Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 15C/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316210861
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Jakubovič

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2017:2316210861.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudcom JUDr. Rastislavom JAKUBOVIČOM v právnej

veci žalobcu: M. S.I., D.. X.XX.XXXX, N. H., B. W. XXXX/XX, právne zastúpený advokátom: JUDr. Albín
Lancz, so sídlom Galanta, Mierová 1435/33, proti žalovanému: 1./ Všeobecná úverová banka, a.s., IČO:
31 320 155, so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy č. 1, 2./ Dražobná spoločnosť, a.s., IČO: 35 849 703,
so sídlom Bratislava, Zelinárska č. 6, právne zastúpený advokátkou kanceláriou: STANĚK VETRÁK &
PARTNERI, s.r.o., IČO: 36 795 038, so sídlom Bratislava, Vlčkova č. 18, 3./ S. D., D.. XX.X.XXXX, N.
Z., Z. XXXX/X, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd žalovaným náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným konajúcemu súdu dňa 10.06.2016 domáhal aby súd určil, že
dobrovoľná držba, ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou D. XXX/XXXX, D. XXXXX/XXXX,
D. XXXXX/XXXX R. W. XX.XX.XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti vedené na U. Č.. XXXX pre
katastrálne územie Šoporňa ako rodinný dom bez súpisného čísla nachádzajúci sa na parcele reg. „Y.
Č.. XXXXX/XX, parcela registra „Y. Č.. XXXXX/XX - R. A. V. D. P. S. XXX O. V. A. F. „. Č.. XXXXX/X -
R. P. S. XXX O., je neplatná. Svoj návrh žalobca odôvodnil tak, že predmetné nehnuteľnosti sa ku dňu

konania nachádzali v jeho vlastníctve a pri ich dobrovoľnej dražbe došlo k porušeniu zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách. Porušenie zákona o dobrovoľných dražbách videl žalobca v tom, že
žalovaný v 2/ rade, ako dražobník nezistil hodnotu predmetu dražby v súlade s právnymi a predpismi,
pretože hodnota stanovená na základe znaleckého posudku Č.. X/XXXX R. W. XX.XX.XXXX, G. na
základe objednávky žalovaného v 2/ rade vyhotovil znalec L.. W. A. bola výrazne poddimenzovaná oproti
skutočnej hodnote nehnuteľností. Žalobca taktiež namietal, že mu v rozpore s ustanovením § 12 ods. 4
zákona o dobrovoľných dražbách nebol doručený predmetný znalecký posudok.

2. Žalobca svoj návrh ďalej odôvodnil tak, že žalovaný v 1/ rade nebol oprávnený podať návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby, pretože záložná zmluva z ktorej odvodzoval žalovaný v 1/ rade svoje
právo podať návrh na dobrovoľnú dražbu je neplatná. Dôvody neplatnosti žalobca formuloval tak, že po
podpise Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX mu nebolo
akodlžníkoviabudúcemuzáložcoviodovzdanévyhotovenietejtozmluvy.Tátoskutočnosťpodľažalobcu
preukazuje to, že zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti nebola, ako právny úkon urobená

vážneazrozumiteľneaakotakájevrozporesdobrýmimravmi.Zmluvajepodľanázoružalobcuneplatná
aj z dôvodu, že k jej uzavretiu pristúpil v tiesni, ktorá bola vyvolaná akútnou potrebou zabezpečenia
bývania pre rodinu žalobcu. 6alobca ďalej argumentoval aj tým, že ako občan Slovenskej republikyzahraničného pôvodu nebol s obsahom zmluvy pred jej podpisom dostatočne oboznámený a v čase jej
podpisu neovládal dostatočne slovenský jazyk.

