Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/40/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215069
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5115215069.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a Mgr. Miroslava Šeptáka, v spore žalobkyne: Ing. E. E., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, L., právne zastúpená Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom,
s miestom výkonu činnosti S. X., L., proti žalovanému: Slovenská republika - Úrad geodézie, kartografie
a katastra, Chlumeckého 2, P. O. BOX 57, Bratislava, o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej

moci, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/249/2015-151 zo dňa
31.05.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol a vo výroku o
trovách konania p o t v r d z u j e .

Výroku, ktorým súd prvej inštancie návrh na prerušenie konania zamietol, sa n e d o t ý k a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, návrh na
prerušenie konania zamietol, žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd základ nároku žalobkyne na náhradu škody posudzoval podľa § 1 písm. a) (zodpovednosť štátu
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci) a § 3 ods. 1

písm. d) zákona č. 514/2003 Z. z. s účinnosťou do 31.12.2012. Zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím podľa zák. č. 514/2003
Z. z. je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (§ 3 ods. 2). Žalobkyňa
sa v konaní domáhala náhrady majetkovej škody v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Súd
vo veci vykonal a zhodnotil dokazovanie a podľa výkladu ustanovenia o zodpovednosti za škodu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. a dospel k takému záveru, že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné
bremeno a nepreukázala tvrdenú skutočnosť o vzniku zodpovednosti štátu za škodu, ktorá vznikla

žalobkyni. Ako vyplýva z vyššie uvedeného výkladu, základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti
za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a škodou, pričom všetky tieto zákonné predpoklady musia byť splnené súčasne. V
konaní nebolo preukázané, že príslušný orgán štátu sa dopustil nesprávneho úradného postupu tak, ako
skutkovo odôvodnila svoju žalobu žalobkyňa. Žalobkyňa v žalobe uvádzala, že nesprávny úradný postup
OkresnéhoúraduŽilina-katastrálnyodborspočívalvtom,žekeďboliprevedenépozemkydovlastníctva

Vodohospodárskej výstavby, š.p., tak bolo povinnosťou katastra k predmetným pozemkom vyznačiť
plombu a keď došlo k zavkladovaniu zmlúv, tak malo dôjsť aj k zmene výmery pozemkov. Ide konkrétne
o parcely v spoluvlastníctve žalobkyne E-KN 2032, 2059 a 2094. Žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podielv pozemkoch nadobudla na základe kúpnej zmluvy V 4412/08 a vychádzala z výmery pozemkov
tak, ako bol zápis na LV, ale táto výmera pozemkov nezodpovedala skutočnej výmere pozemkov.
Žalobkyňa ďalej uvádzala, že už v čase, keď pozemky nadobudol do vlastníctva jej právny predchodca,

tak reálne kupoval nižšiu výmeru pozemkov, pretože už časť bola prevedená, ale v katastri bol stále
pôvodný zápis a pôvodná výmera pozemkov a takáto istá situácia nastala, aj keď pozemky kupovala
samotná žalobkyňa. Na základe tohto žiadala primeranú náhradu, ktorá by zodpovedala vyvlastňovacej
náhrade za rozdiel vo výmere pozemkoch, a to pri pozemku E-KN 2094 rozdiel 593 m2, pri pozemku
E-KN 2032 rozdiel 833,33 m2 a pri pozemku E-KN 2059 rozdiel 75,25 m2, a to tak, ako zodpovedá

spoluvlastníckemu podielu žalobkyne. Primeranú náhradu žiadala za 1 m2 vo výške 29,64 eur, čo je pri
pozemku E-KN 2094 suma 17.576,52 eur, pri pozemku E-KN 2032 suma 24.699,90 eur a pri pozemku
E-KN 2059 suma 2.230,41 eur. Súd vychádzal z takéhoto skutkového odôvodnenia žaloby žalobkyne, v
čom spočíva nesprávny úradný postup okresného úradu, odbor katastrálny a dospel k takému záveru,
že žalobkyňa v konaní neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala nesprávny úradný postup štátneho
orgánu, a tak súd z týchto dôvodov žalobu v celom rozsahu zamietol. Žalobkyňa na otázku presnej

špecifikácie nesprávneho úradného postupu uvádzala, že žiada doplniť dokazovanie, aby boli vyžiadané
všetky zmluvy, ktoré sa týkali predmetných nehnuteľností a kde boli prevody vlastníctva alebo došlo
k vyvlastneniu týchto nehnuteľností, a to ešte v období predtým, ako žalobkyňa nadobudla vlastníctvo
na základe kúpnej zmluvy s tým, že vo všetkých prípadoch išlo o totožné pozemky a vyvlastnenie,
alebo prevod bol v prospech Vodohospodárskej výstavby š.p., a to pre Vodné dielo Žilina. Súd doplnil

dokazovanie podľa návrhu žalobkyne a pripojil tak uzavreté kúpne zmluvy, kde kupujúcim bolo Vodné
dielo Žilina a.s. a predávajúcimi boli fyzické osoby, ako aj rozhodnutie Obvodného úradu životného
prostredia Žilina ŽP 2/3726/94 zo dňa 06.03.1995 o vyvlastnení časti pozemkov v prospech Vodné
dielo Žilina a.s. na návrh Vodohospodárskej výstavby š.p., ktorá zastupovala investora. Žalobkyňa ale
počas konania nešpecifikovala už po doplnení dokazovania konkrétny úradný postup Okresného úradu

