Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6708201854
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6708201854.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcov: 1/ Y. I., rod.
H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom M., Y. XXX/XX, 2/ K. H., rod. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K.
F., I.. R. XXX/XX, obidve zast. JUDr. Dušanom Kracinom, advokátom so sídlom Zvolen, Námestie SNP
80/22, proti žalovaným: Ia/ C.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M., J.G.Z. XXX/XX a Ib/ C.. U. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F. - B., Z. XXX/X (dedičia po pôvodne žalovanej I. Z. F., rod . H., ktorá zomrela
dňa XX.XX.XXXX), II/ C.. L. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K., M.R. X. XXXX/X, III/ L. H., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom M., F. XX/XX, IV/ K. B., rod. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. V., F. XX,
žalovaní II/, IV/ zastúpení URBÁNI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17,
974 01 Banská Bystrica, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, na
odvolanie žalovaných Ia/, Ib/, II., IV. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 06.10.2016, č.k.
14C/21/2008-848, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu m e n í tak, že:
Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo strán sporu Y. I., rod. H., K. H., rod. B., C.. R. F., nar.
XX.XX.XXXX, C.. U. F., nar. XX.XX.XXXX (dedičia po žalovanej I/ Z. F., rod. H.), C.. L. H., rod. H. a
K. B., rod. H. k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností Okresného
úradu Zvolen, katastrálny odbor na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková podstata parcely registra „C“,
evidované na katastrálnej mape ako parcela č. XXX/X o výmere 150 m2 - zastavané plochy a nádvoria,

parcela č. XXX/X o výmere 158 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXX o výmere 756 m2
- záhrady.
II. Súd podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadáva tak, že žalobkyne Y. I., rod. H., nar. XX. X. XXXX
a K. H., rod. B., nar. XX. XX. XXXX sa stávajú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti - pozemku
v k.ú. M., parc. č. M. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere 532 m2, vzniknutú rozdelením z pôvodnej
parcely M. XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného
C.. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, a to v podieloch

- Y. I. v 1/2 v pomere k celku a K. H. v 1/2 v pomere k celku.
III. Žalovaní Ia/ C.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, Ib/ C.. U. F., nar. XX.XX.XXXX, II/ C.. L. H., rod. H., nar.
XX.XX.XXXXaIV/K.B.,rod.H.,nar.XX.XX.XXXXsastávajúpodielovýmispoluvlastníkminehnuteľností
- pozemku v k.ú. M., parcela M. č. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere 224 m2, vzniknutú rozdelením
z pôvodnej parcely M. č. XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21.05.2016,
vypracovaného C.. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia

a nehnuteľností - pozemkov v k.ú. M. parcela M. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150
m2 a parcela č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2, a to v podieloch - Ia/
C.. R. F., nar. XX.XX.XXXX v 1/4 v pomere k celku, Ib/ C.. U. F., nar. XX.XX.XXXX v 1/4 v pomere k
celku, L. H. v 1/4 v pomere k celku a K. B. v 1/4 v pomere k celku.
IV. Súd zriaďuje vecné bremeno k pozemkom v k.ú. M., parc. M. č. XXX/X o výmere 150 m2 a
novovytvorenej parcele M. č. XXX/X o výmere 224 m2 v hraniciach, vyznačených bodmi 2,3,6,5,4,7 tak
ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 14C 21/2008-717, zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného

C.. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospechoprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. M., parcela M. XXX/X, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely
M. č. XXX na základe geometrického plánu 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného
C.. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, spočívajúce v práve umiestnenia kanalizačnej

prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako aj rekonštrukcie za týmito
účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutej miere na tieto pozemky. Povinní z
uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. M. parc. M. č. XXX/X a parc. M. č. XXX/X,
ktorí sú povinní tieto práva oprávnených z vecného bremena strpieť.
V. Súd žalobu proti žalovanému III/ L. H. z a m i e t a.

