Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 6, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 18C/72/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201171
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8315201171.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci žalobkyne V. R., nar.

XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, V., zast. JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., Južná trieda 28,
Košice proti žalovanému Allianz Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 136 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu žalobkyne zamieta.

Priznáva žalovanej voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 83,40 %.

Priznáva náhradu nákladov na znalecké dokazovanie Slovenskej republike voči žalobkyni v rozsahu
91,70 %.

Priznáva náhradu nákladov na znalecké dokazovanie Slovenskej republike voči žalovanej v rozsahu
8,30%.

O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť jej sumu 4 639,22 eur
a trovy konania. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 18C 24/2014 zo dňa 4.12.2014 súd konanie
do sumy 3000 eur zastavil, zastavil konanie voči pôvodne žalovanej v druhom rade P. I. - L. a zvyšok
nároku vylúčil na samostatné konanie.

2. Vo svojej žalobe doručenej súdu dňa 27.1.2014 žalobkyňa ako žalovaného v druhom rade označila Š.
I. - L.. V žalobe uviedla, že tento žalovaný dňa 13.2.2012 svojim motorovým vozidlom značky KIA, EVČ:
V. XXX H. o 10:35 hod. na prechode pre chodcov na I. ulici v V. ohrozil žalobkyňu a spôsobil jej ujmu
na zdraví tým, že v dôsledku jeho nepozornej jazdy žalobkyňa spadal. Pri páde došlo k pohmoždeniu
bedrového zhybu, pravého stehna a pohmoždeniu v oblasti pravého ramena. Voči žalovanému sa viedlo
trestné konanie pod sp.zn. 4T 100/2013. V dôsledku pádu bola žalobkyňa hospitalizovaná v nemocnici
od 13.2. do 17.2.2012. Dňa 23.3.2012 bola na odporučenie ambulantnej neurologičky hospitalizovaná

na neurologickom oddelení v nemocnici v Humennom. Za protiprávne konanie, ktorého sa žalovaný
dopustil bol dňa 16.12.2013 uznaný za vinného za prečin ublíženia na zdraví s odôvodnením, že aj keď
takto nekonal úmyselne, je neospravedlniteľné, aby pri vedení motorového vozidla mohol čo i len ohroziť
iného účastníka dopravnej premávky. V tomto konaní si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila sumu 136eur titulom bolestného, sumu 1 503,22 eur titulom právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške 1
503,22 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 3 000 eur - v tejto časti bolo konanie zastavené.

3. Spolu so žalobou predložila žalobkyňa vyúčtovanie trov právneho zastúpenia s prílohami.

4. Podaním doručeným súdu dňa 11.2.2014 žalovaná Allianz- Slovenská poisťovňa a.s. uviedla,
vzhľadom na skutočnosť, že bolestné bolo určené znalecký posudkom v trestnom konaní navrhuje
pripojiť trestný spis. V žalobe absentujú relevantné dôkazy preukazujúce základ nároku.

5. V priebehu konania dňa 5.2.2014 žalovaný Š. I. - L. zomrel. Súd pokračoval v konaní s dedičkou po
nebohom a dňa 4.12.2014 zobrala žalobkyňa svoju žalobu titulom nemajetkovej ujmy 3 000 eur a žalobu
voči žalovanej P. I. - L. späť, pričom súd konanie zastavil uznesením zo dňa 4.12.2014 a o zvyšku nároku
v konaní pokračoval pod sp.zn. 18C 72/2015.

6. Na pojednávaní dňa 12.3.2015 žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu. K otázke pasívnej
legitimácie zást. žalobkyne uviedol, že osobné motorového vozidlo EVČ: V. XXX H. bolo poistené u
žalovanej a teda žalovaná je pasívne legitimovaná v tomto konaní. Vodič tohto motorového vozidla
konal v rozpore s povinnosťami vodiča, ktoré sú uvedené v § 4 ods. 1 písm. c,f zákona č. 8/2009 Z.z. o
cestnej premávke, kedy sa plne nevenoval vedeniu motorového vozidla a pri prechádzaní cez prechod

pre chodcov nedal prednosť chodkyni t.j. žalobkyni, svojim motorovým vozidlom žalobkyňu ohrozil, v
dôsledku čoho ona spadla na vozovku a v dôsledku nehody utrpela zranenia a to pohmoždenie v oblasti
pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramena kĺbu ľahkého stupňa s dobou liečenia
podľa znaleckého posudku 10 dní. V tejto súvislosti poukázal právny zástupca žalobcu na rozsudok
Okresného súdu Humenné zo dňa 13.12.2013, ktorý nie je právoplatný ale právoplatný nie je z dôvodu