3. Žalovaný v 1/ rade - záložný veriteľ a navrhovateľ dražby sa k žalobe vyjadril tak, že s ňou nesúhlasil a
žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v 1/ rade vo svojom vyjadrení spochybnil tvrdenie žalobcu,
že mu nebolo odovzdané jedno vyhotovenia zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pretože
žalobca ako dlžník a budúci záložca túto zmluvu vlastnoručne podpísal a z obsahu zmluvy vyplýva, že
záložcovia obdržia tri vyhotovenia tejto zmluvy. Dve vyhotovenia boli pritom pre pôvodných vlastníkov

nehnuteľností a pôvodných záložcov, manželov Š.Á. a jedno vyhotovenia bolo podľa zmluvy odovzdané
žalobcovi ako budúcemu vlastníkovi nehnuteľností a budúcemu záložcovi. Žalovaný v 1/ rade poukázal
aj na to, že žalobca v rovnaký deň 18.07.2014 uzavrel popri zmluve o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti aj zmluvu o poskytnutí hypotekárneho úveru nazvanú ako Zmluva o poskytnutí T. Č..
XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Záložné právo zriadené na nehnuteľnostiach manželov Š.Á., ktoré žalobca
mienilodnichkúpiťatútokúpufinancovaťzúveruposkytnutéhožalovanýmv1/radebolozriadenépráve

za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1/ rade vzniknutú z úveru poskytnutého žalobcovi.
Žalovanýv1/radetaktiežpoukázalnato,žepoposkytnutíhypotekárnehoúverusažalobcaskutočnestal
vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli zaťažené záložným právom. Žalovaný v 1/ rade sa taktiež vyjadril,
že ak by nedošlo k odovzdaniu jedného z vyhotovení Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnostiam
žalobcovi tak ako to tvrdí, nie je možné z toho vyvodiť nezrozumiteľnosť a neurčitosť tohto právneho

úkonu.

4. Žalovaný v 2/ rade ktorý bol dražobníkom sa k návrhu vyjadril taktiež, že s jeho obsahom nesúhlasil.
Poukázal na to, že on ako dražobník zaistil v zmysle § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách
ohodnotenie predmetu dražby znaleckým posudkom a to znalcom, ktorý bol zapísaný v Zoznam

znalcov Ministerstva spravodlivosti SR. Podľa uvedeného teda žalovaný v 2/ rade splnil svoju zákonnú
povinnosť, pričom jemu ako osobe ktorá nie je odborne spôsobilá neprináležalo prehodnocovať
správnosť odhadu znalca a nim stanovenú hodnotu predmetu dražby. Žalovaný v 2/ rade taktiež v
svojom vyjadrení poukázal na to, že si splnil taktiež zákonnú povinnosť podľa § 12 ods. 4 Zákona
o dobrovoľných dražbách a žalobcovi zaslal znalecký posudok, čo preukázal priloženou doručenkou,

podľa ktorej žalobca znalecký posudok prevzal dňa 20.1.2016. Čo sa týka výhrad žalobcu k platnosti
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, zaujal žalovaný v 2/ rade stanovisko, že nie je účastníkom tohto
zmluvného vzťahu, preto sa k okolnostiam platnosti tohto právneho úkonu vyjadriť nevie.

5. Žalovaný v 3/ rade ako vydražiteľ len v krátkosti uviedol, že žalobu považuje za nedôvodnú a že

predmet dražby nadobudol zákonným spôsobom a riadne za ňu zaplatil. Do dnešného dňa ju však
nemôže užívať.

6. Súd vo veci vypočul strany sporu, oboznámil sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, pričom
zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 18.07.2014 bola medzi žalovaným v 1/ rade ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom podpísaná
Zmluva o poskytnutí T. Č.. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX. Na základe uvedenej zmluvy žalovaný v 1/
rade poskytol žalobcovi finančné prostriedky 40 600,- Eur za účelom financovania kúpy rozostavaného
rodinného domu, ktorý bol v tom čase vo vlastníctve manželov Š..

7.Zaúčelomzabezpečeniapohľadávkyzvyššieuvedenejzmluvyohypotekárnomúverebolapodpísaná
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-XXX/XXX R. W. XX.XX.XXXX.
Podľa uvedenej zmluvy vtedajší vlastníci nehnuteľnosti manželia Š. ako záložcovia zriadili k svojej
nehnuteľnosti a to rozostavanému rodinnému domu záložné právo v prospech žalovaného v 1/ rade za

účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 1/ rade voči žalobcovi. Zabezpečovaná pohľadávka je
pritom presne špecifikovaná v čl. II zmluvy a uvedenú zmluvu okrem záložného veriteľa - žalovaného v
1/ rade a záložcov podpísal ako dlžník a budúci záložca aj žalobca.

