Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/66/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616010291
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8616010291.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov
JUDr. Petra Farkaša a JUDr. Rastislava Vargu, PhD., LL.M., MBA, na verejnom zasadnutí konanom dňa
23.01.2020 v trestnej veci obžalovaného G.. P. U., pre prečin nátlaku podľa § 192 ods. 1, 2 písm. a/
Tr. zákona, s poukazom na § 138 písm. j/ Tr. zákona, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného
súdu Svidník zo dňa 14.10.2019, sp. zn. 1T/134/2016, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 14.10.2019, sp. zn. 1T/134/2016 bol obžalovaný P.
U. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora vo Svidníku zo dňa 29.10.2016, sp. zn. Pv
31/15/7712-53 podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku, v ktorej mu bol za vinu kladený skutok, že ako starosta
obce H., okr. X., ktorému bola známa hmotná núdza, ako aj nepriaznivé majetkové a osobné pomery

občanov obce W. F., X. X., Q. X., U. L., Y. X., Y. O., P. X., T. F. a F. O. v období od leta 2014 najneskôr
do 15.11.2014 sa mal u nich domáhať, aby v komunálnych voľbách 2014, konaných dňa 15.11.2014
v budove miestneho obecného úradu volili za starostu obce iba jeho, lebo inak im neumožní naďalej
pracovať v rámci verejnoprospešných prác v obci, ani v rámci iných obecných prác, ako aj ukončí s nimi
nájomné zmluvy v obecných bytoch a U. L. mal tiež nútiť, aby v školskom roku 2014/2015 umiestnila
svoje deti do základnej školy v obci, lebo inak s ňou nebude podpísaná dohoda o menších obecných

službách, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Proti tomuto rozsudku, riadne a včas, po jeho vyhlásení, odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku,
priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podal odvolanie prokurátor, ktoré odôvodnil podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 15.11.2019. Namietal, že s rozhodnutím súdu, ani odôvodnením
nie je možné súhlasiť, lebo vykonané dôkazy súd vyhodnotil povrchne a jednostranne v prospech

obžalovaného. Tiež nedostatočne odstránil rozpory oproti skorším výpovediam svedkov poškodených
a zmenu výpovede niektorých svedkov v podstate odôvodnil len tým, že na ich skoršie výpovede
boli navádzané pani L.. Na rozdiel od názoru súdu, práve výpoveď svedkyne U. L. bola významná,
keď hoci sama nemala osobnú skúsenosť s tým, aby sa starosta niekomu vyhrážal alebo niekoho
k niečomu nútil, práve na popud viacerých občanov, ktorí sa jej sťažovali na starostu, čo im robil a
čo neurobil a nespokojných s predbežnými výsledkami volieb kontaktovala okresnú volebnú komisiu

a táto policajtov, ktorí od týchto nespokojných občanov požadovali napísanie čestných prehlásení v
súvislostí s ich výhradami k správaniu sa starostu pred voľbami, pričom tieto prehlásenia písali sami,
dobrovoľne a uvádzali v nich osobnú skúsenosť s nekalými praktikami starostu pred voľbami, ale aj po
nich. Menovaná trestné oznámenie podala nie pre nátlak starostu na občanov, ale pre volebnú korupciu
a s tým súvisiacu nezákonnosť volieb, pričom tieto skutočnosti preverovala NAKA, ktorá časť týkajúcu
sa nátlaku odstúpila Okresnému riaditeľstvu PZ vo Svidníku. Práve tí občania, na ktorých bol zo strany

starostu vyvíjaný nátlak, ju ako poškodení splnomocnili na ich zastupovanie v trestnom konaní, pričom
až na hlavnom pojednávaní vypovedali inak ako v prípravnom konaní. Popretie spontánnych výpovedísvedkyne poškodenej W. F. z prípravného konania, s ktorými korešpondovalo aj čestné prehlásenie,
tvrdením, že vtedy bola pod vplyvom tabletiek, je neakceptovateľné, tobôž keď táto opakovane potvrdila
vyhrážky zo strany starostu takým spôsobom, ktorý nevzbudzoval pochybnosti o tom, aby táto bola pod

vplyvom tabletiek a nevedela, čo rozprávala, pričom aj na hlavnom pojednávaní pripustila, že v jednom
prípade jej starosta povedal, že ak ho nebude voliť, tak jej nedá prácu a zožerú ju potkany. Výpoveď
svedkyne poškodenej X. X. nebola v podstate akceptovaná, hoci potvrdila svoje výpovede z prípravného
konania, teda že od manžela Q. X. sa mala dozvedieť, že starosta sa mu pár týždňov pred voľbami
mal vyhrážať, že ak ho nebudú voliť, tak im nedá prácu na VPP, vyhodí ich z bytu a nebudú mať z

