Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. december 2008

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/40/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5008200316
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2008
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2008:5008200316.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a sudcov JUDr.

Martiny Nemravovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci žalobcu: Mestská teplárenská spoločnosť
a.s., Palárikova 1761, 022 30 Čadca, IČO: 36 389 480, zastúpená JUDr. Júliusom Fígerom, advokátom
so sídlom W. ul. č. X, XXX XX Z., proti žalovanému : Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky,
Priemyselná 2, 824 73 Bratislava 26, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Najvyššieho
kontrolného úradu Slovenskej republiky zo dňa 15.2.2008, sp.zn. 1098/2008/1.13 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a .

Žalovanému správnemu orgánu trovy konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č.k. 1098/2008/1.13 zo dňa 15.2.2008 žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a
rozhodnutie Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky č. 461/2008 zo dňa 15.1.2008 potvrdil.
Poukázal na to, že dňa 7.1.2008 bola Najvyššiemu kontrolnému úradu SR (ďalej NKÚ SR) doručená
žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k
informáciám. Žiadateľ v predmetnej žiadosti požadoval informácie od ktorej osoby, resp. ktorých osôb za
kontrolovanýsubjektkontrolnáskupinapožadovalainformácie,vyjadreniaavysvetleniakukontrolovanej
skutočnosti majetkovej účasti Mesta Čadca pri zvyšovaní základného imania žiadateľa vo forme jeho

peňažného a nepeňažného vkladu do základného imania žiadateľa, ktoré písomností a doklady
poskytol kontrolovaný subjekt kontrolnej skupine za účelom preskúmavania majetkovej účasti Mesta
Čadca pri zvyšovaní základného imania žiadateľa vo forme jeho peňažného a nepeňažného vkladu
do základného imania žiadateľa, ktorú osobu resp. ktoré osoby za kontrolovaný subjekt kontrolná
skupina vyzvala na vyjadrenie sa k záverom a zisteným nedostatkom ohľadom majetkovej účasti
Mesta Čadca a pri zvyšovaní základného imania žiadateľa vo forme jeho peňažného a nepeňažného
vkladu do základného imania žiadateľa, či kontrolovaná skupina umožnila štatutárnemu orgánu Mesta

Čadca vzniesť písomné námietky proti pravdivosti, úplnosti a preukázateľnosti kontrolných zistení
ohľadom vyššie uvedenej kontrolovanej skutočnosti je v zmysle § 15 ods. 1 písm. e) zákona NR SR
č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Najvyšší kontrolný úrad žiadosti
nevyhovel, informáciu nesprístupnil, pretože v zmysle § 11 ods. 1 písm. g) o slobodnom prístupe k
informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka
výkonu kontroly, dohľadu, alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov. Okrem
informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie

nezakazujú osobitné predpisy nemá Najvyšší kontrolný úrad SR ako povinná osoba právo požadované
informácie sprístupniť, pretože sa týkajú výkonu kontroly. Ďalej uviedol, že prvostupňové rozhodnutia o
ne sprístupnení požadovaných informácií z hľadiska vecného, ako i formálneho je v súlade s platnými
právnymi predpismi. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe a v súlade s platným právnymstavom. K tvrdeniu žiadateľa, že boli porušené jeho práva ako dotknutej osoby NKÚ SR uvádza, že
žalobca nekontrektizuje, ktoré jeho práva podľa zákona č. 39/1993 Z.z. resp. ustanovení iných právnych
predpisovNKÚSRtakýmtokonanímporušilspoukazomnaskutočnosť,žežalobcanebolkontrolovaným

subjektom, a ani nebol zamestnancom kontrolovaného subjektu. Podľa zákona č. 39/1993 Z.z. NKÚ SR
je povinný rešpektovať práva dotknutých tretích osôb, čo v konkrétnom prípade bolo dodržané. Podľa
zákona č. 39/1993 Z.z. kontrolóri Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky sú pri výkone
kontroly oprávnení požadovať doklady, písomnosti, ďalšie materiály a informácie len od kontrolovaných
subjektoch a ich zamestnancov. Dotknuté osoby v tomto prípade však nie sú kontrolovanými subjektami.