úmrtia vodiča. Čo sa týka náhrady škody, tak s poukazom na ustanovenia § 442 ods. 1 uhrádza sa
skutočná škoda a to čo poškodenému ušlo. Skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla poškodenému
tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby a patria tu aj náklady vynaložené a vzniknuté
v súvislosti s uplatnením nároku v trestom alebo občianskoprávnom konaní. Teda uhrádzajú sa aj
náklady, ktoré musí poškodený vynaložiť na prípravné konanie, zastupovanie v trestnom aj v civilnom

konaní. Podľa rozhodnutia NS SR R 71/1971 náklady, ktoré vznikli pri uplatňovaní nároku v trestnom
konaní sú majetkovou ujmou, skutočnosťou škodou, ktorá vznikla poškodenému v príčinnej súvislosti s
protiprávnym konaním škodcu. Žalobkyňa má teda nárok aj na náhradu bolestného, aj na náhradu trov
právneho zastúpenia, ktoré jej vznikli v súvislosti so zastupovaním v trestnom konaní.
Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že nie sú predložené relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali

základ uplatneného nároku, pretože trestný rozsudok nie je právoplatný aj keď trestné konanie bolo
ukončené z dôvodu úmrtia vodiča. Z obsahu trestného spisu je zrejmé, že vodič namietal svoju
zodpovednosť pri vzniku poškodenia zdravia žalobkyne. Je teda na žalobkyni dôkazné bremeno,
aby preukázala, že škoda, ktorá jej vznikla bola spôsobená predmetným motorovým vozidlom. Podľa
znaleckého posudku T.. U. nie je vylúčené, že by žalobkyňa na prechode pre chodcov mohla spadnúť aj

sama i bez zavinenia motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného trovy právneho zastúpenia nie sú
škodou v občianskoprávnom zmysle. Trovy právneho zastúpenia vynaložené poškodeným v trestnom
konaní nie sú poistením kryté podľa zákona č. 381/2001 Z.z. a nie sú škodou. K otázke pasívnej
legitimácie zástupkyňa žalovaného uviedla, že túto namietajú z dôvodu, že nie je preukázaný základ
uplatňovaného nároku a že teda nie je preukázané, že vodič, ktorý viedol predmetné motorové vozidlo

zavinil dopravnú nehodu. Vozidlo vodiča Š. I.Á. - L. bolo u žalovaného poistené v čase vzniku dopravnej
nehody.

7. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 8.4.2015 právny zástupca žalobkyne uviedol:
Dopravnú nehodu spôsobil vodič Š. I.Č. - L. osobným motorovým vozidlom Kia Rio EVČ: V. - XXX H. dňa

13.2.2012, pričom vodič sa počas jazdy cez priechod pre chodcov nevenoval plne riadeniu motorového
vozidla a nedal prednosť chodkyni t.j. žalobkyni, ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod
pre chodcov a na priechode pre chodcov vodič svojim osobným motorovým vozidlom bezprostredne
ohrozil chodkyňu V. R., v dôsledku čoho ona spadla na vozovku a utrpela zranenia, ktoré už boli
vyššie uvedené. Ku škode zástupca žalobkyne uviedol, že skutočnou škodou je aj ujma, ktorá vznikla

poškodenému tým, že bol nútený vynaložiť náklady na prepravu osoby alebo nákladu, ďalej sem patria
aj náklady vynaložené a vzniknuté v spojitosti s uplatnením nároku v trestnom alebo občianskoprávnom
konaní. Opätovne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R 71/1971. K pasívnej legitimáciižalovaného právny zástupca žalobcu uviedol, že motorové vozidlo, ktoré zapríčinilo dopravnú nehodu
bolo poistené u žalovaného, čo žalovaný nepoprel, preto túto skutočnosť nie je potrebné ani dokazovať.

8. Spolu s hore uvedeným písomným vyjadrením predložil zástupca žalobkyne výzvu na poistné plnenie,
odpoveď žalovaného zo dňa 7.2.2014, rozsudok Okresného súdu Humenné č. 4T 100/2013 zo dňa
16.12.2013, zápisnicu o hlavnom pojednávaní zo dňa 1.10.2012, zápisnicu o výsluchu znalca zo dňa
19.9.2012, záznam z dopravnej nehody zo dňa 13.2.2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove č. 2To
12/2014 zo dňa 11.3.2014, znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný T.. J. U., znalecký posudok č.

XX/XXXX vypracovaný znalcom N.. X. V..