VI. Žalobkyne 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči žalovaným Ia/, Ib/, II/,
III/, IV/ v rozsahu 100 %.
VII. Žalobkyne 1/, 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným Ia/, Ib/, II/, IV/
v rozsahu 100 %.
VIII. Žalovanému III/ náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyniam 1/, 2/ n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán Y. I., rod. H., K. H., rod. B., Z. F., rod. H., C.. L.
H., rod. H., L. H., rod. H. a K. B., rod. H. k nehnuteľnostiam, pozemkom, ktoré sú zapísané v katastri
nehnuteľností Okresného úradu Zvolen, katastrálny odbor, na LV č. XX, k.ú. M. v časti A: majetková
podstata parcely registra „C", evidované na katastrálnej mape ako parc. č. XXX/X o výmere 150 m2 -

zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X o výmere 158 m2 - zastavané plochy a nádvoria a parc.
č. XXX o výmere 756 m2 - záhrady.

II. Súd podielové spoluvlastníctvo strán vyporiadáva tak, že žalobkyne Y. I., rod. H., nar. XX. X. XXXX
a K. H., rod. B., nar. XX. XX. XXXX sa s t á v a j ú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti -

pozemku v k.ú. M., parc. č. M. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere 532 m2, vzniknutú rozdelením
z pôvodnej parcely M. XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016,
vypracovaného C.. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia
a to v podieloch - Y. I. v 1 v pomere k celku a K. H. v 1 v pomere k celku.

III. Žalovaní Z. F., rod. H., nar. XX. X. XXXX, C.. L. H., rod. H., nar. XX. XX. XXXX, L. H., rod. H., nar. XX.
X. XXXX a K. B., rod. H., nar. XX. XX. XXXX sa s t á v a j ú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti
- pozemku v k.ú. M., parc. M. č. XXX/X, vedený ako záhrada o výmere 224 m2, vzniknutú rozdelením
z pôvodnej parcely M. č. XXX na základe geometrického plánu č. 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016,
vypracovaného C.. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia

a nehnuteľností - pozemkov v k.ú. M. parc. M. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 150
m2 a parc. č. XXX/X pozemok zastavané plochy a nádvoria o výmere 158 m2 a to v podieloch - Z. F. v 1
v pomere k celku, C.. L. H. v 1 v pomere k celku, L. H. v 1 v pomere k celku a K. B. v 1 v pomere k celku.

IV. Súd z r i a ď u j e vecné bremeno k pozemkom v k.ú. M., parc. M. č. XXX/X o výmere 150 m2

a novovytvorenej parcele M. č. XXX/X o výmere 224 m2 v hraniciach, vyznačených bodmi 2,3,6,5,4,7
tak ako je to zakreslené v geometrickom pláne č. 14C 21/2008-717, zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného
C.. Z. E., znalcom z odboru geodézie a kartografie, ktorý je súčasťou tohto rozhodnutia, v prospech
oprávnených - vlastníkov pozemku k.ú. M., parcela M. XXX/X, vzniknutú rozdelením z pôvodnej parcely
M. č. XXX na základe geometrického plánu 14C 21/2008-717 zo dňa 21. 5. 2016, vypracovaného

C.. Z. E., znalcom z odboru geodézia a kartografia, spočívajúce v práve umiestnenia kanalizačnej
prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako aj rekonštrukcie za týmito
účelmi v práve povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutej miere na tieto pozemky. Povinní z
uvedeného vecného bremena sú vlastníci pozemkov v k.ú. M. parc. M. č. XXX/X a parc. M. č. XXX/X,
ktorí sú povinní tieto práva oprávnených z vecného bremena strpieť.

V. Súd žalobcom p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100 %."

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi
žalovaných nehnuteľností, a to žalobcovia každý v 1/4 a žalovaní každý v 1/8. Pôvodne žalovaní najskôr

namietali, že sa cítia byť vlastníkmi uvedených nehnuteľností, avšak po vydaní rozsudku Okresnéhosúdu Zvolen 14C/135/2011 už netvrdili, že sú výlučnými vlastníkmi týchto pozemkov a súhlasili so
zrušením podielového spoluvlastníctva. Pôvodne žiadali radiť tieto nehnuteľnosti žalovaní I/ až IV/
výlučne do ich vlastníctva s tým, že žalobcov z ich podielu vyplatia. Po tom, ako žalobkyne žiadali

