelia dražby súhlasili s dopočítaním celkovej
pohľadávky, ktorú mali zabezpečenú zákonným záložným právom ku dňu udelenia príklepu. Účelom
dobrovoľnej dražby je zabezpečenie výkonu záložného práva a dosiahnutia toho, aby pohľadávka
veriteľa, zabezpečená záložným právom, bola uspokojená v čo možno najväčšom rozsahu. Je zrejmé,
že pri procese dražby, od začatia jej prípravy až po jej uskutočnenie uplynie istý čas. Uvedené však

nemôže mať vplyv na výšku pohľadávky veriteľa , ktorá prípadne počas uvedeného času narastie
a je zabezpečená záložným právom. Veď účelom dražby je práve to, aby bola z výťažku dražby
uspokojená celá pohľadávka záložného veriteľa. Čo je však dôležité, zo znenia § 7 ods. 2 zákona o
dobrovoľných dražbách vyplýva, že pri pohľadávke, pre ktorú sa nariaďuje uskutočniť výkon záložného
práva, je navrhovateľ dražby povinný písomne vyhlásiť jej pravosť, výšku a splatnosť. Ako to vyplýva
z návrhu na vykonanie dražby z 23.1.2017 / č.l. 281/ navrhovatelia dražby navrhli vykonať dražbu pre

pohľadávku 7.206,44 eur a v zmysle následnej zmluvy o vykonaní dražby / č.l. 174/, ale aj vyjadrenia
dražobníka, ju navrhli vykonať aj pre dodatočne dopočítanú pohľadávku ku dňu udelenia príklepu.
Preto boli navrhovatelia dražby / ostatní vlastníci bytov/ v zastúpení správcu, povinní postupovať
podľa § 7 ods. 2 cit. zákona a písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť celej pohľadávky, pre ktorú
navrhujú uskutočnenie výkonu záložného práva, t.j. vyhlásiť pravosť , výšku a splatnosť aj pohľadávky

dopočítanej ku dňu udelenia príklepu. Z hlasovania o návrhu vykonania dobrovoľnej dražby /č.l. 176/
zo dňa 10.2.2017 súd zistil, že zabezpečená pohľadávka, v čase hlasovania vlastníkov bytov, bola
vyčíslená ku dňu 31.12.2016 a to sumou 5.714,43 eur na istiny a sumou 1.492,01 eur na úrokoch,
t.j. spolu v sume 7.206,44 eur. Z vyhlásenia navrhovateľa ,, opakovanej dobrovoľnej dražby“/ tu ide o
zmätočné označenie, pretože nešlo o opakovanú dražbu/ zo dňa 23.1.2017 súd zistil, že navrhovatelia

dražby v zastúpení správcu písomne vyhlásili, že predmet dražby je možné dražiť, vyhlásili , že
pohľadávka 7.206,44 eur je pravá a splatná. V danom vyhlásení však chýba jasný a určitý údaj o
tom, kedy konkrétne nastala splatnosť pohľadávky. Z predložených účtovných dokladov- vyúčtovania
nákladov spojených s užívaním bytu / č.l. v spise 223,224/ a aj z výsluchu svedkyne Márii Ličkovej, ktorá
u správcu bytov zastupujúceho navrhovateľov dražby pracuje ako ekonómka, vyplynulo, že pohľadávka

vyčíslená k 31.12.2016 pozostáva z nedoplatkov obsiahnutých v rôznych vyúčtovaniach za rôzne
účtovné obdobia, t.j. ich splatnosť nenastala ku dňu 13.12.2016, ale zrejme ku skorším dátumom.
Výpoveďou svedkyne sa nepodarilo odstrániť ani nejasnosti týkajúce sa výšky pohľadávky, pre ktorú
sa výkon rozhodnutia uskutočňoval, nejasnosti týkajúce sa toho, z čoho táto pohľadávka pozostáva,
za aké obdobie je, či bola vyrátaná v správnej výške. Námietky žalobcov, týkajúce sa pohľadávky,

jej výšky, času jej vzniku boli teda dôvodné. Okrem toho, ako už bolo uvedené vyššie, podľa § 7
ods. 2 cit. zákona boli navrhovatelia dražby povinní písomne vyhlásiť pravosť, výšku a splatnosť celej
pohľadávky, pre ktorú navrhujú výkon záložného práva, t.j. aj pohľadávky dopočítanej ku dňu udelenia
príklepu. Takýto doklad však súdu predložený nebol. Pritom z oznámenia o začatí výkonu záložného
práva zo dňa 17.2.2017 / v ktorom sa nesprávne uvádza , že je vydané v zmysle § 151l ods.4 OZ,

správe malo byť uvedené ,,§ 151l ods. 1OZ/ , adresovanom dlžníkovi vyplýva, že výkon záložného
práva sa týka zabezpečenej pohľadávka vo výške 8.360,75 eur, t.j. vyššej ako bola uvedená ani nie
mesiac pred tým vo vyhlásení navrhovateľa ,, opakovanej dobrovoľnej dražby“ zo dňa 23.1.2017. A k
navýšenej sume, oproti sume uvedenej vo vyhlásení zo dňa 23.1.2017 /č.l.195/ , vyhlásenie o pravosti ,
splatnosti ani konkrétnej výške podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách predložené nebolo.

