Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/133/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115208237
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2115208237.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a Mgr. Michala Novotného, v právnej veci žalobkyne: Mgr. H. J., nar. X.XX.XXXX, adresa
trvalého pobytu P., P. XX, zast. advokátom: JUDr. Daniel Pavelka, adresa sídla Hlohovec, Pribinova
46, proti žalovanému 1/: Mesto Hlohovec, IČO: 00312509, Hlohovec, M.R.Štefánika 1, a žalovanému
2/:Vodárenské a technické služby, s.r.o., IČO: 36 255 556, adresa sídla Hlohovec, Šafárikova 30,
obaja zast. splnomocnencom: JUDr. Lucia Jurgová advokátka s.r.o., IČO: 47236884, adresa sídla
Poproč, Slnečná 33, o 46.406,56 eur, o odvolaní žalobcu, žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku
Okresného súdu Trnava z 28. decembra 2017 č.k. 18C/184/2015-305 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výrokoch III. a IV. m e n í tak, že žalovaný 2/ je povinný zaplatiť
žalobkyni sumu 46.406,56 eur s 5% ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 10.264,88 eur od
1.7.2016 do zaplatenia a zo sumy 36.159,68 eur od 2.12.2017 do zaplatenia, to všetko do 3dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozhodnutia a v ostatnej zamietajúcej časti vo výroku IV. sa p o t v r d z u j e.

III. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalobkyňa je povinná zaplatiť
žalovanému 1/ 100% trov celého konania.

IV. Žalovaný 2/ je povinný zaplatiť žalobkyni 50% trov celého konania.

V. Vo výroku VI. sa rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný 2/ a žalobkyňa sú povinní
zaplatiť znalcovi Ing. Júliusovi Ratulovskému znalečné každý v rozsahu 50%.

o d ô v o d n e n i e :

1.1 Rozsudkom súd prvej inštancie žalobu voči žalovanému 1/ zamietol (výrok I.), žalovanému 2/

uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 16.281,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne,
počítaným zo sumy 7.000 eur od 3.9.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne, počítaným zo sumy
9.281,31 eur od 8.11.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III.) a žalobu
voči žalovanému 2/ vo zvyšku zamietol (výrok IV.).

1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané:
Žalobkyňa je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Hlohovec, obec P.,

katastrálne územie P., zapísanej na liste vlastníctva číslo XXXX ako rodinný dom, súpisné číslo 269,
postavený na parcele číslo 264 nachádzajúcej sa na ulici M.R. Y. 28 v Hlohovci (ďalej len „rodinný dom“).1.2.2 V zimných mesiacoch roku 2013/2014 sa na čelnej stene rodinného domu žalobkyne začali
prejavovať trhliny a to súčasne na viacerých miestach, ktoré sa postupne zväčšili do tej miery, že z čelnej
steny nehnuteľnosti začala opadávať omietka a narušila sa statika rodinného domu. Hlavnou a jedinou

príčinou poruchy na stavbe rodinného domu bola porucha na ventile vodovodnej prípojky, ku ktorej došlo
v rokoch 2009 až 2010. Pod základovou škárou, v hĺbke jej osadenia, unikajúca voda z poškodenej
súčiastky počas dlhšieho časového obdobia svojou deštruktívnou činnosťou zmenila statické pomery
v podloží na časti ulice a pod časťou rodinného domu natoľko, že prišlo k masívnemu poškodeniu
nosných aj nenosných prvkov rodinného domu. Vyplavovaním jemných častí sa vytvorila kaverna, ktorá

po vyschnutí spôsobila postupné sadanie stavby. Ako zdroj sadania bola vylúčená spodná voda, ako aj
kanalizačná prípojka. Trhliny na dome zobrazené žalobkyňou na fotografiách z roku 2004 boli ku dňu
rozhodovania súdu bezo zmeny, pričom nesúviseli s poruchou ventilu na vodovodnej prípojke. Súčasný
stav domu je oproti roku 2014 stabilizovaný, pričom sa dotvára menším tempom. Porucha má dynamický
- dlhodobý charakter, jej vznik je odborným odhadom určený na obdobie od 2009 až 2010 do 2017 a má
tendenciu pokračovať. Náklady na stabilizáciu a uvedenie časti rodinného domu do stavu pred vznikom

poruchy predstavujú sumu 46.406,56 eur.

1.2.3 Súdny znalec Ing. Július Ratulovský v znaleckom posudku číslo 102/2017 z 13.10.2017 odporučil
okamžitú generálnu opravu poškodených častí rodinného domu.

1.2.4 Prvotný vznik škody v rozsahu 30% bol do roku 2010, v rozsahu 40% v roku 2013 a následne v
rozsahu zvyšnom. Má klesajúcu tendenciu, dom si hľadá umiestnenie.

1.2.5 Vlastníkom vodovodu je žalovaný 1/ a jeho prevádzkovateľom žalovaný 2/.

1.2.6 Žalobkyňa nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti.

1.2.7 Žalovaní vzniesli námietku premlčania nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní
poukazujúc na to, že k poruche na vodovodnej prípojke došlo v období rokov 2009 a 2010, pričom
žalobkyňa si svoj nárok uplatnila žalobou až 16.4.2015.

1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobkyne na náhradu škody voči žalovanému 1/ podľa § 415, § 416
ods. 1 a 2 a § 420 ods. 1 a 2 OZ (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších
zmien a doplnení) a voči žalovanému 2/ podľa § 420a ods. 1 a 2 OZ, ďalej podľa § 100 ods. 1, § 101 ods.
1, § 106 ods. 1 ods. 2, § 122, § 438 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 444, § 123, § 124 a § 127 ods. 1

OZ, § 139 ods. 3 písm. e) SZ (zákona číslo 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v
znení neskorších predpisov), § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a ods. 2ZVaK (zákona číslo 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z.z. o regulácii v
sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov) a nárok žalobkyne na úrok z omeškania podľa § 517
ods. 2 OZa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia OZ v znení neskorších predpisov a napokon podľa článku 12 ods. 2 a článku 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon číslo 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky) a
dospel k záveru, že nárok žalobkyne uplatnený v tomto konaní je dôvodný len voči žalovanému 2/ v
rozsahu 16.281,31 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne, počítaným zo sumy 7.000
eur od 3.9.2014 do zaplatenia a vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 9.281,31 eur od 8.11.2017 do

zaplatenia a preto v tejto časti žalobe žalobkyne vyhovel a v ostatnej časti žalobu ako nedôvodnú pre
premlčanie nárokov uplatnených žalobkyňou v tomto konaní zamietol.

1.4 Spornou bola otázka výšky škody a či žalovaný 1/ a žalovaný 2/ za škodu zodpovedajú, ktorí toto
namietali a popierali, ako aj otázka prípadného premlčania nároku žalobkyne.

1.5 Žalovaný 1/ je zodpovedný za prípadné škody, a to ako vlastník veci, resp. stavebník. Vec, ktorá je
vo vlastníctve žalovaného 1/ je líniová stavba - vodovod. Súd je toho názoru, že žalovaný nezodpovedá
za náhradu škody podľa § 420a OZ, nakoľko nie je prevádzkovateľom verejného vodovodu, a teda
nemôže zodpovedať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou. Pojem „prevádzková činnosť“ sa

vykladá tak, že ide o charakteristickú cieľavedomú a organizovanú činnosť rozmanitého druhu, ktorá
spravidla súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti alebo obchodnej činnosti smerujúcej k dosiahnutiu
určitého cieľa. Prevádzkovou činnosťou je aj prevádzkovanie vodovodu, avšak v špeciálnom režime,
kde ZVaK na takéto prevádzkovanie vyžaduje špeciálne živnostenské oprávnenie, ktorým žalovaný 1/nedisponuje, a preto ani vodovod prevádzkovať nemôže, a preto nie je prevádzkovateľom vodovodu
a s tým spojenými činnosťami a následkami. Prevádzkovateľom vodovodu je žalovaný 2/, a preto na
neho sa vzťahujú ustanovenia § 420a OZ. Na žalovaného 1/ by sa inak nahliadalo, ak by prevádzkoval

vodovod bez patričného povolenia, prípadne by ho zveril do prevádzkovania osobe, ktorá na to nie
je odborne spôsobilá, alebo by nastali iné okolnosti, ktoré by z neho prevádzkovateľa v zmysle ZVaK
spravili, čo však v tomto konaní preukázané nebolo. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že nie je
možné pri žalovanom 1/ použiť ustanovenia o objektívnej zodpovednosti podľa § 420a OZ, nakoľko
tento nie je a nemôže byť prevádzkovateľom, a preto nemôže ani zodpovedať v zmysle ustanovení §

