Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 10, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113204054
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8113204054.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej, v právnej veci žalobcov: 1. A. D., R.. X.X.XXXX, D. N. XXX
XX, U. XX, 2. X. D., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX XX, U. XX, v konaní právne zastúpení JUDr. Petrom
Čurillom, advokátom so sídlom v Prešove 080 01, Hlavná 11, proti žalovaným: 1. E. I., R.. XX.X.XXXX,
D. N. XXX XX, U. XX, 2. O. F., R.. XX.X.XXXX, D. N. XXX XX, U. XX, 3. E. I., R.. X.X.XXXX, D. N.Š. XXX

XX, U. XX, v konaní právne zastúpené JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej
Novej Vsi 052 01, Štefánikovo námestie 5, v konaní o určenie vlastníctva, o odvolaní právneho zástupcu
žalobcov JUDr. Petra Čurillu proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 25C/18/2013-185 zo dňa
8.6.2015 a odvolaní všetkých žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 25C/18/2013-308
zo dňa 26.9.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í uznesenie súdu prvej inštancie.

R u š í rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„I. určuje, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavené plochy a nádvoria o výmere 25 m2,

zapísaná na LV XXXX, v katastrálnom území N., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov,

II. priznáva žalobcom v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 3. rade v
rozsahu 100 %“.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobcovia svojou žalobou podanou na tamojšom súde

dňa 12.02.2013 žiadali súd, aby určil, že nehnuteľnosť registra C KN XXXXX/XX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 25 m2, zapísaná na LV XXXX v katastrálnom území N., patrí do ich bezpodielového
spoluvlastníctva. Zároveň žiadali priznať náhradu trov konania.

3. Žalobcovia svoj návrh odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej
na LV XXXX v katastrálnom území N., a to parcely registra C KN XXXXX/XX o výmere 400 m2 a

na tejto parcele stojaceho rodinného domu. Žalovaná v 1. rade spoločne s nebohým manželom S.
I. boli v minulosti vedení ako bezpodieloví spoluvlastníci k nehnuteľnostiam zapísaným na LV XXXX
v katastrálnom území N., mimo iného aj k parcele registra C KN XXXXX/XX. Žalovaná v 2. rade je
vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXXX v katastrálnom území N., pričom svoje vlastnícke
právo nadobudla na základe darovacej zmluvy, a žalovaná v 3. rade svoje vlastnícke právo nadobudla
na základe dedičského rozhodnutia po svojom otcovi č. k. XXD XX/XXXX. Sporný pozemok od doby

výstavby rodinného domu, teda asi od roku 1991, užívajú žalobcovia. Žalobcovia teda mali za to, že
minimálne od 01.01.1992 im začala plynúť vydržacia doba, keďže nehnuteľnosť dobromyseľne užívali, anajneskôr k 01.01.2002 nadobudli k tejto nehnuteľnosti vlastnícke právo. V priebehu konania žalobcovia
svoje nehnuteľnosti odpredali.

4. Žalované so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že žalobcovia nesplnili základné predpoklady pre
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Predovšetkým im chýba dobromyseľnosť, že im vec patrí.
Žalobcovia nemajú titul na vstup do držby, na základe ktorého by osvedčovali svoju dobromyseľnosť.
Po odpredaji nehnuteľnosti žalobcami žalované namietali nedostatok naliehavého právneho záujmu na
strane žalobcov.

5. Aplikujúc ustanovenia § 137 písm. c) CSP, § 123, § 124, § 126, § 132, § 134, všetko Občianskeho
zákonníka, uzavrel, že žalobcovia aj po odpredaji nehnuteľností vo svojom vlastníctve, majú naďalej
naliehavý právny záujem. Okresný súd poukázal na to, že žalobcovia, hoci nie sú vlastníkmi vedľajšieho
pozemku, majú naďalej právo tvrdiť, že časť susedného pozemku nadobudli vydržaním počas doby,
kedy vlastnili susedný pozemok. Následne môžu žalobcovia s novým kupujúcim zmluvu aj v tejto časti

pozemku. Takýto stav žalobcovia nemôžu odstrániť inak, než podaním takejto žaloby. Preto mal okresný
súd za to, že na strane žalobcov existuje naliehavý právny záujem na podaní takejto žaloby.

6. V konaní bolo preukázané, že v súčasnosti existujúci plot medzi pôvodnou parcelou C KN XXXXX/XX
a parcelou C KN XXXXX/XX nestojí na katastrálnej hranici, ale na pôvodnom pozemku C KN XXXXX/

XX a hraničí s pozemkom C KN XXXXX/XX, ktorý je vo vlastníctve žalovaných, pričom v dôsledku toho
z pôvodnej parcely C KN XXXXX/XX vznikla sporná parcela C KN XXXXX/XX, ktorú z jednej strany
ohraničuje súčasná katastrálna hranica a z druhej strany plot, ktorý bol vytvorený žalobcami začiatkom
deväťdesiatych rokov. Žalobcovia tvrdili, že túto spornú časť parcely žalovaných nadobudli vydržaním
a vlastnícky im patrí. Žalované toto tvrdenie popierali a poukázali na to, že na strane žalobcov chýba

titul vstupu do oprávnenej držby.