poskytnúť náhradu vo výške 60,- Eur/m2 a po znaleckom dokazovaní na určenie hodnoty týchto
nehnuteľností, žalovaní I/ až IV/ už nesúhlasili s takýmto vyporiadaním s tým, že nemajú finančné
prostriedky na výplatu žalobkýň a žiadali pozemky rozdeliť. V znaleckom posudku č. 308/2014 znalec
uviedol, že pozemky je možné rozdeliť a navrhol tri alternatívy napojenia pozemkov na odvádzanie
splaškovej vody. Právny zástupca žalobkýň žiadal určiť prvú alternatívu, podľa ktorej budú splaškové

vody odvádzané do verejnej kanalizačnej siete a právny zástupca žalovaných naopak presadzoval
druhú alternatívu za využitia súčasnej žumpy. Použitie druhej alternatívy však nie je možné, pretože
tak, ako to uviedol znalec, súčasná žumpa by nedokázala odvádzať splaškové vody, pokiaľ by bola
vybudovaná aj druhá domová nehnuteľnosť. Podľa názoru okresného súdu nie je prípustná ani tretia
alternatíva, podľa ktorej by bola vybudovaná nová žumpa, pretože toto vylučuje ustanovenie § 11 ods.
2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, keďže žumpa sa buduje tam, kde

splaškové a odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie. Zo znaleckého posudku však
jasne vyplynulo, že splaškovú odpadovú vodu je možné odvádzať do verejnej kanalizácie. Okresný súd
ďalej poukázal na to, že rozdelenie veci má byť uskutočnené tak, aby došlo k spravodlivému rozdeleniu
pozemkov, a teda aby hodnota novovzniknutých parciel zodpovedala hodnote a charakteru pôvodných
spoločných pozemkov, a teda aby aj zadná časť pozemkov, ktorá sa má radiť do vlastníctva žalobkýň

bola prístupná inžinierskym sieťam a najmä kanalizácii. V súčasnej dobe je už štandard, aby žalobcovia
mali možnosť napojenia svojho pozemku na verejnú kanalizáciu a týmto žalobcovia nezískajú oproti
súčasnému stavu nič navyše. Z uvedených dôvodov okresný súd potom zriadil vecné bremeno k
pozemkom v prospech oprávnených vlastníkov - žalobkýň, na základe vypracovaného geometrického
plánu 14C/21/2008-717 zo dňa 21.05.2016 vypracovaného znalkyňou C.. Z. E. spočívajúce v práve

umiestnenia kanalizačnej prípojky a v právach vykonávania jej opráv, údržby, odstránenia porúch, ako
aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve povolenia vstupu aj mechanizmami v nevyhnutnej miere na
tieto pozemky vlastnícky patriacich žalovaným. Povinný z uvedeného vecného bremena - žalovaní, sú
povinní tieto práva a oprávnenia z vecného bremena strpieť. Rozhodnutie oprel o ust. § 142 ods. 1,
3 OZ a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z.z. O trovách konania

rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku sa odvolali pôvodne žalovaná I/ a žalovaní II/, IV/, a to v celom rozsahu. Namietali, že
pokiaľ ide o odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k vybranej alternatíve reálnej deľby okresným súdom,
toto je jednostranne prebraté z tvrdení žalobcov, čo však nemá oporu v skutkovom ani právnom stave.

Namietali, že okresný súd neuviedol výrok znalca, že ak s vecným bremenom žalovaní nebudú súhlasiť,
potom je potrebné realizovať inú alternatívu. V posudku neboli zohľadnené trvalé stromové kultúry
ovocných drevín prítomné v predmetnej záhrade a vo vlastníctve žalovaných, čo je logické, pretože
znalec odignoroval skutočnosť, že sa podľa platnej evidencie KN jedná o druh pozemku záhrada.
Okresný súd sa rozhodol pre alternatívu č. 1 zo znaleckého posudku C.. P. bez ohľadu na námietky

žalovaných, nerešpektujúc ich oprávnené záujmy a žalovaní sa jasne ohradili voči silne diskriminujúcim
podmienkam, ktoré voči žalovaným vyplývajú z realizovania alternatívy 1. Poukázali na to, že znalec
C.. P. jasne uviedol, že k pozemku parc. č. XXX nevedie verejná kanalizácia ani prípojka k verejnej
kanalizácii, pretože pozemok nesusedí s ulicou J.G.Z., ale s ulicou J.C.B., kde nič podobné vybudované
nie je. Jedná sa teda o ideálnu situáciu na uplatnenie predmetného ustanovenia vybudovaním žumpy