Zároveň poukazuje na či. II ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, že štátne orgány môžu konať iba
na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. NKÚ SR teda
nemá možnosť voľnej úvahy, či a ako svoju právomoc uplatní. Pokiaľ žalobca poukazuje na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. PL ÚS 15/1998, predmetom ktorého je obmedzenie
práva na informácie, pričom žalobca tvrdí, že neboli naplnené všetky materiálne podmienky na
nesprístupnenie požadovaných informácií v zmysle predmetného Nálezu Ústavy Slovenskej republiky.

NKÚ SR poukazuje na to, že uvedený Nález sa týka vyslovenia neústanovnosti zákona a to § 23
ods. 1, tretia, štvrtá, piata veta zákona č. 187/1998 Z.z., ktorá nieje v súlade s či. 26 ods. 1, 2 a 4 v
spojení s či. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s či. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd. Zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám nedovoľuje NKÚ SR zverejniť
informácie týkajúce sa výkonu kontroly. Skúmanie splnenia formálnych, či materiálnych podmienok v

danom prípade môže byť predmetom rozhodovania Ústavného súdu SR o súlade uvedeného zákona s
Ústavou. NKÚ SR ako štátny orgán je povinný zákon o slobodnom prístupe k informáciám dodržiavať.
Podľa či. 125 Ústavy SR základom ochrany ústavnosti vo veciach súladu právneho poriadku SR s
Ústavou je domnienka o ústavnosti všeobecne záväzného právneho predpisu o jeho súlade sústavou.
Prezumpciaústavnostitedavyplývazči.125ÚstavySR.Tátodomnienkaplatídovtedy,kýmÚstavnýsúd

túto domnienku vo svojom rozhodnutí nevyvráti. Ústavný súd nerozhodol o neústavnosti ustanovenia
§ 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Pokiaľ sa žalobca
odvoláva na etický kódex pre kontrolných pracovníkov NKÚ SR a jeho ustanovenia o pravdivosti,
úplnosti, preukázateľnosti a presnosti výsledkov práce kontrolných pracovníkov poukazuje žalovaný na
to, že uvedený Etický kódex kontrolných pracovníkov je vnútroorganizačný predpis, ktorého základom

je zákon č. 39/1993 Z.z.. Zistenia NKÚ SR pri predmetnej kontrole vychádzali z podkladov zistených a
predložených kontrolovaným subjektom, t.j. Mestom Čadca a platných uznesení zastupiteľstvom Mesta
Čadca.
Proti vydanému rozhodnutiu žalovaného v zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobný návrh,
ktorým žiadal rozhodnutie Najvyššieho kontrolného úradu zo dňa 15.2.2008 zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie. V žalobnom návrhu poukázal na to, že žiadosťou zo dňa 2.1.2008 od správneho orgánu
požadoval sprístupnenie informácií, týkajúcich sa kontroly správneho orgánu podľa poverenia predsedu
č. 14/09 zo dňa 20.8.2007 a dodatku č. 1 zo dňa 16.10.2007 vykonanej na Meste Čadca v období od
5. septembra 2007 do 22.11.2007. V uvedenej žiadosti žiadal sprístupnenie informácie, a to od ktorej
osoby, resp. ktorých osôb za kontrolovaný subjekt kontrolná skupina požadovala informácie, vyjadrenia

a vysvetlenia ku kontrolovanej skutočnosti majetkovej účasti Mesta Čadca pri zvyšovaní základného
imania spoločnosti žalobcu, jeho peňažného a nepeňažného vkladu do základného imania, ďalej
ktoré písomnosti a doklady poskytol kontrolovaný subjekt kontrolnej skupine za účelom preskúmania
majetkovej účasti Mesta Čadca pri zvyšovaní základného imania žalobcu vo forme jeho peňažného
a nepeňažného vkladu do základného imania, ktorú osobu, resp. ktoré osoby za kontrolovaný

subjekt kontrolná skupina vyzvala na vyjadrenie sa k záverom, a zisteným nedostatkom ohľadom
majetkovej účasti Mesta Čadca pri zvyšovaní základného imania žalobcu vo forme jeho peňažného
a nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti žalobcu, či kontrolná skupina umožnila
štatutárnemu orgánu Mesta Čadca vzniesť písomné námietky proti pravdivosti, úplnosti kontrolných
zistení ohľadom vyššie uvedenej kontrolovanej skutočnosti v zmysle § 15 ods. 1 písm. a) zákona č.

