Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. december 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7To/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8617010120
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8617010120.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr. Petra
Tobiaša a JUDr. Moniky Halkociovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.12.2019, v trestnej veci
proti obžalovanému G. H. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zákona účinného do
31.07.2019, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/57/2017 zo
dňa 19.12.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného G. H..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného G. H. vinným z prečinu krádeže podľa § 212
ods. 2 písm. e) Tr. zákona účinného do 31.07.2019, na tom skutkovom základe, že

- v presne nezistenej dobe od 25.06.2015 do 06.07.2016 na odbernom mieste č.

SKSPPDIS000927006426 na ul. V. XX v E. po mechanickom poškodení plomby osadenej v kryte
číselníka plynomera č. XXXXXXXXBXXX, ktorá bola predelená a následne zlepená a vykonaní zásahu
doplynomeratak,žeprikontrolepracovníkmiplynárenskejspoločnostidňa25.06.2015znázorňovalstav
3 451 m3 a dňa 06.07.2016 stav nižší 3 254 m3 a tak odoberal plyn, ktorého odber podlieha spoplatneniu
podľa zákona č. 251/2012 Z. z o energetike, čím spôsobil spoločnosti E. - N., a. s., R., škodu vo výške
2 070,10 eura.

Za to mu podľa § 212 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložil trest
odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú stranu E. - N., a. s., G. nivy XX/b, R., IČO: 35910739, s
nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný po vyhlásení rozsudku a poučení o opravnom prostriedku,
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní odvolanie, ktoré až do rozhodnutia krajského súdu bližšie

písomne neodôvodnil.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len
vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Po takomto preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Prvostupňový súd totižto vykonal dokazovanie náležitým spôsobom. Vykonané dôkazy potom vyhodnotil
v súlade so zákonom, preto správne zistil skutkový stav a to v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie.

Vzhľadom k tomu, preto urobil zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o vine. Svoje skutkové a právne
závery súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku v potrebnom rozsahu a presvedčivo odôvodnil a
preto sa odvolací súd s jeho argumentáciou plne stotožnil a v podrobnostiach na ňu odkazuje.

Aj preto vzhľadom na uvedené na skutočnosť, že odvolacie konanie pred krajským súdom je v spojení s

konaním pred prvostupňovým súdom konaním tvoriacim jeden celok, keďže predmet konania je totožný -
krajský súd nemá dôvod opätovne bližšie rekapitulovať (opakovať), dôkazy a skutočnosti z nich plynúce,
na podklade ktorých prvostupňový súd urobil záver o vine obžalovaného a druhu a výmere trestu tak,
ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozsudku.

Odvolací súd preto upriamil pozornosť už len na reakciu proti odvolacím námietkam obžalovaného

prezentovaným v rámci obrany pri dokazovaní na hlavnom pojednávaní.

V prvom rade je potrebné uviesť, že obsah námietok obžalovaného prezentovaného v rámci obrany
na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, resp.
niektoré dôkazy účelovo hodnotí a vykladá vo svoj prospech, nie úplne a bez konfrontácie s dôkazmi

inými produkovanými v rámci dokazovania.

Krajský súd len v stručnosti opäť považuje za potrebné zdôrazniť, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, a to znaleckým posudkom B.. D. M., ktorý bol aj krajským súdom v rámci verejného
zasadnutia postupom podľa § 269 Tr. poriadku prečítaný a to na č. l. 80-89, konkrétne aj jeho záver na

č. l. 85-86, vyplýva, že v danej veci na plynomeri č. XXXXXXXXBXXX bol urobený mechanický zásah
a to nielen do plomby osadenej v kryte číselníka plynomera, ale predovšetkým bol zjavne mechanicky
(násilne) otvorený plastový kryt, v ktorom bol číselník plynomera uložený a následne, ako je zrejmé, bol
urobený zásah aj do samotného plynomera, keďže tento znázorňoval stav ku dňu merania 06.07.2016
nižší a teda vo výmere 3 254 m3 oproti stavu z predchádzajúceho roka a to dňa 25.06.2015, kedy

znázorňoval stav 3 451 m3.

Niet pochybnosti o tom, že pri vykonanej fotodokumentácii bolo preukázané, že v domácnosti
obžalovaného G. H. boli skutočne aktívne napojené domáce spotrebiče na odber plynu.