alebo septika, pokiaľ by na novovytvorenom pozemku niekedy stála stavebná nehnuteľnosť. Súd
sa z titulu petitu súdneho sporu nemal zaoberať odkanalizovaním neexistujúcej nehnuteľnosti. Aj po
rozdelenípozemkubudenovovytvorenýpozemokzáhradou.Ďalejnamietali,ženávrhvecnéhobremena
uvedený v rozsudku je pre žalovaných neprijateľný aj z technických dôvodov, pretože jeho trasovanie
je umiestnené v priestore, kde pokiaľ dôjde k poruchám a prieniku kanalizačného odpadu na povrch,

vzniknú žalovaným škody na domovej nehnuteľnosti z dôvodu jej zničenia. Odôvodnenie prevzalo aj
účelové informácie o technickej zastaranosti žumpy, ako aj nepravdivé domnienky o jej legálnosti.
Žalobkyne sa nijako nepodieľali na vybudovaní existujúceho prístupu na pozemok, a to finančne
ani procesne, preto nie je dôvod porovnávať pozemky z hľadiska potreby dobudovania prístupu na
novovzniknutý pozemok z ulice J.G.B.. Žalovaní navrhli nové znenie výroku IV., a to zriadením vecného

bremena v prospech žalovaných podľa varianty II. znaleckého posudku C.. P. č. 308/2014, spočívajúce
v práve ochrany a ošetrovania exitujúcej žumpy, ktorá je súčasťou rodinného domu XXX/XX a v právach
vykonávania jej opráv, údržby, odstraňovania porúch ako aj rekonštrukcie za týmito účelmi v práve
povolenia vstupu pešo a mechanizmami v nevyhnutnej miere na tieto pozemky. Povinnými z uvedenéhovecného bremena sú žalobkyne, ktoré sú povinné tieto práva oprávnených z vecného bremena strpieť.
Žalovaní nesúhlasili ani s rozhodnutím okresného súdu ohľadom trov konania s poukazom na charakter
sporu. V princípe pri takýchto sporoch je správne aplikovať v danej veci 150 ods. 1 O.s.p., keď sú

tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v predmete veci, ktorým je zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a tieto dôvody na strane účastníkov, ktorých podiely sú
rovnaké a ktorí boli blízkymi osobami. Rozsudok okresného súdu navrhli zrušiť a vec vrátiť okresnému
súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmeniť a rozhodnúť priamo alternatívou II., t.j.
reálna deľba bez potreby zriadenia vecného bremena.

4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne. Navrhli rozsudok okresného súdu potvrdiť. Poukázali
na to, že zriadenie vecného bremena na vybudovanie kanalizačnej prípojky by bolo aj pri alternatíve
č. II. a III. Aj v prípade nesúhlasu so zriadením vecného bremena toto rieši súd v zmysle ust. § 142
ods. 3 OZ, tak ako tomu je aj v tomto konaní. Znalec jasne uviedol, že pokiaľ existuje také technické
riešenie, že je možné sa napojiť na verejnú kanalizáciu, tak je to najideálnejšie riešenie. Takáto

možnosť napojenia v danom prípade existuje. Znalec na pojednávaní ako aj v znaleckom posudku
hovoril práve o potrebe zriadiť vecné bremeno k novovzniknutým pozemkom za účelom pripojenia na
verejnú kanalizáciu. Žalovanými požadovaná alternatíva č. II. znaleckého posudku pri zachovaní údajne
existujúcej nelegálnej „žumpy", znižuje okrem iného výmeru spoluvlastníckeho podielu žalobkýň z 532
m2 na 441 m2, t.j. o 91 m2, čo predstavuje viac ako 17%, za čo sa im C.. P. ospravedlnil, že on nemal v