420a OZ, pričom však podľa názoru súdu žalovaný 1/ teoreticky môže zodpovedať za náhradu škody
z dôvodu, že je vlastníkom veci a teda môže zodpovedať za škodu podľa § 127 ods. 1 OZ v spojení s §
420 OZ. Tu však musí k zodpovednosti žalovaného 1/ ako vlastníka nevyhnutne pristúpiť splnenie troch
podmienok. Protiprávny úkon (škodná udalosť), ujma (škoda), príčinná súvislosť medzi protiprávnym
úkonom a vzniknutou škodou. Protiprávny úkon môže spočívať v konaní alebo opomenutí povinného
subjektu. Môže spočívať aj v porušení preventívnej povinnosti, ktorú zákon ukladá každému, t.j. fyzickým

aj právnickým osobám v ust. § 415 OZ. Ide o povinnosť správať sa takým spôsobom, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, majetku, právach iných, prírode a životnom prostredí. Zodpovedným podľa tohto
ustanovenia nebude ten, kto si v občianskoprávnom styku počína podľa podmienok konkrétnej situácie
natoľko opatrne a ohľaduplne, aby pri tomto svojom správaní nespôsobil škodu na zdraví, majetku,
právach iných, prírode alebo životnom prostredí. Každý je preto povinný pri svojom správaní zachovávať

s ohľadom na konkrétne podmienky vždy taký stupeň pozornosti a opatrnosti, aby zabránil vzniku škôd.
Môže ísť pritom o porušenie zmluvných alebo iných záväzkových povinností, ako aj iných zákonom
uložených povinností (tzv. mimozáväzková zodpovednosť), ktorej sa môže povinný subjekt dopustiť
konaním alebo opomenutím. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu je vznik existencie škody
ako ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným

ekvivalentom - peniazmi. Medzi porušením právnej povinnosti (protiprávnym úkonom) ako príčinou a
škodou, vrátane jej rozsahu, musí byť daná príčinná súvislosť (kauzálny nexus). Zároveň ako posledný
predpoklad zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 ods. 1 OZ tu musí byť dané zavinenie ako
psychický vzťah škodcu k vlastnému protiprávnemu konaniu vo vzťahu ku škode, ktorá je výsledkom
tohto protiprávneho konania (tzv. subjektívny predpoklad zodpovednosti). Pokiaľ ide o existenciu

protiprávneho úkonu ako základného predpokladu vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti, súd
v danom prípade nezistil taký protiprávny úkon žalovaného 1/, ktorý by bol príčinou vzniku škody na
strane žalobkyne. Žalovaný teda neporušil prevenčnú povinnosť ustanovenú § 415 OZ, keď uzavretím
zmluvy so špecializovanou vodárenskou spoločnosťou zabezpečil prevádzkovanie vodovodu, ktorého
je vlastníkom, a teda sa mohol dôvodne domnievať, že prevádzkovateľ bude postupovať s odbornou

starostlivosťou tak, aby nedošlo ku škodám na majetku a právach iných. Na základe uvedeného, súd
nezistil na strane žalovaného 1/ naplnenie predpokladov zodpovednosti za škodu v zmysle ust. §
420 ods. 1 v spojení s § 127 OZ spôsobenú žalobkyni. Súd vyhodnotil konanie žalovaného 1/ ako
primerané pomerom s odbornou starostlivosťou vlastníka v záujme predchádzania škodám, kedy tento
po zriadení vodovodu, po kolaudácii vodovodu, tento zveril do prevádzky odborne spôsobilej osobe,

ktorá je ho povinná prevádzkovať. Vzhľadom na uvedené súd žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.
Súd ďalej k označenému rozhodnutiu Krajského súdu Trnava 24Co 451/2013 konštatuje, že ide o
rozhodnutie o skutkovo odlišnej veci, kde sa riešilo vlastníctvo a zodpovednosť vlastníka avšak bytu, na
ktorého prevádzku sa aplikujú iné zákonné ustanovenia, ako na prevádzku vodovodu, ktorý je upravený
samostatným právnym predpisom (viď vyššie). Vzhľadom na to, že žalobu voči žalovanému 1/ súd

zamietol, z vyššie uvedených dôvodov, nezaoberal sa zvyšnými námietkami žalovaného 1/ vo vzťahu
k veci.

1.6.1 Žalovaný 2/ zodpovedá za škodu v súlade s § 420a OZ, nakoľko škoda vznikla v dôsledku
jeho prevádzkovej činnosti pri prevádzkovaní vodovodu, a to v dôsledku poruchy vodovodnej prípojky.

Uvedené mal súd jednoznačne preukázané zo znaleckého posudku Ing. Júliusa Ratulovského č.
102/2017, ako aj výpovede znalca na pojednávaní, a jeho záverov uvedených v ods. 11 odôvodnenia.
Záverom znaleckého posudku súčasne podporne svedčí aj znalecký posudok č. 239/2011 od Ing.
Rastislava Pažitného (hodnotený ako listinný dôkaz), ktorý v rámci str. 5 posudku popisuje praskliny
a predpokladá pokles základových konštrukcií, pričom v súlade s uvedenými závermi dotknutý znalec

vypovedal v pozícii svedka na pojednávaní dňa 12.9.2016, ako aj Statický posudok Ing. O. H., ktorý
stanovil ako príčinu poruchy na základových konštrukciách poruchu vodovodnej prípojky.1.6.2 K námietke žalovaných k zaujatosti znalca súd konštatuje, že túto vyhodnotil ako nedôvodnú,
nakoľko znalec sa nevyjadroval k právnej argumentácii, ale k technickej argumentácii žalovaných (ich
zástupcu), ktoré konfrontoval so svojimi zisteniami. Súd má za to, že znalec v rámci znaleckého posudku

samôževyjadrovaťktechnickýmotázkam(natobolustanovený),pričommôžesavyjadriť ajkusporným
argumentom - technickým záverom, čo sa stalo aj v tomto prípade. Ak by sa znalec nevyjadril k odbornej
otázke, tak by jeho posudok bol z pohľadu súdu aj účastníkov nepoužiteľný. Súčasne má súd za to, že
keď ktorýkoľvek účastník argumentuje po technickej stránke, môže byť takáto argumentácia podrobená
prieskumu odborníka, ktorý je do konania pribratý, tak ako tomu bolo v tomto prípade, kde sa znalec

musel vysporiadať s argumentáciou žalovaných, aby dospel k záverom znaleckého posudku a účastník
musí byť uzrozumený s tým, že jeho technické argumenty budú podrobené prieskumu. Z pohľadu súdu
je možná technická argumentácia zo strany účastníka (tak ako v tomto prípade), kde napr. žalovaní
namietali existenciu trhlín už v roku 2004, pričom znalec, ako odborník uvedenú otázku zodpovedal po
technickej stránke tak, že áno trhliny boli, v súčasnosti aj sú, avšak počas celého obdobia sa prakticky
nemenia a nemajú vplyv na vzniknutú škodu. Súd v znaleckom posudku nenašiel také závery znalca,

ktorými by riešil právne závery, a ak by tam také boli, v tejto časti by na ne neprihliadal.
Súd na základe takto zisteného stavu dospel k záveru, že žalovaný 2/ zodpovedá za vzniknutú
škodu na nehnuteľnosti žalobkyne, pričom následne posudzoval premlčanie nároku žalobkyne a
spoluzodpovednosť žalobkyne za súčasný stav.

1.7 Žalovaní opakovane argumentovali tým, že škoda vznikla v roku 2009-2010, čo má plynúť aj zo ZP.
Súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaných a konštatuje, že z vykonaného dokazovania plynie ten
záveru, že škoda (poškodenie) vznikla na ventile vodovodnej prípojky v rokoch 2009-2010 počas bližšie
neurčeného času, pričom škoda na nehnuteľnosti samotnej začala vznikať až neskôr, a to vtedy, keď
sa prejavilo prvotné sadanie nehnuteľnosti. Uvedené možno zo znaleckých posudkov ako aj vyjadrenia

znalca na pojednávaní stanoviť na obdobie do roku 2011 - prvá fáza, okolo roku 2013 ako druhá fáza, a
tretia fáza do súčasnosti, pričom deštrukcia, prakticky pokračuje v minimálnej miere ďalej. Súd súčasne
konštatuje, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalovaných o vzniku celej škody do roku 2010,
keď tomu tak reálne do súčasnosti nie je.

1.8 Nemožno sa stotožniť ani s námietkou žalovaných, že žalobkyňa mala najskôr odstrániť závadný
stav, a až potom podať žalobu. Súd má za to, že tento postup je možný a správnejší, avšak ak
žalobkyňa nemá prostriedky na nápravu stavu tak nemožný, a ak by súd pripustil takýto výklad, fakticky
by sofistikovaným spôsobom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom z dôvodu nedostatku majetku,
čo súd s ohľadom na citované články Ústavy Slovenskej republiky považuje za neprípustné. Súčasne má

súd za to, že žalobkyňa v súlade s § 416 OZ má právo sa obrátiť na súd v záujme ochrany svojich práv,
nakoľko keď nemá prostriedky na zabránenie vzniku ďalšej škody, prakticky inú možnosť nemá. Súd má
za to, že finančnú tieseň žalobkyne nemožno takýmto spôsobom obrátiť proti nej. Súd má ďalej za to, že
prekážky na odstránenie vád nehnuteľnosti sú vzhľadom na okolnosti dané nielen finančnou tiesňou, ale
aj vekom žalobkyne, ktorá má v súčasnosti už 65 rokov (v roku 2014 mala 62 rokov), čo z pohľadu súdu

je taktiež prekážkou rozsiahlej rekonštrukcie, na ktorú osoba v takomto veku bez patričných skúseností
nemá zväčša dostatok síl. Tieto skutočnosti súd zohľadňoval pri posúdení spoluzavinenia žalobkyne
za vzniknutý stav a priznaní rozsahu náhrady škody. Súd vzhľadom na nespornú finančnú situáciu
žalobkyne,jejvysokývek,akoajskutočnosť,žejelaik,čosatýkastavebníctvabezpatričnýchodborných
znalostí a skúseností, vyhodnotil mieru spoluzavinenia žalobkyne tak, že táto sa nepodieľala na vzniku

škody, nakoľko z obsahu spisového materiálu plynie to, že sa snažila o nápravu veci, pričom však
žalovaný 1/ ani 2/, ktorí o situácii vedeli jej neposkytli žiadnu pomoc ani súčinnosť, pričom má súd
za to, že obaja žalovaní majú také odborné kapacity a možnosti (personálny aparát odborníkov, ako
aj finančné prostriedky), že mohli určiť problém pred podaním žaloby, prípadne aj odstrániť problém (v
zásade postačila v roku 2014 injektáž základových špár špeciálnou látkou, ktorá by zastavila sadanie

nehnuteľnosti, prípadne ho aj napravila), pričom však nekonali a čakali na súdny spor.

