Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, January 23, 2020

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 25Csp/347/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7217225715
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Koščová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2020:7217225715.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II. sudkyňou Mgr. Janou Koščovou v spore žalobcu: V. W. R., W..Y..R.., H.:

XXXXXXXX, W. W. Q. X, O. - Q. Č. W. Q., G.. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom
Michalská 14, Bratislava, proti Ž. B. X. Y. F. O., Y.. S., K.. XX.X.XXXX, O. S. - W. Ť., O. XXXX/X, B. X.
Y. : U. O., K.. XX.XX.XXXX, O. S. - W. Ť., O. XXXX/X, B. X. Y.: A. U., Y.. O., K.. X.X.XXXX, O. S. - G.,
Y. XXX/XX, o zaplatenie 91,04 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I.Žalovaný v 2.rade je povinný zaplatiť žalobcovi 91,04 Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo
sumy 5,97 eur od 21.4.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,55 Eur
od 19.5.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,07 Eur od 19.6.2015 do

zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,56 Eur od 21.7.2015 do zaplatenia, s 5,05
% úrokom z omeškania ročne zo sumy 19,89 eur od 19.8.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu voči žalovanej v 1. a 3.rade zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanému v 1. rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 0,30%.

IV. Žalobca má voči žalovanému v 2.rade právo na náhradu trov konania v rozsahu 99,7%.

V. Žalovaná v 3.rade má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.11.2017 prostredníctvom svojho právneho
zástupcu domáhal, aby súd zaviazal pôvodne žalovaného Juraja Barnu k povinnosti zaplatiť mu sumu
91,04 eur spolu s príslušenstvom, ako aj nahradiť mu trovy konania.

2. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že žalovaný X. O., P. XX.XX.XXXX, t.j. po podaní žaloby
zomrel, pričom vec bola pridelená na základe poverenia Notárskemu úradu JUDr. Daniele Kováčovej,
so sídlom Hlavná 58, v Košiciach.

3. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 6.9.2019, č.k. 25Csp/347/2017-76 súd rozhodol o pokračovaní v
konaní s dedičmi po zomrelom poručiteľovi X. O., U. I. W. F. O. , Q. V., K.. XX.X.XXXX, O. S.H. - W.
Ť., O. XXXX/X, U. O., W. V., K.. XX.XX.XXXX, O. S. - W. Ť., O. XXXX/X, A. U., P. V.U., K.. X.X.XXXX,

O. S. - G., Y. XXX/XX.
Dedičské konanie bolo právoplatne ukončené vydaním uznesenia notárom ako súdnym komisárom
dňa 13.6.2019, č.k. 24D/26/2018, Dnot/15/2018, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadanídedičstva v zmysle ktorej nehnuteľný majetok (v bode 1 až 15 dohody) nadobudol pozostalý syn U. O.
U. Z. Q. (B. O. XX U. XX P.) K. V. Q. F. O..

4. Žalovaní v 1.až 3. rade sa k žalobe nevyjadrili. Skutočnosti uvádzané žalobcom v žalobe medzi
stranami sporu z uvedeného dôvodu neboli sporné.

5. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení v konaní predložil súdu Zmluvu o postúpení pohľadávok,
Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných služieb, Dodatok k Zmluve o postúpení, oznámenie o

postúpení pohľadávky, jednotlivé faktúry.

6. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, (IČO: 35 763 469)
postúpila na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 27.8.2015 svoju pohľadávku voči
pôvodnému žalovanému X. O. spolu s príslušenstvom žalobcovi.
Postúpenie pohľadávky bolo pôvodnému žalovanému právnym predchodcom žalobcu písomne

oznámené ,,oznámením o postúpení pohľadávky“ zo dňa 24.6.2016.

Podľa ust. § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.
S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ust. § 526 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka, postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi.

Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať
preukázania zmluvy o postúpení.

7. Pôvodne žalovaný (X. O.) uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. (so sídlom Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469) Zmluvu o poskytovaní verejných služieb

na základe ktorej sa Slovak Telekom, a.s. zaviazal poskytnúť žalovanému počas platnosti tejto zmluvy
všetky objednané a zakúpené telekomunikačné služby a žalovaný sa zaviazal zaplatiť spoločnosti za
poskytovanie služieb odmenu.

8. Žalobca vystavil žalovanému za poskytnuté služby faktúry z ktorých si žalobca uplatnil celkovo sumu

91,04 eur.

9. Právny predchodca žalobcu riadne poskytol žalovanému vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil
v zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami (ich nesplatenými zostatkami) s vyznačeným
zúčtovacím obdobím a splatnosťou a to faktúrou č. 7502891049, splatnou 20.4.2015 vo výške 5,97

eur, faktúrou č. 7503857263, splatnou 18.5.2015 vo výške 20,55 eur, faktúrou č. 7504814167, splatnou
18.6.2015 vo výške 24,07 eur, faktúrou č. 7505786987, splatnou 20.7.2015 vo výške 20,56 eur, faktúrou
č. 7506751100, splatnou 18.8.2015, vo výške 19,89 eur.

V zmysle ust. § 43 ods. 1 písm. a) zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, s účinnosťou

ku dňu 31.12.2013, v znení zákona č. 547/2011 Z.z., zákona č. 352/2013 Z.z., zákona č. 402/2013 Z.z.
podnik má právo
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo
možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním

zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,
d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných

služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne
prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,

e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní
verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa ust. § 43 ods. 2 cit. zákona, podnik je povinný

a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),

c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi
najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľaust.§43ods.3cit.zákona,podnik,ktorýposkytujeverejnútelefónnuslužbu,jepovinnýzabezpečiť
svojim účastníkom prístup k informačnej službe o telefónnych číslach.

