Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 15, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 5C/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1611207190
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Rudinský

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1611207190.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobkyne: U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, I., v zast.:

advokátom Mgr. Rastislavom Sopócim, so sídlom Kap. M.Uhra 2621/3 Malacky proti žalovanému: X.. S.
H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. B.. XX, I., zast. advokátkou JUDr. Janou Polakovičovou, AK so sídlom
Studenohorská 42, Bratislava, o zaplatenie 12.862,64 Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobkyňa je p o v i n n á uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 12.862,64 Eur spolu s

príslušenstvom, úrokom z omeškania vo výške 15.50% ročne zo žalovanej sumy od 01.04.2002 až do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobkyňa, ktorá najskôr žiadala vydať platobný rozkaz, uviedla, že
dňa 07.11.2001 požičala žalovanému sumu 387.500,- Sk (12.862,64 Eur) s tým, že túto sumu vráti do
31.03.2002.
2. Súd vo veci vydal dňa 04.01.2012 platobný rozkaz sp.zn. 16Ro 1104/2011. Voči vydanému
platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, ktorý odôvodnil tým, že žalobkyňa mu nikdy žiadnu pôžičku
neposkytla. Doklad, ktorý súdu predložila bol vystavený na základe dohody medzi ním a žalobkyňou

po ukončení dedičského konania u notára po ich otcovi S. Holičovi, v ktorom sa žalovaný zaviazal, že
žalobkyni prispeje peniazmi za určitých podmienok na kúpu jednoizbového bytu v I.. Dňa 07.11.2001
sa uskutočnilo u JUDr. Lošonského, notára dedičské konanie po otcovi S. H., pričom hodnota majetku
do dedenia bola stanovená vo výške 2,5 mil. Sk. Dedičia sa dohodli, že matka si svoj podiel nechá
„napísať“ na seba, žalovaný odkúpi od žalobkyne a druhej sestry K.. S.J. dedičské podiely po otcovi.
Následne matka účastníkov Anna Holičová požiadala žalovaného aby ešte nad rámec dedičského
konania prispel žalobkyni sumou 387.500,- Sk na kúpu jednoizbového bytu v I.. Žalovaný súhlasil,

avšak podmienkou ústnej dohody k vyplateniu rozdielu 387.500,- Sk do sumy 550.000,- Sk na kúpu
jednoizbového bytu bolo, že žalobkyňa si doplatí na byt sumu 162.500,- Sk a byt sa kúpi do konca
marca 2002. Žalobkyňa s takouto podmienkou súhlasila. Žalovaný ďalej uvádzal vo svojom odpore, že
priamo na dedičskom konaní, keď notár vypočítal, že hodnota dedičského podielu pre S.W. a žalobkyňu
je po 162.500,- Sk, tak žalobkyňa požadovala, aby sa za prítomnosti všetkých žalovaných zaviazal,
že jej vyplatí rozdiel 387.500,- Sk na jednoizbový byt do sumy 550.000,- Sk. Nakoľko nebolo možné
takúto požiadavku zapracovať do zápisnice z dedičského konania, podpísal žalovaný dňa 07.11.2001

„Čestnéprehlásenie“,žejejvrátiúdajnúpôžičkuvsume387.500,-Skdokoncamarca2002.Pospísanía
podpísaníČestnéhoprehlásenia,vktoromsažalovanýzaviazalvrátiťúdajnúpôžičkuvovýške387.500,-
Sk, ktorú od žalobkyne nikdy neprevzal, začal plniť dohodu a spoločne s matkou hľadať žalobkyni byt.
Po ponukách ktoré žalobkyňa odmietla začiatkom júna 2002 žalovanému povedala, že by chcela, abyjej vyplatil dedičský podiel po otcovi, čo žalovaný dňa 19.06.2002 urobil. Zároveň žalobkyni oznámil, že
ceny bytov vzrástli tak, že za 550.000,- Sk sa už nedá kúpiť jednoizbový byt v Stupave a nie je ochotný
jej prispieť na byt viac ako 387.500,- Sk. Na tom mu žalobkyňa dňa 10.11.2003 zaslala doporučene

výzvu na vrátenie pôžičky vo výške 387.500,- Sk. Dňa 02.12.2010 mu opäť zaslala doporučene list, v
ktorom písala, že vyzýva žalovaného k naplneniu dedičského podielu po otcovi a má jej vyplatiť sumu
387.500,- Sk. Následne dňa 12.01.2011 žalovaný obdržal posledný doporučený list od žalobkyne, kde
ho vyzvala aby jej vrátil záväzok - pôžičku vo výške 387.500,- Sk zo dňa 07.11.2001. Žalovaný zároveň
v odpore proti platobnému rozkazu namietal premlčanie práva žalobkyne, nakoľko lehota na vrátenie