úmysle ich ukrátiť. V takomto prípade by muselo dôjsť k vytvoreniu viac ako nesúmerných, nerovných,
atypických hraníc pozemkov, a tým k podstatnému zhoršeniu využitia najmä pozemku parc. č. XXX/X,
ktorý má byť vo vlastníctve žalobkýň. V konaní bolo preukázané, že len z viny žalovaných nedošlo počas
niekoľkých rokov k mimosúdnemu zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva. Žalobkyne sa
len vždy prispôsobovali požiadavkám žalovaných, ktorí, keď s ich požiadavkami súhlasili, od uzavretia

dohody o zrušení a vyporiadaní odstúpili. Nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že novovzniknutú parcelu
chcú žalobkyne užívať len ako záhradu. Tak ako žalovaní chcú mať vo svojom vlastníctve stavebné
pozemky a záhradu, tak to chcú aj žalobkyne. Znalec nemohol vo svojom posudku novovzniknutú
parcelu M. XXX/X označiť ináč ako záhradu, pretože sa tak v súčasnosti užíva. Nič však nebráni tomu,
aby sa časť tohto pozemku stala stavebným pozemkom, čo je vzhľadom na to, že pozemok sa nachádza

v intraviláne len formalitou. Novovzniknutú parcelu, ktorá má pripadnúť do ich spoluvlastníctva chcú
využívať sčasti ako stavebnú parcelu a sčasti ako záhradu. Žalobkyne budú musieť znášať značné
náklady na vybudovanie vstupu na novovzniknutú parcelu, ktorá má byť v ich vlastníctve a na prekonania
veľkého výškového rozdielu medzi uličnou komunikáciou a terajšou záhradou budú musieť použiť
zo záhrady niekoľko desiatok metrov (cca 40 m2) len na to, aby vybudovali prístupovú komunikáciu,

ktorou sa dostanú na ich nový pozemok, čo je diskriminujúce. V súčasnosti je možnosť napojenia sa
z pozemkov v ich vlastníctve na verejnú kanalizáciu a žalobkyne chcú mať túto možnosť napojenia
sa z ich budúceho pozemku, t.j. nechcú nič naviac oproti súčasnému stavu. Vybudovanie žumpy na
ich budúcom pozemku, ako to v odvolaní tvrdia žalovaní, neprichádza do úvahy z dôvodu možnosti
napojenia sa na verejnú kanalizáciu (§ 11 ods. 2 vyhl. č. 532/2002 Z.z.). Vybudovanie kanalizačnej

prípojky je výhodou aj pre žalovaných, lebo pripojením sa na túto prípojku by mali možnosť končene
legálne vybudovať odkanalizovanie ich domovej nehnuteľnosti za podstatne nižšie náklady, ako keby
si budovali vlastnú samostatnú prípojku. Pokiaľ žalovaní namietali priznané trovy konania, žalobkyne
uviedli,ževzniksúdnehokonaniabezakýchkoľvek pochybnostízavinililenalenžalovaní,ktoríodmietali
uzavretie písomnej dohody podľa ich vlastných požiadaviek, či už vyplatením finančnej náhrady za ich

podiely, alebo rozdelením pozemkov v zmysle geometrického plánu, ktorý bol tiež vypracovaný len
na základe ich požiadaviek. Žalované od začiatku konania žiadali žalobu za zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva zamietnuť z dôvodu vydržania týchto pozemkov.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu zmenil podľa § 388 CSP,
nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaných I/, II/, IV/ nie je dôvodné.
Rozhodnutie okresného súdu je vo svojej podstate v zásade správne, odvolací súd sa stotožňuje

s vykonaným dokazovaním a jeho závermi v plnom rozsahu, ako aj s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a k zmene rozsudku okresného súdu došlo len z toho dôvodu, že v priebehu odvolacieho
konania zomrela žalovaná I/ Z. F., ako aj z dôvodu tej skutočnosti, že žalovaný III. L. H. previedoldarovacou zmluvou V 1680/2017 zo dňa 20.06.2017-138/17 svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8 v pomere
k celku k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu na pôvodne žalovanú I/ Z. F..

7. Rozhodnutie okresného súdu zodpovedá náležite zistenému skutkovému stavu vyplývajúcemu z
listín doložených v súdnom spise, z podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, a
súd starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Odvolací súd sa v celom rozsahu
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ako aj s argumentáciou žalobkýň 1/, 2/ uvedenou
v ich vyjadrení k odvolaniu žalovaných a v podrobnostiach na ne odkazuje.