7. Ďalej mal súd prvej inštancie za to, že nárok žalobcov je dôvodný, pričom vychádzal z toho, že
žalobcovia na základe kúpnej zmluvy nadobudli od právneho predchodcu K. N. pozemok za účelom
výstavby rodinného domu, ktorú aj realizovali. Pri výstavbe rodinného domu neporušili žiadnu svoju

právnu povinnosť a po výstavbe rodinného domu, ktorá bola uskutočnená v súlade so stavebným
povolením a stavebnou dokumentáciou, uskutočnili porealizačné zameranie, ktoré bolo nepochybne
vykonané. Za vykonanie zamerania bolo zaplatené, o čom svedčia predložené listinné dôkazy. Na
základe tohto porealizačného zamerania bol vyhotovený plot medzi pozemkami, pričom tak žalobcovia,
ako aj žalovaná v 1. rade a jej manžel rešpektovali toto porealizačné zameranie, nijako ho nerozporovali

a rešpektovali aj žalobcami novopostavený plot. Po ukončení výstavby svojho rodinného domu
uskutočnili porealizačné zameranie dňa 16.06.1992 taktiež žalovaná v 1. rade a jej manžel. Ani
pri jednom z týchto zameraní nikto nespochybňoval poverenou osobou uskutočnené meranie. Bolo
nepochybne preukázané, že v súvislosti s výstavbou rodinných domov došlo k rozsiahlym úpravám
terénu v okolí týchto domov, a to navážaním zeminy a zrovnávaním pozemkov, pričom terén značným

spôsobom zmenil svoj vzhľad a charakter. Súd sa stotožnil s argumentom žalobcov, že aj toto mohol
byť dôvod určitého posunu hranice medzi pozemkami.

8. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovia sa stali oprávnenými držiteľmi sporného pozemku,
keďže po výstavbe rodinného domu postupovali s obvyklou mierou opatrnosti a požiadali oprávnenú

osobu o zameranie ich pozemku a na základe tohto odborného zamerania potom uskutočnili výstavbu
plota. Žalobcovia boli v ospravedlniteľnom omyle v tom, že ich pozemok, ktorý im vlastnícky patrí, je ten,
ktorý im zamerala oprávnená osoba. V konaní nebolo preukázané, že by žalobcovia svojvoľne vyhotovili
plot na inom mieste, než im bolo určené.

9. Takýmto spôsobom oddelené nehnuteľnosti užívali obe strany bez akýchkoľvek sporov takmer 20
rokov. Táto skutočnosť medzi stranami konania ani sporná nebola. Pokiaľ došlo pri tomto porealizačnom
zameraní k chybe v meraní, vzhľadom na veľkosť samotného pozemku má okresný súd za to, že pre
laika ide o taký posun hranice, ktorý nie je schopný vnímať. Toto potvrdil aj svedok - Z. X.. D.. Pri výmere
pozemkov, ktoré nadobudli strany od právneho predchodcu K. N. (400 m2) a veľkosti sporného pozemku

25 m2 ide o 1/17-inu z celkovej výmery nehnuteľnosti. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukazuje aj
narozhodnutieNajvyššiehosúduČR22Cdo1848/1998,podľaktorého,aksanadobúdateľnehnuteľnosti
chopí držby časti parcely, ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že jevlastníkom aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti omylu držiteľa, je v takom
prípade aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku.

10.Zároveňokresnýsúdpoukázalnato,žepochybnostiosprávnostihranicenemohloustránvyvolaťani
stavebné povolenie, tak na jednej, ako aj na druhej strane, keďže obe tieto stavebné povolenia uvádzajú,
v akej vzdialenosti od spoločnej hranice sa majú nachádzať domy tak žalobcov, ako aj žalovaných,
pričom práve hranica pozemku XXXXX/XX, ktorá je rozdelená a protikatastrálne zodpovedá približne
týmto stavebným povoleniam.

11. Vzhľadom na vyššie uvedené mal okresný súd za to, že žalobcovia preukázali tak dobromyseľnosť
držby, keďže konali v ospravedlniteľnom omyle, nepretržitosť držby po celú zákonom stanovenú
vydržaciu lehotu a taktiež to, že držali predmet (nehnuteľnosť) spôsobilý k vydržaniu. Tým boli u
žalobcov splnené všetky podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním. Keďže žalobcovia
sú manželia a k vydržaniu došlo počas trvania manželstva, žalobcovia nadobudli nehnuteľnosť do BSM.

Súd prvej inštancie teda žalobe v celom rozsahu vyhovel.

