Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Skubáková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/188/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117220245
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Skubáková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2117220245.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: BENCONT
COLLECTION, a.s., IČO: 47 967 692, Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava-
mestská časť Ružinov, proti žalovanej: H. I., U. X.X.XXXX, F. R. Č. XX, F., o zaplatenie 372,58 eur s
príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Žaloba sa z a m i e t a.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.3.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie mu sumy 372,58 eur spolu s úrokmi vo výške 106,03 eur, úrokmi zo
zostatkunesplatenejistiny,t.j.zosumy372,58eur,vovýške29,5%p.a.zosumy372,58eur,od8.6.2017
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 372,58 eur od 8.6.2017 do
zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.9.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Poštová
banka, a.s.) ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom uzavretá zmluva o úvere číslo 6601747612,
súčasťou ktorej sú Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. Žalobca
nadobudol pohľadávku voči žalovanej zmluvou o postúpení pohľadávok z 13.6.2017 od právneho
predchodcu. Na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver, a to vo výške 600,- eur. Žalovaná sa
podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach vo výške podľa zmluvy. V dobe od
uzatvorenia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočne, pričom jednotlivé platby a spôsob
ich započítania sú uvedené v časti „Zaplatené splátky“ listiny „Aktuálny stav úveru“ vyhotovenej ku
dňu 7.6.2017. Žalobca poukazoval na to, že uvedená listina je vyhotovená z bankového informačného
systému žalobcu, ktorý je vedený v súlade s ustanovením § 40 ods. 8 a 9 zákona č. 483/2001 Z.z.
o bankách v platnom znení. V zmysle Obchodných podmienok pre úver, ak je klient v omeškaní s
platením čo i len jednej splátky, veriteľovi vznikol nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane
príslušenstva. Právny predchodca žalobcu si právo požadovať predčasné splatenie istiny úveru v
súlade s Obchodnými podmienkami uplatnil, a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej
žalovanej, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaná ani
napriek zaslanej výzve nezaplatila dlžnú pohľadávku. V súlade s Obchodnými podmienkami vznikla
žalovanej povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver úroky. Takto určená úroková sadzba je v zmluve
dojednaná vo výške 29,5% ročne, pričom výška úrokovej sadzby je špecifikovaná aj v listine „Aktuálny
stav úveru“ zo dňa 7.6.2017. V zmysle Obchodných podmienok, v prípade, ak sa úver stane predčasne
splatným, veriteľ je ďalej oprávnený úročiť nesplatenú istinu úveru úrokom dojednaným v zmluve.Žalobca si uplatňuje voči žalovanej aj príslušné zákonné úroky z omeškania. Dátum začatia úročenia
od 8.6.2017 je dátum nasledujúci po dni vystavenia listiny Aktuálny stav úveru zo dňa 7.6.2017, a teda
začiatok úročenia je stanovený na deň nasledujúci po dni vystavenia špecifikácie pohľadávky vrátane
vyčíslených úrokov (sankčných aj zmluvných). Žalovaná svoj dlh voči žalobcovi do dňa podania žaloby
neuhradila.
3. Žalovanej bola žaloba s prílohami doručená dňa 16.8.2018, k tejto sa nevyjadrila.
4. Žalobca na výzvu súdu podaním doručeným súdu dňa 5.11.2018 uviedol, že žalovaná dosiaľ uhradila
celkovo sumu vo výške 920,62 eur, ktorá bola v zmysle zmluvy o úvere v spojení s Obchodnými
podmienkami započítaná nasledovne: suma vo výške 92,40 eura na poplatky, suma vo výške 600,80
eura na zmluvne úroky a úroky z omeškania a suma 227,42 eur na istinu. Žalovaná sa zaviazala úver
splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 28,62 eur vždy k 10. dňu v mesiaci, počnúc
dňom 10.10.2012. Mesačná splátka vo výške 28,62 eura pozostávala zo splátky istiny a úroku vo
výške 26,- eur a z poplatku za poistenie úveru vo výške 2,62 eur, ktorého výška bola určená v zmysle
Sadzobníka poplatkov. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná podstatným spôsobom porušila zmluvné
povinnosti, vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný ku dňu 11.9.2014. Suma zmluvných úrokov do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 300,32 eur a suma úrokov z omeškania do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 9,09 eur, teda spolu vo výške 309,41 eur,
od ktorej odrátali úhrady žalovanej vo výške 248,40 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov a úrokov z
omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu 61,01 eur. Následne suma
zmluvnýchúrokovpovyhlásenípredčasnejsplatnostiúverupredstavujesumu337,39eurasumaúrokov
z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru predstavuje sumu 60,04 eur, teda spolu vo výške
397,43 eur, od ktorej odrátali úhrady žalovanej vo výške 352,40 eur. Výsledná suma zmluvných úrokov
a úrokov z omeškania po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru tak predstavuje sumu vo výške 45,03
eur. Zrátané úroky do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru spolu s úrokmi od vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru do 31.5.2017 (45,03 eur) predstavujú sumu vo výške 106,04 eur, čiže suma vyčíslených
zmluvných úrokov a úrokov z omeškania do dňa 31.5.2017. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti
sume uvedenej vo výpise vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om.