8. Žalovaní v odvolaní neuviedli a nepreukázali žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a
mohli mať vplyv na výsledok rozhodnutia. S nimi namietanými skutočnosťami sa vysporiadal už okresný
súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

9. Úvodom odvolací súd uvádza, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania,

teraz strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný,
teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nepatria ani právo
účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne

sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, uznesenie
NajvyššiehosúduSRsúdne15.apríla2010,sp.zn.3Cdo332/2009).Knámietkamžalovanýchodvolací
súd uvádza, že súd je povinný sa zaoberať námietkami, argumentami a návrhmi strán na vykonanie
dôkazov, ktoré majú pre rozhodnutie význam, t. j. ktoré sú podstatné. Nevyžaduje sa, aby na každý
argument strany bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo

dňa 15. decembra 2009, sp. zn. 4 Cdo 53/2009). Rozsudok okresného súdu obsahuje vysporiadanie sa
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, pričom myšlienkový postup súdu je dostatočne vysvetlený
s poukazom na všetky skutkové okolnosti zistené vykonaným dokazovaním, a taktiež s poukazom na
prijaté právne závery.

10. Žalovaní v odvolaní argumentujú v podstate s tým, že nesúhlasia so zriadením vecného bremena
podľa alternatívy I. v zmysle rozhodnutia okresného súdu. Navrhujú zriadiť vecné bremeno podľa
varianty II. znaleckého posudku vypracovaného C.. P. č. 308/2014. Odvolací súd je však toho názoru, že
okresný súd správne rozhodol s poukazom na ust. § 142 ods. 3 OZ, keď zriadil vecné bremeno podľa
varianty č. I. znaleckého posudku znalca C.. P.. Námietka žalovaných, že znalec navrhol v prípade, že

žalovanínebudúsúhlasiťsalternatívouI.realizovaťinúalternatívu,jeirelevantná.Nesúhlasniektoréhoz
podielových spoluvlastníkov s konkrétnym spôsobom rozdelenia (zriadením vecného bremena) nebráni
tomu, aby súd takéto rozdelenie vykonal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom
okresného súdu, že zriadením vecného bremena v zmysle druhej alternatívy znaleckého posudku, tak
ako to žiadajú žalovaní, nie je možné, pretože znaleckým dokazovaním ako aj výpoveďou znalca bolo

preukázané, že súčasná žumpa by nedokázala odvádzať splaškové vody pokiaľ by bola vybudovaná
aj druhá domová nehnuteľnosť, pretože takáto žumpa by nepostačovala na odvádzanie splaškových
vôd z obidvoch rodinných domov. Okrem toho, tak ako na to poukázali aj samotné žalobkyne vo svojom
vyjadrení k odvolaniu, v prípade zriadenia vecného bremena podľa II. alternatívy znaleckého posudku
došlo by k zníženiu výmeru ich spoluvlastníckeho podielu z 532m2 na 441m2, to znamená o 91 m2

a zároveň v uvedenom prípade by došlo k vytvoreniu nerovných - nesúmerných hraníc pozemkov.
Tretia alternatíva, ktorú však ani jedna zo strán nežiadala uskutočniť, nie je prípustná, tak ako na
to poukázal okresný súd, vzhľadom na to, že vybudovanie novej žumpy vylučuje ust. § 11 ods. 2
vyhl. č. 532/2002 Z.z. Ministerstva životného prostredia SR, podľa ktorej žumpa sa buduje tam, kde
splaškové a odpadové vody nemožno odvádzať do verejnej kanalizácie. V prejednávanom prípade

však z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že existuje možnosť napojenia pozemkov,
ktoré boli prikázané do spoluvlastníctva žalobkýň, na verejnú kanalizáciu. Bez zriadenia vecného
bremena, by pozemok, ktorý žalobkyne nadobudli do svojho spoluvlastníctva nebol taký hodnotný, a
nedošlo by k spravodlivému rozdeleniu pozemkov, keby aj zadná časť pozemkov, ktorá bola prisúdená
žalobkyniam, nebola prístupná inžinierskym sieťam a najmä kanalizácii. Je potrebné v danom prípade

zohľadniť tú skutočnosť, že pozemky sa nachádzajú v intraviláne obce („vnútro" obce), teda v centrálnej
časti katastrálneho územia obce, ktorá časť obce sa vyznačuje súvislo zastavanými a na zastavanie
určenými pozemkami. Novovzniknutú parcelu žalobkyne chcú využívať sčasti ako stavebnú parcelu a
sčasti ako záhradu, a preto odkanalizovanie predmetného pozemku bolo na mieste riešiť predmetnýmrozhodnutím, a to formou zriadenia vecného bremena. Pokiaľ novovzniknutá parcela KNC č. XXX/X
je v súčasnosti vedená ako záhrada, je to len z toho dôvodu, že sa tak v súčasnosti žalovanými užíva.
Námietky žalovaných, teda v tomto smere nie sú dôvodné a odvolací súd sa s nimi nestotožňuje.