údajnej pôžičky začala plynúť dňa 01.04.2002 a uplynula dňa 01.04.2005.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich právnych zástupcov, oboznámil sa s
„Čestným prehlásením“ zo dňa 07.11.2001, s písomným odporom proti vydanému platobnému rozkazu,
s osvedčením o dedičstve OS Malacky sp.zn. 10D 567/01 Dnot 164/2001 zo dňa 07.11.2001, s
uznesením OS Malacky sp. zn. 10D 577/02, Dnot 182/02, s potvrdeniami zo dňa 09.08.2006 o prevzatí
finančných súm žalobkyňou vo výške 44.740,- Sk a 45.000,- Sk, potvrdením o vyplatením dedičského

podielu vo výške 162.500,- Sk zo dňa 19.06.2002 a s ďalším obsahom spisu. Súd rozhodol rozsudkom
zo dňa 25.09.2012 tak, že žalobu zamietol.
4. Proti prvostupňovému rozsudku podala žalobkyňa odvolanie. Súdu prvého stupňa vytkla
predovšetkým to, že okrem výsluchu účastníkov nevykonal iné dôkazy, najmä to, že neboli vypočutí
matka účastníkov a sestra, ako účastníčky dedičského konania po otcovi. Žalobkyňa nesúhlasila ani

so vznesenou námietkou premlčania, ktorá nemá podľa jej stanoviska opodstatnenie, keďže žalovaný
prakticky uznal jej uplatňovanú pohľadávku.
5. Krajský súd v Bratislave vo veci odvolania žalobkyne proti prvostupňovému rozsudku rozhodol
uznesením sp. zn. 8Co453/2013 tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa posúdil vec nesprávne po právnej stránke,

keď pri posudzovaní dôvodu námietky premlčania vznesenej žalovaným aplikoval na daný prípad len
ustanovenie § 100 ods. 1 a 101 Obč. zák. a predložené „Čestné prehlásenie“ žalovaného zo dňa
07.11.2001 neposúdil aj z hľadiska ustanovenia § 558 Obč. zák. napriek tomu, že žalovaný v ňom
výslovne prehlásil, že pôžičku v sume 387.500,- Sk vráti žalobkyni v lehote do konca marca 2002, teda
z tohto písomného Čestného prehlásenia žalovaného je zrejmý „dôvod“ vzniku pohľadávky žalobkyne

proti žalovanému, ako aj presná „výška“ tejto pohľadávky a tiež „prísľub“ žalovaného ako dlžníka tento
dlh zaplatiť.
6. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené Čestné prehlásenie žalovaného teda spĺňa náležitosti
uznania dlhu v zmysle § 558 Obč. zák. a preto na premlčanie práva uplatneného žalobkyňou sa vzťahuje
ustanovenie § 110 ods. 1 vety druhej Obč. zák. Keďže žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku žalobkyni

do konca marca 2002, dňom 01.04.2002 začala plynúť 10 ročná premlčacia lehota podľa § 110 ods. 1
druhej vety Obč. zák., ktorá by uplynula 01.04.2012 a preto žalobkyňa svoje právo na súde uplatnila
včas ( dňa 04.08.2011). Potom je zrejmé, že súd prvého stupňa nepoužil správne ustanovenie Obč.
zákonníka a svoj záver o premlčaní uplatnenej pohľadávky, založil na nesprávnom posúdení veci, v
dôsledku čoho nevykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a nedostatočne zistil skutkový

stav a nezoberal sa vecou samou z hľadiska právne významných skutočností pre posúdenie návrhu
žalobkyne z hľadiska obrany žalovaného .
7. Po zrušení prvostupňového rozsudku súd vo veci opäť vypočul účastníkov konania, vypočul svedkov
Annu Holičovú, matku účastníkov a K.. S.J., sestru účastníkov a opäť sa oboznámil s celým obsahom
spisu.