1.9 Akoposlednouskutočnosťourozhodnouprepriznanienárokusasúdzaoberalvznesenounámietkou
premlčania. Subjektívna premlčacia doba je 2 ročná a objektívna premlčacia doba je 3 ročná pri náhrade
škody. Žalovaný 2/ namietal, že žalobkyni uplynula premlčacia doba, nakoľko súd pripustil zmenu žaloby

na pojednávaní dňa 12.9.2016. Pre posúdenie premlčania okrem procesnej otázky je rozhodujúci aj
moment vzniku škody. Žalovaní namietali, že v zápisnici z 29.6.2016 je uvedené skutkové tvrdenie
žalobkyne, kde uvádza, že škoda vznikla v roku 2011. Súd si prehral nahrávku z pojednávania, pričom
zistil, že žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu uviedla, že dom bol v určitom stave v roku 2011(súdnesprávnouprotokoláciouuviedol,žeškodavzniklavroku2011,čoprítomnýprávnyzástupcaihneď
namietal)viďnahrávka31minútaa10sekunda(akoajpredchádzajúciprednesprávnehozástupcu).Súd
mánazákladeuvedenéhozato,žežalobkyňaneuviedlaskutkovétvrdenie,žeškodavzniklavroku2011,

a uvedené bolo nesprávne uvedené. Súd teda tak ako bolo uvedené v znaleckých posudkoch ako aj vo
vyjadrení znalca na pojednávaní možnosť vzniku škody stanovil na tri fázy, na obdobie do roku 2011
- prvá fáza, okolo roku 2013 ako druhá fáza, a tretia fáza do súčasnosti, pričom deštrukcia, prakticky
pokračuje do súčasnosti aj keď v minimálnej miere. Súd uvádza, že škoda nevznikla momentom úniku
vody, ani zaplnením základovej špáry, ale postupne vymytím podložia, vytvorením kaverny, a následným

dosadnutím domu po vyschnutí podložia, pričom celý proces trvá dodnes. Súd uvádza, že predmetom
posudzovania premlčania sú dva nároky žalobkyne. Za škodu vzniknutú v roku 2013/2014 (a predtým)
a za obdobie po 2014, keď podala žalobu vo veci a zmenu žaloby. Pričom pri každom samostatne súd
posudzoval včasnosť podania žaloby. Súd konštatuje, že v dôsledku vznesenej námietky premlčania
je časť nároku žalobkyne, ktorý vznikol v roku 2011, a pomerne aj v roku 2013 premlčaná, nakoľko k
zmene žaloby došlo v roku 2016. Súd k otázke vzniku subjektívnej vedomosti žalobkyne o pasívnej

legitimácii žalovaného 2/ konštatuje, že táto sa o tom, kto za škodu zodpovedá dozvedela najneskôr
z podania žalovaného 1/ doručeného súdu v roku 2015, a preto jej subjektívna premlčacia lehota by
uplynula v roku 2017, čo do nároku na náhradu škody za roky 2013/2014, čiže v rámci objektívnej
lehoty najneskôr 29.7.2017. Súd má za to, že žalobkyňa nevedela o zodpovednosti žalovaného 2/,
čomu aj svedčí žaloba voči žalovanému 1/, pričom ak by vedela o zodpovednosti žalovaného 2/, podala

by žalobu aj voči nemu. Čo sa následne aj reálne stalo. Vzhľadom na uvedené súd posúdil nárok
žalobkyne vzniknutý pred 12.9.2013 ako premlčaný, nakoľko objektívna premlčacia doba uplynula dňa
12.9.2016 v rozsahu náhrady škody viažucej sa tri roky spätne a uplatnenej podaním žaloby. Súčasne
súd posudzoval vznesenú námietku premlčania aj k zmenenej žalobe, ktorej zmenu súd pripustil na
pojednávaní dňa 30.11.2017. Tu súd je toho názoru, že uvedený nárok sa premlčuje spätne dva roky,

nakoľko žalobkyňa vedela od roku 2015 z vyjadrenia protistrany, že za škodu môže zodpovedať niekto
iný,avšakajporozšíreníokruhuúčastníkovzostalanečinnávovzťahukpredmetukonaniaaorozšírenie
žaloby požiadala až v novembri 2017, ktoré súd pripustil na pojednávaní 30.11.2017. V tejto časti ide
aj o samostatný nárok za iné obdobie, ako bolo pôvodne žalované, t.j. za obdobie po roku 2014, na
ktoré sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia doba, a preto súd dospel k záveru, že v tejto časti je

nárok žalobkyne premlčaný v rozsahu nároku na náhradu škody za obdobie pred 30.11.2015, nakoľko
žalobkyňa vedela, kto škodu spôsobil, sama skutkovo tvrdila, že škoda sa zväčšuje, avšak procesný
úkon urobila až v novembri 2017.

1.10 Nárok žalobkyne predstavuje sumu 46.406,56 eur, ako sumu reálnych nákladov, ktoré je potrebné

vynaložiť na odstránenie škôd na nehnuteľnosti. Súčasne však v konaní bolo preukázané, že škoda
(poškodenie nehnuteľnosti vznikalo počas dlhšej doby), a to reálne od roku 2011 do súčasnosti, nakoľko
vznik škody mal dynamický priebeh a nebol to jednorázový dej. Účastníci nenavrhli a nepredložili žiaden
dôkazný prostriedok, ktorý by exaktne preukázal, kedy presne (dátumovo škoda vznikala a v akom
rozsahu). Súd konštatuje, že znalec sám hovoril v hypotetickej rovine a svoje závery prednesené na

pojednávaní dňa 30.11.2017 uviedol ako odhad s tým, že vyjadril pochybnosť o možnosti určiť uvedené
presne. Súd sa stotožňuje so závermi znalca a má za to, že nemožno exaktne určiť rozsah vzniku
škody presne podľa jednotlivých období, vzhľadom na priebeh vzniku škody na nehnuteľnosti. Preto súd
posudzoval nárok žalobkyne samostatne, jednak v rozsahu pôvodnej žaloby (po 12.9.2016) a zmenenej
žaloby od 30.11.2017.

1.11.1 Vychádzajúc z ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. ako aj obsahu znaleckého posudku mal
súd preukázané aj náklady, ktoré sú nevyhnutné na uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, a
to vo výške 46.406,56 eur (č.l. 262 súdneho spisu). Súd dospel v konaní do štádia, kde účastníci už
nenavrhli nové dôkazy, pričom zotrvali na svojich skutkových tvrdeniach a právnych názoroch, pričom

súd mal preukázané zo znaleckého posudku, že oprava nehnuteľnosti by v nákladoch stála 46.406,56
eur. Uvedenú sumu súd následne pomeroval k uplatnenej námietke premlčania a otázke vzniku škody.
Súd stotožňujúc sa so závermi znalca dospel k záveru, že časť škody vznikla v roku 2011, kedy sa
začali objavovať prvé vážnejšie trhliny, pričom tejto fáze súd dal 30%, pričom táto je v celom rozsahu
premlčaná, preto súd žalobu v tejto časti zamietol.

1.11.2 V druhej fáze vznikla rozsiahlejšia škoda v rozsahu 40%, pričom počas nej došlo k odhaleniu
poškodenia prípojky. Súd z tohto nároku priznal hodnotu 7.000,- eur, ktorú považoval za nepremlčanú
vo vzťahu k pôvodne uplatnenej sume 10.246,88 eur za obdobie od 12.9.2013 do 12.9.2016, pričomaj uvedenú sumu určil podľa úvahy vzhľadom k behu premlčania a nemožnosti exaktne určiť moment
vzniku škody, ktorá vznikala v rámci druhej fázy aj pred 12.9.2013. Súd však konštatuje, že žalobný
návrh rozšírený pripustením zmeny žaloby dňa 30.11.2017 vo zvyšnom rozsahu je premlčaný, nakoľko

je vecou žalobkyne, že uvedenú sumu vo vyššej miere nežalovala skôr, ale až v novembri 2017, a preto
aj rozšírená časť za obdobie rokov 2013/2014 je vo vzťahu k uplatnenej žalobe oneskorená a premlčaná,
preto súd žalobu v tejto časti nad priznanú mieru zamietol.

1.11.3 Posledná fáza po odstránení vady prípojky mala 30% na súčasný stav. Vzhľadom na vznesenú

námietku premlčania súd priznal žalobkyni nárok na náhradu škody 20% za poslednú fázu, nakoľko
žalobný nárok bol čiastočne uplatnený včas a nebol premlčaný s ohľadom na priebeh vzniku škody, a z
tohto titulu považoval žalobný návrh za dôvodný v rozsahu 9.281,31 eur, podľa úvahy súdu. Súd priznal
20% preto, lebo žalobkyňa najneskôr od 30.6.2015 vedela, že za škodu zodpovedá žalovaný 2/, pričom
však zmenu žaloby vykonala až pred 30.11.2017, ktorú súd pripustil na pojednávaní, a teda v rozsahu
od roku 2014 do 30.11.2017 je nárok žalobkyne premlčaný. Preto súd priznal náhradu v rozsahu 20%.