12. O trovách konania rozhodol okresný súd aplikujúc ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP,
keď žalobcovia boli v konaní plne úspešní, preto im okresný súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

13. Proti tomuto rozsudku ako celku, podali žalovaní v 1. až 3. rade včas odvolanie z dôvodov uvedených
v ustanovení § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. V prvom rade namietali, že žalobcovia nepreukázali
právny titul vstupu do držby, ktorý by preukazoval, že držba žalobcov bola oprávnená, keď medzi
stranami nebolo sporné, že časti nehnuteľnosti užívané stranami sporu, boli v teréne oddelené plotom.

Sporné však boli okolnosti, resp. dobromyseľnosť žalobcov pri výstavbe plota a pri užívaní pozemku.
Podľa odvolateľov, dobromyseľnosť žalobcov popierajú najmä tie skutočnosti, že títo nepreukázali
okolnosti, za ktorých postavili plot, resp. že pri stavbe plota postupovali s náležitou opatrnosťou a
plot postavili na základe geodetického zamerania, prípadne iného zamerania hraníc pozemku. Plot
a stromčeky nie sú v jednej línii, ale je medzi nimi viditeľný odstup cca 1 meter. Žalobcovia uviedli

žalované, resp. ich právneho predchodcu do omylu ohľadom priebehu hraníc pozemkov s tým, že
žalobcovia neskôr kúpili aj parcelu XXXXX/XX od K. N., keď nehnuteľnosti boli riadne vedené v katastri
nehnuteľností, vrátane všetkých listín, na čo poukázali žalovaní v ďalších bodoch odvolania.

14. Nesúhlasili s tvrdením súdu, že k výstavbe plota došlo na základe porealizačného zamerania, keď

toto sa týkalo rodinného domu žalobcov, a nie plota. Z porealizačného zamerania ani nemožno vyvodiť,
že by jeho predmetom bolo zameranie plota. Porealizačným zameraním sa zameralo len umiestnenie
stavby (rohu domu) na pozemku, nie však samotné hranice pozemku. Daná skutočnosť podľa
odvolateľov vyplývala aj z geometrického plánu, kde sú uvádzané len rozmery stavby - rodinného domu.
Ani z výpovede žalobcov podľa žalovaných nevyplýva, že by plot stavali na základe porealizačného

zamerania s tým, že danú skutočnosť žalobcovia nepreukázali a nepredložili žiaden dôkaz o tom, že by
takéto zameranie bolo niekedy vykonané.

15. Zároveň z výpovede žalobcov podľa žalovaných vyplýva, že v súvislosti s výstavbou došlo k
rozsiahlym úpravám terénu, a toto mohlo byť dôvodom určitého posunu hranice, čo pripúšťa aj súd

prvej inštancie, čo však popiera možnosť, že by bol plot postavený na základe geodetického zamerania.
Medzi stranami nebolo sporné, že došlo k terénnym úpravám, pričom žalovaní namietali, že žalobcovia
nepreukázali, že by následne po stavbe rodinného domu bolo vykonané nové geometrické zameranie
za účelom stavby plota, keď žalobcovia len tvrdili, avšak nepreukázali, že by plot postavili na základe
takéhoto geodetického zamerania. Z porealizačného zamerania nevyplýva, že by vytyčoval hranice

pozemkov žalobcov s tým, že doklady o vykonaných úhradách zo strany žalobcov, sú dokladmi o úhrade
za porealizačné zameranie stavby, nie za zameranie plota, alebo hranice pozemku. Súd prvej inštancie
podľa odvolateľov pochybil, keď mal za to, že plot bol postavený na základe porealizačného zamerania
stavby.

16. Svedkovia, ktorých navrhli žalobcovia, pri vymeriavaní pozemku neboli, a ani jeden nevedel uviesť
meno geodeta, ktorý mal zameranie vykonať, pričom v prípade svedka F., ide podľa odvolateľov o tzv.
svedectvo z „druhej ruky“, keď menovaný svedok sám nebol ani pri stavaní plota, ani pri zameraní
pozemku, a ani nevedel uviesť meno geodeta, ktorý takéto zameranie mal vykonať. Je prekvapujúce, žesúd výpoveď tohto svedka považoval za dostačujúci dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcom o tom, že
plot bol postavený na základe geodetického zamerania. Svedkovia vypovedali, že stromčeky sadili na
hranici pozemkov, a to podľa šnúrky, ktorú tam umiestnil žalobca v 1. rade s tým, že je podľa žalovaných

pozoruhodné, že kmeň stromčekov nie je v jednej línii s líniou plota, ale je tam viditeľný odstup cca
jeden meter, pričom žalobcovia umiestnili v danom odstupe aj pletivo, aby tento priestor uzatvorili, keď
všetko je podľa odvolateľov zrejmé aj z fotodokumentácie. Z uvedeného podľa žalovaných vyplýva, že
žalobcovia museli najneskôr do sadenia stromčekov vedieť o tom, že plot sa nenachádza na právnej
hranici vtedajších pozemkov KN-C XXXXX/XX a KN-C XXXXX/XX, a teda nemohli byť dobromyseľnými

držiteľmi. Žalobcovia museli vedieť, že medzi líniou, v ktorej rastú stromčeky a líniou plota, je odstup,
keďže vzniknutú medzeru oplotili.