Žilina, katastrálny odbor, len navrhla, aby bolo nariadené znalecké dokazovanie na zidentifikovanie
parciel a na prevody nehnuteľností. Žalobkyňa totiž uvádzala, že došlo k zmenšeniu výmery pozemkov
parcely E-KN 2032, 2059 a 2094 tak, ako tieto nadobudla do spoluvlastníctva na základe zmluvy V
4412/08 zo dňa 30.04.2008 od predávajúceho Ing. K. S.. Na základe predložených dokladov bolo ale
zistené podľa rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Žilina o vyvlastnení, že predmetom sú

pozemnoknižné parcely zapísané vo vložke XXX parcela č. 552/57 a 552/58 , vložka XXX parcela 552/43
a 552/44 a vložka XXXX parcela 552/73 a 552/74, a len na základe pripojeného geometrického plánu
súd konštatoval, že diely z týchto pozemnoknižných parciel by mali zodpovedať parcelám tak, ako je
predmet konania, E-KN 2032, 2059 a 2094. Na základe vyvlastňovacieho rozhodnutia a geometrického
plánu ale nebolo preukázané zníženie výmery pozemkov tak, ako skutkovo tvrdila žalobkyňa. Vo

vyvlastňovacom rozhodnutí sa naviac konštatuje pri pozemnoknižných parcelách, zapísaných vo vložke
XXX, že bol vyvlastnený podiel 1/1 a spolu je uvádzaná výmera 7610 m2, vo vložke XXXX je uvedený
vyvlastnený podiel 8/20 a vykúpené kúpnou zmluvou 12/20, čo je tiež 1/1 a spolu uvádzaná výmera
8654 m2 a vo vložke XXX je uvedené, že bol vyvlastnený podiel 18/36 a vykúpené
kúpnymi zmluvami podiel 18/36, čo je spolu taktiež 1/1 a je uvádzaná spolu výmera 7324 m2, takže

tieto údaje ohľadne vyvlastnených pozemnoknižných parciel a ich výmery nezodpovedajú tvrdeniam
žalobkyne a žalobkyňa nepredložila taký dôkaz, na základe ktorého by jednoznačne bolo špecifikované,
že rozhodnutie o vyvlastnení sa týkalo pozemkov, tak ako je predmet konania a nesprávny postup
okresného úradu, odbor katastrálny, spočíval v tom, ako tvrdila žalobkyňa, že nebola vyznačená plomba
a nedošlo k zmene ohľadne výmery vyvlastnených pozemkov. Ďalej boli predložené aj kúpne zmluvy,

na základe ktorých fyzické osoby predali spoluvlastnícke podiely kupujúcemu Vodné dielo Žilina a.s.,
kde sa taktiež vychádzalo z pozemnoknižného stavu a sú uvedené pozemnoknižné vložky XXXX,
XXX a pozemnoknižné parcely s tým, že je taktiež vyznačený diel podľa geometrického plánu, podiel
z vykupovanej výmery a výmera pozemkov, ale tu taktiež žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala, v čom spočíval nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal vznik nároku na

náhradu škody. Žalobkyňa ďalej v konaní ani nepredložila rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov, kde
tvrdila, že na základe rozhodnutia obce Teplička boli pozemky vyvlastnené, ale už v inej výmere, a to
zníženej oproti výmere, ktorú nadobudla žalobkyňa na základe kúpnej zmluvy. Na základe predloženého
rozhodnutia obce Teplička nad Váhom č. 2013/496 - 3 - 1 zo dňa 29.07.2013, ktoré uvádzala žalobkyňa
v žalobe, došlo k oprave údajov katastra nehnuteľností neformálnym spôsobom v súbore popisných

informácií, kde sa zmenila výmera parciel E-KN. Nešlo teda o rozhodnutie o vyvlastnení pozemkov. Na
základe tohto rozhodnutia bolo zistené, že je uvedená parcela E-KN 2032, a to výmera 6818 m2, nová
výmera 688 m2, výmera 4429 m2, nová výmera 3596 m2 a výmera 4429 m2 a nová výmera 145 m2,
spolu nová výmera 4429 m2. Ďalej je uvedená parcela E-KN 2059, výmera 4396 m2 a nová výmera2195 m2, výmera 4400 m2, nová výmera 2051 m2, výmera 4400 m2 a nová výmera 154 m2, čo je
spolu nová výmera 4400 m2. Ďalej je uvedená ešte parcela E-KN 2094 s tým, že je uvedená výmera
v štyroch riadkoch, každý 10041 m2 a nová výmera 95 + 1787 + 249 + 1707, spolu 3838 m2. Vo

všetkých prípadoch ide o pozemky, tak ako sú uvedené pri mene žalobkyne. Na základe tohto
taktiež žalobkyňa nekonkretizovala, v čom spočíva nesprávny úradný postup a v tomto prípade ide o
rozhodnutie obce Teplička nad Váhom a údaje uvedené v tomto rozhodnutí o výmere sú taktiež rozdielne
oproti údajom, ktoré uvádzala žalobkyňa v žalobe. Táto v žalobe uviedla výmeru pozemkov E-KN 2094,
2032 a 2059 tak, ako je uvedená v kúpnej zmluve V 4412/08, ktorou nadobudla spoluvlastnícky podiel,

ale už nepredložila žiaden dôkaz, na základe ktorého by mal súd vôbec preukázané, aká výmera bola
vyvlastnená tak, ako tvrdila a v akom rozsahu došlo k zmene výmery predmetných pozemkov a najmä
nepredložila žiaden dôkaz o konkrétnom nesprávnom úradnom postupe Okresného úradu, odbor
katastrálny Žilina a aj po doplnení dokazovania, podľa návrhu žalobkyne, táto nešpecifikovala v čom
spočíval tento nesprávny úradný postup, len vo všeobecnosti uvádzala, že kataster bol povinný vyznačiť
plombu pri jednotlivých pozemkoch a po zavkladovaní zmlúv malo dôjsť k zmene výmery pozemkov

a zmena výmery mala byť aj pri vyvlastnení pozemkov v prospech Vodného diela Žilina. Na základe
takýchto skutkových dôvodov súd dospel k takému záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno
a nepreukázala nesprávny úradný postup orgánu štátu, ako prvú a základnú podmienku vzniku nároku
na náhradu škody, podľa zákona č. 514/2003 Z. z., a tak boli splnené podmienky, aby súd žalobu
zamietol. Ďalej žalobkyňa nepreukázala ani splnenie ďalšej podmienky zodpovednosti, a to vznik škody.