9. Z rozsudku Okresného súdu Humenné č. 4T 100/2013 zo dňa 16.12.2013 vyplýva, že obžalovaný
Š. I. - L. bol uznaný za vinného, že dňa 13.12.2012 v čase o 10.35 hod na ulici I. v V. viedol osobné
motorové vozidlo EVČ: V. XXX H., pričom v rozpore s povinnosťami vodiča podľa § 4 ods. 1, písm. c a
f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, počas jazdy cez priechod pre chodcov nevenoval sa plne

vedeniu vozidla a nedal prednosť chodkyni V. R., ktorá vstúpila na vozovku a prechádzala cez priechod
pre chodcov a na priechode pre chodcov natoľko svojim osobným motorovým vozidlom bezprostredne
ohrozil chodkyňu V. R., že táto až spadla na vozovku a v dôsledku nehody utrpela zranenia a to
pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramenného kĺbu vpravo
ľahkého stupňa s dobou liečenia podľa znaleckého posudku 10 dní a teda inému z nedbanlivosti ublížil

na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa zákona čím spáchal prečin ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona.
Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 1.10.2012 vyplýva, že obžalovaný Š. I. - L. vo svojej
výpovedi uviedol, že sa necíti vinný. Uviedol, že auto zastavil pred prechodom pre chodcov, ktorý je
oproti Tatra banke a sledoval ako sa chodci pohybujú po prechode pre chodcov. Keď si všimol, že chodci

sú už asi tri metre na chodníku, pozrel sa doľava, kde stáli dve osoby. Keďže nešli, pomaly sa pohýnal
dopredu. V tom okamihu sa pozrel doprava, kde zazrel ženu, ktorá bežala. Keď ju prvýkrát zazrel tak
už bola pred jeho autom. Keď ju zbadal, šľapol na brzdu a zastavil asi meter za prechodom. Potom len
zazrel ako žena spadla asi 4 - 5 metrov za prechodom pre chodcov. S autom ostal stáť na mieste, pričom
žena ležala si meter za stredovou čiarou vozovky smerom k železnici, teda v jeho jazdnom pruhu a on

bol s vozidlom asi meter za prechodom. Menovaný uviedol, že sa domnieva, že do ženy nenarazil.
Poškodená t.j. žalobkyňa na tomto hlavnom pojednávaní uviedla, že v predmetný deň bola v blízkosti
prechodu pre chodcov pri Tatra banke v V. a išla zo smeru od železničnej stanice. Prišla k prechodu
pre chodcov, kde už bolo 5-6 ľudí. Všimla si biele auto, kde pani v aute ukázala chodcom, že môžu
prejsť a tak keď išli iní chodci, išla aj ona. Bola na prechode pre chodcov, keď si všimla, pre po jej ľavej

strane prichádza červené auto. Pokračovala ďalej, lebo si myslela, že je na prechode pre chodcov a
auto zastane, kým ona prejde. Jednoznačne si pamätá, že vodič mal ľavú ruku na ľavom uchu a keď
prechádzala tak sa na ňu vodič pozrel. V tom okamihu si všimla, že vodič pridal. Potom si už len pamätá,
že bola na zemi.
Z hore citovaného rozsudku vyplýva aj skutočnosť, že bola v trestnom konaní vypočutá ako svedkyňa T.

N., ktorá potvrdila, že išla v skupinke chodcov po predmetnom prechode pre chodcov, pričom poškodená
išla za ňou ako posledná. Všetci išli normálnou chôdzou. Keď počula náraz a výkrik, tak sa otočila a
videla poškodenú, ktorá sa nachádzala v jazdnom pruhu smerom na OMV v prednej časti teda pred
červeným autom. Bola asi 3-4 metre od auta. Uviedla, že vodiča videla telefonovať, hneď ako sa otočila.
Svedkyňa W. uviedla a potvrdila, že ku kontaktu medzi poškodenou a autom nedošlo.

Uznesením Krajského súdu v Prešove č. 2To 12/2014 zo dňa 11.3.2014 bol hore uvedený rozsudok
Okresného súdu Humenné zrušený a trestné stíhanie voči Š. I. - L. bolo zastavené z dôvodu úmrtia
obžalovaného.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval T.. J. U. vyplýva, že žalobkyňa utrpela
pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramenného kĺbu vpravo

ľahkého stupňa. Na ľavej časti tela žalobkyne sa nenašli žiadne príznaky poranenia, ktoré by
nasvedčovali, že došlo ku kontaktu - náraz motorového vozidla do tela menovanej, ako je opuch v mieste
nárazu, hematóm, povrchové odreniny a podobne. Je možné konštatovať, že menovaná spadla na
pravú stranu tela, čím došlo k vzniku hore uvedených poranení. K otázke, či zranenia žalobkyne súvisia
s dopravnou nehodou znalec uviedol, že sa nenašli žiadne príznaky poranenia na ľavej strane tela