17. Žalovaní, resp. právny predchodca žalovaných v 2. a 3. rade S. I., boli podľa svojho vyjadrenia
uvedení do omylu ohľadne skutočnosti, kde sa nachádza právna hranica pozemku a mylne sa
domnievali, že táto je totožná s plotom, teda s faktickým stavom v teréne. Daná skutočnosť však nijako

nepreukazuje oprávnenosť vstupu žalobcov do držby. Žalovaní taktiež poukázali na skutočnosť, že
žalobcovia následne kúpili od K. N. parcelu KN-C č. XXXXX/XX, pričom priebeh hranice medzi touto
parcelou a parcelou KN-C č. XXXXX/XX, v prírode nenadväzuje na plot žalobcov, ale na súčasnú hranicu
parciel č. XXXXX/XX a č. XXXXX/XX (teda na tú hranicu, ktorá je bližšie k domu žalobcov). Žalobcovia
pritom museli vedieť, kde v prírode sa nachádza hranica pozemku parcely č. XXXXX/XX, ktorú kúpili. V

neposlednom rade žalovaní poukázali aj na tú skutočnosť, že nehnuteľnosti žalobcov a žalovaných boli
riadnevedenévkatastrinehnuteľnosti,ktoréhosúčasťousúajlistiny,zktorýchsažalobcoviakedykoľvek
mohli dozvedieť, kde sú hranice ich pozemku. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto
žalovaní namietali, že žalobcovia nepreukázali oprávnenosť vstupu do držby.

18. Ďalej vo svojom odvolaní uviedli, že dobromyseľnosť musí byť daná u oboch manželov, pričom
u každého z nich sa posudzuje samostatne, keď z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplýva, že táto
vôbec nekonala s náležitou starostlivosťou, ktorú od nich možno požadovať, aby zistila, kde sú hranice
pozemku. Uviedla, že si nepamätá, či bol pozemok vymeriavaný pred výstavbou plota, a z výpovede
vyplýva, že ona nebola pri žiadnom vymeriavaní pozemku. Z uvedeného podľa žalovaných vyplýva, že

žalobkyňa v 2. rade nemohla byť dobromyseľná v tom, že jej patrí právo, pokiaľ ani nevedela, či vôbec
bolo vykonané vymeranie pred výstavbou plota, teda za akých okolností bol plot postavený a za akých
okolností vstúpila do držby.

19. Ďalšia odvolacia námietka sa týkala skutočnosti, že žalobcovia ani nepreukázali, že by užívali

celý pozemok parc. č. KN-C XXXXX/XX, keď medzi stranami nebolo sporné, že žalobcovia užívali
nehnuteľnosti tak, ako sú oddelené v prírode, t. j. po plot a po stromčeky. V konaní žalovaní namietali,
že plot a stromčeky nie sú v jednej línii a je tam odstup cca jeden meter, o ktorý je posunutý plot
žalobcov k rodinnému domu žalovaných v porovnaní so stromčekmi s tým, že časť za stromčekmi
žalobcovia neužívali, a ani netvrdili, že by ju niekedy užívali. V konaní nebolo stotožnené umiestnenie

plota a stromčekov vo vzťahu k hranici pozemku parc. KN-C č. XXXXX/XX. Bolo pritom povinnosťou
žalobcov preukázať, že plot a stromčeky sa nachádzajú na hranici tohto pozemku a parcely XXXXX/
XX, čo žalobcovia neurobili. Žalobcovia tak, podľa žalovaných, neurobili zrejme vedome, nakoľko je
nesporné, že plot a stromčeky nie sú v jednej línii, pričom podľa geometrického plánu č. XXX/XXXX,
slúžiaceho na zameranie parcely KN-C č. XXXXX/XX sú hranice tejto parcely tvorené súvisle s rovnou

líniou, s čím sa tiež súd prvej inštancie v rozsudku nevyporiadal.

20. Záverom žalovaní vo svojom odvolaní uviedli, že žalobcovia nemali naliehavý právny záujem, keď
o nesúlade faktického a právneho stavu sa žalobcovia dozvedeli až v roku 2011, ale určovaciu žalobu
podali až v roku 2013, po dvoch rokoch, teda ich záujem nie je naliehavý. Žalobcovia svoj rodinný dom

s pozemkami previedli počas konania na tretie osoby, tieto neboli v konaní vypočuté, a nie je zrejmé,
akým spôsobom bol predmet kúpy vymedzený v teréne, t. j., či žalobcovia svojím konaním nevyvolali
u týchto osôb (kupujúcich) presvedčenie, že im prevádzajú nehnuteľnosti v prírode vymedzené ako
plot a stromčeky. Žalobcovia po predaji sporný pozemok XXXXX/XX, resp. jeho poslednú časť (keďže
tento siaha aj za stromčeky), nemajú vo faktickej držbe, lebo držiteľmi sú kupujúci, ktorý do tejto držby