Ako vyplýva z § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Pri výklade pojmu škoda je potrebné vychádzať zo všeobecných
ustanovení OZ a škodu je potrebné chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je
objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
peňažného. Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie, či iné

znehodnotenie existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a
ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu,
ak to nie je vylúčené. Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo
budúce rozmnoženie majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky
okolnosti prípadu, no nenastalo v dôsledku škodnej udalosti. Žalobkyňa v konaní vyčíslila škodu tak,

že uviedla výmeru pred vyvlastnením a výmeru po vyvlastnení a rozdiel vo výmere pozemku v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Ďalej uviedla, že v zmysle vyvlastňovacieho rozhodnutia obce
Teplička nad Váhom č. 2013/496-3- 1 zo dňa 29.07.2013 je primeraná náhrada za 1 m2 29,64 eur
a na základe tohto žiadala za rozdiel vo výmere, ktorý zodpovedá výške spoluvlastníckeho podielu
náhradu škody vo výške 29,64 eur za 1 m2. Žalobkyňa ale bližšie neodôvodnila skutočnú škodu,

resp. ušlý zisk. Nepredložila žiaden dôkaz o tom, že následkom zníženia výmery pozemkov tak, ako
tvrdila, nedošlo k vyvlastneniu v rozsahu rozdielu vo výmere a týmto jej vznikla škoda. Žalobkyňa
tvrdila, že došlo k vyvlastneniu pozemkov vo vlastníctve žalobkyne, čo bolo nesporné medzi stranami
konania, ale na základe tohto nemožno konštatovať, že u žalobkyne došlo k takému zmenšeniu
majetkového stavu, alebo nedošlo k rozmnoženiu majetku, a to práve z dôvodu, že rozhodnutie o

vyvlastnení sa týkalo výmery nižšej akoby sa bolo týkalo keby okresný úrad, odbor katastrálny v
katastrinehnuteľnostívyznačilplombuazmenilvýmerupozemkovtak,akotvrdilažalobkyňa.Nazáklade
takýchto skutkových tvrdení súd konštatuje, že žalobkyňa neuniesla ani v tomto dôkazné bremeno a
nepreukázala, že jej vznikla či už skutočná škoda alebo ušlý zisk ako ďalšia podmienka nároku na
náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z., a tak aj z týchto dôvodov boli splnené podmienky,

aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže žalobkyňa nepreukázala
ani nesprávny úradný postup a ani vznik škody, súd ani neskúmal príčinnú súvislosť medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou, nakoľko v prípade vzniku nároku na náhradu
škody musia byť kumulatívne splnené všetky tri podmienky a v tomto prípade je jednoznačné, že
žalobkyňa nepreukázala splnenie podmienok, a to nesprávny úradný postup a vznik škody. Súd zároveň

podľa vysloveného právneho názoru v uznesení Krajského súdu v Žiline 11Co/197/2016 vyhodnotil
možnostinárokužalobkyneztitulubezdôvodnéhoobohateniaajvsúvislostismožnosťoudlžníkavzniesť
námietku premlčania, nakoľko v zmysle dlhodobej a ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu
štátu môže byť uplatnený až vtedy, ak žalobca nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z titulu

bezdôvodného obohatenia voči tomu, kto tento prospech získal a je povinný ho vydať. Žalovaný uvádzal,
že žalobkyňa nemôže byť úspešná vo svojom nároku na náhradu škody proti štátu, pretože nebolo
preukázané bezúspešné uplatnenie nároku vydanie bezdôvodného obohatenia voči predávajúcemu
Ing. K. S., pretože tento v skutočnosti kúpnou zmluvou V 4412/08 previedol na žalobkyňu pozemkyo menšej výmere, ako je uvedená v kúpnej zmluve tak, ako tvrdí žalobkyňa a táto zaplatila kúpnu
cenu za výmeru pozemkov podľa zmluvy, čím došlo k bezdôvodnému obohateniu predávajúceho na
úkor kupujúcej žalobkyne. V tejto súvislosti súd konštatuje, že tak, ako uvádzal krajský súd, ako

predbežnú otázku súd teda skúmal pohľadávku žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia, a to
aj s prihliadnutím na otázku premlčania a tu súd konštatuje, že právo žalobkyne by bolo premlčané,
pokiaľ by si uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči predávajúcemu Ing. K. S..
Kúpna zmluva V 4412/08 bola uzavretá dňa 30.4.2008 a vklad bol povolený 01.10.2008, a teda už
uzavretím zmluvy vznikol záväzkový vzťah medzi predávajúcim a kupujúcou a prvýkrát si mohla uplatniť

právo žalobkyňa 01.05.2008 a najneskôr po uplynutí troch rokov 01.05.2011 bolo právo premlčané.
Ako vyplynulo z predložených listinných dôkazov, žalobkyňa sa prvýkrát dozvedela o vzniku práva až
na základe rozhodnutia obce Teplička nad Váhom č. 2013/496-3-1 zo dňa 29.07.2013, kde došlo k
oprave údajov v súbore popisných informácií ohľadne výmery parciel E-KN, a teda už v tomto období,
keď sa dozvedela o vzniku pohľadávky voči predávajúcemu, titulom bezdôvodného obohatenia bolo
jej právo premlčané. Na základe tohto, v súlade s vysloveným názorom Krajského súdu v Žiline,

súd konštatuje, že uplynutie premlčacej doby a možnosť dlžníka vzniesť námietku premlčania môže
spôsobiť bezúspešnosť domáhania sa vydania bezdôvodného obohatenia, pričom táto bezúspešnosť
by nebola žalobkyňou zavinená. Na základe tohto súd dospel k takému záveru,
že nemožno konštatovať, že nevzniklo právo na náhradu škody vôbec práve z dôvodu,
že žalobkyňa ako poškodená mala možnosť domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia, a to na

základe vyššie uvedených dôvodov, pre možnú bezúspešnosť, ktorá nebola žalobkyňou zavinená, a
tak súd na základe týchto záverov preskúmal nárok žalobkyne na náhradu škody podľa zákona č.
514/2003 Z. z. Žalobkyňa v konaní žiadala, aby konanie bolo prerušené za tým účelom, aby žalobkyňa
predložila súkromný znalecký posudok na zidentifikovanie a prevody pozemkov, ktoré sú predmetom
konania. Pojednávanie dňa 17.05.2017 bolo odročené za účelom, aby žalobkyňa predložila súkromný

znalecký posudok. Do termínu pojednávania 03.05.2018 takýto znalecký posudok predložený nebol a
žalobkyňa odôvodňovala, že viacerí znalci odmietli vypracovanie znaleckého posudku, a tak žiadala,
aby bol znalecký posudok nariadený súdom, a pokiaľ súd nenariadi znalecké dokazovanie, tak trvala na
prerušení konania s tým, že sa pokúsi žalobkyňa osloviť ďalších znalcov a predloží znalecký posudok.
Súd dospel k takému záveru, že nie sú splnené podmienky na prerušenie konania podľa § 162, § 163