39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky. Všetky informácie žiadali sprístupniť
formou písomnej odpovede, resp. vyhotovením fotokópie písomnosti obsahujúcej takéto písomné
námietky. Žiadosť bola podaná z dôvodu, že v časti uvedenej kontroly bol preverovaný aj vzťah Mesta
Čadca vo vzťahu k žalobcovi so zameraním na zvyšovanie základného imania, ktoré žalobca realizoval
v roku 2003 ešte pod pôvodným obchodným menom Dalkia Čadca a.s.. Kontrolóri pri tejto revízii

konštatovali nedostatok postupu Mesta Čadca spočívajúci v porušení ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č.
369/1990 Zb. o obecnom zriadení v spojitosti s ustanovením § 7 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí. Išlo však o nesprávny záver vychádzajúci z nesprávneho vyhodnotenia zjavného nepomeru medzi
znaleckyurčenouhodnotouvkladovakcionáraMestaČadca,majetokznaleckyocenenýna32.865.181,-SkaakcionáraŠOTEs.r.o.pohľadávkyznaleckyocenenána24.253.325,-Skajspríslušenstvomkudňu
7.5.2003, kedy bola vložená do základného imania, a predstavovala 36.543.807,- Sk k peňažnej sume, v
akej sa vložené vklady započítali na plnenie emisného kurzu upísaných akcií upisovateľom Mesta Čadce

a ŠOTE s.r.o.. Správny orgán žiadosti nevyhovel. Proti uvedenému rozhodnutiu bolo podané odvolanie,
v ktorom žiadal žalobca zrušenie uvedeného rozhodnutia, resp. alternatívne žiadal, aby boli uvedené
informácie sprístupnené. Žalobca sa nestotožňuje s právnym odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
Má za to, že odopretie požadovaných informácií na základe ustanovenia, ktoré uvádza žalovaný, je
ústavnenesúladné.Obmedzeniesprístupneniainformáciepodľa§11ods.1písm.g)zákonač.211/2000

Z.z. je totiž len jednou z podmienok, za ktorých môže byť právo na informácie odopreté, s poukazom
na Ústavu Slovenskej republiky a či. 26 ods. 4.. V prípade podanej žiadosti zo strany žalobcu absentuje
akýkoľvekkonfliktnýzáujemvymedzenýÚstavouSlovenskejrepubliky,prektorýbymalibyťpožadované
informácie odopreté. Práve naopak, správny orgán požadované informácie mal poskytnúť, pretože ide
o informácie týkajúce sa tej časti horeuvedenej kontroly, v rámci ktorej bol reevidovaný vzťah Mesta
Čadca a žalobcu.

Zamietnutím žiadosti bol žalobca ukrátený na právach, čím je daná jeho aktívna legitimácia na podanie
uvedenej žaloby. Aktívna legitimácia na podanie žaloby vyplýva z procesného postavenia spoločnosti
ako dotknutej tretej osoby podľa § 15 ods. 1 písm. k) zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom
úrade Slovenskej republiky. Výsledné zistenia kontroly sú nesprávne, nepravdivé, nezodpovedajú
údajom uvedeným v dokladoch týkajúcich sa preverovaného základného imania, z ktorých žiadny zjavný

nepomer ako konštatovala kontrolná skupina, nevyplýva. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, s poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti.
Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 10.8.2008 poukazuje na to, že Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej
republiky je povinnou osobou podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky rozhodnutím č. 461/2008 zo dňa 15.1.2008 nevyhovel

žiadosti o sprístupnenie informácií, pretože v § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom
prístupe k informáciám povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní,
ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov
t.j. zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade SR okrem informácie o rozhodnutí alebo
inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Z

uvedeného ustanovenia zákona vyplýva, že NKÚ SR ako povinná osoba má povinnosť sprístupniť len
také informácie, ktoré sa týkajú výkonu kontroly, výsledku kontroly a nie výkonu kontroly. Pokiaľ ide
o žalobné dôvody uvádzané žalobcom, žalovaný uvádza, že ak žalobca svoje závery opiera o Nález
Ústavného súdu SR sp.zn. PL ÚS 15/98, predmetom ktorého je obmedzenie práva na informácie, pričom
odvolateľ tvrdí, že neboli naplnené všetky materiálne podmienky na nespristupnenie požadovaných