8. Dňa 01.08.2014 bola medzi manželmi Š. ako predávajúcimi a žalobcom ako kupujúcim uzatvorená

kúpna zmluva, ktorou žalobca nadobudol nehnuteľnosti špecifikované v úvode tohto rozhodnutia do
svojho vlastníctva za kúpnu cenu XX XXX,- I., pričom podľa bodu 6.2.3 kúpnej zmluvy tretiu časť
kúpnej ceny vo výške XX XXX,- I. žalobca predávajúcim uhrádzal z hypotekárneho úveru poskytnutého
žalovaným v 1/ rade.9. Súd ako predbežnú otázku vzhľadom na argumentáciu žalobcu musel riešiť otázku platnosti Zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 18.07.2014. Uvedenú predbežnú otázku bolo

potrebné vyriešiť vzhľadom na to, že podľa argumentácie žalobcu ide o neplatný právny úkon a v
dôsledku jeho neplatnosti nebol žalovaný v 1/ rade ako navrhovateľ dražby oprávnený podať návrh na
vykonanie dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne, inak je neplatný.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania sa nemohol súd stotožniť s argumentáciou žalobcu

a zaujať stanovisko, že Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014 je
neplatným právnym úkonom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že ak by aj žalobca
vykonaným dokazovaním preukázal že mu nebolo odovzdané jedno vyhotovenie Zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti, nevyplývalo by z tejto skutočnosti neurčitosť a nezrozumiteľnosť
tohto právneho úkonu. Súd taktiež poukazuje na to, že uvedený právny úkon bol uzatváraný medzi

žalovaným v 1/ rade ako veriteľom, ktorý poskytol finančné prostriedky žalobcovi na kúpu nehnuteľnosti
vo vlastníctve záložcov - manželov Š.. V danom prípade teda ide o právny úkon, kde na jednej strane
vystupuje záložný veriteľ a na druhej strane vystupujú vlastníci nehnuteľností, ktoré sa majú stať
v budúcnosti predmetom prevodu vlastníckeho práva, ktorý dobrovoľne túto nehnuteľnosť zakladajú
za tým účelom, aby žalobcovi boli poskytnuté finančné prostriedky na kúpu týchto nehnuteľností. Z

uvedeného je teda zrejmé, že žalobca v čase uzatvárania tohto právneho úkonu nebol jeho účastníkom,
nakoľkoneboleštevlastníkomnehnuteľností,ktorétvorilipredmetzáložnéhopráva.Záložcomvovzťahu
k žalovanému v 1/ rade sa stal až okamihom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
pričom o tejto skutočnosti musel mať žalobca vedomosť v zmysle čl. II zmluvy a taktiež prechod
záložného práva vyplýva priamo zo zákonnej úpravy podľa § 151 h/ ods. 1 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého pri prevode alebo prechode zálohu pôsobí záložné právo voči nadobúdateľovi zálohy.
Podľa uvedeného teda súd zaujal stanovisko, že aj keď žalobca nebol účastníkom zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam, mal vedomosť, že do svojho vlastníctva kupuje nehnuteľnosti, ktoré
sú predmetom záložného práva, preto účinnosť tohto záložného práva voči nemu nastala okamihom
nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnostiam. Z uvedeného dôvodu teda považoval súd argumentáciu

žalobcu za irelevantnú.