vstúpili namiesto žalobcov. Žalobcovia tak stratili aktívnu legitimáciu v konaní. Pokiaľ kupujúci uhrádzali
žalobcom kúpnu cenu za kupované nehnuteľnosti v presvedčení, že predmet kúpy v prírode siaha až
po plot a stromčeky, tak je podľa odvolateľov daný záujem kupujúcich na usporiadanie vlastníckych
vzťahov k spornému pozemku, avšak nie je daný záujem žalobcov. Podľa odvolateľov len ťažko možnopredpokladať, že kupujúci budú súhlasiť s tým, aby doplatili žalobcom kúpnu cenu aj za sporný pozemok,
pokiaľ u nehnuteľnosť žalobcov kupovali v domnení, že tieto dosť siahajú až po plot a stromčeky. Táto
skutočnosť je podľa odvolateľov spôsobilá generovať ďalší súdny spor medzi nimi. Podľa odvolateľov,

v zmysle ustálenej súdnej praxe by rozhodnutie súdu malo definitívne ustáliť vzťahy a nemalo by
spôsobovať ďalšie súdne spory, keď napadnutý rozsudok má práve opačný charakter, keďže daný
rozsudok nerieši definitívny vzťah k rozhodnutej parcele, ale bude si vyžadovať ďalšie úkony (predaj
pozemkov aktuálnym vlastníkom parcely KN-C č. XXXXX/XX, čo súd sám naznačuje) a vyvoláva aj
obavu z možného súdneho sporu medzi žalobcami a kupujúcimi - aktuálnymi vlastníkmi parcely KN-

C č. XXXXX/XX. Za daného stavu je podľa žalovaných daný naliehavý právny záujem len na strane
osôb, ktoré nehnuteľnosti kúpili od žalobcov a ktoré môžu mať reálny záujem na usporiadaní vzťahov.
Právny záujem žalobcov je len hypotetický, nakoľko žalobcovia pozemok neužívajú, a ani nie sú jeho
faktickými držiteľmi.

21. Na základe uvedených skutočností žalovaní v 1. až 3. rade v rámci svojho odvolacieho petitu navrhli

napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne, s tým, že žalovaným prizná právo na
náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %.

22.Žalobcoviavosvojomvyjadreníkodvolaniužalovanýchuviedli,žesichargumentmisaprvoinštančný
súd jednoznačne vysporiadal v rámci dokazovania, ako aj v samotnom odôvodnení predmetného

rozhodnutia. Žalobcovia pokladali rozhodnutie súdu vo veci samej za správne, korešpondujúce so
zisteným skutkovým stavom a platnou právnou úpravou. Preto žiadali, aby odvolaním napadnuté
rozhodnutie ako vecne správne odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil a priznal žalobcom náhradu trov
odvolacieho konania.

23. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd, spor prejednal na základe podaného odvolania podľa
ust. § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), bez nariadenia pojednávania. Po
konštatovaní, že odvolanie bolo podané včas a oprávnenou osobou, preskúmal napadnutý rozsudok,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a
dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je dôvodné.

24. Žalovaní použili odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), f) a h) CSP. Odvolací
dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a) CSP je naplnený. Ak neboli naplnené procesné
podmienky vyplývajúce zo základných ustanovení Civilného sporového poriadku, na ktoré súd musí
prihliadať kedykoľvek z úradnej povinnosti (ex offo) počas konania. Podstata odvolacieho dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie
pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré
z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti,
ktoré boli preukázané, či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj
výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a

pravdivosť získaných poznatkov. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je v praxi vykladaný
tak,žeprávnymposúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenísúdvyvodzujeprávnezávery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
právny predpis iný, než ktorý použiť mal, alebo ak síce použil správny právny predpis, ale nesprávne ho

interpretoval na daný prípad. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom
posúdení bolo zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl
aplikácie práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý by mal použiť, alebo ak použil síce
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

25. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom,
ochranu nepožíva. Dedenia sa zaručuje.

26. Podľa § 124 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občianskeho zákonníka“), všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im
rovnaká právna ochrana.27. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má i ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

28. Podľa § 130 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávnený. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva,
ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z vecí po dobu oprávnenej držby.

29. Podľa § 70 ods. 1 zákona číslo 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných
práv (ďalej len „Katastrálneho zákona“), údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže
opak.

30. Oboznámením sa s obsahom spisu, s výsledkom vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým

stavom, ako aj právnym posúdením uplatneného nároku, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie
neúplne zistil skutkový stav veci, pričom na takto neúplne zistený skutkový stav veci síce použil správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam.

31. Za nedôvodnú považoval odvolací súd námietku žalovaných spočívajúcu v nedostatku naliehavého
právneho záujmu na takejto určovacej žalobe, keď podľa ustálenej judikatúry, naliehavý právny záujem
nie je daný predovšetkým tam, kde i bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa
bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Žaloba o určenie v zmysle ustanovenia § 80
pís. c) O.s.p. nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak má požadované určenie len povahu predbežnej

otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je, alebo nie je právny vzťah alebo právo, a to predovšetkým vtedy,
pokiaľ takáto predbežná otázka nerieši, alebo nemôže objektívne celý obsah, alebo dosah sporného
právneho vzťahu, alebo práva.