Aj z oznámenia o vykonanej dražbe zo dňa 2.8.2017 vyplynulo, že z výťažku z dražby boli navrhovatelia
dražby uspokojení vo výške 7.845,87 eur, t.j. vyššej sume, ako bola uvedená vo vyhlásení o výške ,
pravostiasplatnostipohľadávkyzodňa23.1.2017.Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,ženebol
dodržaný zákonný postup podľa § 7 ods. 2 zákona o dražbách. Nebolo navrhovateľmi dražby dané
písomné vyhlásenie o pravosti , výške a splatnosti celej pohľadávky, pre ktorú sa navrhol a uskutočnil

výkon záložného práva. Uvedeným pochybením boli žalobcovia na svojich právach dotknutí, pretože
sa výkon záložného práva uskutočnil vo vzťahu k inej pohľadávke ako bola uvedená vo vyhlásení o
pravosti, výške a splatnosti pohľadávky a tiež sú tu zo strany navrhovateľov dražby neodstránené
pochybnosti, či vôbec táto pohľadávka existovala, z čoho vlastne pozostávala, či a kedy bola splatná.
17. Okrem uvedeného pochybenia v prípade tejto dražby došlo aj k inému pochybeniu a to zo strany

dražobníka, resp. k nedodržaniu aj inej zákonnej povinnosti, ktorú taktiež nie je možné prehliadať.
Ako bolo uvedené, proces dražby upravuje zákon a dražobník je povinný postupovať v súlade s
ním. Preto pokiaľ zákon ukladá dražobníkovi nejakú povinnosť, musí ju splniť. Podľa § 14 ods. 1
zákona o dobrovoľných dražbách ak dražobník vyžaduje zloženie dražobnej zábezpeky, je účastníkdražby povinný zložiť dražobníkovi alebo do notárskej úschovy v lehote uvedenej v oznámení o dražbe
dražobnú zábezpeku v peniazoch alebo vo forme bankovej záruky; dražobník je povinný umožniť obidva
uvedené spôsoby. Na uvedené ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 17 ods. 1 písm. f) cit. zákona

ktoré upravuje, čo musí dražobník v oznámení o dražbe uviesť ak sa požaduje zloženie dražobnej
zábezpeky. Z oznámenia o dražbe zo dňa 29.3.2017 vyplýva , že dražobník požadoval zloženie
dražobnej zábezpeky. Žalovaný v rade 18, t.j. dražobník, tým, že v oznámení o dražbe neuviedol ako
jedenzospôsobovzloženiadražobnejzábezpekyajbankovúzáruku,konalvrozporesozákonom.Tento
spôsob zloženia dražobnej zábezpeky , v prípade ak ju dražobník požadoval, musí byť podľa § 14 ods.

1 zákona umožnení a preto podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona mala byť možnosť zloženia zábezpeky
formou bankovej záruky zverejnená, t.j. uvedená v oznámení o dražbe. Keďže to tak nebolo, nebol
dodržanýpostuppodľazákona,čospôsobujeneplatnosťdražbyhocajlenzuvedenéhodôvodu.Pretože
týmto postupom boli porušené ustanovenia zákona / § 21 ods. 2 zákona o dražbách/. V tejto súvislosti
súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa , napr. rozh. KS Trnava zo dňa 1.8.2018,
vo veci 24 Co/5/2018. Tým, že v tomto nepostupoval dražobník podľa zákona, mohol spôsobiť, že sa

jej ako záujemcovia o dražbu nezúčastnili aj osoby, ktoré by maly záujme zložiť zábezpeku bankovou
zárukou, ale neboli o tejto možnosti riadne poučení. A uvedeným mohli byť práva žalobcov dotknuté.
Žalobcovia boli aktívne legitimovaní na podanie žaloby o neplatnosť dražby podľa § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách. Boli vlastníkmi draženej nehnuteľnosti, dražobná spoločnosť nepostupovala
v súlade so zákonom a nebol dodržaný ani postup podľa § 7 ods. 2 zákona. Tvrdenie dražobníka , že

uvedený v zákone umožnený spôsob zloženia dražobnej zábezpeky formou bankovej záruky sa v praxi
nevyužíva, nemení nič na tom, že zákonný postup pri realizovaní dražby dodržaný nebol.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené v I. výroku tohto rozsudku
a určil neplatnosť napadnutej dražby, pri ktorej nebol dodržaný postup podľa § 7 ods. 2, § 14 ods. 1 a
§ 17 ods. 1 písm.f) zákona .

19. Pasívna legitimácia žalovaných v konaní vyplýva z ustanovení § 21 ods. 4 zákona o dobrovoľných
dražbách.
20. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovia v rade 1,2 a 3
boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal spoločne a nerozdielne voči žalovaným v rade 1 až 17,

ktorí sú v konaní zastúpení správcom Mestský bytový podnik Šurany, s.r.o., so sídlom Školská 2, 942
01 Šurany, IČO: 36 561 011 a voči žalovaným v rade 18 a 19 nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O konkrétnej výške trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho

súdu na Krajský súd v Nitre.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 C.s.p.)

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 ods.
1, 2 C.s.p.)

Rozsah, v akom sa napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§
364 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 C.s.p.)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu,
a to až po vyhlásení rozhodnutia. (§ 368 C.s.p.)
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. (§ 369 ods. 1 C.s.p.)

Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k
podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú
v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. (§ 369 ods. 2 C.s.p.)
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. (§
369 ods. 3 C.s.p.)

Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. (§ 369
ods. 4 C.s.p.).