13. Súd sa taktiež nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že predmetný právny úkon urobil pri obmedzení
slobody svojej vôle, pretože ho urobil v tiesni ktorá bola vyvolaná tým, že musel akútne riešiť bytovú
otázku svojej rodiny. Vzhľadom na vyššie uvedené zaujal súd stanovisko, že žalobca nebol účastníkom

zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, pretože z nej samotnej mu nevyplývali žiadne
práva a povinnosti, nemohla byť pri jeho uzatváraní obmedzená ani jeho vôľa. Napriek tomu súd
považuje za potrebné poznamenať, že nedostatok finančných prostriedkov a nutnosť zabezpečiť tieto
finančné prostriedky prostredníctvom úveru nemôže byť považované za tieseň, pretože žalobca mal
mnoho iných možností riešiť bytovú otázku svojej rodiny, pričom za týmto účelom si zvolil jeden z

najnákladnejších spôsobov riešenia svojej situácie a to kúpu rozostavaného rodinného domu za nemalé
finančné prostriedky.

14. Rovnako súd považoval za irelevantné tvrdenie žalobcu, že s obsahom zmluvy nebol oboznámený,
pretože v dostatočnej miere neovláda slovenský jazyk, pretože hoci je občanom SR, je cudzincom,

ktorý toto štátne občianstvo iba nadobúdal. Uvedené tvrdenia sú podľa názoru súdu irelevantné a to
jednak z vyššie uvedených dôvodov z ktorých vyplýva, že žalobca nebol účastníkom zmluvy o zriadení
záložného práva k nehnuteľnosti a jednak aj z toho, že v čase uzatvárania tohto právneho úkonu žalobca
bol občanom SR, pričom podľa § 7 ods. 1 písm. h/ Zák. č. 40/1993 Z.z. o štátnom občianstve SR
možno udeliť štátne občianstvo žiadateľovi, ktorý okrem iného preukáže ovládanie slovenského jazyka

slovom aj písmom. Keďže žalobcovi štátne občianstvo udelené bolo, musel podľa názoru súdu pred jeho
udelením osvedčiť znalosť slovenského jazyka a to jednak slovom a jednak písmom.15. Z uvedených dôvodov preto súd predbežnú otázku neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti zo dňa 18.07.2014 vyriešil tak, že táto zmluva je platným právnym úkonom.

16. V ďalšom priebehu hodnotenia dokazovania súd vyhodnocoval argumenty sporových strán, ktoré sa
týkali samotnej neplatnosti dražby tvrdenej žalobcom a mali spočívať v nedodržaní Zákona č. 527/2002
Z.z. o dobrovoľných dražbách.

17. Podľa § 12 ods. 1 Zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách dražobník zaistí ohodnotenie

predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby ak ide o nehnuteľnosť,
podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný
samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým
posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov.

18. Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia dal žalovaný v 2/ rade ako dražobník
ohodnotiť nehnuteľnosti ktoré boli predmetom dražby. Toto ohodnotenie nehnuteľnosti bolo vykonané
ZnaleckýmposudkomČ..X/XXXXR.W.XX.XX.XXXX,ktorýbolvypracovanýL..W.A.,ktorýbolznalcom
zapísaným v Zozname znalcov MS SR. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia pritom podľa
názorusúduvyplývadražobníkovipovinnosťzaistiťohodnoteniepredmetudražbyzákonnýmspôsobom,

teda osobou na to odborne spôsobilou. V danom prípade išlo o znalca zapísaného v Zozname
znalcov MS SR, ktorý vyhotovil Znalecký posudok Č.. X/XXXX. Dražobník ako to vyplýva z viacmenej
konštantnej rozhodovacej činnosti súdov nie je osobou odborne spôsobilou na prehodnocovanie
správnosti záverov znalca. V prípade ak by aj znalec dospel pri stanovovaní hodnoty predmetu dražby
k nesprávnym zisteniam, toto samo osebe nepredstavuje porušenie povinnosti dražobníka a preto

nemôže byť dôvodom pre vyslovenie neplatnosti dražby podľa § 21 Zákona o dobrovoľných dražbách. Z
vyššiecitovanéhozákonnéhoustanoveniavyplývadražobníkovipovinnosťzaistiťohodnoteniepredmetu
dražby,nevyplývamupovinnosťtakétoohodnotenievykonanéodbornespôsobilouosoboupreskúmavať
aniverifikovať. Navyšežalovanýv2/radeakodražobníkbolibazadávateľomtohtoznaleckéhoposudku,
preto nemohol mať vplyv na obsah a závery ku ktorým znalec dospel. Znalec pritom musel postupovať

s prihliadnutím na svoje povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo Zákona č. XXX/XXXX Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch.