žalobkyne, teda príznaky, na základe ktorých by bolo možné zo súdnoznaleckého hľadiska konštatovať,
že došlo ku kontaktu motorového vozidla s telom žalobkyne. Žalobkyňa sa počas lekárskych vyšetrení
po nehode ani raz nesťažovala na ťažkosti na ľavej strane jej tela. Na základe týchto skutočností je
možné konštatovať, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje dôkaz, na základe ktorého by sa dalokonštatovať, že poranenia menovanej majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou. Doteraz
uvedené skutočnosti poukazujú na to, že menovaná mohla spadnúť na pravú stranu tela aj na základe
spontánneho pádu t.j. bez iného zavinenia. Bodové ohodnotenia zranení znalec stanovil na 136 bodov.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorý vypracoval znalec N.. X. V. vyplýva, že pohyb chodkyne
považuje za technicky správny, rýchlosť vozidla bola 17 km za hodinu, pričom znalec ako technickú
príčinu dopravnej nehody určil neskorú reakciu vodiča vozidla KIA Rio na chodkyňu.

10. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.6.2015 žalovaná uviedla, že naďalej trvá
na svojom stanovisku, že žalobkyňa nijakým spôsobom nepreukázala, aby za jej vzniknutú škodu
zodpovedal voči motorového vozidla KIA Rio. Keďže rozsudok v trestnom konaní nie je právoplatný,
súd týmto rozhodnutím nie je viazaný a teda ani dôkazy predložené žalobkyňou nemajú žiadnu právnu
relevanciu preukazujúcu absolútne zavinenie a tým aj zodpovednosť za škodu poistenca žalovanej.
Výsledky znaleckého posudku T.. U. preukazujúc, že nedošlo ku kontaktu žalobkyne s motorovým

vozidlo a že mohlo na strane žalobkyne dôjsť aj k spontánnemu pádu, ktorého bezprostrednou príčinou
mohlo byť ľaknutie, pošmyknutie, zakopnutie, nerovnováha. Škoda vznikla na základe okolností na
strane žalobkyne, čo zbavuje vodiča zodpovednosti za škodu. Žalovaná taktiež zotrváva na svojom
stanovisku, že náklady, ktoré musela žalobkyňa vynaložiť na právne zastupovanie v trestnom konaní,
nie sú v zmysle ustanovení zákona č. 381/2001 Z.z. poistením kryté a preto je potrebné návrh v celom

rozsahu zamietnuť. Trovy trestného konania nie je možné stotožniť s náhradou škody. Taktiež ani
výška náhrady trov konania nie je správna a nebolo preukázané, ako bola vypočítaná hodnota jedného
právneho úkonu za rok 2012 na sumu 63,58 eur a za rok 2013 na sumu 65,08 eur.

11. Vo svojom písomnom vyjadrení právny zástupca žalobkyne, okrem skutočností už predtým

uvedených uviedol, že zo znaleckého posudku N.. X. V. vyplýva, že pohyb chodkyne bol technicky
správny a príčinou nehody bola neskorá reakcia vodiča na chodkyňu. Znalec poukázal aj na to, že
vodič je vždy obmedzený prítomnosťou priechodu pre chodcov, musí teda prispôsobiť jazdu existencii
priechodu pre chodcov a nesmie chodca ohroziť ani obmedziť. K výške odmeny zástupca žalobkyne
uviedol, že je na posúdení súdu, či má byť priznaná odmena ako za zastupovanie v trestnom konaní,

alebo ako za zastupovanie v civilnom konaní. V niektorých prípadoch súdu priznali odmenu za
zastupovanie v trestnom konaní ako keby išlo o konanie civilné. V takomto prípade by si účtovali jeden
právny úkon podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 a hodnota jedného úkonu právnej pomoci
by v roku 2012 bola vo výške 58,69 eur + režijný paušál vo výške 7,63 eur a v roku 2013 by hodnota
jedného úkonu právnej pomoci bola vo výške 60,07 eur + režijný paušál 7,81 eur.