a § 164 CSP, nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok citovaných ustanovení, kedy súd konanie
preruší, prípadne môže prerušiť konanie a strany zhodne prerušenie konania nenavrhli. Na základe
tohto bol návrh na prerušenie konania zamietnutý. Súd zároveň ani nevykonal dokazovanie tak, ako
navrhla žalobkyňa, a to z dôvodu, že žalobkyni bol poskytnutý čas jedného roka, aby vo veci predložila
znalecký posudok, prípadne odborné vyjadrenie alebo iné listinné dôkazy a žalobkyňa aj napriek

doplneniu dokazovania a predloženiu zmlúv a rozhodnutí Okresným úradom, odborom katastrálnym,
Žilina ani v konaní nekonkretizovala základnú podmienku vzniku nároku na náhradu škody, a to
nesprávny úradný postup orgánu štátu. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd žalobu z
dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobkyňou, ktoré nepreukázala v konaní - nesprávny úradný
postup a vznik škody, v celom rozsahu zamietol.

3. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1 CSP.

4. Voči citovanému rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa, majúc za to, že rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného

skutkového stavu. Má za to, že súd prvého stupňa sa vysporiadal so žalovaným návrhom
žalobkyne nesprávne, keď opakovane uvádza, že v konaní neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala
vznik škody a rovnako tak nepreukázala, v čom spočíval nesprávny úradný postup, ktorý namietala.
Žalobkyňa v podanej žalobe a následne i vo svojom písomnom a ústnom vyjadrení namietala, že
nesprávny úradný postup, ktorý mal za následok vznik škody, predstavovalo nevyznačenie plomby

na LV č. XXXX, XXXX a XXXX pre k. ú. Y. J. I. v roku 1995, kedy došlo k prevodu, t. j. odkúpeniu
jednotlivých spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam, a to parciel E-KN parc. č. 2094, 2032
a 2059 v prospech Vodohospodárskej výstavby, š.p. pre stavbu Vodné dielo Žilina - časť Teplička
nad Váhom - pravostranná hrádza. Práve nevyznačenie plomby na uvedených LV a neodpísanie
výmery malo podľa názoru žalobkyne za následok vznik škody. V roku 2008 odkúpila žalobkyňa

od predchádzajúceho vlastníka na základe kúpnej zmluvy spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam,
nachádzajúcim sa v k. ú. Y. J. I., a to E-KN parcelu č. 2032 o výmere 7180 m2 v podiele 1/3-ina, ktorému
spoluvlastníckemu podielu žalobkyne zodpovedala výmera 2393,33 m2, E-KN parcela č. 2059 o výmere
5304 m2 v podiele 1/12-ina, ktorému spoluvlastníckemu podielu žalobkyne zodpovedala výmera 442m2, E-KN parcela č. 2094 o výmere 9673 m2 v podiele 1/10-ina, ktorému spoluvlastníckemu podielu
žalobkyne zodpovedala výmera 967,30 m2. Pri kúpe vyššie uvedených spoluvlastníckych podielov k
nehnuteľnostiam žalobkyňa tieto nadobúdala v dobrej viere, že výmera jednotlivých E-KN parciel tak,

ako je evidované na príslušných LV, zodpovedá reálnemu stavu. V roku 2013 v rámci prebiehajúceho
vyvlastňovacieho konania v prospech ŽSR pre účely výstavby „TIP“ žalobkyňa vzniesla námietku podľa
zákona č. 50/1976 Zb., aby stavebný úrad rozšíril vyvlastnenie aj o zbytkové parcely. Vzhľadom na
vznesenú námietku bol na základe vypracovaného geometrického plánu preukázaný opak údaja v
katastrálnom operáte týkajúci sa výmery zostatkových parciel, a to tak, že skutočná výmera E-KN

parcely č. 2032 predstavovala 4680 m2, E-KN parcely č. 2059 4401 m2 a E-KN parcely č. 2094 3743
m2. Nezákonným postupom katastra nehnuteľností ešte v roku 1995 došlo k nevyznačeniu plomby na
príslušných LV a neodpísaniu výmery k jednotlivým E-KN parcelám, ku ktorým následne žalobkyňa
v roku 2008 nadobudla spoluvlastnícky podiel a uhradila kúpnu cenu za podiel prislúchajúci výmere
evidovanejnaLV.Poukazujena§9zákonač.514/2003Z.z.Konaniepríslušnéhokatastranehnuteľností
spočívajúce vo forme opomenutia konania, ktoré sa týkalo nevyznačenia plomby na príslušnom LV

a neodpísania výmery, predstavuje opomenutie povinnosti orgánu verejnej moci. V dôsledku tejto
skutočnosti došlo na strane žalobkyne k nastoleniu stavu, ktorý vyvolal omyl v skutočnosti, že údaje
zapísané na príslušných LV pre k. ú. Y. J. I., to znamená výmera parcely, ku ktorej žalobkyňa titulom
kúpnej zmluvy nadobudla vlastnícke právo, sú správne. Napriek tomu, že uvedené opomenutie konania,
t. j. nevyznačenie plomby a neodpísanie výmery v konaní vo veci samej nebolo sporné, súd vyslovil,

že žalobkyňa neuniesla vecné bremeno a nepreukázala nesprávny úradný postup štátneho orgánu, a
to tým, že žalobkyňa nepreukázala, v čom spočíval nesprávny úradný postup, ktorý by zakladal vznik
nároku na náhradu škody a súčasne nepreukázala vznik škody. Takýto záver súdu prvej inštancie je
nesprávny a odporuje skutkovému stavu zistenému a preukázanému v konaní. Opomenutie povinnosti
katastrálneho úradu predstavuje priamu a rozhodujúcu príčinu, ktorá predchádzala následku vo forme

škody a v dôsledku ktorej táto škoda priamo vznikla práve nesprávnym úradným postupom katastra,
t. j. nevyznačením plomby a neodpísaním výmery bola spôsobená žalobkyni škoda, ktorá priamo a
fakticky zapríčinila zmenšenie jej majetku, t. j. prejavila sa v jej majetkovej sfére. Pod pojmom „nesprávny
úradný postup orgánu verejnej správy“ je nevyhnutné chápať aj opomenutie konania, t. j. opomenutie
urobiť úkon v súlade so zákonom. Nedodržanie zákonných ustanovení zákona č. 162/1995