32. Je nepochybné, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pretože

vyhovením žaloby by dosiahli zmenu zápisu vlastníckeho práva, ktoré doposiaľ svedčí žalovaným,
kde sa nemožno stotožniť s tvrdením žalovaných, že rozhodnutie v tejto veci by v budúcnosti
mohlo spôsobiť ďalšie súdne spory, keď ich hypotetická argumentácia, že kupujúci od žalobcov sa
pravdepodobne domnievajú, že spolu s nehnuteľnosťami žalobcov kúpili aj sporný pozemok vlastnícky
patriaci žalovaným, a preto, že sa budú v budúcnosti domáhať voči žalovaným svojich práv, neobstojí,

nakoľko práve v prípade, ak by nedošlo k meritórnemu rozhodnutiu o určení vlastníckeho práva, by
sa žalobcovia, prípadne osoby, ktoré nadobudli nehnuteľnosti žalobcov, mohli v budúcnosti domáhať
vydania rozsudku na plnenie (vydanie sporných nehnuteľností, vypratanie nehnuteľností) v prípade, ak
by žalovaní začali tieto sporné nehnuteľnosti užívať. S poukazom na vyššie uvedené preto mal odvolací
súd za to, že v danej veci bola splnená podmienka naliehavého právneho záujmu na požadovanom

určení.

33. Zároveň odvolací súd k ďalšej námietke žalovaných, že žalobcovia predajom rodinného domu
s pozemkami počas konania, stratili aktívnu legitimáciu v konaní, uvádza, že nehnuteľnosti, ktoré
žalobcovia previedli na tretie osoby, nie sú identické s nehnuteľnosťou, ku ktorým sa domáhajú určenia

svojho vlastníckeho práva, s tým, že žalobcovia netvrdia, že spornú nehnuteľnosť nadobudli spolu s
nehnuteľnosťami, ktoré neskôr previedli na tretie osoby, ale že sporné nehnuteľnosti nadobudli iným -
odlišným spôsobom vydržaním, ale len k týmto sa domáhajú určenia svojho vlastníckeho práva.

34. V prejednávanej veci žalobcovia dôvodili tým, že vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti nadobudli

vydržaním. Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby),
dochádza k nemu priamo zo zákona. Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia byť
splnené kumulatívne - ak z nich nie je splnená čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu. Tak minulou
právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31.12.1950, ďalej § 115 a § 116 ods. 1, v

spojení s ustanoveniami § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka
v znení účinnosti zákona číslo 509/1991 Zb., § 134 Občianskeho zákonníka v znení od 1.1.1992), je
oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva veci vydržaním.35. Za držiteľa sa považuje osoba, ktorá fakticky ovláda vec. Pri oprávnenej držbe musí ísť o také
faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa nakladať s vecou ako so svojou. Dobrá viera, ktorá
je podkladom tejto vôle, vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť

predmetom dokazovania. Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, a že si
neprisvojuje cudziu vec, sa však navonok prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť
predmetom dokazovania a posudzovania. Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba vždy
hodnotiťobjektívne,anieibazosubjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)samotnéhoúčastníka,
a vždy treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na

okolnostiapovahudanéhoprípaduodkaždéhopožadovať,nemal,alebonemoholmaťpocelúvydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec (právo) patrí. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj
k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu)
vzniku vlastníctva. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne musia vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,
že držiteľ bol aj naďalej (subjektívne) v dobrej viere.

36. Z obsahu spisu nesporne vyplýva, že žalobcovia, ako aj žalovaná v 1. rade, spolu s právnym
predchodcom žalovaných v 2. a 3. rade S. I., nadobudli na základe rovnakých právnych titulov kúpnych
zmlúv, susedné nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v katastrálnom území Prešov, a to žalobcovia parcelu
KN-Cč.XXXXX/XXažalované,resp.ichprávnypredchodcaparceluKN-Cč.XXXXX/XX,obevrovnakej

výmere 400 m2. Rovnako bolo nesporné, že v súčasnosti existujúci plot medzi týmito pôvodnými
parcelami, nestojí na katastrálnej hranici, ale je na pôvodnom pozemku žalovaných.