12. Na základe návrhov strán sporu podal znalec T.. J. U. odborné vyjadrenie č. XX/XXXX, kde sa
mal vyjadriť, či trvá na záveroch svojho znaleckého posudku a predovšetkým na závere, či k pádu
poškodenej došlo spontánne, t.j. bez predchádzajúceho kontaktu s motorovým vozidlom a či rozsah
zranení takémuto skutkovému deju zodpovedá. Znalec uviedol, že v plnom rozsahu trvá na záveroch

svojho znaleckého posudku. Poranenia, ktoré boli poškodenej v tomto znaleckom posudku priznané,
vznikli na základe jej pádu na pravú stranu tela. Na tele žalobkyne sa počas jej odborného vyšetrenia
nenašla žiadna známka poranenia na ľavej strane jej tela, na základ ktorej by sa dalo jednoznačne
uviesť, že poranenia menovanej majú priamy súvis s inkriminovanou dopravnou nehodou t.j. že došlo
k nárazu motorového vozidla KIA RIO do ľavej strany menovanej. Menovaná mohla spadnúť na pravú

stranu tela aj na základe spontánneho pádu, t.j. bez zavinenia t.j. bez priameho nárazu motorového
vozidla do ľavej časti tela menovanej. Zo súdnoznaleckého hľadiska sa nedá jednoznačne konštatovať,
žedošlokukontaktumotorovéhovozidlastelompoškodenej,ktorýbynáslednespôsobilpádpoškodenej
na pravú stranu tela.

13. Dňa 2.3.2017 podal znalec N.. X. V.W. vysvetlenie k svojmu znaleckému posudku, kde uviedol, že
analýza priebehu nehodového deja bola vykonaná pomocou autorizovaného výpočtovo simulačného
programu Virtual Crash, verzia 2.2. Znalecký posudok vypracoval aj s ohľadom na výpoveď chodkyne
R. a napriek tomu, že mal k dispozícii aj znalecký posudok T.. U., musí prihliadnuť aj na možnosť vzniku
dopravnej nehody tak ako to popisuje poškodená. Trvá na záveroch svojho znaleckého posudku.

14. Vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.3.2017 žalovaná uviedla, že z obsahu spisu a
doposiaľ vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že žalobou doručenou konajúcemu súdu dňa
27.01.2014sižalobkyňauplatnilanároknanáhraduškodyanemajetkovejujmy,pričomvžalobeoznačilažalovaného 1. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava a žalovaného 2. Š.
I.-L., nar. XX.XX.XXXX, L. XX, V.É.. Na základe skutočností uvedených v žalobnom návrhu žiadala, aby
Okresný súd Humenné vydal platobný rozkaz a v prípade ak platobný rozkaz nebude vydaný príp. bude

voči nemu podaný odpor, aby súd vydal rozsudok v nasledujúcom znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobkyni istinu vo výške 4.639,22 Eur, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD.
trovy právneho zastúpenia vo výške 262,26 Eur.“. Z petitu žalobného návrhu tak nie je zrejmé, voči
ktorému v žalobe označených žalovaných sa predmetných nárokov domáha.

Po tom, čo Š. I.-L. dňa XX.XX.XXXX zomrel a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 13D/67/2014, Dnot
37/2014 vyhotoveného súdnym komisárom Y.. P. J., ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.06.2014 je
zrejmé, že do dedičstva patriaci majetok v čistej hodnote 215,31 Eur nadobudla P. I.- L., súd v konaní
v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1, 3 O.s.p., pokračoval s touto dedičkou ako právnou nástupkyňou
žalovaného v 2. rade. To znamená, že do konania vstúpil ako procesný nástupca žalovaného 2. jeho
dedič, ktorý sa takto dostal do postavenia žalovaného v 2. rade.

V zmysle ustanovenia § 470 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za
dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
V citovanom ustanovení § 470 Občianskeho zákonníka zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu

dedičov. Do dedičstva totiž nepatria iba aktíva (existujúci majetok a pohľadávky) poručiteľa, ale aj jeho
dlhy. Dedenie má byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič
zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Zmyslom tejto
úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a
aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia. Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne

dedičstvo nadobudol. Kto dedil a v akej hodnote, je známe a aj potvrdené rozhodnutím súdu o dedičstve
alebo osvedčením o dedičstve, ktoré vydá notár. Z týchto rozhodnutí je zrejmé, v akej hodnote dedič
dedičstvo nadobudol.
Keďže podľa vyššie uvedeného osvedčenia o dedičstve vydaného notárom Y.. P. J. s účinkami
právoplatného uznesenia o dedičstve, dňom 20.06.2014 žalovaná 2. P. I.-L. zdedila majetok poručiteľa

Š. I. - L. v čistej hodnote 215,31 Eur, vychádzajúc zo zásady, že dedič môže zodpovedať iba za dlhy,
ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva, je nárok uplatňovaný žalobou nad
uvedenú sumu aj z toho dôvodu neopodstatnený. A to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa svoj nárok
na náhradu škody zobrala voči žalovanej 2. späť, nakoľko pasívna legitimácia žalovanej 1., ktorá je daná
podľa ustanovenia § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. je, v prípade preukázania právneho základu, daná len

v rozsahu zodpovednosti v akom táto prešla na dediča po poistenom.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 4 ods. 1) písm. c) a f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať
sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke, dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil
na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť, to neplatí pre vodiča
električky.