Z. z. má potom za následok vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú takýmto
nesprávnym úradným postupom, kedy orgán štátnej správy opomenul vykonať určitý úkon. Došlo tak k
zásahu do majetkovej sféry žalobkyne, ktorý zásah bol spôsobený týmto postupom. Žalobkyňa,
konajúc v dobrej viere vo vzťahu k záväznosti údajov katastra, odkúpila spoluvlastnícke podiely k
pozemkom E-KN parcelné čísla 2032, 2064, 2059 s vedomím, že odkúpená výmera spoluvlastníckych

podielov zodpovedá skutočnému stavu. Za túto výmeru tak, ako bola evidovaná katastrom, zaplatila
kúpnu cenu. Ak by orgán katastra nehnuteľností konal v súlade so zákonom a vyznačil by na príslušných
LV plombu o prebiehajúcom vkladovom konaní k jednotlivým pozemkom v prospech tretieho subjektu,
potom by vo vzťahu k predloženej kúpnej zmluve medzi žalobcom a predávajúcim správa katastra
nesporne konanie o jej vklade zastavila, a teda žalobkyňa by nebola nadobudla aj výmeru odpredanú

tretiemu subjektu. Nemôže byť relevantné potom tvrdenie, že žalobkyňa nemohla od predávajúceho
nadobudnúť viac práv, ako mal on sám a ani tvrdenie, že ona sama mala mať vedomosť o tom,
že E-KN výmera evidovaná na jednotlivých LV nie je záväzná. Štát plní dobrovoľne úlohu garanta
správnosti údajov zapísaných na LV a ich spochybňovanie bez preukázania, že tieto údaje nie sú
hodnoverné, by tak popieralo celý systém evidovania nehnuteľností, ako aj účel a zmysel katastrálneho

zákona. Všetky vyššie uvedené skutočnosti žalobkyňa v konaní konkretizovala a namietala. Rovnako
namietala, že jej vznikla škoda, ktorú objektívne vyčíslila v peniazoch, a to ako rozdiel náhrady za reálne
vyvlastnený spoluvlastnícky podiel k dotknutým nehnuteľnostiam v rámci vyvlastňovacieho konania a
náhrady za spoluvlastnícky podiel tak, ako bol evidovaný na jednotlivých LV pre k. ú. Y. J. I., ako
ona sama od predchádzajúceho vlastníka kúpila a zaplatila zaň kúpnu cenu. Odporkyňa ako kupujúca

zaplatila kúpnu cenu za výmeru pozemkov podľa LV, a teda vo väčšom rozsahu, ako došlo k prevodu
vlastníckeho práva od predávajúceho Ing. K. S.. Je teda nesporné, že predávajúci získal majetkový
prospech na úkor kupujúcej. Ak sa iný na úkor žalobkyne obohatil, tak logicky sa majetok žalobkyne
znížil, teda tejto objektívne vznikla i škoda. Nemožno potom tvrdiť, že žalobkyňa nepreukázala vznik
škody a nie je od nej dôvodné žiadať, aby svoj nárok uplatňovala voči predávajúcemu, ktorý je už

toho času po smrti a ktorý nárok bol v čase, keď sa o ňom dozvedela, už premlčaný. Samotnú škodu
pritom žalobkyňa objektívne vyčíslila v peniazoch, vychádzajúc z vyvlastňovacieho rozhodnutia obce,
avšak mal súd za to, že takto vyčíslená škoda je nesprávna, resp. je nesprávny jej výpočet. Uvedené
samo osebe nezakladá záver o neexistencii škody, ale môže mať za následok iba modifikáciu jejvýšky. Pokiaľ je predmetom konania vo veci samej nárok na náhradu škody spôsobený nesprávnym
úradným postupom orgánov štátnej správy, je potrebné skúmať spojenie všetkých troch zákonných
podmienok súčasne. Žalobkyňa v podanej žalobe opísala rozhodujúce skutkové okolnosti a následne

žiadala vykonanie dokazovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom na riadne zistenie skutkového
stavu a preukázanie jej tvrdení. Súčasne žalobkyňa v priebehu konania opakovane namietala, že
v konaní je nevyhnutné zabezpečiť znalecký posudok a za týmto účelom oslovila niekoľko znalcov.
Na poslednom pojednávaní požiadala súd o nariadenie znaleckého dokazovania z dôvodu, že sama
nie je schopná zabezpečiť spracovanie znaleckého posudku, hoci vyvinula maximálne úsilie. V tomto

ohľade nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktorý nevykonal dokazovanie tak, ako to navrhla
žalobkyňa, z dôvodu, že jej poskytol čas jedného roka, aby predložila znalecký posudok. V danom
prípade žalobkyňa opakovane zdôrazňovala, že vo vzťahu k listinným dôkazom zabezpečeným z
katastra nehnuteľností bolo nepochybne potrebné jednoznačne identifikovať, ako dochádzalo k prevodu
jednotlivých spoluvlastníckych podielov. Za týmto účelom požiadala znalca Ing. Sýkoru o vyhotovenie
znaleckého posudku, ktorý bude obsahovať chronológiu jednotlivých prevodov a súvisiace zmeny vo

výmere pozemkov. Na podklade takto vypracovaného znaleckého posudku by bolo možné presne
špecifikovať skutkové okolnosti prejednávanej veci. Vypracovanie znaleckého posudku však Ing. Sýkora
odmietol, a preto žalobkyňa oslovila aj iných znalcov, ktorí rovnako túto činnosť odmietli. Potom práve
z dôvodu, že žalobkyňa sama nemá zákonné možnosti nariadiť znalcovi vypracovanie znaleckého
posudku, požiadala prvostupňový súd, aby znalecké dokazovanie nariadil on sám. Ak prvostupňový

súd nevykonal navrhnutý dôkaz, ktorý bol pre konanie vo veci samej rozhodný a súčasne vyslovil, že
žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno, takýto postup vykazuje značný rozpor. Žiada preto napadnutý
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uvádza, že sa stotožňuje s názorom uvedeným v