8. Súd zistil vykonaným dokazovaním, že žalovaný spísal a podpísal Čestné prehlásenie zo dňa
07.11.2001, že pôžičku v sume 387.500,- Sk vráti žalobkyni v lehote do konca marca 2002. Ani účastníci
a ani vypočutí svedkovia nespochybňovali existenciu Čestného prehlásenia zo dňa 07.11.2001.
9. Žalobkyňa najskôr tvrdila, že medzi ňou a žalovaným ide o pôžičku peňazí, resp. tvrdila, že požičala
žalovanému sumu 12.862,64 Eur (387.500,- Sk). V priebehu konania žalobkyňa uvádzala, že Čestné

prehlásenie zo dňa 07.11.2001 má povahu uznania dlhu. Vec, ktorá je predmetom konania súvisí s
konaním o dedičstve po otcovi účastníkov. Medzi účastníkmi bolo totiž dohodnuté, že žalobkyňa si
nebude v oficiálnom dedičskom konaní uplatňovať všetky svoje dedičské nároky, čo aj dodržala. Medzi
účastníkmi však vznikla iná dohoda, ako sa vysporiada majetok po otcovi, v rámci ktorého bolo medzi
všetkými dedičmi poručiteľa dohodnuté, že skutočná hodnota dedičstva po poručiteľovi je 2,5 mil. Sk.

Toto aj žalovaný potvrdil v písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2012, pričom tiež uviedol, že bola dohoda
medzi dedičmi o tom, že žalobkyňa sa vzdá svojho dedičského podielu v jeho prospech. Za takéto
vzdanie sa dedičského podielu v prospech žalovaného bola dohodnutá, okrem skutočne zaplatenej
sumy 162.500,- Sk, aj ďalšia kompenzácia pre žalobkyňu vo výške 387.500,- Sk. Výsledkom dohodydedičov po poručiteľovi bol teda nepodmienený záväzok žalovaného, uhradiť žalobkyni sumu 387.500,-
Sk, ktoré nepochybne súvisí s dedičským konaním vedeným na tunajšom súde pod spisovou značkou
10D567/01. Čestné prehlásenie malo zabezpečiť pre žalobkyňu splnenie záväzku žalovaného, pričom

táto sa naň plne spoliehala. Preto bolo a vlastne iba z dôvodu opatrnosti spísané žalovaným Čestné
prehlásenie zo dňa 07.11.2001, ktoré napísal a naformuloval sám žalovaný, ktorý má, vzhľadom na
charakter svojej práce vyššie právne povedomie ako žalobkyňa. Žalobkyňa bola toho názoru, že nikdy
ani nebola spochybnená existencia záväzku, vyplývajúceho z Čestného prehlásenia a tento teda trvá. V
Čestnom prehlásení je uvedený jednak dôvod záväzku, jednak výška sumy a aj čas úhrady. Žalobkyňa

prezentovala ďalej stanovisko, že ak by súd dospel k záveru, že uznanie dlhu je neplatné, potom je treba
vychádzať z toho, že takúto neplatnosť spôsobil žalovaný a je potrebné ho zaviazať na náhradu škody,
podľa ustanovenia § 420 Obč. zák. v spojení s § 106 a 42 Obč. zák. Podľa stanoviska žalobkyne ak by aj
bolazmluvaopôžičkeuvedenávČestnomprehlásenívyhodnotenásúdomakoneplatná,neznamenáto,
že aj uznanie dlhu žalovaným je neplatné, keďže tento dlh existoval a naďalej existuje, žalobkyni vzniká
voči žalovanému nárok na náhradu škody spôsobenej úmyselne. Žalovaný uznal, v konaní, že Čestné