17. Podľa § 4 ods. 1,2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnené
a preukázané nároky na náhradu:

a) Škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) Škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) Účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a, b a d, ak poisťovateľ nesplnil povinností uvedené v § 11 ods. 6 písm. a alebo písm. b),
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenia, alebo neoprávnene krátil poskytnuté

poistné plnenie.
d) Ušlého zisku.18. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

19. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

20. Podľa rozhodnutia R 71/1971 náklady vzniknuté pri uplatnení nároku v trestnom konaní sú
majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného.

21. Podľa R 55/1971 /str. 151 škoda (ako kategória občianskeho práva) sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (ktorá sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda (ak nedochádza k naturálne reštitúcii) napraviteľná
poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí. Skutočnou škodou sa rozumie
ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty,

ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.

22. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že dňa 13.2.2012 na I. ulici v V. na
priechode pre chodcov pri Tatra banke žalobkyňa spadla na vozovku a v dôsledku pádu utrpela zranenia
a to pohmoždenie v oblasti pravého bedrového kĺbu ľahkého stupňa a podvrtnutie ramenného kĺbu

vpravo ľahkého stupňa s dobou liečenia 10 dní. Podľa tvrdenia žalobkyne k jej pádu došlo v dôsledku ,
že vodič motorového vozidla Š. I. - L. svojim motorovým vozidlom značky KIA, EVČ: V. XXX H. o 10:35
hod. na prechode pre chodcov na I. ulici v V. ju ohrozil a spôsobil jej ujmu na zdraví tým, že v dôsledku
jeho nepozornej jazdy spadal. Podľa vyjadrenia žalobkyne v rámci trestného konania mal vodič ľavú ruku
na ľavom uchu a keď prechádzal v tom okamihu pridal rýchlosť. Potom sa ocitla na zemi mimo prechodu

pre chodcov. Vodič vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol , že auto zastavil pred prechodom pre
chodcov, ktorý je oproti Tatra banke a sledoval ako sa chodci pohybujú po prechode pre chodcov. Keď
si všimol, že chodci sú už asi tri metre na chodníku, pozrel sa doľava, kde stáli dve osoby. Keďže nešli,
pomaly sa pohýnal dopredu. V tom okamihu sa pozrel doprava, kde zazrel ženu, ktorá bežala. Keď ju
prvýkrát zazrel, tak už bola pred jeho autom. Keď ju zbadal, šľapol na brzdu a zastavil asi meter za

prechodom. Potom len zazrel ako žena spadla asi 4 - 5 metrov za prechodom pre chodcov. S autom
ostal stáť na mieste, pričom žena ležala si meter za stredovou čiarou vozovky smerom k železnici, teda
v jeho jazdnom pruhu a on bol s vozidlo asi meter za prechodom. Menovaný uviedol, že sa domnieva,
že do ženy nenarazil.
V trestnom konaní svedkyňa T. N. uviedla, že išla v skupinke chodcov po predmetnom prechode

pre chodcov, pričom poškodená išla za ňou ako posledná. Všetci išli normálnou chôdzou. Keď počula
náraz a výkrik, tak sa otočila a videla poškodenú, ktorá sa nachádzala v jazdnom pruhu smerom na
OMV v prednej časti teda pred červeným autom. Bola asi 3-4 metre od auta. Uviedla, že vodiča videla
telefonovať, hneď ako sa otočila. Svedkyňa W. uviedla a potvrdila, že ku kontaktu medzi poškodenou
a autom nedošlo.

Zo znaleckého posudku T.. U. vyplýva, že na ľavej časti tela žalobkyne sa nenašli žiadne príznaky
poranenia, ktoré by nasvedčovali, že došlo ku kontaktu - náraz motorového vozidla do tela menovanej,
ako je opuch v mieste nárazu, hematóm, povrchové odreniny a podobne. Je možné konštatovať,
že menovaná spadla na pravú stranu tela, čím došlo k vzniku hore uvedených poranení. K otázke,
či zranenia žalobkyne súvisia s dopravnou nehodou znalec uviedol, že sa nenašli žiadne príznaky