napadnutom rozsudku súdu, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno. Nemožno sa však stotožniť
s tvrdením žalobkyne, že žalobkyňa, konajúc v dobrej viere vo vzťahu k záväznosti údajov katastra,
odkúpila spoluvlastnícke podiely k pozemkom E-KN parc. č. 2032, 2064 a 2059 s vedomím, že odkúpená
výmera spoluvlastníckych podielov zodpovedá skutočnému stavu. V tejto súvislosti poukazuje na § 70
ods. 2, § 59 ods. 5 a § 3 ods. 11 zákona č. 162/1995 Z. z. Mapa určeného operátu sa vyhotovuje v

rámci konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim, ktorého výsledkom
je ROEP. Najčastejšie sa ako mapa určeného operátu používa pozemnoknižná mapa, ktorá sa v rámci
vyhotovovania ROEP prevedie do digitálnej formy. V mape určeného operátu sú zobrazené parcely
registra E. Z logiky zákona vyplýva, že keď záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného
ako parcela registra „E“, nemôže byť záväzná ani jeho výmera. Teda je potrebné zdôrazniť, že výmera

pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností ako parcela registra „E“, nie je podľa § 70
ods. 2 katastrálneho zákona záväzným údajom katastra nehnuteľností. Vzhľadom k tejto skutočnosti je
napríklad v zmysle § 59 ods. 5 Katastrálneho zákona možné vykonať opravu výmery takéhoto pozemku
aj neformálnym postupom, keďže na opravu výmery pozemku evidovaného v katastri nehnuteľností
ako parcela registra „E“ sa nevzťahuje správny poriadok. Teda Katastrálny zákon umožňuje opravovať

výmery parciel registra „E“ neformálnym spôsobom bez rozhodnutia. V § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z. z. je explicitne uvedené, ktoré údaje katastra sú záväzné a hodnoverné, ak sa nepreukáže opak
a že záväzným údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E". Nie je
teda možné garantovať správnosť údajov zapísaných na jednotlivých LV, pokiaľ ide o parcely registra
„E“. Z tohto dôvodu nie je možné vychádzať z výmery relevantných pozemkov podľa registra „E“ pri

určovaní výšky údajnej škody, ktorá mala byť spôsobená žalobkyni. Bolo v záujme žalobkyne, aby si
pred uzavretím kúpnej zmluvy zidentifikovala predmetnú nehnuteľnosť a dala vyhotoviť geometrický
plán. Žalobkyňa v súdnom konaní žiadala, aby konanie bolo prerušené za tým účelom, aby predložila
súkromný znalecký posudok na zidentifikovanie a prevody pozemkov, ktoré sú predmetom konania.
Zároveň bolo pojednávanie dňa 17.05.2017 odročené za účelom, aby žalobkyňa predložila súkromný

znalecký posudok. Do termínu pojednávania dňa 03.05.2018 takýto znalecký posudok žalobkyňou
predložený nebol. Žalobkyni bol poskytnutý čas v trvaní jedného roka, aby vo veci predložila znalecký
posudok. Ide o dostatočne dlhú dobu, ktorú žalobkyňa nevyužila. Do pozornosti dáva odvolaciemu
súdu nález II. ÚS 165/2012-45 zo dňa 13. februára 2013, v zmysle ktorého existencia pohľadávky na
vydanie bezdôvodného obohatenia vylučuje vznik škody ako majetkovej ujmy, a tým aj konkurenciu

právnej úpravy zodpovednosti za škodu s právnou úpravou bezdôvodného obohatenia, kým žalobca má
pohľadávkunavydaniebezdôvodnéhoobohateniavočitomu,ktohozískal,respektíve,kýmnepreukázal
bezúspešné domáhanie sa vydania tohto obohatenia. Ak táto bezúspešnosť nebola ním zavinená,
nie je daný základný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. č. 58/1969 Zb., a toexistencia samotnej škody. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením, že ak by žalobkyňa v roku 2013 uplatnila
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bola by vznesená námietka premlčania ako obrana proti
uplatnenému nároku. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka. Ide o

ustanovenie hmotnoprávnej povahy, ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva
je v súlade s dobrými mravmi, a v prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Ak
by výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť
iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou
normoubyzostalovedľajšieazhľadiskakonajúcehobybolobezvýznamu,jednalobysataksíceovýkon

práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto subjektívneho práva
na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31. augusta 2004, sp. zn.25 Cdo 2648/2003. Žalovaný zotrváva
na právnom názore, že v tomto prípade je potrebné v prvom rade domáhať sa vydania bezdôvodného
obohatenia od toho, kto sa bezdôvodne obohatil. Pokiaľ by tento subjekt vzniesol námietku premlčania,
súd by na ňu pre rozpor s dobrými mravmi nemal prihliadať. Žalovaný sa stotožňuje s rozsudkom súdu

prvej inštancie a žiada žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uvádza, že zotrváva na všetkých námietkach a
tvrdeniach obsiahnutých v ňom podanom odvolaní. Nesúhlasí s prezentovaným názorom žalovaného,
že výmera parcely registra „E“ nie je záväzným údajom katastra. Aj v prípade výmery parcely registra

„E“ je údaj evidovaný na LV záväzný. Práve štát tu dobrovoľne plní úlohu garanta správnosti údajov
zapísaných na príslušnom LV. Spochybňovanie zapísaných údajov tak, ako to uvádza žalovaný a bez
preukázania, že tieto údaje nie sú hodnoverné, by popieralo celý systém evidovania nehnuteľností,
ako aj účel a zmysel Katastrálneho zákona. V tejto súvislosti poukazuje aj na záver Najvyššieho súdu
SR uvedený v rozsudku sp. zn. 8 Sžr/20/2014 zo dňa 26.03.2015. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného,

že žalobkyni bol poskytnutý dostatočne dlhý čas na predloženie znaleckého posudku, poukazuje na
svoje tvrdenia tvrdené v odvolaní, keď sa jej nepodarilo zabezpečiť znalca na vypracovanie znaleckého
posudku a sama nemá zákonné možnosti nariadiť znalcovi vypracovanie znaleckého posudku. Práve
preto požiadala prvostupňový súd, aby znalecké dokazovanie nariadil on sám. Nesúhlasí tiež s názorom
žalovaného, ktorý poukazuje na záver Ústavného súdu SR v náleze II. ÚS 165/2012-45 zo dňa