1.12 Súd žalobkyni súčasne priznal aj úroky z omeškania, a to v časti sumy 7.000 eur od momentu
uplatnenia žalobkyňou od 3.9.2014 do zaplatenia a vo zvyšku od momentu od 8.11.2017, t.j. na
druhý deň od doručenia znaleckého posudku, t.j. od kedy mohol žalovaný 2/ plniť prvý raz v zmysle
novozistených skutočností a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd súčasne zamietol aj úroky

z omeškania v časti premlčanej istiny, nakoľko príslušenstvo sa premlčuje so základom.

1.13.1 O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 1/ náhradu
trov konania v rozsahu 50% (výrok II.), žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému 2/ náhradu
trov konania v rozsahu 10% (výrok V.) a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť znalcovi Ing. Júliusovi

Ratulovskému mu náhradu trov znalečného v rozsahu 100% (výrok VI.). Takéto svoje rozhodnutie
odôvodnil právne § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 a 2, § 257 a § 258 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania
žalovanému 1/ náhrady trov konania len v rozsahu 50%, napriek jeho plnému úspechu v spore, z dôvodu
potreby zohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa a to skutočnosti, že žalobkyňa nemá finančné
prostriedky, je osobou vyššieho veku, ktorá v dôsledku výsledku konania nebude môcť nehnuteľnosť

zrekonštruovať, ako aj nerozporovanú skutočnosť, kde v prvotnej fáze pred podaním žaloby, žalovaný
1/ v rámci rokovaní neuviedol žalobkyni námietky, ktoré uplatnil až v konaní, ako aj nerozporovanú
skutočnosť o uvedení, že po vypracovaní statického posudku budú vec riešiť cez poisťovňu. Uvedené
by bolo dôvodom na celkové nepriznanie trov, avšak vzhľadom na to, že žalobkyňa nevzala žalobu voči
žalovanému 1/ späť po námietkach o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, musí niesť zodpovednosť

aj za trovy žalovaného 1/ v primeranom rozsahu.

1.13.2 Ďalej v prípade nároku žalovaného na náhradu trov konania potrebou priznania žalovanému 2/
voči žalobkyni nároku na náhradu trov konania len v rozsahu 10% napriek jeho 35,26% čistému úspechu
v konaní taktiež z dôvodu potreby zohľadnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa (popísaných v

predchádzajúcom odseku), a z toho plynúcej potreby zníženia nároku na náhradu trov konania na
polovicu, čiže na 17,63%, ktoré znížil o 7,63% predstavujúce úvahu súdu.

1.13.3 Súčasne súd rozhodol o povinnosti žalobkyne nahradiť trovy znaleckého dokazovania znalcovi,
ktoré v konaní v súvislosti s ňou navrhnutým dôkazom vznikli v rozsahu 100%.

2.1 Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie napadol riadnym a včasným odvolaním žalovaný 1/ voči
výroku II. a žalovaný 2/ voči výroku III. a V. s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby
žalobkyne v celom rozsahu, viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) C.s.p.). Žalovaní považujú
rozhodnutie súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné, nespravodlivé, zmätočné a v rozpore s hmotným

právom.2.2 Nesprávnyjezáversúduprvejinštancie,žezdokazovaniavyplynulo,žežalobkyňanemáprostriedky
na opravu nehnuteľnosti, nakoľko žalovaný 2/ opakovane namietal, že takéto skutočnosti neboli ničím
preukázané.

2.3.1 Nesprávny je záver súdu prvej inštancie opretý o závery posudku ako aj ich vyhodnotenie a záver
o spoluzavinení žalobkyne na spôsobenej škode.

2.3.2 Preposúdeniespoluzavineniažalobkynenavznikuškodyniesúrozhodujúcefaktory,ktoréuviedol

súd prvej inštancie (finančná situácia žalobkyne, jej vek ani nedostatok odborných znalostí a skúseností
v oblasti stavebníctva). Súd mal v danom smere skúmať, či konaním, respektíve nekonaním žalobkyne
došlo k vzniku škody respektíve, k jej prehlbovaniu (či v prípade, ak by sa žalobkyňa náležite starala o
svoju nehnuteľnosť a vyvinula akúkoľvek aktivitu a pátrala by po príčine vzniku škody na jej dome, tak
by došlo k poškodeniu v takom rozsahu a v takej výške ako si nárokovala voči žalovaným).

2.3.3 Z dokazovania vyplynulo, že znalec Ing. Rastislav Pažitný odporučil žalobkyni, aby vykonala
opravu/sanáciu rodinného domu (4 roky pred podaním žalobného návrhu a 3 roky pred zistením, že
došlo k poruche na vodovodnej prípojke) pričom žalobkyňa na pojednávaní dňa 29.6.2016 a 12.9.2016
uviedla, že nič z toho čo jej znalec odporučil nevykonala. Žalovaný 2/ počas celého konania namietal,
že stav v akom sa rodinný dom nachádza, je zapríčinený aj nekonaním žalobkyne.

2.3.4 Žalovaný 2/ z týchto dôvodov považuje rozsudok v tomto bode za nepreskúmateľný, súd sa v ňom
vôbec nevysporiadal s námietkami vznesenými zo strany žalovaného 2/ a vec nesprávne skutkovo a
právne vyhodnotil.

2.4 Žalovaný 2/ naďalej namieta nepreskúmateľnosť znaleckého posudku a to najmä v časti jeho
záverov, že meraniami bolo zistené, že porucha sa radikálne nezväčšuje, ale nie je v konečnej fáze,
dotváranie pokračujeme nižším tempom. Znalec mal k takýmto záverom dospieť meraniami, avšak
zo znaleckého posudku nie je zrejmé, aké boli výsledky jednotlivých meraní a teda jeho záver nie je
preskúmateľný.

2.5.1 Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie len o čiastočnom premlčaní nárokov žalobkyne
uplatnených v tomto konaní. Nie je správny záver súdu prvej inštancie, že predmetom posudzovania
premlčania sú dva nároky žalobkyne a to škoda vzniknutá v roku 2013/2014 (a predtým) a za obdobie po
roku 2014, keď bola podaná žaloba vo veci samej a zmena žaloby. Žalobkyňa si totiž na súde uplatnila

len jeden nárok, a to nárok na náhradu škody spôsobenú na jej rodinnom dome v dôsledku poruchy
na vodovodnej prípojke vyčíslený ku dňu 15.8.2014. Žiadny iný nárok si žalobkyňa voči žalovanému 2/
neuplatnila. Za samostatné nároky na náhradu škody treba považovať nároky z dvoch alebo viacerých
oddeliteľných škodových udalostí. V prejednávanom prípade však došlo k jednej škodovej udalosti - k
úniku vody v dôsledku poškodenia vodovodného ventilu. Žiadna ďalšia škodová udalosť (protiprávny

úkon) ktorého by sa mal žalovaný 2/ voči žalobkyni dopustiť nebol v konaní ani tvrdený ani preukázaný.

2.5.2 Nesprávny je aj záver súdu prvej inštancie že žalobkyňa sa dozvedela o tom, kto za škodu
zodpovedá najneskôr z podania žalovaného 1/ doručeného súdu v roku 2015, a preto jej subjektívna
premlčacia doba uplynula v roku 2017, čo do nároku na náhradu škody za roky 2013/2014, čiže v rámci

objektívnej lehoty najneskôr 29.7.2017. Žalobkyňa sa o tom kto za škodu zodpovedá totiž dozvedela
najneskôr 29./30.7.2014, kedy došlo k nahláseniu poruchy a boli zahájené výkopové práce. Okrem
toho zo statického posudku 10/14 datovaného 12/14 vypracovaného Ing. O. H. (bod 8.) je zrejmé, že
za jednoznačnú príčinu porúch na rodinnom dome znalec stanovil poruchu na vodovodnej prípojke (v
časti, ktorá je v správe VaTS Hlohovec) spojenú s únikom vody do základovej pôdy. Samotná žalobkyňa

v žalobe uviedla, že ku škode došlo v dôsledku poruchy vodovodného vedenia, ktoré je vo vlastníctve
žalovaného 1/ a ktoré spravuje žalovaný 2/. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobkyňa mala vedomosť o
tom, že vodovodná prípojka je v správe žalovaného 2/, napriek tomu ho do konania navrhla z opatrnosti
pribrať až po námietke žalovaného 1/ o jeho nedostatku pasívnej legitimácie.