poranenia na ľavej strane tela žalobkyne, teda príznaky, na základe ktorých by bolo možné zo
súdnoznaleckého hľadiska konštatovať, že došlo ku kontaktu motorového vozidla s telom žalobkyne.
Žalobkyňa sa počas lekárskych vyšetrení po nehode ani raz nesťažovala na ťažkosti na ľavej strane jej
tela. Na základe týchto skutočností je možné konštatovať, že zo súdnoznaleckého hľadiska neexistuje
dôkaz, na základe ktorého by sa dalo konštatovať, že poranenia menovanej majú priamy súvis s

inkriminovanoudopravnounehodou.Doterazuvedenéskutočnostipoukazujúnato,žemenovanámohla
spadnúť na pravú stranu tela aj na základe spontánneho pádu t.j. bez iného zavinenia.
Znalec N.. X. V. zase v znaleckom posudku uviedol, že pohyb chodkyne bol technicky správny
a technickou príčinou nehody je neskorá reakcia vodiča na chodkyňu. V trestnom konaní nebolo
právoplatne rozhodnuté z dôvodu, že v priebehu trestného konania vodič zomrel.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenia zákona č. 8/2009 Z.z. § 4 písm. f, kedy je vodič povinný
dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho
nesmie ohroziť. V danom prípade na základe výpovede žalobkyne, svedkyne N. v trestnom konaní
ako aj samotného vodiča vyplýva, že vodič svojou technikou jazdy ohrozil chodkyňu, ktorá bola napriechode pre chodcov. Nepresvedčil sa pred ďalšou jazdou, že je priechod pre chodcov prázdny pre
bezpečný prejazd vozidla a spôsobom jazdy spôsobil, že žalobkyňa spadla, aj keď kontakt medzi
motorovým vozidlom a chodkyňou nebol preukázaný. K pádu chodkyne tak došlo tým, že vodič vozidla

sa s motorovým vozidlom pohol, aj keď žalobkyňa ešte nebola mimo prechodu pre chodcov a tento
náhly pohyb mohol spôsobiť pád chodkyne. Iné okolnosti, pre ktoré by k takému pádu žalobkyne mohlo
dôjsť v konaní neboli preukázané a na preukázanie iných tvrdení neboli stranami sporu, resp. žalovaným
navrhnutéžiadnedôkaznéprostriedky.Súdmaltedazapreukázanéatovykonanýmidôkazmivtrestnom
konaní, že za škodu na zdraví žalobkyne je daná zodpovednosť vodiča, ktorý však v priebehu trestného

konania zomrel a preto rozsudok o jeho odsúdení nenadobudol právoplatnosť.
Nesporné medzi stranami sporu bolo aj to, že vodič bol poistencom žalovanej, a tým je daná pasívna
legitimácia žalovanej.
Ku skutočnostiam, ktoré uvádza žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 9.3.2017 je potrebné
uviesť, že žalovaná v plnom rozsahu zodpovedá za škodu svojho poistenca. Až v prípade, že by si chcela
uplatniť voči poistencovi regres resp. v tomto prípade voči dedičom, by bolo možné uplatniť ustanovenia

Občianskeho zákonníka, na ktoré sa žalovaná v tomto písomnom vyjadrení odvoláva.

23. Žalobkyňa si uplatnila bolestné. Výška bolestného bola stanovená na 136 eur v znaleckom posudku
T.. U. č. XX/XXXX a výšku bolestného žalovaný nespochybnil, preto súd v tejto časti žalobe žalobkyne
vyhovel.

24. V ďalšej časti žaloby si žalobkyňa uplatnila náhradu nákladov za právne zastupovanie v trestnom
konaní, pričom ide o nasledujúce úkony právnej pomoci:
- prevzatie a príprava 27.9.2012 - 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál
- výsluch svedkyne dňa 27.9.2012 - 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál + náhrada za stratu času 8 x

12,35 eur - 98,80 eur,
- žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 28.9.2012 63,58 eur + 7,63 eur režijný paušál
- výsluch policajta 2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11, nafta 170 x
6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,
- výsluch obvineného dňa 8.2.2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11,

nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,
- konanie o zmieri dňa 24.5.2013 - 65,08 eur + 7,81 eur režijný paušál, cestovné 170x 0,183 = 31,11,
nafta 170 x 6,1 x 1,20 /100 = 12,44, náhrada za stratu času 8x12,35 = 98,80 eur,
- hlavné pojednávanie dňa 1.10.2013- 65,08 eur + 7,81 eur paušál + cestovné 10 eur (vlak) , náhrada
za stratu času 8 x 12,35 eur,

- hlavné pojednávanie dňa 18.11.2013 - 65,08 eur + režijný paušál 7,81 eur + cestovné 10 eur (vlak),
náhrada za stratu času 8 x 12,35 eur,
- hlavné pojednávanie dňa 16.12.2013 - 65,08 + 7,81 eur + cestovné 10 eur + náhrada za stratu času
8 x 12,35 eur.
Spolu 1 503,22 eur.