37.Zokolností,ktorénastalipouzavretíkúpnychzmlúv,najmä,pokiaľsatýkavýstavbyplota,resp.sadby
stromčekov na domnelej hranici bývalých pozemkov žalobcov a žalovaných (žalobcovia počas konania

svoje nehnuteľnosti predali), sa odvolaciemu súdu z doposiaľ vykonaného dokazovania prvoinštančným
súdom javí, že nebola splnená jedna z podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním, a
to oprávnenosť držby žalobcami, keď z doposiaľ vykonaného dokazovania nijako nevyplýva okolnosť,
že plot bol postavený na základe mylného porealizačného zamerania stavby, nakoľko samotné doklady
o vykonaných úhradách za porealizačné zameranie stavby, nijako nepreukazujú, že v rámci tohto

porealizačného zamerania stavby - rodinného domu žalobcov, došlo aj k zameraniu hranice medzi
pozemkami žalobcov a žalovanej v 1. rade, spolu s manželom - právnym predchodcom žalovaných v 2.
a 3. rade. Žiaden z navrhnutých a vypočutých svedkov nebol osobne prítomný pri tomto porealizačnom
zameraní, t. j. nemá priamu vedomosť o tom, že by malo dôjsť k zameraniu hranice pozemkov, s tým,
že plot bol čiastočne stavaný a čiastočne sadený podľa šnúrky, ktorú natiahol žalobca v 1. rade a o

ktorej takto, ako to z doposiaľ vykonaného dokazovania vyplýva, len žalobca v 1. rade sám tvrdil, že
sa má jednať o geodetom vytýčenú hranicu pozemkov. Je potrebné uviesť, že len takýto subjektívny
pocit držiteľa - žalobcu v 1. rade, nemôže byť sám o sebe predpokladom pre vydržanie, ak nie je
tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby. V danom prípade však
okolnosti nasvedčujúce oprávnenosti držby z doposiaľ vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie

nevyplývajú, čomu napokon nasvedčuje aj tá skutočnosť, že časti plota, ktoré boli stavané a sadené, sa
nenachádzajú v jednej línii, keď stromčeky boli sadené cca asi jeden meter smerom k pozemku žalobcov
tak, ako to nepochybne vyplýva z fotodokumentácie, vrátane ohliadky na mieste samom, keď tento
„odskok“ museli žalobcovia zaceliť pletivom. Aj keď žalobca v 1. rade mohol mať subjektívny pocit, že mu
sporná nehnuteľnosť patrí, len takýto subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám o sebe predpokladom

pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby,
kde minimálne po zakúpení pozemku parc. č. XXXXX/XX muselo byť žalobcom zrejmé, že plot sa
nenachádza na hranici pozemkov, nakoľko novozakúpený pozemok a pozemok s parc. č. XXXXX/XX, v
prírode nenadväzuje na plot žalobcov, ale na súčasnú hranicu parciel č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/
XX (teda na hranicu, ktorá je bližšie k domu žalobcov). Rovnako laicky nahliadnutím do priloženého

geometrického plánu, vyhotoveného S.. X. dňa XX.X.XXXX a úradne overeného správou katastra, ktorý
žalobca v 1. rade priložil k svojej žiadosti o založenie listu vlastníctva budovy zo dňa XX.XX.XXXX (č. l.
273, č. l. 274 spisového materiálu), je zrejmé, že dom žalobcom sa nachádza prakticky na hranici parciel
žalobcov a žalovaných, čo napokon vyplýva aj zo zväčšeniny geometrického plánu, kde je okrem iného
zaznamenaná aj mierka 0,8 metra, pričom múr domu žalobcov sa od hranice pozemkov, nenachádza

vo väčšej vzdialenosti. Uvedená skutočnosť je viac, ako zrejmá aj z výpovede svedka X.. Ľ. D. na
pojednávaní, konanom dňa 26.5.2016, najmä z ním predloženého grafického záznamu XXXX (č. l. 247
spisového materiálu), kde vzhľadom na pripojené mierky je možné zistiť zhodnú skutočnosť. Napokon
porovnaním geometrického plánu, ktorý žalobca v 1. rade predložil správe katastra, spolu so svojoužiadosťou o založenie listu vlastníctva budovy, s geometrickým plánom, ktorý je súčasťou kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi predávajúcim K. N. a kupujúcimi žalobcami na pozemok parc. č. KN-C XXXXX/XX,
museli minimálne u žalobcu v 1. rade (žalobkyňa v 2. rade bola, pokiaľ sa týka výstavby plota, resp.

komunikácie so správnymi orgánmi, pasívna), vyvolať dôvodné pochybnosti, že spolu s manželkou
užívajú ním vlastnícky nepatriacu nehnuteľnosť.

38. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie sa s týmito právne významnými okolnosťami nevyrovnal,
pričom svojím postupom znemožnil strane sporu - žalovaným, aby uskutočňovali jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušenia práva na spravodlivý proces, a tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto odvolací súd podľa § 379 ods. 1 písm. b) CSP, zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, vrátane súvisiaceho výroku o náhrade trov konania, keď
súd prvej inštancie tým, že sa nevysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaných, spôsobil
nepreskúmateľnosť predmetného rozhodnutia, keď rovnako možno konštatovať odvolací dôvod aj podľa
§ 379 ods. 1 písm. c) CSP, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď síce použil správny

právny predpis a nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

39. V ďalšom konaní, po vrátení veci súdu prvej inštancie, v súlade s ustanovením § 391 ods. 1
CSP, bude úlohou okresného súdu vyrovnať sa s právne významnými okolnosťami uvedenými v tomto
zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu, pričom dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti držby,

zaťažuježalobcov,kdedobrávieramusíbyťpritomhodnotenáveľmiprísne,atotak,žeaniprivynaložení
potrebnej opatrnosti, ktorú od žalobcov s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu, možno požadovať, títo
nemali, prípadne nemohli mať (z hľadiska kritérií priemerne obozretného jedinca) akékoľvek pochybnosti
o tom, že hranica medzi pozemkami, nie je vytýčená správne. Zároveň súd prvej inštancie v rámci
nového rozhodnutia rozhodne pri rozhodnutí o nároku na náhradu trov konania, aj o náhrade trov tohto

odvolacieho konania.