11. Ani argument žalovaných, že trasovanie vecného bremena je navrhnuté v tesnej blízkosti a
vyššie než existujúca domová nehnuteľnosť, a že bude dochádzať k poškodzovaniu nehnuteľnosti
stekajúcim obsahom kanalizácie, odvolací súd nepovažoval za dôvodný. Na základe požiadavky
okresného súdu znalkyňa C.. Z. E. zakreslila trasovanie vecného bremena, z ktorého jednoznačne

vyplýva, že kanalizačné potrubie bude vo vzdialenosti 2,4 m od domovej nehnuteľnosti. Znalkyňa
skonštatovala, že uvedenú vzdialenosť považuje za viac ako dostatočnú, a pri takejto vzdialenosti
nemôže žiadnym spôsobom dôjsť k ohrozeniu domovej nehnuteľnosti žalovaných. Uvedenú námietku
zo strany žalovaných odvolací súd považuje za účelovú a v konaní žalovaní nimi tvrdenú skutočnosť
ničím nepreukázali.

12. Dôvodná nie je ani námietka žalovaných vo vzťahu k V. výroku, ktorým súd žalobkyniam 1/, 2/
priznal náhradu trov konania vo výške 100%. Žalovaní žiadali s poukazom na charakter sporu, ako
aj na tú skutočnosť, že strany sporu sú blízkymi osobami, zohľadniť tieto skutočnosti ako dôvody
hodné osobitného zreteľa. Právny názor žalovaných, že súd mal v danom prípade otázku náhrady trov
posudzovať podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. (od 01.07.2016 § 257 CSP), odvolací súd nepovažuje za

náležitý a správny vzhľadom na správanie sa žalovaných, resp. ich postoj v priebehu celého konania
k predmetu sporu. Odvolací súd v tejto súvislosti dodáva, že strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže
dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a

tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba
skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody.
Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr.
nálezy Ústavného súdu ČR, III.ÚS 292/07, I.ÚS 303/2012), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle
zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III.ÚS 727/2000). Okolnosti, ktoré uviedli žalovaní

v odvolaní, a ktoré podľa ich názoru mal súd v prejednávanom prípade zohľadniť ako dôvody hodné
osobitného zreteľa, podľa názoru odvolacieho súdu nie sú výnimočné okolnosti, ktoré by vyžadovali pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov aplikovať ust. § 257 CSP, pre ktoré by nemal byť priznaný nárok
na priznanie trov žalobkyniam. Odvolací súd sa plne prikláňa k názorom, ktoré uviedli žalobkyne 1/,
2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaných ohľadom trov konania (viď bod 4. tohto rozhodnutia).

Preto odvolací súd priznal žalobkyniam 1/, 2/ ako plne úspešným stranám sporu trovy prvoinštančného
konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia v súlade s ustanovením § 396 ods.
1, 2 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

13. Vzhľadom na to, že žalovaný III/ v priebehu odvolacieho konania previedol darovacou zmluvou dňa

20.06.2017 svoj spoluvlastnícky podiel v 1/8 v pomere k celku k nehnuteľnostiam na pôvodne žalovanú
I/ Z. F., v predmetnom odvolacom konaní už nie je pasívne vecne legitimovaný, preto odvolaciemu
súdu nezostala iná možnosť, ako žalobu voči nemu zamietnuť, nakoľko zo strany žalobkýň nedošlo k
späťvzatiu žaloby voči žalovanému III/.

14. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní boli žalobkyne 1/, 2/ voči žalovaným Ia/, Ib/, II/, IV/ v celom
rozsahu úspešné, preto im odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. O trovách odvolacieho konania u žalovaného III/ odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods.
1 CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalovaný III/ (žaloba bola voči nemu zamietnutá), preto mu odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Nakoľko však žalovanému III. preukázateľne žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP) a preto odvolací súd rozhodol, že žalobcovi sa náhrada trov
odvolacieho konania nepriznáva (viď. uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn. 6 Cdo/5/2017.16. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).