2.5.3 Nesprávne súd prvej inštancie posúdil aj plynutie objektívnej premlčacej doby, nakoľko ak
posudzoval nárok na náhradu škôd vzniknutých za roky 2013/2014 a objektívna premlčacia lehota je
trojročná, nemohla uplynúť dňom 29.7.2017 ako to uviedol súd prvej inštancie bez ďalšieho (v tejto časti
je rozsudok nepreskúmateľný, keďže z neho nie je zrejmé čím sa pri tejto úvahe súd spravoval).2.5.4 Nesprávny je aj záver súdu vo vzťahu k premlčaniu zmenenej žaloby a úvaha, že pripustením
zmeny žaloby z 30.11.2017 ide v tejto časti o samostatný nárok za iné obdobie, ako bolo pôvodne

žalované, t.j. za obdobie po roku 2014, na ktoré sa vzťahuje dvojročná subjektívna premlčacia doba.
Takýto nárok nebol tvrdený ani preukázaný žalobkyňou, preto ide o ničím nepodložené arbitrárne
rozhodnutie súdu bez opory v skutkových a právnych tvrdeniach žalobkyne. Žalobkyňa žiadnym
písomným podaním vo veci samej ani ústnym vyjadrením nezmenila svoj žalobný návrh čo do
skutkových a právnych tvrdení. Žalobkyňa teda nerozšírila žiadnym relevantným podaním svoj nárok na

náhradu škody na ďalšie ako žalovaným návrhom z 15.4.2015 uplatnené žalované obdobie. Zo žiadneho
úkonu žalobkyne nevyplýva, že si rozšírila žalobu o ďalšie obdobie, neuviedla o aké obdobie by malo ísť
respektíve, že si rozšírila alebo zmenila pôvodný žalobný návrh o ďalší samostatný nárok za iné obdobie.
Žalovaný preto považuje tento záver súdu za nepreskúmateľný, nesprávny a ničím nepodložený a v
rozpore s § 216 ods. 1 C.s.p..

2.6.1 Nepreskúmateľný a vnútorne rozporný je aj záver súdu ohľadom určenia výšky náhrady škody
(bod 49. rozsudku). Súd absolútne nekonzistentne uvádza plynutie premlčacích lehôt či už subjektívnej
alebo objektívnej, okrem toho ich aj odvodzuje od nesprávnych udalostí, ktoré sú podstatné pre ich
plynutie vo vzťahu k jednotlivým fázam, za ktoré priznáva žalobkyni nárok na náhradu škody.
- pokiaľ ide o prvú fázu - považoval za ňu rok 2011, ktorej priznal 30% s tým, že v celom rozsahu ju

považoval za premlčanú.
- pokiaľ ide o druhú fázu - považoval za ňu obdobie roku 2013/2014 (aj, keď podľa výpovede znalca išlo
o rok 2013 - strana 7 rozsudku) a v tomto období podľa súdu vznikla škoda v rozsahu 40%.

2.6.2 Na jednej strane súd v bode 47. rozsudku uviedol, že nárok, ktorý bol uplatnený, respektíve

súdom pripustený zmenou žaloby je samostatným nárokom za obdobie roku 2014 (t. j. rozšírenie o
sumu 36.159,68 eur by sa malo vzťahovať na obdobie od roku 2015 do 30.11.2017), ktorý ohľadom na
premlčanie považuje za premlčaný v rozsahu nároku na náhradu škody za obdobie pred 30.11.2015,
t.j. rozšírenie žaloby pripustenej dňa 30.11.2017 by sa na túto fázu vôbec nemalo vzťahovať. Súd však
za uvedené obdobie priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 7.000 eur, čo, ak by sme vychádzali z

pôvodne žalovanej sumy nepredstavuje 40% (40% z 10.246,88 eur je 4.098,75 eur).

2.6.3 Poslednú fázu súd vymedzil obdobím po odstránení vady prípojky (t.j. 29./30.7.2014) v rozsahu
30% a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania priznal žalobkyni nárok na náhradu škody 20% v
rozsahu 9.281,31 eur napriek tomu, že podľa jeho záverov celú tretiu fázu vzniku škody považoval za

premlčanú. Rovnako, ak súd posudzoval uplatnené nároky ako samostatné - t.j. nárok vzniknutý pred
rokom 2014 a po roku 2014 na základe údajného a nepreukázaného rozšírenia žaloby, žalovaný 2/
považuje za rozporné priznanie náhrady škody vo výške 9.281,31 eur, ktorá zodpovedá 20% z celej
žalovanej sumy (teda nie tej časti po rozšírení) a jednak uvedená suma nezodpovedá ani premlčaniu
tvrdenému súdom v bode 47. rozsudku, t.j., že nárok v rozsahu za obdobie pred 30.11.2015 je

premlčaný.

2.7.1 Žalovaný 1/ namieta aj voči okolnostiam, ktoré súd zohľadnil ako dôvody hodné osobitného zreteľa
pri rozhodovaní o výške náhrady trov úspešného žalovaného 1/, nakoľko závery súdu v tejto časti
rozhodnutia sú v absolútnom rozpore so zásadami a princípmi civilného sporového konania. Žalobkyňa

bola v konaní ako aj pred jeho začatím zastúpená advokátom a skutočnosť, že si uplatnila svoj nárok
voči nesprávnemu subjektu, ako aj že si ho neuplatnila včas, a že žalovaný 1/ neuviedol v rámci rokovaní
so žalobkyňou svoje námietky, ktoré neskôr uplatnil v konaní nie je možné považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa a nemôžu byť na príťaž žalovaného 1/. Žalovaný 1/ od začiatku súdneho konania
namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie.

2.7.2 Obdobne žalovaný 2/ nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v bode 57. rozsudku pre jeho záver, že
nárok na náhradu trov konania žalovaného 2/ ako úspešnejšieho v konaní najprv znížil na polovicu
z dôvodu prihliadnutia na dôvody hodné osobitného zreteľa a potom ich ešte znížil o ďalších 7,63%
predstavujúce úvahu súdu, nemá oporu v zákone a žalovaný ho považuje za rozporné s princípom

civilného sporového konania o rovnakom postavení strán sporu s tým, že takýmto rozhodnutím došlo k
porušeniu práva žalovaného 2/ na spravodlivý proces.3.1 Žalobkyňa napadla rozsudok riadnym a včasným odvolaním čo do výrokov I., II., IV., V. a VI. s
návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
viniac súd prvej inštancie, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a vec aj nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C.s.p.). Výrok I. a II. je nesprávny
a rozhodnutie v tejto časti je nepreskúmateľné. Žalobkyňa zotrváva na svojom právnom názore že,
žalovaný 1/ má pasívnu legitimáciu a nemôže sa zbaviť svojej zodpovednosti ako vlastník vodovodu.

3.2 Súdprirozhodovanívychádzalznesprávnehoprávnehozáveru,keďdeň12.9.2016,keďnerozhodol
o pripustení zmeny žaloby bral za rozhodujúci pre začiatok plynutia premlčacej doby voči žalovanému 2/
hoci za rozhodujúci bolo potrebné považovať doručenie rozšírenia žaloby súdu (podanie z 30.11.2015),
o ktorom rozhodol súd 19.1.2016 a jeho rozhodnutie z 12.9.2016 bolo duplicitné a z hľadiska plynutia
premlčacej doby nemá žiadny účinok.

3.3.1 Žalobkyňa v konaní preukázala znaleckým posudkom Ing. Rastislava Pažitného číslo posudku
239/2011 z 3.11.2011 že predmetný dom nemal žiadne výrazné vady, ktoré by nasvedčovali tomu, že
dom je podmytý vodou z vodovodného potrubia. Žalobkyňa sa o vnikaní vody pod dom dozvedela až
po rozkopaní pešej zóny dňa 30.7.2014 a až vtedy zistila čo je príčinou praskania omietky na jej dome,
ku ktorému došlo v zimných mesiacoch roku 2013/2014. Pred fyzickým zrealizovaním rozkopávky sa

žalobkyňa nemala ako dozvedieť o príčinách prasklín na dome. Až začiatkom roka 2014 sa na čelnej
strane domu začali prejavovať trhliny a to súčasne na viacerých miestach, ktoré sa zväčšili do takej
miery, že sa narušila statika domu. V zmysle uvedeného potom závery súdu v tom smere, že škoda mala
vzniknúť v roku 2011 sú nesprávne a nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Z toho dôvodu je potom
nesprávny aj záver súdu prvej inštancie že časť škody by mala byť premlčaná. Samotné podmáčanie

domu ešte neznamená, že žalobkyni touto skutočnosťou vznikla škoda. Žalobkyňa sa stotožňuje so
záverom znalca Ing. Ratulovského, že až po zastavení úniku vody 30.7.2014 a vyschnutím podkladu
nastalo druhotné ušmyknutie základov a následne silné deformovanie nosných a rozdeľovacích múrov
hlavne v oblasti najslabších miest, okná, dvere, priečky prístavby. To bol moment, kedy vznikla na dome
žalobkyne škoda v dôsledku narušenia statiky nosných konštrukcií.

3.3.2 Žalobkyňa v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
18.10.2005 spisovej značky 25Cdo 138/2006 v zmysle, ktorého začiatok plynutia objektívnej premlčacej
doby je viazaný na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem udalosť, z ktorej škoda vznikla, zahŕňa nielen
právne kvalifikovanú udalosť, ktorá viedla ku vzniku škody, ale aj vznik samotnej škody. Z hľadiska §

106 ods. 2 OZ nemožno teda udalosť, z ktorej vznikla škoda stotožňovať len so škodovou udalosťou,
pretože by tak objektívna premlčacia doba mohla začať plynúť skôr, ako k poškodeniu majetku vôbec
došlo, prípadne by škoda mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela
vzniknúť vôbec.

3.3.3 Žalobkyňa je toho názoru, že žiadna časť škody, ktorá jej na nehnuteľnosti vznikla nemôže byť
premlčaná, pretože škoda na jej dome vznikla najskôr v zimných mesiacoch v roku 2013 až 2014, ale o
tom, že príčinou škody je závada na vodovode sa dozvedela až po rozkopávke dňa 30.7.2014. Žalovaní
tvrdili,žeškodavzniklavroku2009až2010poškodenímventilov,avšaktototvrdenieničímnepreukázali.
Ich tvrdenia sú účelové sledujúce záujem posunúť vznik škody do obdobia, kedy by už nastali účinky

premlčania nároku. Nesprávny je preto záver súdu o tom, že v prvej fáze škoda vznikla v roku 2011,
nakoľko v tomto období sa na dome žiadna škoda neprejavovala.