13.02.2013. Žalobkyňa iba okrajovo uvádza, že až v roku 2013 sa dozvedela o vzniku škody, a teda až
následne si mohla po prvýkrát uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
od právneho predchodcu. Potom, pri vynaložení odbornej starostlivosti je dôvodné tvrdenie, že ak by si
žalobkyňa v roku 2013 uplatnila nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, bola by zo strany dotknutej
osoby vznesená námietka premlčania ako obrana proti uplatnenému nároku. Súčasne ani nie je možné

od žalobkyne spravodlivo požadovať, aby si táto v roku 2013, kedy sa o prípadnom nároku dozvedela,
tohto domáhala v spore, ktorý by už bol v danej dobe zjavne neúspešný z dôvodu uplynutia lehoty
na vydanie bezdôvodného obohatenia. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že sa mala v prvom rade
domáhať vydania bezdôvodného obohatenia, poukazuje i na rozhodnutie ESD vo veci C-429/09. Žiada
napadnutý rozsudok zrušiť.

7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe odvolania žalobkyne
v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) postupom v zmysle ustanovenia § 219 ods.
3 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu zamietol a vo výroku o
trovách konania potvrdil v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol návrh na prerušenie konania, voči ktorému odvolanie

podané nebolo, sa rozhodnutie odvolacieho súdu nedotýka.

10. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav vec a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje
s dôvodmi napadnutého rozsudku v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, na ktoré poukazuje.

11. Odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.12. Strana sporového konania má v zásade dve procesné povinnosti, ktoré si musí splniť, ak chce byť
v konaní úspešná. Zákon ukladá stranám, ktoré žiadajú o procesnú ochranu svojho nároku, povinnosť
tvrdiť, že určitý právny vzťah, o ochranu ktorého žiadajú, skutočne existuje. Zároveň strane ukladá aj

tzv. dôkaznú povinnosť, t. j. povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť
uplatnených tvrdení (čl. 8 § 185 CSP).

13. V zmysle ustanovenia § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany
sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov,

námietky k návrhom protistrany a vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

14. V zmysle ustanovenia § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

15. V zmysle ustanovenia § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

16. Základnou povinnosťou, ktorá teda pre stranu v sporovom konaní vyplýva, je tzv. povinnosť tvrdenia.
Nesplnenie tejto povinnosti je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme straty
sporu. Základom je teda tvrdiť skutočnosti, ktoré osvedčujú uplatňovaný nárok. Ďalšou procesnou
povinnosťou, ktorú musí strana splniť, aby bola v konaní úspešná, je povinnosť dôkazná, t. j. povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách
konania. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na
základe vykonaných dôkazov. Aby však strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť - označiť potrebné
dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda

tvrdenie skutočnosti stranou konania. Ak teda strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné
z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť povinnosť dôkaznú. Nesplnenie
povinnosti tvrdenia, teda neunesenia bremena tvrdenia má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník
vôbec netvrdil a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti

bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie.

17. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazná spolu súvisia. Označením dôkazov na preukázanie
svojich tvrdení plnia účastníci dôkaznú povinnosť. Ak strana navrhne súdu dôkaz, je povinná uviesť,
ktoré skutočnosti sa týmto dôkazom majú preukázať, lebo inak sa vystavuje možnosti, že súd nevykoná

dokazovanie navrhovaným dôkazom, ak nebude zrejmý účel vykonania takéhoto dôkazu.

18. Povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú si strana nemôže splniť kedykoľvek. Konanie pred súdom je
kontradiktórne a strana je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
(ktorými sú skutkové tvrdenia a návrhy dôkazov) včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo
so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 CSP).

19. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,
nemusí súd prihliadnuť, najmä, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie

ďalších úkonov súdu (§ 153 ods. 2 CSP). Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 CSP).

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa si dostatočne nesplnila
povinnosť tvrdenia, keď v konkrétnej rovine dostatočne nešpecifikovala nesprávny úradný postup

správy katastra nehnuteľností, z ktorého jej mala vzniknúť škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto
nesprávnym úradným postupom. Túto povinnosť tvrdenia si strana - žalobkyňa mala dostatočne splniť
už v samotnej žalobe, pretože vymedzenie skutkových tvrdení spolu s petitom žaloby určujú predmet
konania, ktorým je súd viazaný. Od takto určeného predmetu konania sa potom odvíja aj
predmet dokazovania.

21. Žalobkyňa iba s neurčitosťou opísala, že tento nesprávny úradný postup mal vzniknúť už v roku
1995, keď po vydaní vyvlastňovacieho rozhodnutia Obvodného úradu životného prostredia Žilina ŽP
2/3726/94 zo dňa 06.03.1995 Správa katastra nezapísala na príslušnom liste vlastníctva plombu aneznížila výmeru pozemkov o vyvlastňovanú časť. Takéto tvrdenie je aj podľa názoru odvolacieho
súdu nedostatočné, pretože bolo na žalobkyni, aby konkretizovala okolnosti nesprávneho úradného
postupu a predovšetkým súvislosť s nehnuteľnosťami, ktoré neskôr nadobudla do svojho vlastníctva,

ako tvrdí, v menšej výmere, aká bola skutočne zapísaná na príslušných listoch vlastníctva. Predmetom
vyvlastňovacieho rozhodnutia boli totižto pozemnoknižné parcely zapísané vo vložke XXX ako parcela
č. 552/57, 552/58, vo vložke XXX ako parcela 552/43 a 552/44 a vo vložke XXXX parcela 552/73 a
552/74, pričom z podanej žaloby a predložených listín nevyplýva, v ktorej časti sú tieto pozemnoknižné
nehnuteľnosti úplne alebo sčasti totožné s nehnuteľnosťami, ktoré v spoluvlastníckych podieloch

nadobudla neskôr do vlastníctva žalobkyňa. Zároveň z tvrdení žalobkyne nevyplýva, aká a na základe
akých skutočností zistená bola v tom čase zostatková výmera týchto nehnuteľností.