informácií v zmysle predmetného Nálezu Ústavného súdu SR, Nález Ústavného súdu SR, ktorého sa
žiadateľ dovoláva, sa týka vyslovenia neústavnosti zákona § 23 ods. 1 tretia, štvrtá a piata veta zákona
č. 187/1998 Z.z., ktorá nie je v súlade s či. 26 ods. 1,2 a 4 v spojení s či. 1 Ústavy SR a s či. 10
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vzťah žalobcu k podanej žiadosti o poskytnutie
informácie je irelevantný, nakoľko zákon č. 211/2000 Z.z. v § 3 ods. 3 ustanovuje, že informácie sa

sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného záujmu. Preto je nepodstatné tvrdenie žalovaného,
že v prípade žalobcom podanej žiadosti absentuje akýkoľvek konfliktný záujem vymedzený Ústavou
SR, pre ktorý by mali byť žalobcovi odopreté uvedené informácie. Právo na informácie sa nepriznáva
iba ako pasívne právo informácie dostať, ale aj ako aktívne právo informácie vyhľadávať. Podmienky
obmedzenia ustanovené v či. 26 ods. 4 Ústavy SR sa týkajú prijímania a vyhľadávania informácií

oprávnenou osobou, nie povinnosti orgánu verejnej moci ustanovenej v či. 26 ods. 5.

Najvyšší kontrolný úrad SR je pri výkone kontroly viazaný Ústavou SR a zákonom č. 39/1993 Z.z. o
Najvyššom kontrolnom úrade SR, ktorý upravuje aj práva a povinnosti kontrolovaných subjektov a úradu.
Zákon č. 39/1993 Z.z. nedovoľuje úradu ani jeho kontrolórom pri výkone kontroly vyžadovať vysvetlenia

a podklady, ani vykonávať rôzne ďalšie úkony voči osobám rozdielnym od kontrolovaného subjektu
alebo od zamestnancov kontrolovaného subjektu, teda vykonávať kontrolu inak, než ustanovuje zákon.
Z ustanovení zákona o Najvyššom kontrolnom úrade jednoznačne vyplýva, že subjekt, ktorý nie je
kontrolovaným subjektom, nemá právo, ale ani povinnosť vykonávať, alebo sa dožadovať vykonávania
akýchkoľvekúkonovsúvisiacichskontrolou.Ibakontrolovanýsubjektmáprávovyjadriťsakukontrolným

zisteniam podávať vysvetlenia a pod. Tiež poukázal na to, že výsledok kontroly vo forme protokolu o
výsledku kontroly žalobcovi sprístupní. Ostatné informácie majú formu listov a pomocnej dokumentácie.
Tieto dokumenty o výkone kontroly NKÚ SR nemôže sprístupniť, preto ich ani nepokladá do spisu, lebo
nie sú súčasťou spisu, ktorý si súd vyžiadal. NKÚ SR ich archivuje mimo spisu. Ak by NKÚ SR tieto listyzaložil do súdneho spisu, vytvoril by pre žalobcu príležitosť, aby pri uplatnení svojho práva účastníka
konania nahliadol do spisu, a tak sa nielen oboznámil s obsahom týchto listov, ale dokonca, aby si z nich
vyhotovil kópie alebo výpisy. Tvrdenie žalobcu o narušení právnej istoty akcionárov poškodenie dobrého

mena žalobcu a jeho dobrej povesti nie je ničím podložené, a pre posúdenie merita veci neposkytnutie
informácií nie je relevantné, nakoľko žalobca sa týchto svojich práv môže domáhať na základe iných
všeobecne záväzných právnych predpisov.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 26.11.2008 uvádza dôvody, ktoré možno stotožniť s dôvodmi
uvádzanými v žalobnom návrhu. Nesúhlasí so zdôvodnením, pre ktoré správny orgán nepredložil do

súdneho konania spis o predmetnej kontrole. Najvyšší kontrolný úrad SR podľa zákona č. 211/2000
Z.z. nezverejňuje informácie o kontrolách, čo bez ďalšieho neznamená, že ide o informácie utajené,
ktoré si vyžadujú opatrenia administratívnej a personálnej bezpečnosti, a s ktorými môžu manipulovať
iba povolené osoby, ako tvrdí správny orgán vo svojom vyjadrení. Ak obsahom spisu sú skutočnosti
utajené, o nesprístupnení informácií, mal by správny orgán rozhodnúť podľa príslušného ustanovenia
zákona č. 211/2000 Z.z., ktorým ale nie je ustanovenie § 11 ods. 1 písm. g) citovaného zákona.