3.4.1 Stavebný cenár K. Bedeč určil škodu ku dňu 15.8.2014 na sumu 10.246,88 eur a túto si žalobkyňa
riadne uplatnila podanou žalobou. Rozsah škody sa odvtedy postupne zväčšoval až ku dňu 13.10.2017,

kedy výška škody predstavovala 46.406,56 eur t. j. škoda vzrástla o 36.159,68 eur. Plynutie objektívnej
premlčacej lehoty je treba po posudzovať z hľadiska postupného rozširovania jednotlivých poškodení
domu, ku ktorým dochádzalo postupne počas časového obdobia od augusta 2014 do októbra 2017.
Žalobkyňa sa o tomto zväčšení rozsahu škôd dozvedela až z vypracovaného znaleckého posudku a po
jeho obdržaní upravila petit.

3.4.2 Nesprávny je záver súdu že škoda v roku 2011 predstavovala 30% pretože v tomto období dom
žalobkyne navonok žiadne znaky poškodenia nevykazoval. Obdobne nesprávny aj ďalší záver súdu,
že škoda, ktorá vznikla od roku 2013 predstavovala 40%, pretože výška škody ku dňu 15.8.2014 bolapresne identifikovaná cenárom K. L. vo výške 10.246,88 eur. Zvyšná škoda vo výške 36.159,68 eur
vznikla od 15.8.2014 do 13.10.2017. Škoda narastala postupne neustálym sadaním nosných prvkov.
Pre toto obdobie však súd nesprávne určil rozsah 30%.

4.1 Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalobkyne zotrvali na svojich
doterajších tvrdeniach.

4.2 Správny je záver súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného v tomto

konaní, nakoľko žalovaný 1/ nemôže nezodpovedať za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou
iného subjektu (z dôvodu poškodenia vodovodu). Rozsudok krajského súdu, na ktorý poukázala
žalobkyňa nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad, nakoľko vlastník vodovodu nie je ani nebol
prevádzkovateľom činnosti, z ktorej škoda vznikla. Ak sa obec rozhodne vykonávať správu majetku
cez svojho správcu, napríklad uzatvorením nájomnej zmluvy so správcom, tento úkon nie je možné
považovať za prevádzkovú činnosť, ktorú predpokladá zákonodarca v § 420a ods. 2 OZ (rozsudok

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom z 24.6.2010 spisovej značky 6C 476/2008).

4.3 Nie je správny názor žalobkyne, že súd urobil procesnú chybu, nakoľko k zmene žaloby - rozšírenie o
ďalšieho účastníka konania došlo podaním z 30.11.2015, o ktorom súd rozhodol uznesením z 19.1.2016
tým, že uznesenie vydané na pojednávaní dňa 12.9.2016, ktorým súd pripustil zmenu žalobného

návrhu je podľa názoru žalobkyne duplicitné, nakoľko podaním z 30.11.2015 doručeným súdu 4.12.2005
žalobkyňa navrhla, aby súd uznesením pripustil vstup žalovaného 2/ do konania. Takémuto návrhu súd
vyhovel uznesením z 19.1.2016. Žalobkyňa však uvedeným podaním nenavrhla, čoho/akého nároku
sa voči žalovanému 2/ domáha. Svoj nárok voči žalovanému 2/ špecifikovala až neskôr, pričom o
zmene žalobného návrhu rozhodol súd dňa 12.9.2016, kedy uznesením pripustil zmenu žalobného

návrhu, zmysle ktorého žalobkyňa namiesto pôvodného návrhu, ktorým sa domáhala svojho nároku voči
žalovanému 1/, po zmene žalobného návrhu žiadala, aby súd zaviazal oboch žalovaných povinnosti
plniť solidárne (t. j. ide o kvantitatívnu zmenu - rozšírenie žaloby).

4.4 Tvrdenie žalobkyne, že v konaní preukázala znaleckým posudkom číslo 239/2011 z 3.11.2011

spracovaným Ing. Rastislavom Pažitným, že predmetný dom nemá žiadne výrazné vady, ktoré by
nasvedčovali tomu, že dom je podmytý vodou z vodovodného potrubia s tým, že žiadne výrazné
praskliny sa na čelnej stene domu koncom roku 2011 neprejavovali, nie je pravdivé, nakoľko
znalec na strane 5 posudku uvádza, že v rámci miestneho šetrenia boli lokalizované rozsiahlejšie
praskliny v rámci nosného muriva prednej časti domu hlavne priestory obytnej miestnosti v styku s

priestormi kúpeľne a podbrány. Trajektória prasklín napovedá, že prišlo, respektíve prichádza ku zmene
funkčných vlastností podložia hlavne v priestore styku priestorov izby, kúpeľne a podbrány s dôsledkom
poklesu základových konštrukcií predmetnej časti stavby a vzniku prasklín v rámci muriva. Uvedená
porucha vyžaduje realizáciu sanačných prác na stabilizáciu základových konštrukcií. Predmetný znalec
v posudku ďalej uviedol, že dom je potrebné rekonštruovať, respektíve, že súčasný technický stav

nehnuteľnosti vyžaduje opravu. Z tohto dôvodu sú potom aj nesprávne tvrdenia žalobkyne, že škoda
mala vzniknúť až v zimných mesiacoch 2013 a 2014. O nesprávnosti takéhoto názoru svedčí aj statický
posudok poruchy stavby číslo 10/14 z decembra 2014 vypracovaný Ing. O. H., ktorý po odstránení
vady prípojky vykonal dňa 5.8.2014 a v období od 15.12. do 20.12.2014 vonkajšiu ohliadku domu a
stavebnotechnický prieskum celého domu, pričom zistil a v posudku konštatoval, že výrazný rozvoj

vonkajších prejavov poruchy nebol zaznamenaný, nové trhliny neboli spozorované, poruchové prejavy
domu zostali viditeľné približne v rozsahu, ktorý bol zistený a podpísaný z ohliadok dňa 30.7.2014 a
5.8.2014, nové výrazné trhliny neboli na nosných stenách spozorované. Priebeh vzniku škôd popísal
predmetný znalec aj na pojednávaní dňa 30.11.2017.

4.5 Pokiaľ žalobkyňa namieta zväčšovanie škody, tak to zapríčinila samotná žalobkyňa svojím
nekonaním.

4.6 Vo svojej replike žalovaní zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach .

5.1 Žalobkyňa vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných taktiež zotrvala na svojich doterajších
tvrdeniach. Poukázala na znalecký posudok Ing. Františka Mikloviča ako aj Ing. E. K., ktorý popísal
genézu poškodenia rodinného domu v tom zmysle, že podmáčané podložie neudržalo základy a hlavnenásledne pri vsiaknutí vody po odstránení závady, ku ktorému došlo v júli 2014, keď voda z podzemných
kavern zmizla sa vytvorili prázdne dutiny v podzemí, ktoré neuniesli váhu domu.

5.2 Bezpredmetné sú aj tvrdenia žalovaných o nezodpovednom prístupe žalobkyne, nakoľko táto po
vykonaní rozkopávky a zistení, že príčinou je voda z poškodeného vodovodného ventilu sa okamžite
obrátila na vlastníka vodovodu mesto Hlohovec. Vtedajší primátor jej listom zo 17.9.2014 oznámil, že
mesto má uzatvorené poistenie na zodpovednosť za škodu a že požiadajú o stanovisko svoju poisťovňu.
Následne však o záveroch rokovaní s poisťovňou žalobkyňa informovaná nebola a preto podala žalobu

až 16.4.2015, nakoľko od septembra 2014, kedy prvýkrát vyzvala žalovaného 1/ na náhradu škody
čakala na aktivitu z jeho strany, ktorý jej písomne sľúbil, že vec bude riešiť z titulu svojej zodpovednosti.
Je odporujúce dobrým mravom poukazovať na nečinnosť žalobkyne smerujúcej k zmenšovaniu rozsahu
škody hoci žalovaný 1/ ako vlastník vodovodu a žalovaný 2/ ako prevádzkovateľ vodovodu sa celú
dobu k veci stavali pasívne, naťahovali čas tým, že sľubovali vyriešenie veci cestou poisťovne. Žalovaní
disponujú odbornými, materiálnymi a fyzickými kapacitami na to, aby škodu, ktorá neustále narastala

minimalizovali, avšak ani jeden dodnes neurobil žiadne kroky na zastavenie škôd, ktoré žalobkyni
každým dňom vznikajú.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§
362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§

359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania
pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127
a § 365 C.s.p.) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2

C.s.p.), zopakujúc dokazovanie a doplniac skutkové tvrdenia strán v nevyhnutnom rozsahu potrebnom
pre rozhodnutie vo veci (§ 384 ods. 1 a § 150 ods. 2 C.s.p.) postupom na nariadenom odvolacom
pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolania sporových strán sú s časti dôvodné.