prehlásenie naformuloval sám a vlastnoručne napísal, vediac o tom, aký záväzok sa má zabezpečiť
a uznať, pričom ho formuloval odchylne od dohody zúčastnených, teda nie ako záväzok z dedičského
konania,aleakozáväzokzpôžičky.Neskôrvšaksámtvrdil,žepôžičkunikdysámnepotreboval,nežiadal
a nedostal od žalobkyne, z čoho evidentne vyplýva, že formuláciu Čestného prehlásenia použil iba
z cieľom spôsobiť jeho neplatnosť. Žalovaný vedel určiť právny dôvod Čestného prehlásenia, pričom

použil taký právny dôvod, ktorý by mu zaisťoval neplatnosť jeho jednostranného záväzku. Z neskoršieho
konania žalovaného je zrejmé, že sa nikdy nepokúsil splniť svoj záväzok a vyhýbal sa tejto povinnosti
až do podania tejto žaloby. Žalovaný počas pojednávania menil svoje tvrdenia, keď najprv v svojom
písomnom vyjadrení zo dňa 26.01.2012 uviedol, že text Čestného prehlásenia navrhla žalobkyňa ale
neskôr potvrdil, že ho naformuloval sám. Konanie žalovaného je teda protiprávne a v rozpore s dobrými

mravmi, s jasným úmyslom poškodiť žalobkyňu na jej majetku. V dôsledku prepustenia dedičského
podielu žalobkyne žalovanému, sa žalovaný bezdôvodne obohatil, pričom v prípade neuhradenia sumy
387.500,-Sk žalobkyni, ktoré bolo predmetom Čestného prehlásenia by sa jednalo o bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného.
10. Žalovaný argumentoval tým, že žalobkyňa mu nijakú pôžičku neposkytla a žalobou si uplatnila

nároky z dedičského konania, čo aj vyplynulo z dokazovania. Žalobkyňa ani nemala prostriedky na
poskytnutie pôžičky. Ak si žalobkyňa uplatnila svoje údajné nároky z dedičského konania, mala tak
urobiť v dedičskom konaní , ktoré skončilo právoplatne dňa 08.10.2003. Ona si ich však uplatnila až
na pojednávaní dňa 06.02.2018, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Aj keby takéto nároky
neboli premlčané, v dedičskom konaní boli nároky všetkých dedičov vysporiadané. Pokiaľ ide o Čestné

prehlásenie, z ktorého žalobkyňa vyvodzuje svoj nárok, ide iba o písomné potvrdenie žalovaného
pomôcť žalobkyni zaplatiť byt, ktorý si však podľa vzájomnej dohody mala kúpiť do marca 2002.
11. Vzhľadom na argumentáciu žalobkyne prezentovanú v ďalšom priebehu konania po zrušení
prvostupňového rozsudku zo dňa 25.09.2012 bolo potrebné aby sa súd zaoberal štyrmi druhmi možných
nárokov žalobkyne a to: 1/ nárokmi z dedičstva, 2/ prípadnou náhradou škody, 3/ prípadným nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, 4/ existenciou pôžičky.
12. Žalobkyňa poukazovala vo svojich vyjadreniach aj na ochranu oprávneného dediča (čo je
ustanovenie § 485 Obč. zák.), aj keď v žiadnom zo svojich podaní konkrétne hmotnoprávne ustanovenie
zákona neuviedla. Tvrdila však, že jej pohľadávka voči žalovanému vo výške 12.862,64 Eur súvisí a má
základ v dedičskom konaní.

13. V tejto súvislosti chce súd poukázať na to, že žalobkyni ani z toho dôvodu nepatrí právo na súdnu
ochranu, pretože žalovaný nie je neoprávneným dedičom, keďže vlastníctvo k svojim nehnuteľnostiam
získal zákonným spôsobom a súd chce poukázať na štandardnú judikatúru, podľa ktorej žalobu o
vydanie dedičstva podľa ustanovenia § 485 OZ môže podať s úspechom len ten, kto nebol účastníkom
konania o dedičstve (Ro NS ČR z 20.12.2007 sp. zn. 21 Cdo 142/2006). Ďalej tiež právo na vydanie

dedičstva podľa § 485 OZ nemá ten, kto sa zúčastnil pôvodného konania o dedičstve, hoci by aj bol
ukrátený na svojom občianskom práve; nápravy sa totiž táto osoba, na rozdiel od dediča opomenutého
v pôvodnom dedičskom konaní, môže domáhať cestou riadnych, prípadne mimoriadnych opravných
prostriedkov (odvolanie, dovolanie, žaloba na obnovu konania, žaloba pre zmätočnosť (Ro NS ČR z
03.10.2007 sp. zn. 21Cdo 980/2007).

