Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 26, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/166/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116208005
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3116208005.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Bajzovej a sudkýň
JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu H., proti žalovanému D., o určenie
neprijateľných podmienok, vydanie bezdôvodného obohatenia a iné, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 4. apríla 2019, č. k. 11C/91/2016-70, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Rozsudkomzodňa4.apríla2019,č.k.11C/91/2016-70súdprvejinštancievýrokomI.zastavilkonanie
v časti o určenie, že ustanovenia článku 12 a 4 Všeobecných obchodných podmienok Zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXX zo dňa 26.10.2012 sú neplatné a úver je bez poplatkov a úrokov, výrokom II. uložil
žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 375,32 eur spolu s 5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy
375,32 eur od 01.10.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, výrokom III. vo zvyšku

uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán sporu
nemá na náhradu trov konania právo. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že právny vzťah medzi
sporovými stranami, založený úverovou zmluvou zo dňa 26.10.2012, je spotrebiteľským vzťahom podľa
§ 52 Občianskeho zákonníka, pretože uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou. Predmetná úverová
zmluva je zároveň aj zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože sa jednalo
o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi vo forme úveru poskytnutého veriteľom.

Po aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch na zistený skutkový
stav je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Úverová zmluva, ktorú
uzatvorili sporové strany, neobsahuje údaj o priemernej RPMN, o druhu spotrebiteľského úveru a o
dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V prílohe k zmluve o úvere, ktorú žalobca
preukázateľne nepodpísal, ani nepodpísal, že preberá prílohu k zmluve, resp. že je jej neoddeliteľnou
súčasťou, je uvedený údaj o priemernej RPMN vo výške 36,73 %, avšak na daný úver je správna
výška priemernej RPMN vo výške 40,60 % (podľa súhrnných informácii zverejnených Ministerstvom

financií SR na internete o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012). Zo
zverejnených súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch
veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 vyplýva, že pre žiadny zo spotrebiteľských úverov nie je priemerná RPMN
v takejto výške. Dôsledkom nesprávneho uvedenia údaju o priemernej RPMN je to, ako keby v úverovej
zmluve údaj o priemernej RPMN absentoval. Ide tak nesporne o absenciu údaju podľa §
9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch aj údajov podľa písm. a), f) cit. ust. v dôsledku

čoho sa podľa § 11 ods.1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch považuje úver za bezúročný
a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že žalobcovi na základe úverovej zmluvy vznikla povinnosť vrátiť
istinu úveru bez úrokov a bez poplatkov v sume 500,- eur a že žalovanému zaplatil celkovo sumu875,32 eur, žaloba žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je dôvodná. Žalovaný sa dostal do
omeškania so splnením tohto peňažného dlhu dňa 01.10.2016. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o
vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj vyhodnotenie zmluvy o úvere ako bezúročnej, v časti v ktorej

bolo konania zastavené pre späťvzatie žaloby žalobcom a nepatrnej časti príslušenstva bol úspešný
žalovaný. Nakoľko každá sporová strana mala vo veci úspech len čiastočný, súd prvej inštancie vyslovil,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výroku II. podal žalovaný včas odvolanie. Navrhol, aby odvolací
súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie, eventuálne zmenil rozsudok v napadnutom rozsahu tak, že žalobu
zamietne. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Uviedol, že zmluva nepredstavuje
spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú v intenciách zákona č. 129/2010 Z. z., a preto ju nemožno považovať
za bezúročnú a bez poplatkov, nakoľko obsahuje základné náležitosti, ktoré sú vyžadované zákonom
- Obchodný zákonník pri nepomenovanej zmluve. Zmluva o úvere bola uzatvorená v zmysle VPPÚ -

Zmluvné strany sa dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky ich právne vzťahy
sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269 ods. 2 Obchodného
zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil
maximálnemožnúprípustnúvýškuodplaty.KlientuzatvorilzmluvuoúveresospoločnosťouD.slobodne,
vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom.

Zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon.
Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy
neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal z
poctivých zdrojov.

3. Žalobca sa k odvolaniu vyjadril. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na vývoj
svojich právnych vzťahov so žalovaným a konanie žalovaného označoval za nekalé, nátlakové a
neodborné.

4. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa §§ 379 a 380
Civilného sporového poriadku zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len C.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v
napadnutom rozsahu podľa 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto dôvodov:

5. Na základe preskúmania rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom,
ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne skutkovo i právne posúdil. Odvolací
súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v
odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a podľa § 387 ods. 2 C.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

6. Odvolací súd v prvom rade poukazuje, že prvý odvolací dôvod uvedený žalovaným v odvolaní nie
je zrozumiteľný, pretože nie je zrejmé, či namieta nesprávnosť aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch alebo Občianskeho zákonníka na daný vzťah.

7.Odvolacísúdsavcelomrozsahustotožňujesvyhodnotenímúveruposkytnutéhožalovanýmžalobcovi
na základe zmluvy o úvere zo dňa 26.10.2012 ako spotrebiteľského úveru. Svojou povahou ide o
spotrebiteľský úver, na ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch, pretože žalovaný ako veriteľ poskytol dočasne peňažné prostriedky na
základe zmluvy o úvere žalobcovi ako spotrebiteľovi, keďže je nepochybné, že žalobca v zmluvnom

vzťahu konal ako fyzická osoba nepodnikateľ. Zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti
predpisov občianskeho práva a vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je lex specialis, čo znamená, že
pokiaľ určité otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 129/2010 Z. z., použijú sa na ich riešenie
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka
sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Toto ustanovenie sa
vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 21. apríla 2015, sp. zn. 3MCdo 14/2014).8. Ďalší odvolací dôvod uvedený odvolateľom v odvolaní (nemožnosť aplikácie obmedzenia maximálnej
prípustnej výšky odplaty) je bezpredmetný. Uvedeným inštitútom sa súd prvej inštancie v napadnutom
rozsudku nezaoberal. Dôvodom vyhovenia žalobe žalobcu bolo zistené neuvedenie údaju o priemernej

RPMN v zmluve o úvere (§ 9 ods. 2), ku ktorému dôvodu napádaného rozhodnutia sa odvolateľ v
odvolaní ani nevyjadril.

9. Vo vzťahu k námietke odvolateľa o neexistencii nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia z
dôvodu, že zmluva o úvere nebola nikdy vyhlásená za neplatnú, odvolací súd uvádza, že bezdôvodné

obohatenienastalovtomtoprípadezdôvoduuplatneniasankciebezúročnostiabezpoplatkovostizmluvy
o úvere, ktorá sankcia sa uplatní z dôvodu rozporu zmluvy o úvere so zákonom (obdobne ako v prípade
neplatnosti, ktorá je tiež následkom vadnosti právneho úkonu), pričom tento rozpor (vada úkonu, ktorá
existovala od počiatku úkonu) nemusí byť konštatovaný výrokom rozsudku, ale musí byť zistený ako
predbežná otázka vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu a žalovanému vydaniu plnenia.

10. Žalovaným uplatnené dôvody odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie potom nebolo možné
považovať za opodstatnené, a preto bolo potrebné rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
potvrdiť.

11. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania.

12. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania,

potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 C.s.p. v spojení s § 255 ods.
1 a § 251 C.s.p. Z výsledku odvolacieho konania vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní úspešný,

a preto mu v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v zásade patrí právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
Zo spisu však nevyplynuli žiadne odôvodnené a preukázané trovy žalobcu v zmysle § 251 C.s.p., preto
odvolací súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

15. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu krajského súdu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).