V tejto časti žaloby žalovaná namietala, že trovy trestného konania nie je možné stotožniť s náhradou
škody. Žalovaná namieta výšku náhrady trov konania, ktorú vyčíslila žalobkyňa za zastupovanie v
trestnom konaní. Podľa výšku uplatňovanej náhrady má žalovaná za to, že žalobkyňa si tieto vyčíslila
tak, ako by prislúchala odmena obhajcovi obvineného v súlade s ustanovenia § 12 ods. 2, vyhlášky
č. 655/2004 Z.z., t.j. odmena advokáta pri obhajobe obvineného v trestnom konaní, kde sa odmena

vypočítava v závislosti od výšky trestu. V danom prípade však nešlo o obhajobu obvineného v trestnom
konaní, ale zastupovanie poškodenej, nie je namieste ani spôsob výpočtu odmeny, ani priznanie tejto
odmeny žalobkyni.
V tejto časti sa súd nestotožňuje s názorom žalovanej, že žalobkyni nevznikol nárok na úhradu
nákladov, ktoré vynaložila v trestnom konaní na advokáta. Škodu v zmysle ustanovení Občianskeho

zákonníka možno chápať ako každú majetkovú ujmu, ku ktorej došlo nedovoleným alebo protiprávnym
konaním iného subjektu, za čo tento subjekt zodpovedá. Obsahom pojmu majetková škoda, tak ako ju
jednotne zadefinovala judikatúra (R 55/1971) je zmenšenie majetku poškodeného. Pod pojem škody
možno zaradiť akúkoľvek majetkovú ujmu, ktorá je vnímateľná zmyslami ale aj inú ujmu, ktorú je
možné objektívne zistiť, napr. vyčísliť. S poukazom na rozhodnutie R 71/1971, náklady vzniknuté pri

uplatnení nároku v trestnom konaní sú majetkovou ujmou, ktorá žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním žalovaného. Žalobkyňa bola v trestnom konaní v postavení poškodenej osoby
a bránila svoj záujem ako poškodenej osoby aj prostredníctvom advokáta. Finančné prostriedky
vynaložené na uplatnenie si svojho práva prostredníctvom advokáta v trestnom konaní sú majetkovouujmou v zmysle hore uvedených skutočností a žalobkyni vznikol nárok na úhradu tejto ujmy. V konaní
však žalobkyňa predložila iba vyúčtovanie trov právneho zastúpenia, pričom absentuje akýkoľvek dôkaz
potvrdzujúci, že žalobkyňa vyúčtované trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi uhradila a v

akej výške. Preto aj keď nárok žalobkyne v tejto časti je čo do základu dôvodný, čo do výšky žalobkyňa
nepreukázala v akej výške náklady na právne zastúpenie uhradila svojmu advokátovi. Preto súd v tejto
časti žalobu žalobkyne zamietol.

25. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila sumu 4 639,22 eur, ktorá pozostáva zo sumy 136 eur titulom
bolestného, sumy 1 503,22 eur titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní a zo sumy 3 000
eur titulom nemajetkovej ujmy. Súd žalobe vyhovel do sumy 136 eur, do sumy 3 000 zobrala žalobkyňa
svoju žalobu späť z dôvodu, že v priebehu konania žalovaný zomrel a do sumy 1503, 22 eur súd žalobu

zamietol. Zastavenie konania do sumy 3 000 eur podľa názoru súdu nezavinila žiadna zo strán sporu,
ale došlo k nemu z dôvodu úmrtia žalovaného pôvodne v druhom rade. Súd preto z tejto sumy náhradu
trov konania stranám nepriznal. Ostala tak suma 1 503,22 eur a suma 136 eur t.j. spolu 1639,22 eur. Z
tejto sumy súd priznal žalobkyni sumu 136 eur. Úspech žalobkyne tak bol vo výške 8,30% (136 : 1639,22
x 100), úspech žalovanej bol vo výške 91,70 % (100 - 8,30). Celkovo bola úspešnejšia žalovaná, preto

jej súd priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 83,40% (91,70 - 8,30). V konaní vznikli aj
trovy štátu v súvislosti s vyjadrením znalcov a preto súd zaviazal strany sporu uhradiť trovy štátu podľa
svojho neúspechu v konaní a to u žalobkyne v rozsahu 91,70 % a u žalovanej v rozsahu 8,30%.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia

prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.