7. Predmetom konania je žaloba o zaplatenie 46.406,56 eur s príslušenstvom titulom nároku žalobkyne

voči žalovaným na náhradu škody - zaplatenie nákladov na stabilizáciu a uvedenie rodinného domu do
stavu pred vznikom škody (názor súdu prvej inštancie o viacerých uplatnených samostatných nárokoch
preto nemožno považovať za správny a námietky strán poukazujúce na nesprávnosť takéhoto záveru
súdu je potrebné považovať za dôvodné). Predmetom odvolacieho konania je posúdiť opodstatnenosť
námietok odvolateľov o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej a o trovách konania

a to z dôvodu že tento na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec
nesprávne právne posúdil, nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z
dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

8.1 Zo znaleckého posudku Ing. Františka Mikloviča, L. X/B, P., autorizovaného stavebného inžiniera
- statika stavieb, číslo posudku 10/14 z 12/2014 odvolací súd zistil, že za jednoznačnú príčinu vzniku
porúch na konštrukciách rodinného domu žalobkyne znalec stanovil poruchu na vodovodnej prípojke (v
časti, ktorá je v správe žalovaného 2/), spojenú s únikom vody do základovej pôdy pod rodinný dom
žalobkyne. Zistené a popísané poruchy rodinného domu sú z hľadiska statickej a funkčnej závažnosti

charakterizované ako poruchy závažné, až veľmi závažné, ktoré síce v čase spracovania znaleckého
posudku zo statického hľadiska bezprostredne neohrozujú bezpečnosť stavby, ale v ich dôsledku
je oslabená únosnosť nosných konštrukcií. Nosné konštrukcie s týmito poruchami zatiaľ dokázali
plniť svoju funkciu a nehrozilo bezprostredné nebezpečenstvo deštrukcie stavby. Do budúcnosti však
hrozí nebezpečenstvo ďalšieho rozvoja týchto porúch, a s tým súvisiace ďalšie oslabenie jednotlivých

konštrukcií domu. Po realizácii opravy porúch je predpoklad zachovania technických a funkčných
vlastností domu tak, aby mohol byť dom naďalej bezpečne užívaný.

8.2 Zo znaleckého posudku Dipl. Ing. Júliusa Ratulovského, F. XX, P., súdneho znalca v odbore
stavebníctvo, pozemné stavby, odhad hodnoty stavebných prác a odhad hodnoty nehnuteľností z

13.10.2017, číslo posudku 102/2017, odvolací súd zistil, že znalec v tomto posudku konštatoval,
že na základe výsledkov miestneho šetrenia, ohliadky rodinného domu, faktografických podkladov
zhromaždených počas sledovania priebehu vývoja vady sa dá prakticky s istotou určiť, že hlavnou a
jedinou príčinou poruchy na stavbe rodinného domu súpisného čísla XXX (rodinného domu žalobkyne),bola porucha na ventile prípojky k rodinnému domu a z nej unikajúca voda, ktorá počas dlhšieho
časového obdobia svojou deštruktívnou činnosťou zmenila statické pomery v podloží na časti ulice a
pod časťou rodinného domu natoľko, že prišlo k masívnemu poškodeniu nosných aj nenosných prvkov

rodinného domu. Vypaľovaním denne jemných častíc podložia rodinného domu sa vytvárajú kaverny,
a po vyschnutí spôsobujú postupné prisadanie stavby. Spodnú vodu a kanalizačnú prípojku (únik
vody z tejto prípojky) ako zdroj sadania základov rodinného domu znalec jednoznačne vylučuje. Podľa
jeho odborného názoru, je stav pohybu domu oproti roku 2014 čiastočne stabilizovaný, avšak sadanie
domu nie je v konečnej fáze a dotváranie pokračuje nižším tempom. Určiť, či vada bude pokračovať a

ako dlho je nemožné. Stav v akom sa rodinný dom nachádza si vyžaduje okamžitý zásah a rozsiahlu
rekonštrukciu. Porucha má dynamický - dlhodobý charakter, jej vznik je odborným odhadom určený
na obdobie cca roku 2009 až 2010 do roku 2017 a má tendenciu pokračovať. Minimálne náklady na
stabilizáciu a uvedenie časti rodinného domu do stavu pred vznikom poruchy znalec vyčísľuje na sumu
46.406,56 eur.

8.3 Zo zápisnice o pojednávaní súd prvej inštancie z 30.11.2017 odvolací súd zistil, že znalec Ing.
Július Ratulovský na otázku súdu v akom rozsahu by špecifikoval vznik škody na stavbe v jednotlivých
obdobiach uviedol, že je to len hypotetická odpoveď, ale predpokladá, že prvotný vznik v rozsahu 30%
bol do roku 2010, v rozsahu 40% v roku 2013 a následne v rozsahu zvyšnom, pričom to má klesajúcu
tendenciu. Dom si naďalej hľadá umiestnenie. Z predmetnej zápisnice je zrejmé, že sporové strany

pred vyhlásením dokazovania súdom prvej inštancie za ukončené nemali žiadne návrhy na doplnenie
dokazovania ako ani pripomienky k dovtedy vykonanému dokazovaniu súdom prvej inštancie.

8.4 Z výpovede žalobkyne na odvolacom pojednávaní súd zistil, že žalobkyňa si v tomto konaní
jednoznačne uplatňuje len jeden nárok a to nárok na náhradu nákladov potrebných na uvedenie

rodinného domu do stavu pred škodovou udalosťou - pred vznikom škody. Stav domu a jeho statika sa
od poslednej ohliadky domu súdnym znalcom (Ing. Ratulovským) výrazne zhoršil. Dom naďalej klesá, čo
sa výrazne prejavilo na poklese dlážok v predných izbách (kde výškový rozdiel podláh je až pol metra)
a nemožnosti otvoriť bránu a okná do ulice. Sadanie domu sa okrem toho prejavuje aj tým, že spadla
omietka z celej čelnej steny domu.

8.5 Zvýpovedeprávnehozástupcužalovanýchnaodvolacompojednávanísúdzistil,žežalovanínemajú
žiadne informácie o tom, aké zmeny nastali v predmetnom rodinnom dome od spracovania posudku
Ing. Ratulovským a tak výslovne nepopierajú skutkové tvrdenia žalobkyne o pokračujúcom narúšaní
statiky domu sadaním jeho nosných konštrukcií, teda pokračujúcim pôsobením tej istej škodovej

udalosti(poukazprávnejzástupkynežalovanýchnato,žežalobkyňatakétosvojetvrdenianepreukázala,
nemožno stotožňovať s ich výslovným popretím). Z výpovede ďalej vyplynulo, že rozšírenie žalobného
návrhu na sumu 46.406,56 eur bolo žalovaným doručené na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa
30.11.2017, na ktorom súd zároveň pripustil zmenu žalobného petitu a že žalovaní žalobkyni nezaplatili
titulom náhrady škody žiadnu čiastku, keďže sú toho názoru, že nároky žalobkyne sú premlčané.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, v konaní bolo podľa odvolacieho súdu nesporné,
- že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti - rod. domu v P. na M.R. Y. XX, RD súp.
č. XXX na parc. č. 264, vedený na LV XXXX pre k.ú. P.,
- že žalovaný 1/ je vlastníkom vodovodu ako aj prípojky vodovodu, ktorej poruchou a únikom vody došlo

k podmytiu domu žalobkyne, avšak vodovod neprevádzkuje,
- že žalovaný 2/ je prevádzkovateľom vodovodu a tak aj prípojky, ktorej poruchou a únikom vody z
vodovodu došlo k podmytiu domu žalobkyne,
- že 29.7.2014 bolo zistené, že v dôsledku poruchy ventilu vodovodnej prípojky verejného vodovodu
dochádza k úniku vody pred rodinným domom žalobkyne,

- že jednoznačnou príčinou porúch na dome (porúch na základových konštrukciách, porúch na nosných
stenách, porúch na priečkach a porúch na stropnej konštrukcii žalobkyne popísaných v znal. posudku
Ing. Františka Mikloviča č. 10/14 z 12/2014 (11 - čl. 16 ZP) je porucha vodovodnej prípojky spojená s
únikom vody do základovej dosky domu žalobkyne,
- že škoda, ktorej nahradenia sa žalobkyňa domáha - narušenie statiky domu a z toho plynúce

poškodenia nosných konštrukcií - tak to bolo uplatnené v žalobe v príčinnej súvislosti s únikom vody z
prasknutého ventilu vodovodnej prípojky vznikala postupne od roku 2010 a tento proces má dynamický
charakter s tendenciou pokračovať (minimálne do 24.10.2017 - dátum vypracovania posudku Ing.
Ratulovského - žalobkyňa aj žalovaní boli prítomní na pojednávaní súdu konanom dňa 29.6.2016 a vočizáverom znalca o vzniku škody, jej postupnom narastaní a neukončení tohto procesu nič nenamietali,
teda skutkové tvrdenia žalobkyne o sústavnom klesaní domu a s tým súvisiacim prehlbovaním narušení
jeho statiky doložené znaleckým posudkom súdneho znalca nespochybnili - účinne postupom podľa

§ 151 C.s.p. nepopreli). Ako už bolo vyššie uvedené za nesporné (účinne nepopreté žalovanými) je
potrebné považovať aj skutkové tvrdenie žalobkyne, že pokračujúce pôsobenie tej istej škodovej udalosti
pretrvávalo aj v čase pojednávania odvolacieho súdu,
- že žalobkyňa nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti,
- že výška nákladov potrebných na uvedenie rodinného domu do stavu pred vznikom škody predstavuje

ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie sumu minimálne vo výške 46.406,56 eur,
- že žalobkyňasivočižalovanému2/uplatnilanároknazaplateniesumy10.246,88eurspríslušenstvom
na pojednávaní konanom dňa 29.6.2016 (v tento deň totiž riadne špecifikovala svoj nárok voči
žalovanému 2/),
- že žalovanému 2/ bolo doručené rozšírenie žaloby o sumu 36.159,68 eur s príslušenstvom na
pojednávaní súdu konanom dňa 30.11.2017.