5. Ako dôkazy žalobca predložil Zmluvu o úvere dostupná pôžička č. 6601747612 zo dňa 21.9.2012,
Sadzobník poplatkov účinný od 16.8.2012, Výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.9.2014, fotokópiu
doručenky, upozornenie - výzvu na splatenie dlžnej časti úveru z 25.8.2014, Obchodné podmienky pre
úver dostupná pôžička, Aktuálny stav úveru ku dňu 7.6.2017, Všeobecné obchodné podmienky, Zmluvu
o postúpení pohľadávok č. III/2017, Spôsob výpočtu zmluvných úrokov a úrokov z omeškania, Predpis
splátok k zmluve o úvere, Kalkulačku pre výpočet RPMN.
6. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
7. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 297 písm. b) CSP,
pričom vykonal dokazovanie listinami predloženými žalobcom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 21.9.2012 Zmluvu o úvere
dostupná pôžička č. 6601747612, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
úver vo výške 600,- eur, s ročnou úrokovou sadzbou vo výške 29,50 %, RPMN vo výške 37,08 % a
priemernou hodnotou RPMN vo výške 45,60 %. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v 36 mesačných
splátkach vo výške 28,62 eur. Celková výška nákladov bola uvedená v sume 310,85 eur. Prvá splátka
bola splatná dňa 10.10.2012 a posledná splátka dňa 10.9.2015 (Zmluva čl. 4). Výzvou na úhradu dlžnej
sumy zo dňa 11.9.2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že úverová pohľadávka sa stáva
k 11.9.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy (čl. 29). Žalovaná na
predmetný úver zaplatila celkom sumu 920,62 eur, uhradenie ktorej sumy pred podaním žaloby vyplýva
aj z Aktuálneho stavu úveru ku dňu 7.6.2017 (na č.l. 26,27 - „Zaplatené splátky“). Na základe Zmluvyo postúpení pohľadávok č. III/2017 (čl. 42-46) s prílohou čl. 3 bola pohľadávka zo Zmluvy postúpená
na súčasného žalobcu.
9. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, zmluvou o úvere
sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej
sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy
úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný
platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej
zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len “OZ”),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a), b), d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) spotrebiteľom sa
rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,5a) , veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti a zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú
formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
10. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou založený predmetnou zmluvou
je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa
príslušnýchustanoveníObchodnéhozákonníka(§497anasl.),aleajprávnychpredpisov,ktoréupravujúprávne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z., zákona č.
250/2007 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s
poukazom na predmet podnikania a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bol poskytnutý
úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady
lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou
úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi
zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o
spotrebiteľských úveroch a zákona o ochrane spotrebiteľa.
11. Právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanej spotrebiteľský úver a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva
má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ,
musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy,
súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ (v znení účinnom
ku dňu uzavretia zmluvy) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa
uvádza len výška mesačnej splátky 28,62 eur bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je splnená požiadavka,
aby zmluva obsahovala výšku splátky istiny, výšku splátky úrokov a výšku splátky iných poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si
veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad,
z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok
predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru splatná
posledná splátka. Uvedené pritom nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keby z iných
ustanovení zmluvy vyplývala výška úrokov a poplatkov. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) ZoSÚ je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na
istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s
jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené
údaje predmetná zmluva neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy. Rovnako v
zmluve chýba náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je v zmluve vôbec
uvedený. Nie je možné za uvedenie tohto údaju považovať vetu pod tabuľkou v časti 3, kde sa uvádza,
že „celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom“.
Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín a tomuto zodpovedá suma 600,-
eur. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je
zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, „vypočítaný“, t.j.
vyžaduje uvedenie konkrétnej sumy v správnej výške, čo splnené nebolo. Navyše, súčet výšky úveru
a celkových nákladov spojených s úverom (ktoré sú uvedené v tabuľke v časti 3 zmluvy) by ani nebol
správnym údajom o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Je tomu tak z dôvodu, že celková
výška nákladov bola uvedená v nesprávnej výške 310,85 eur, hoci náklady spotrebiteľa predstavujú
sumu 430,32 eur (28,62 eur x 36 splátok = 1.030,32 eur mínus suma úveru 600,- eur = 430,32 eur),
príp. sumu 336,- eur v prípade splátky bez poplatku za poistenie 2,62 eur (26,- eur x 36 splátok = 936,-
eur mínus suma úveru 600,- eur = 336,- eur). Zo všetkého uvedeného dospel súd k záveru, že zmluva
neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, a spotrebiteľ nemal ani možnosť sa
k takémuto údaju dopracovať. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c)
ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach,
uvedenébynepostačovalo,pretožezdôvodu,žeideonáležitosťzmluvyvyžadovanúzákonom,uvedený
údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.
12. Vo vyššie uvedenom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu
žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie
úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutejsumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. K poplatku za poistenie súd ešte uvádza, že v
zmluve o úvere v časti, ktorá bola jediná individuálne dojednaná, sa uvádza len, že žalovaná žiada o
základný súbor, v zmluve sa neuvádza ani len výška mesačnej splátky poistného, ktorá sa uvádza len
v Sadzobníku poplatkov, a v predpise splátok vo výške 2,62 eur mesačne. Zo zmluvy a jej spoločných
ustanovení nie je možné vyvodiť záver, že bola uzatvorená konkrétna poistná zmluva so základnými
obsahovými náležitosťami v zmysle § 788 ods. 2 OZ (výška poistného plnenia, výška poistného,
splatnosť poistného, stanovenie, či ide o jednorazové alebo bežné poistné, poistná doba, údaj o tom,
či sa oprávnená osoba bude podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, vymedzenie práv
a povinností zmluvných strán, výška odkupnej hodnoty) a nie je ani zrejmé, kto je poistiteľ z poistnej
zmluvy. Predovšetkým pre poistnú zmluvu je v zmysle § 791 ods. 1 OZ predpísaná písomná forma
a žalobca žiadnu písomnú poistnú zmluvu so základnými náležitosťami (tzv. zákonné minimum) súdu
nepredložil. Žalobca tak nepreukázal existenciu poistnej zmluvy, z ktorej by mu vyplýval nárok na už
zaplatené poistné, preto je potrebné zaplatenú čiastku započítať na istinu.
13. Pokiaľ ide o bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, súd podporne poukazuje na rozsudok Krajského
súdu v Trnave č.k. 11Co/409/2015-72 zo dňa 11.05.2016, v ktorého odôvodnení súd druhej inštancie
uviedol, že „považuje za správny názor súdu prvého stupňa, že z citovaného ustanovenia vyplýva,
že nestačí uvedenie celkovej výšky splátky, ale toto musí obsahovať rozčlenenie jednotlivých čiastok
- istiny, úrokov a iných poplatkov. Táto informácia je významná pre spotrebiteľa, najmä pokiaľ ide o
jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára ekonomickosť poskytnutého
úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho výhodný, prijateľný, respektíve aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za poskytnutý úver. Nakoľko
z predložených listinných dokladov vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere presnú výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov neobsahovala, je potrebné úver považovať za bezúročný
abezpoplatkov,tedalenvhodnoteposkytnutejsumy.“ObdobneuviedolKrajskýsúdvTrnavevrozsudku
č.k. 10Co/375/2016-119 zo dňa 13.09.2017, kde uviedol, že „odvolací súd preto zhodne so súdom
prvej inštancie konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi účastníkmi dňa 23.02.2011 neobsahuje
základnú obsahovú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 11 písm. b) tohto zákona považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Vzhľadom na to, že pre záver o tom, že poskytnutý úver sa v zmysle § 11 písm. b) tohto
zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov, stačí nesplnenie čo i len jednej zákonom stanovenej
podmienky v ust. § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona, nebolo ďalej potrebné skúmať a vyhodnocovať,
či v zmluve absentuje aj ďalšia obligatórna náležitosť, odvolací súd sa preto z dôvodu hospodárnosti a
účelnosti konania nezaoberal otázkou, či v zmluve absentuje aj náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. i),
ako konštatoval súd prvej inštancie.“
14. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit
Slovakia, a.s. c/a L. R., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal len
absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale aj neuvedenie údaju
o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaju o adrese predávajúceho, na ktorej môže
spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen
v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23
smernice2008/48samávykladaťvtomzmysle,ženebránitomu,abyčlenskýštátvosvojejvnútroštátnej
právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10
ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku.Neuvedenieúdajuocelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,môžespochybniťmožnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa
táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho
názoru, že zákon o spotrebiteľských úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov.
15. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k.
9Co/262/2016-49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľaustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami
v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je
možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“ Súd ešte dodáva, že pre posúdenie náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom
úvere je (pre absenciu prechodných ustanovení k zmene úpravy) potrebné aplikovať ustanovenia
zákona účinné v čase uzatvorenia zmluvy. Súd pritom odkazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave
č.k. 23Co/294/2017-85 zo dňa 23.04.2018, v ktorom odvolací súd vyjadril názor, s ktorým sa tunajší
súd stotožňuje, že „na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so Smernicou je potrebné ZoSÚ
novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (výkladom
contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová legislatívna zmena od
1.5.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o bankách), kde sa uvádza,
že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa nahrádza rozčlenenie pojmom
frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej zmene a súd nemôže vykladať
sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v prípade dvoch rôznych znení zákona
len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný výklad sporného ustanovenia bude možný
pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej novely (aby neodporoval princípu zákazu
retroaktivity).“
16. Ako už súd uviedol, v prejednávanom prípade sa spotrebiteľský úver poskytnutý právnym
predchodcom žalobcu žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ (v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani žiadnych iných poplatkov, ale
len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovanej. Keďže žalovaná z
poskytnutého úveru vo výške 600,- eur zaplatila celkom sumu 920,62 eur, a teda zaplatila viac ako bola
poskytnutá suma úveru (a i viac ako suma úveru so započítaním žalobcom uplatňovaných úrokov z
omeškania (celkom 69,13 eur), na ktoré by žalobca popri istine mal nárok do času omeškania žalovanej
s platením istiny), súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. Vzhľadom k vyššie uvedenému, keďže súd posúdil úver ako bezúročný a bez poplatkov, súd
len stručne uvádza k uplatnenému nároku žalobcu na zmluvný úrok po splatnosti, že Ústavný súd
SR vo svojom rozhodnutí sp.zn. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.09.2012 odobril názor odvolacieho a
prvostupňového súdu, podľa ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník
dostáva do omeškania a je povinný platiť iba úroky z omeškania (R 59/1998, 4Obo 143/1998). Veriteľ
má právo na zaplatenie zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne
už právo na dohodnutý úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na
ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov
z omeškania, čo spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. Za čas po splatnosti
úveru má teda veriteľ právo na úroky z omeškania vo výške stanovenej všeobecným záväzným právnym
predpisom. Akékoľvek navyšovanie úrokov z omeškania sa dostáva do rozporu so zákonom.
18. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník. (2)
Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého
ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám
zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočívatento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a
poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
Podľa Čl.17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá,
predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb
19. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP, keď v konaní bola plne úspešná žalovaná, nakoľko žaloba bola zamietnutá v celom
rozsahu. Žalovaná by teda mala nárok na náhradu trov konania, pričom súd by ďalším rozhodnutím
rozhodol o tom, že žalovanej priznáva trovy vo výške 0,- eur, nakoľko žalovanej v konaní žiadne trovy
nevznikli. Vzhľadom na uvedené súd vo výroku II. žalovanej náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
jej v konaní žiadne trovy nevznikli. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP,
t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o
náhrade trov žalovanej uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia
niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.