40. Uznesením č. k. 25C/18/2013-185 zo dňa 8.6.2015, súd prvej inštancie uložil právnemu zástupcovi
žalobcov poriadkovú pokutu vo výške 100,- eur z dôvodu, že pojednávania v predmetnej právnej veci
boli niekoľkokrát, hlavne z dôvodov na strane žalobcov, odročené, keď pojednávanie vytýčené na deň

12.3.2015 bolo zrušené z dôvodu operácie žalobcu v 1. rade, a následne termín dňa 16.4.2015 bol
zrušený z dôvodu práceneschopnosti právneho zástupcu žalobcov. Po oznámení voľných termínov
pojednávaní právnym zástupcom strán sporu, právnymi zástupcami účastníkov alebo stranami sporu,
stanovilsúdprvejinštancietermínpojednávanianadeň8.6.2015stým,žedňa1.6.2015právnyzástupca
žalobcu žiadal odročiť pojednávanie, a to z dôvodu kolízie s termínom konania procesných úkonov v

trestnej veci. Súd neakceptoval ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu z dôvodu kolízie s iným
úkonom, hoci aj v trestnej veci, vzhľadom k tomu, že na túto trestnú vec prevzal právny zástupca žalobcu
predvolanie až 29.5.2015. Taktiež je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že právny zástupca si mohol
zvoliť na svoje zastúpenie substitúta, prípadne poveriť na konanie vo veci koncipienta. Preto súd uložil
právnemu zástupcovi žalobcov poriadkovú pokutu.

41. Voči tomuto uzneseniu ako celku, podal právny zástupca žalobcov včas odvolanie, keď v ňom
uviedol, že mu nemožno klásť za vinu práceneschopnosť žalobcu v 1. rade, pokiaľ ospravedlnil svoju
neúčasť na pojednávaní z dôvodu absolútnej neodkladnosti jeho prítomnosti na úkonoch v trestnej
veci. V ďalšom dal do pozornosti súdu, že v predmetnej veci nie je možná substitúcia advokátskeho

koncipienta, ktorého vzhľadom na obsiahlosť, ako aj právnu komplikovanosť, nebolo možné zabezpečiť.

42. S poukazom na vyššie uvedené požiadal právny zástupca žalobcov prípadne o odpustenie
poriadkovej pokuty.

43. Súd prvej inštancie nemienil vyhovieť žiadosti právneho zástupcu žalobcov o odpustenie poriadkovej
pokuty, keď toto odvolanie predložil na rozhodnutie krajskému súdu, ktorý mal za to, že odvolanie
právneho zástupcu žalobcu je dôvodné, a preto zrušil rozhodnutie okresného súdu bez vrátenia veci.

44. Vtedy platný procesný predpis - Občiansky súdny poriadok, v žiadnom ustanovení nestanovoval

povinnosť súdu prvej inštancie odročiť nariadené pojednávanie z dôvodu kolízie s iným pojednávaním,
keď ako jediný dôvod, pre ktorý musel obligatórne odročiť pojednávanie, bol nepriaznivý zdravotný
stav účastníka, alebo jeho zástupcu, ktorý zároveň v súlade s vtedy platným a účinným § 119 ods.
3 O.s.p., musel obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka, alebo jehozástupcu, neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa mohlo považovať len vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca, nie je schopný, bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu, sa zúčastniť pojednávania. Poukazujúc na vyššie uvedené,

preto nič nebránilo súdu prvej inštancii, v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p., pokračovať v konaní
aj bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcov, a vec prejednať na pojednávaní v jeho neprítomnosti.
Podľa odvolacieho súdu, si nemožno vynucovať prítomnosť strán sporu, resp. ich právnych zástupcov
ukladaním poriadkových pokút, za tej situácie, keď súd nemusí akceptovať ich žiadosti o odročenie
pojednávania a môže vo veci pojednávať a rozhodnúť, pričom neprítomné strany sporu, resp. ich

zástupcovia, znášajú riziko, že vec z dôvodu ich neprítomnosti, a teda nemožnosti byť na pojednávaní
vypočutí, navrhovať dôkazy, resp. reagovať na prednesy protistrán, bude rozhodnutá v ich neprospech.

45. Poukazujúc na vyššie uvedené preto odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
bez jeho vrátenia na ďalšie konanie.

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).