19. Podľa § 12 ods. 4 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách ak je navrhovateľom dražby
záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok a to najneskôr 30 dní

pred dňom konania dražby.

20. V danom prípade žalobca uvádzal, že dražba je neplatná aj z dôvodu, že si žalovaný v 2/
rade ako dražobník nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z vyššie cit. zákonného ustanovenia. V rámci
dokazovania žalovaný v 2/ rade súdu predložil listinný dôkaz a to fotokópiu doručenky z ktorej

vyplývalo, že dňa 20.1.2016, teda viac než dva mesiace pred dňom konania dražby žalobcovi doručil
Znalecký posudok X/XXXX. Na uvedený listinný dôkaz žalobca reagoval tak, že síce nespochybnil
jeho autenticitu avšak uviedol, že predmetná doručenka nepreukazuje dostatočným spôsobom, aké
listiny boli obsahom zásielky. S uvedenou argumentáciou žalobcu sa súd stotožniť nemohol a to najmä
z toho dôvodu, že § 10 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách jednoznačne ustanovuje spôsoby

doručovania písomností, pričom toto zákonné ustanovenie uvádza, že na doručovanie písomností
sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom bol v čase
vykonávania dobrovoľnej dražby OSP v svojich §§ 45 až 50.

21. Podľa § 45 ods. 2 OSP údaje uvedené na potvrdení o doručení písomností sa považujú za pravdivé

ak nie je dokázaný opak.

22. V danom prípade bol teda žalobca tým, kto bol povinný dôkaznými prostriedkami vyvrátiť skutočnosť,
že z doručenky zo dňa 20.01.2016 vyplýva, že obsahom zásielky bol znalecký posudok. Žiadne takéto
dôkazy však žalobca v konaní neprodukoval. Samotné vyslovenie pochybností žalobcom že obsahom

zásielky mohli byť iné písomnosti na rozdiel od tých, ktoré sú uvedené v doručenke súd udáva, že
samotná pochybnosť nie je postačujúca pre prijatie záveru tvrdeného žalobcom, pretože v zmysle vyššie
cit. zákonného ustanovenia platí zákonná domnienka o pravdivosti údajov uvedených na doručenke.23. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

24. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

25. V prejednávanom spore súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že aj napriek tomu že žalovaní
mali v konaní plný úspech im náhradu trov konania nepriznal a to práve z dôvodu, že prejednávaný
spor je podľa názoru súdu sporom vyvolaným zložitou životnou situáciou žalobcu, ktorý v dôsledku

neplnenia si svojich zmluvných povinností prišiel o nehnuteľnosť, ktorú so svojou rodinou obýval. V
danom prípade je súd síce názoru, že táto situácia bola vyvolaná subjektívne zo strany žalobcu, avšak
prípadné priznanie náhrady trov konania žalovaným môže ešte výraznejším spôsobom ovplyvniť život
a sociálnu situáciu žalobcu a jeho rodiny preto je súd toho názoru, že v danom prípade je potrebné
vzhľadom na spravodlivé usporiadanie strán sporu nezaťažiť žalobcu ďalším bremenom, ktoré môže
ohroziť, ba dokonca až znemožniť uspokojovanie základných potrieb jeho rodiny. Na strane žalovaných

pritom ide v dvoch prípadoch o podnikateľské subjekty, ktoré sú vytvorené za účelom produkovania zisku
a v treťom prípade ide zrejme o osobu, ktorá netrpí finančným nedostatkom, navyše žalovaný v 3/ rade
svojou argumentáciou neprispel k zisteniu skutkovej situácie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa popri týchto všeobecných
náležitostiach uvedie aj to proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrhnavykonanieexekúciepodľaZákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.