10. Odvolací súd vec právne posúdil ako nárok žalobkyne na náhradu škody - nákladov na stabilizáciu
a uvedenie rodinného domu do stavu pred vznikom poruchy voči žalovanému 1/ podľa § 415, § 416 ods.
1 a 2 a § 420 ods. 1 a 2 OZ a voči žalovanému 2/ podľa § 420a ods. 1 a 2 OZ, ďalej podľa § 100 ods.
1, § 101 ods. 1, § 106 ods. 1 ods. 2, § 122, § 438 ods. 1, § 441, § 442 ods. 1 a 3, § 443, § 123,

§ 124 a § 127 ods. 1 OZ, a nárok žalobkyne na úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ a § 3 ods.
1 nariadenia vlády Slovenskej republiky číslo 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že na konanie pred súdom prvej inštancie boli splnené všetky
procesné podmienky a tieto sú splnené aj na konanie pred odvolacím súdom, že v konaní nedošlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu

potrebnom na vyhlásenie rozsudku, že na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a že žalobkyňa preukázala svoje skutkové tvrdenia uvedené v žalobe v znení jej rozšírenia
počas konania súdu prvej inštancie a vznikol jej nárok voči žalovanému 2/ na zaplatenie sumy 46.406,56
eur s 5% zákonným ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 10.246,88 eur od 1.7.2016 (2. deň
nasledujúci potom, čo na pojednávaní súdu žalobkyňa uplatnila právo na zaplatenie sumy 10.246,88

eur s príslušenstvom voči žalovanému 2/) do zaplatenia a zo sumy 36.159,68 eur od 2.12.2017 (2. deň
nasledujúci potom, čo na pojednávaní súdu bolo žalovaným doručené rozšírenie žaloby žalobkyne o
sumu 36.159,68 eur s príslušenstvom) do zaplatenia, preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
III. a IV. zmenil, čo však neplatilo pre nárok na uplatnený úrok z omeškania v rozsahu presahujúcom
odvolacím súdom priznaný úrok z omeškania, kde zamietajúci rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku

IV.) ako vecne správny bolo potrebné potvrdiť (§ 387 ods.1 C.s.p.).

11. Súd prvej inštancie správne zamietol žalobu žalobkyne voči žalovanému 1/ pre nedostatok jeho
pasívnej legitimácie v tomto konaní a v tejto časti svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací
súd odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku I. postupom podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdil, pričom

odvolací súd poukazuje na správne a vyčerpávajúce odôvodnenie tohto výroku rozsudku súdom prvej
inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

12.1 Neobstojí námietka žalovaných, že práva žalobkyne uplatnené v tomto konaní nemožno priznať
pre ich premlčanie.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá (1). Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za
3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví (2).

12.2 V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak nárok na náhradu škody tvorí nedeliteľný celok (ak
nejde o oddeliteľné neoprávnené zásahy škodcu proti majetku poškodeného, resp. zásahy pokračujúcim
porušovaním tej istej povinnosti - čo nebol prípad prejednávanej veci), začína premlčacia doba plynúť
až vtedy, keď sa poškodený dozvie o celej škode, teda až keď škodový dej už bol ukončený, resp. došlo
k dovŕšeniu celej škody. V konaní bolo nesporným, že škoda, ktorej nahradenia sa žalobkyňa domáha

- narušenie statiky domu a z toho plynúce poškodenia nosných konštrukcií - tak to bolo uplatnené v
žalobe, v znení jej rozšírenia, v príčinnej súvislosti s únikom vody z prasknutého ventilu vodovodnej
prípojky vzniká postupne od roku 2010 a tento proces má dynamický charakter a naďalej pokračuje
pôsobenie tej istej škodovej udalosti. Žalobkyňa tak doposiaľ nemá vedomosť o celej škode a tak jejpráva uplatnené v tomto konaní sa nemohli premlčať. Premlčacia doba v zmysle vyššie uvedeného
plynúť ešte nezačala. Bolo by totiž absurdné uzavrieť, že nárok na náhradu škody napr. za dynamické
narušenie statiky domu pokračujúcim poklesom nosných konštrukcií o cca 10 cm je premlčaný (lebo

k nemu došlo skôr) avšak už v rozsahu následného poklesu tých istých konštrukcií o ďalších 20 cm
a s tým súvisiacim prehĺbením ich deformácií premlčaný nie je (zjednodušene povedané je absurdné
uzavrieť, že poškodený nemá nárok na náhradu škody „za prasklinu nosnej steny v rozsahu prvých 2
cm, ale za prasklinu v rozsahu následných 4 cm“ už takýto nárok má).

13. Obdobne nedôvodnou bola aj odvolacia námietka žalovaných, že súd pri rozhodovaní nesprávne
vychádzal zo skutkových tvrdení žalobkyne, že táto nemá prostriedky na opravu nehnuteľnosti, nakoľko
z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa to tvrdila v žalobe a aj na pojednávaní dňa 29.6.2016 a žalovaní
toto jej skutkové tvrdenie (spôsobilé privodiť jej úspech v spore) nerozporovali - účinne, riadne a včas
nepopreli počas konania súdu prvej inštancie a tak ho bolo potrebné považovať za nesporné ( § 151
ods. 1 C.s.p.).

14.1 Pokiaľideospoluúčasťžalobkynenaškodeodvolacísúduvádza,žesúdprvejinštanciespoluúčasť
žalobkyne na vzniknutej škode posúdil a vyhodnotil správne.

14.2 Podľa § 441 OZ, ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného znáša škodu pomerne,

ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením znáša ju sám.

14.3 Práve citované ustanovenie sa opiera od dve základné zásady súkromného práva. Prvou je, že
škoda sa v prvom rade týka toho, v koho majetkovej sfére sa prihodila a druhou je, že o nikom nemožno
predpokladať, že bude konať proti svojím záujmom. Z uvedeného potom vyplývajú dva závery, na ktoré

je potrebné prihliadnuť pri jeho aplikácii a to síce to, že dôkazné bremeno o zavinení poškodeného
má ten, kto škodu spôsobil, a že zavinenie poškodeného, na rozdiel od zavinenia škodcu, sa zo
zákona nepredpokladá. Predpokladom zodpovednosti poškodeného je potom zavinené konanie - aj
nedbanlivostné a príčinná súvislosť medzi týmto konaním a vznikom škody. Aj u poškodeného je
potrebné vziať do úvahy len také konanie, ktoré spĺňa všetky predpoklady zodpovednosti za škodu, t.j.

musí byť preukázané, že protiprávne konanie poškodeného bolo príčinou (jednou z príčin) vzniku škody.

14.4 Pokiaľ mala mať obrana žalovaných (o spoluúčasti žalobkyne na škode) úspech, museli v
prvom rade tvrdiť, ktoré konkrétne okolnosti mali vplyv na vznik škody, v akom rozsahu sa žalovaná
podieľala na vzniku škody a v neposlednom rade v akom rozsahu okolnosti, ktoré mali vplyv na

vznik škody možno pričítať žalovanej/poškodenej. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd
zistil, že žalovaní nič z toho ani len netvrdili (neuniesli bremeno tvrdenia - článok 8 a § 132 ods. 1
C.s.p.) a počas konania súdu prvej inštancie len všeobecne poukazovali na odporúčanie znalca Ing.
Rastislava Pažitného - neodborníka na statiku, sanovať nehnuteľnosť. Pre poriadok je potrebné uviesť,
že žalovaní síce len všeobecne tvrdili, že žalobkyňa svojím nedbanlivostným správaním sa zavinila

vznik škody, avšak z dokazovania nebolo možné dospieť k záveru, že by existovala príčinná súvislosť
medzi určitým konkrétnym konaním, respektíve nekonaním žalobkyne a vznikom škody. Práve naopak
z dokazovania (najmä znaleckých posudkov) vyplynulo, že jedinou príčinou škody, ktorej nárok na
náhradu bol v tomto konaní uplatnený bolo podmytie domu vodou z prípojky. Žalobkyňa tvrdila, že
za škodu zodpovedajú výlučne žalovaní a že jedinou príčinou škody bolo podmytie základov domu,

čo preukazovala aj znaleckými posudkami. Žalovaní síce popreli jej skutkové tvrdenie, a tvrdili, že
škodu spoluzavinila aj žalobkyňa, ale toto tvrdenie nepreukázali a ani nenavrhli dokazovanie na jeho
preukázanie. Pokiaľ teda na takúto obranu žalovaných súd prvej inštancie pri rozhodovaní vo veci samej
neprihliadol, konal správne.

15.1 Žalovaný 1/ bol v prvoinštančnom ako aj odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods.
1 C.s.p.) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania.

15.2 Žalobkyňa bola v konaní úspešná v rozsahu 50% a vznikol jej nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému 2/ v pomere jej úspechu v spore a povinnosť podieľať sa na náhrade znalečného v rozsahu

50% (§ 255 ods. 2 a § 258 ods. 1 a 2 C.s.p.).

15.3 Žalovaný 2/ bol v spore neúspešný a tak mu vznikla povinnosť podieľať sa na náhrade znalečného
v zostávajúcom rozsahu 50% (§ 255 ods. 2 a § 258 ods. 1 a 2 C.s.p.).15.4 Odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bolo dôvodné výnimočne
náhradu trov konania žalovanému 1/ a žalobkyni nepriznať.

15.5 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 ods. 1 a 2 a § 262 ods.
1 C.s.p.

15.6 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia

odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).