Tiež z vykonaného dokazovania je zrejmé, že manželka obžalovaného, jednak vzhľadom na svoje
technické možnosti a ani by nedokázala vykonať takýto zásah do krytu plynomera a už vôbec nie do
neho samotného, a to aj vzhľadom na svoj zdravotný stav, keď v podstate v uvedenom období ani
nemala byť doma. Taktiež vykonaným dokazovaním bolo vylúčené, aby tak urobil ich syn F. H., či brat
(obžalovaného) W. H., ktorí to jednoznačne popreli a tiež nevedeli uviesť, kto by mohol takýto zásah

urobiť.

Za danej situácie bolo vykonané dokazovanie v potrebnom rozsahu a súd prvého stupňa následne
správne argumentoval oproti argumentácii obžalovaného, že nikto okrem obžalovaného nemal
majetkový (zištný) záujem na tom, aby došlo k úprave hodnôt nameraných týchto plynomerom a v

nadväznosti na to opätovne (ako aj v predchádzajúcich obdobiach), tak bola spoločnosťou E. - N., a.s.,
R. znížená sadzba úhrady preddavkových platieb za odber zemného plynu pre ich domácnosť .

Za danej situácie a vykonaného dokazovania má krajský súd bez rozumných pochybností za to, že
skutok sa stal, je trestným činom a že páchateľom tohto skutku je obžalovaný G. H..

Hore opísaným postupom si okresný súd teda splnil povinnosť vykonané dôkazy vyhodnotiť jednotlivo,
ako aj vzájomných súvislostiach, v celom ich súhrnne (úplne) v súlade s pravidlami stanovenými pri
hodnotení dôkazov bez toho, aby hodnotil dôkazy produkované len v neprospech obžalovaného, ako to
v rámci dokazovania namietal samotný obžalovaný.

Správne zistenému skutkovému stavu potom zodpovedá aj správna právna kvalifikácia, ak súd prvého
stupňa konanie obžalovaného právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. e) Tr. zákona.Ani vo výroku o druhu a výmere trestu krajský súd nezistil také skutočnosti, ktoré by viedli k záveru o
potrebe tento výrok naprávať a to v prospech obžalovaného.

Okresný súd pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery sa zjavne riadil a prihliadal najmä na jednotlivé
hľadiská ukladania trestov vyplývajúcich z ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona, ktorými sú spôsob
spáchaniačinu,jehonásledok,zavinenie, pohnútka,priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnosti,osoba
páchateľa a jeho pomery, možnosti jeho nápravy, majúc na zreteli aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Tr. zákona, ktorým je ochrana spoločnosti pred

obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu
k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradí od páchania trestných činov, ako aj morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Prihliadal tiež aj na ustanovenie § 34 ods. 3 Tr. zákona, podľa ktorého trest má
postihovaťibapáchateľatak,abybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.

Okresný súd následne správne určil trestnú sadzbu postupom podľa § 38 ods. 2, 3 Tr zákona, keďže

správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, v prospech poľahčujúcich, keď priznal
obžalovanému jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona a teda, že viedol doposiaľ
riadny život, bez priznania priťažujúcich okolností upravených v ustanovení § 37 Tr. zákona.

Okresný súd potom po zohľadnení všetkých uvádzaných hľadísk a kritérií, podľa názoru krajského

súdu, určil správny druh trestu ako trest odňatia slobody, pričom trest uložený vo výmere 6 mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka je podľa krajského súdu, trestom
zákonným, ktorý zodpovedá plne zásadám ukladania trestov a odráža závažnosť protiprávneho
konania obžalovaného, ako aj jeho osobu, a preto tento trest je primeraný a zodpovedajúci naplneniu
individuálnej ako aj generálnej prevencie pre dosiahnutie účelu trestu.

Ani v postupe okresného súdu, ktorým odkázal poškodeného a to E. - N., a.s., G. U. XX/b, R., s nárokom
na náhradu škody na civilný proces, krajský súd nezistil pochybenie a z toho dôvodu, keďže považoval
odvolanie obžalovaného za nedôvodné, postupom podľa § 319 Tr. poriadku toto zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.