Informácia, ktorú vzhľadom na záujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím,
poškodením,neoprávnením,rozmnožením,zničením,stratoualeboodcudzením,ďalejlenneoprávnená
manipulácia, a ktorá môže vznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda SR svojím nariadením, ide
o dikciu zákona podľa § 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z.. Žalobcovi nie je zrejmé, aký záujem
Slovenskej republiky by mal byť v prípade kontroly zvýšeného základného imania zo strany žalobcu

chránený. Z nariadenia vlády SR č. 216/2004 Z.z., ktorým sa ustanovujú oblasti ochraňovaných
skutočností nevyplýva, že by utajované skutočnosti mohli vzniknúť v oblasti majetkových práv súkromnej
právnickej osoby. Pokiaľ má správy orgán za to, že písomnosti vyžadujú zabezpečenie utajenia v oblasti
ustanovenej vládnym nariadením, potom žiada, aby správny orgán chránený štátny záujem a oblasť
ochrany definoval, nakoľko to tak pre utajené skutočnosti vyžadujú príslušné právne predpisy. V záujme

nesprávneho posúdenia žiadosti a vzájomnej ochrany práv považujú za potrebné uviesť, že o zvýšení
základného imania spoločnosti žalobcu, ktorej bolo predmetom kontroly, rozhodlo Valné zhromaždenie
dňa 7. mája 2003. Rozhodnutie bolo vyhotovené v notárskej zápisnici zo dňa 7.5.2003. Ak je pravdivé
tvrdenie správneho orgánu, že Najvyšší kontrolný úrad SR pri výkone kontroly vychádza z dokumentov
predložených kontrolovaným subjektom, resp. zamestnancami, potom Mesto Čadca mohlo ku kontrole

predložiť iba túto notársku zápisnicu, a nič iné by sa v spise nemalo nachádzať. Ide však o dokument,
ktorý je verejne prístupný, pretože je evidovaný obchodným registrom Okresného súdu v Žiline, a teda
každý má právo si ho vyžiadať.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle ustanovenia § 247 ods. 1 a nasl.
O.s.p. a dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je po právnej stránke súladné so zákonom, a

preto žalobný návrh žalobcu ako nedôvodný v zmysle ustanovenia § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol a to
z nasledovných dôvodov.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov, zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len zákon o slobode informácii) zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného
prístupu k informáciám.
Podľa § 11 zákona o slobode informácii povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo
informáciu nesprístupní, ak podľa písm. g) sa týka výkonu kontroly dohľadu alebo dozoru orgánov
verejnej moci podľa osobitných predpisov 24 b) okrem informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku

kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.
Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej republiky
kontrolóri a ďalší zamestnanci úradu sú povinní zachovávať vo vzťahu k tretím osobám mlčanlivosť o
skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním informácií vyžiadaných podľa ods. 1/ a 3/.

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, a vzhľadom na vykonané dokazovanie súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. V konaní bolo nepochybne preukázané,
že žalobca na základe žiadosti zo dňa 2. januára 2008 požadoval sprístupnenie informácií týkajúcich
sa kontroly správneho orgánu podľa poverenia predsedu č. 1414/09 zo dňa 20.8.2007 a dodatku č.
1 zo dňa 16.10.2007 vykonanej na Meste Čadca v období od 5.septembra 2007 do 22. novembra

2007. Žalobca konkretizoval presne okruh informácií, ktorých sprístupnenie požadoval, a to formou
písomnej odpovede a vyhotovenia fotokópií a dokladov. Zo strany Najvyššieho kontrolného úradu SR
uvedenej žiadosti nebolo vyhovené. Pokiaľ Najvyšší kontrolný úrad uvedenej žiadosti zo strany žalobcu
nevyhovel, súd sa s takýmto konaním stotožnil a považuje ho za súladný so zákonom, pričom poukazujepredovšetkým na § 11 ods. 1 písm. g) zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám,
v zmysle ktorého povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie, alebo informáciu nesprístupní, ak
sa týka výkonu kontroly dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov

24b, tzn. zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade
Slovenskej republiky, a to okrem informácie o rozhodnutí alebo inom výsledku kontroly, dohľadu, alebo
dozoru ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Vychádzajúc zo žaloby z dôvodov, ktoré tam
žalobca uvádza, súd dospel k záveru, že žalobca požadoval po žalovanom sprístupnenie informácií,
ktorých sprístupnenie je zo zákona vylúčené, vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie, pričom

žalobca požadoval informácie, ktoré sa týkali nie samotného rozhodnutia ani iného výsledku kontroly, ale
priamo preskúmavanych listinných dôkazov, a to vyjadrení, vysvetlení, prípadne boli žiadané zo strany
žalobcu vyhotovenia fotokópií písomnosti a dokladov. Takýto postup zo strany Najvyššieho kontrolného
úradu SR, ktorým by žiadosti vyhovel, by súd považoval za rozporné konanie práve s uvedeným
citovaným zákonným ustanovením, ale v rozpore s § 22 ods. 4 zákona č. 39/1993 Z.z. , v zmysle ktorého
kontrolóri a ďalší zamestnanci úradu sú povinní zachovávať vo vzťahu k tretím osobám

mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s poskytovaním informácií vyžiadaných
podľa ods. 1/ a 3/. V danom prípade súd poukazuje na skutočnosť, že kontrolovaným subjektom bolo
Mesto Čadca a nie žalobca. Napriek tvrdeniam zo strany žalobcu, že ide o informácie, ktoré sa ho
bezprostredne dotýkajú, má súd za to, že nie je možné zo strany Najvyššieho kontrolného úradu SR
sprístupniť požadované informácie. Žalovaný ako štátny orgán môže zásadne konať iba na základe

Ústavy SR v jej medziach v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon v zmysle Ústavy SR, a to v
zmysle či. II ods. 2, tzn. že nemôže zvažovať skutočnosť, či informácie, ktoré sú predmetom žiadosti
o sprístupnenie informácií sa v nejakom rozsahu dotýkajú žiadateľa, ale musí postupovať v súlade so
zákonom, a môže sprístupniť len skutočnosti, ktoré zákon umožňuje.
Pokiaľ poukazuje žalobca na Nález Ústavného súdu PL ÚS 15/1998, súd dospel k záveru, že vzhľadom

na prejednávanú problematiku ho nemožno považovať za záväzný na vec týkajúca sa predmetu
prieskumu. Súd ma za to, že uvedený žalobný dôvod nemožno považovať za dôvodný, preukazujúci
rozpor konania žalovaného so zákonom. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy v jej
medziach, a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, a v danom prípade sa komplexne ustanovuje,
akým spôsobom, a koho má informovať Najvyšší kontrolný úrad SR o vykonávanej kontrole, resp. o

výsledkoch uvedenej kontroly a postupe.
Zo strany žalovaného bolo namietané, že súdu nebol predložený kompletný spisový materiál zo strany
žalovaného. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného v tom zmysle, že pokiaľ by bol predložený
uvedený spis súdu, boli by informácie, obsiahnuté v uvedenom spise sprístupnené i tretím osobám,
a teda došlo by k rozporu so zákonom o Najvyššom kontrolnom úrade, a svojím spôsobom by

zákon bol obchádzaný. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že súdne konanie v tomto prípade je
prieskumom rozhodnutia o nesprístupnení informácií, a teda spis správneho orgánu, ktorý bol súdu
predložený je dostačujúci pre rozhodnutie o nároku uplatnenom žalobou, pretože ide o spis Najvyššieho
kontrolného úradu o konaní o nesprístupnení informácií, ktorého predmetom, nie je konanie o kontrole
uskutočňovanej žalovaným. Pokiaľ sa žalobca domáhal predloženia uvedeného správneho spisu, ktorý

sa dotýka samotnej kontroly a priebehu uvedenej kontroly a zdôvodnenia o utajovaných informáciách,
súd uvedenú časť vyhodnotil ako iný spôsob, ktorým sa snaží žalobca dostať ku skutočnostiam, ktorých
zverejnenie požadoval po žalovanom, a ktorých nezverejnenie, ne sprístupnenie zo strany žalovaného
bolo predmetom rozhodnutia žalovaného, ktoré podlieha súdnemu prieskumu.
Žalovanému správnemu orgánu v konaní napriek úspechu vo veci trovy konania nevznikli, preto mu

krajský súd náhradu trov konania nepriznal a žalovaný správny orgán si naviac náhradu trov konania
výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne dvojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.