22. Pokiaľ si strana nesplní ani len povinnosť tvrdenia, vylučuje to zároveň splnenie si dôkaznej
povinnosti.

23. Pokiaľ ide o nevykonanie navrhovaného dôkazu - znaleckého posudku, odvolací súd udáva, že
dokazovanie sa môže vykonať len na tvrdené skutočnosti. Tie určujú predmet dokazovania. Nie je
prípustné, aby súd vykonával dokazovanie na skutočnosti, ktoré mala strana povinnosť tvrdiť už v
podanej žalobe.

24. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade navrhovaného
znaleckého dokazovania nešlo o dôkazný prostriedok - prostriedok procesného útoku uplatnený včas.
Konanie sa začalo podaním návrhu 14.05.2015. Žalobkyňa sa domáhala vykonania takéhoto dôkazu už
na pojednávaní dňa 17.05.2017, pričom žiadala o lehotu na jeho predloženie. Súd prvej inštancie vytvoril
žalobkyni dostatočný priestor na predloženie takéhoto dôkazu, keď pojednávanie dňa 17.05.2017

odročil a ďalšie pojednávanie sa konalo až 03.05.2018. Pokiaľ žalobkyňa nevedela znalecký posudok
zabezpečiť od odročenia pojednávania 17.05.2017, mohla tak v primeranej lehote požiadať súd o jeho
nariadenie. Žalobkyňa však ostala nečinná a až na pojednávaní, ktoré bolo nariadené, sa po uplynutí
jedného roku, 03.05.2018 domáhala vykonania dôkazu. Takýto prostriedok procesného útoku nemožno
považovať za uplatnený včas a správne návrh na vykonanie takéhoto dôkazu zamietol.

25.Hociodvolacísúdsavplnomrozsahustotožňujesdôvodmirozsudkuprvejinštancie,nazdôraznenie
správnosti dôvodov tohto rozhodnutia uvádza, že žalobkyňa ako každý účastník právnych vzťahov
má všeobecnú prevenčnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Kúpa
pozemku je záležitosť, ktorej žalobkyňa ako kupujúca mala venovať primeranú pozornosť a ostražitosť.

Žalobkyňa by mala vedieť v čase kúpy nehnuteľnosti, vymedzením na mieste samom, čo kupuje, pričom
tak výrazné rozdiely vo výmerách nehnuteľností by nemohli byť prehliadnuteľné aj pri ukázaní na mieste
samom.

26. Pokiaľ ide o hodnovernosť a záväznosť údajov katastra, ktorá vyplýva z ustanovenia § 70 ods.

2 zákona č. 162/1995 Z. z. (ďalej len ,,Katastrálny zákon“), súd sa stotožňuje s obranou žalovaného, že
výmera parcely reg. ,,E“ nie je záväzným údajom katastra. Do úvahy treba zobrať nielen aktuálnu právnu
úpravu, ale aj časovú pôsobnosť právnych noriem. Hoci žalobkyňa svoju argumentáciu o hodnovernosti
a záväznosti údajov katastra opiera o § 70 Katastrálneho zákona, ten sa stal účinným až od 1.1.1996.
Pokiaľ žalobkyňa odvodzuje nesprávny úradný postup katastra z jeho činnosti v roku 1995, v tom

čase platil zákon č. 265/1992 Zb. Kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudla žalobkyňa vlastníctvo k
nehnuteľnostiam od predávajúceho Ing. K. S. bola uzatvorená 30.4.2008 a zavkladovaná 1.10.2008. V
tomto čase, a to do 1.9.2009, platilo ustanovenie § 70 ods.2 Katastrálneho zákona v inom znení, ako
je to v súčasnosti a na ktoré znenie sa žalobkyňa (a zároveň aj žalovaný) mylne odvoláva.

27. Podľa ust. § 70 ods.2 katastrálneho zákona účinného v čase uzatvorenia a zavkladovania
zmluvy údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskerj jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky alebo organizačnej
jednotky,údajeozákladnýchapodrobnýchpolohovýchbodovýchpoliach,údajeobodovýchpoliach,ako

aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným
a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho
operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona.28. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že v danom čase sa výmera, či už parcely reg. ,,C“
alebo ,,E“ považovala za hodnoverný a záväzný údaj iba za predpokladu, že bola určená po 1.1.1996, v
digitálnej forme, novým mapovaním. Takýto predpoklad však preukázaný nebol, preto v danom prípade

nemožno výmeru parciel reg.,,E“, ktoré nadobudla žalobkyňa od Ing. S., považovať za záväzný údaj
katastra.

29. Odvolací súd sa tiež stotožnil s vyhodnotením prípadného nároku žalobkyne z titulu bezdôvodného
obohatenia voči svojmu právnemu predchodcovi (bod 39 rozsudku súdu prvej inštancie). Hoci

hodnotenie tohto záveru už pre stotožnenie sa so záverom súdu prvej inštancie, že nie sú preukázané
predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, nie je pre
výsledok odvolacieho konania rozhodujúci, odvolací súd nesúhlasí s obranou žalovaného. Možnosť
vznesenianámietkypremlčaniazostrany žalovanéhosubjektuoslabujevymáhateľnosťtakéhotonároku
a vzhľadom na skutočnosť, že ako to konštatoval aj súd prvej inštancie a ktorá skutočnosť spochybnená
nebola, že žalobkyňa toto premlčanie nezavinila, nemožno po nej spravodlivo žiadať, aby si takýto

nárok uplatňovala. Zároveň, podľa názoru odvolacieho súdu, okolnosti v súdenej veci, ktoré vyplývajú
z vykonaného dokazovania, nie sú spôsobilé pre záver, aby súd na vznesenú námietku premlčania z
dôvodu rozporu s dobrými mravmi neprihliadal. Bližšie sa však už odvolací súd uvedenou otázkou pre
jej nedôležitosť pre výsledok odvolacieho konania nezaoberá.

30. Žalobkyňa teda nepreukázala nesprávny úradný postup Správy katastra ako základný predpoklad
vzniku zodpovednosti štátu za škodu. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdil, vrátane výroku o trovách konania, ktorý taktiež vykazuje vecnú správnosť a neboli voči nemu
vznesené žiadne odvolacie námietky.

31. Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ustanovenie § 396 ods. 1 s poukazom na
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Úspešným účastníkom odvolacieho konania bol žalovaný, ktorému
vznikol nárok voči neúspešnej žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

32. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)