14. Po zomrelom S. H., narodenom XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, riadne prebehlo dedičské
konanie, a to vydaným osvedčením o dedičstve OS Malacky sp. zn. 10D 567/01 a 10 D 577/2002.
Obidve dedičské rozhodnutia sú právoplatné (dňa 23.11.2001 a 08.07.2003). Žalobkyňa bola riadnouúčastníčkou dedičského konania a žiadny opravný prostriedok proti vydaným dedičským rozhodnutiam
nevyužila.
15. Žalobkyňa argumentovala aj tým, že žalovaný z titulu náhrady škody je jej povinný nahradiť žalovanú

čiastku.
16. Je preto potrebné uviesť základné predpoklady pre zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením
právnej povinnosti, ktorú je možné uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za
škodu: a) porušenie právnej povinnosti (existencia protiprávneho úkonu), b)vznik škody ako majetkovej
ujmy, c)existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou, d)

zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Predpokladom vzniku všeobecnej
zodpovednosti za škodu, podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Obč. zák., je prejav vôle fyzickej osoby,
pričom tento úkon je protiprávny. Protiprávnym úkonom je konanie subjektu, ktoré je v rozpore s právom.
Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti.
17. V prejednávanej veci, podľa názoru súdu, nie je možné zaviazať žalovaného na zaplatenie žalovanej
sumy ani z titulu zodpovednosti za škodu a to z dôvodu, že žalobca neporušil žiadnu právnu povinnosť,

nevykonal žiaden taký čin, ktorý je v rozpore s právom. Skutočnosť, že sa dobrovoľne, z vlastnej
vôle zaviazal prispieť za určitých podmienok a do určitého času konkrétnou finančnou sumou na
zabezpečenie bývania žalobkyne nie je predsa porušením právnej povinnosti.
18. Okrem toho súdu poukazuje na štandardnú judikatúru, podľa ktorej nesplnenie zmluvného záväzku
nemožno považovať za škodu (Uz. NS ČR z 16.02.2006, sp. zn. 26 Cdo 1067/2005).

19. Žalobkyňa uvádzala, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil (§ 451 Obč. zák.). K tomu súd
uvádza, že ak konkuruje právnej úprave iná, osobitná úprava právneho vzťahu, je potrebné použiť túto
osobitnú konkurujúcu úpravu. V súdenej veci, dôvodom vzniku nároku na vrátenie peňazí, je zmluva o
pôžičke (§ 657 Obč. zák.) a nie vznik bezdôvodného obohatenia. Nie je možné, podľa názoru súdu,
priznať žalobkyni ani z titulu vydania bezdôvodného obohatenia jej žalovanú sumu, lebo nie sú pre to

splnené zákonné podmienky.
20. Zmluvu o pôžičke upravuje § 657 Obč. zák. Charakteristickým znakom zmluvy o pôžičke je to, že
má reálnu povahu. Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale vyžaduje sa aj reálne
odovzdanie, v konkrétnom prípade peňazí, dlžníkovi. Bez tohto nedôjde k vzniku právneho vzťahu
pôžičky.

21.Zvykonanéhodokazovaniavýsluchomúčastníkovasvedkovvyplynulo,ženikdynedošloktomu,aby
žalobkyňaodovzdalažalovanémukonkrétnupeňažnúčiastku,ktorúbymaljejtentovurčitejlehotevrátiť.
Zmluva o pôžičke, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi je neplatná, keďže nezodpovedá materiálnym
požiadavkám. Nebolo preto možné žalovaného zaviazať na zaplatenie žalovanej sumy ani z titulu
pôžičky.

22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody súd žalobu zamietol.
23. Podľa § 225 ods. 1 C.S.P., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.
24. Podľa § 262 ods. 1 C.S.P., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný bol v spore plne úspešný a preto súd rozhodol, že žalobca je povinný uhradiť žalovanému

trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).