Podľa ust. § 44 ods. 1 cit. zákona, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje

účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže
vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí

pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa ust. § 53 ods. 1 zákona. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), s účinnosťou do
31.5.2014, v znení zákona č. 106/2014 Z.z., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 2 cit. zákona, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také,
s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ust. § 53 ods. 3 cit. zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa ust. § 53 ods. 4 cit. zákona, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na

dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní,
Podľa ust. § 53 ods. 5 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.

10. Z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách vyplýva, že zmluva

uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, pretože žalobca, ktorý zmluvu uzavrel
v rámci svojej podnikateľskej činnosti v nej vystupuje ako dodávateľ a pôvodný žalovaný, ktorý v čase
uzavretia zmluvy nebol podnikateľom, vystupuje ako spotrebiteľ.

11. Na základe vykonaného dokazovania a vyššie cit. zák. ustanovenia súd ustálil, že medzi stranami

sporu vznikla tzv. spotrebiteľská zmluva podľa § 52 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobcovi
voči žalovanému v 2. rade ako právnemu nástupcovi po zomrelom žalovanom X. O. vznikol nárok na
zaplatenie pohľadávky žalobcu v pomere 99,70% k istine 91,04 eur s príslušenstvom, titulom nároku
na uhradenie poplatkov za hovorné, mesačných poplatkov za poskytovanie telefónnych služieb. Tento
vzťah súd považuje za tzv. inominátnu zmluvu, ktorej uzavretie je možné podľa § 51 Občianskeho

zákonníka v spojení s § 43 Zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách.

12. Súd žalobu voči žalovanej v 1. a 3. rade v celom rozsahu zamietol, nakoľko z obsahu
uznesenia notára ako súdneho komisára JUDr. Daniely Kováčovej, zo dá 13.6.2019, č.k. 24D/26/2018,
Dnot/15/2018 vyplýva, že po zomrelom poručiteľovi X. O. nadobudli dedičstvo na základe dohody

dedičov o vyporiadaní dedičstva žalovaná v 1. a žalovaný v 2. rade.
Súd vychádzajúc z predmetného uznesenia, ktorým bola schválená dohoda dedičov o vyporiadaní
dedičstva po zomrelom poručiteľovi, zohľadnil celkovú čistú hodnotu dedičstva vo výške 64.036,70 eur,
v pomere k hodnote majetku nadobudnutého žalovanou v 1. rade , t.j. hnuteľný majetok v rozsahu bodov
16. - 18 dohody (4,45 eur + 10,53 eur +154,71 eur) vo výške 169,69 eur a v pomere k hodnote majetku

nadobudnutého žalovaným v 2. rade , t.j. nehnuteľný majetok v rozsahu bodov 1. - 15. dedičskej dohody
(70.000 eur + 120,43 eur + 126,99 eur + 17,29 eur + 99,66 eur + 136,68 eur + 374,08 eur + 301,14 eur
+ 1190,85 eur + 285,14 eur + 552,51 eur + 551,78 eur + 235,99 eur + 352,44 eur + 148,77 eur) vo výške
74466,75 eur, pričom žalovaná v 1. rade nadobudla majetok v rozsahu 0,30 % a žalovaný v 2. rade v
rozsahu v pomere k dedičstvu v rozsahu 99,70%.

Podľa ust. § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého
dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho
prešli poručiteľovou smrťou.Podľa ust. § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady
poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu

13. Vzhľadom na nepatrnú hodnotu majetku, ktorý v dedičskom konaní po zomrelom poručiteľovi
nadobudla žalovaná v 1. rade vo vzťahu k celkovej čistej hodnote dedičstva oproti hodnote majetku
nadobudnutého žalovaným v 2. rade (vzájomný pomer 0,30% ku 99,70%), mal súd za to, že by bolo
rozpore jednak so zásadou hospodárnosti, ako aj efektívnosti samotného konania, zaviazať žalovanú
v 1. rade k istine zodpovedajúcej pomeru zdedeného majetku, preto k povinnosti uhradiť žalobcovi

pohľadávku žalobcu, zaviazal v celom rozsahu iba žalovaného v 2. rade.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočne primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 281/2010 Z.z., účinnom od 1.2.2013
výška úrokov z omeškania je o 5 %-tuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu

Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení zákona č. 20/2013 Z.z. , s účinnosťou od

1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

14. Pretože žalovaný v 2. rade je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, súd priznal žalobcovi voči
žalovanému v 2. rade úrok z omeškania v súlade s cit. zák. ustanoveniami z dlžnej sumy 91,04 eur odo

dňa určeného žalobcom v žalobe, t.j. s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5,97 eur od 21.4.2015
do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 20,55 Eur od 19.5.2015 do zaplatenia, s
5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 24,07 Eur od 19.6.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 20,56 Eur od 21.7.2015 do zaplatenia, s 5,05 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 19,89 eur od 19.8.2015 do zaplatenia, v súlade s výrokom tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 255 ods. 1,2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.
Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,C.s.p.“), o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

15. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 C.s.p, tak, že
žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 1. rade v
rozsahu 0,30% a voči žalovanému v 2. rade v rozsahu 99,70%, keďže títo v konaní úspech nemali.

Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanou v 3. rade súd priznal žalovanej v 3. rade ako úspešnej strane
nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, ktorý vo vzťahu k žalovanej v 3. rade
v konaní úspech nemal.

16. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)