čoho žiť a pomrú od hladu. Svedok poškodený Q. X. zase potvrdil, že vlastnoručne napísal a podpísal
čestné prehlásenie, no neuviedol dôvod, prečo tak urobil a následne uviedol, že si na nič nepamätá
a že po voľbách neboli robené žiadne nátlaky na neho a jeho rodinu. Svedkyňa poškodená U. L. vo
výpovedi na hlavnom pojednávaní potvrdila pravdivosť svojich skorších výpovedí, no vzápätí poprela,
aby ju starosta pred voľbami nútil, aby ho volila. Svedkyne poškodené T. F. a Y. X. si nepamätali na to,
aby sa im starosta vyhrážal, no Y. X. až po prečítaní jej skoršej výpovede poprela jej pravdivosť s tým, že

na výpoveď ju nahovorila X. X.. Svedkovia poškodení Y. O., F. O., P. X. a B. L. popreli pravdivosť svojich
výpovedí z prípravného konania, pričom P. X. mal byť k svojej výpovedi donútený otcom U. X. a U. L. a
čestné prehlásenie za B. L. mala napísať U. L.. Nezodpovedanou však ostáva otázka, prečo práve títo
svedkovia poškodení, ktorí splnomocnili U. L., aby zastupovala ich práva ako poškodených v trestnom
konaní, následne modifikovali svoje skoršie výpovede. Odpoveď na túto otázku je možné hľadať snáď

v tom, že ich prvotná snaha dosiahnuť neplatnosť volieb a zvolenie iného starostu bola márna, pričom
riešenie ich existenčných problémov je spojené so starostom obce, funkciu ktorého aj naďalej vykonával
a vykonáva obžalovaný. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd zrušil odvolaním napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec tomuto súdu, aby ju znovu prejednal a rozhodol.

Na základe takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, prihliadnuc aj na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k záveru, že
odvolanie prokurátora nie je dôvodné.

Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že samotné výpovede svedkov z hlavného
pojednávania by sa dali zhrnúť do dvoch kategórii. Prvá, početnejšia kategória svedkov poškodených
bola tá, ktorá si s odstupom času na výpovede z prípravného konania nepamätala a následne až po
prečítaní výpovede z prípravného konania uviedli, že táto výpoveď z prípravného konania je nepravdivá.

Druhou kategóriou boli tí, ktorí ešte predtým, ako im bola prečítaná výpoveď z prípravného konania
negovali svoju výpoveď z prípravného konania a to z dôvodu, že na ňu boli navádzaní. Spoločným
menovateľom obidvoch kategórii svedkov je fakt, že ani jeden z nich počas výsluchu na hlavnom
pojednávaní nepotvrdil, že obžalovaný sa im mal vyhrážať, nútiť ich k niečomu alebo ich nejakým
spôsobom nejako ovplyvňovať. Dokonca aj samotná splnomocnenkyňa poškodených počas výpovede

na hlavnom pojednávaní uviedla, že konkrétnu skúsenosť s tým, aby obžalovaný sa niekomu vyhrážal
alebo niekoho nútil, nemá. Z toho vyplýva, že ani ona, ako osoba, ktorá iniciovala začatie trestného
konania podaním trestného oznámenia, nebola priamym svedkom toho, čo sa obžalovanému kladie za
vinu v obžalobe, ale ako uviedla, o nekalej činnosti starostu sa mala dozvedieť len sprostredkovane,
cez osoby, ktoré však pri výsluchu na hlavnom pojednávaní toto nepotvrdili. V tejto súvislosti je potrebné

zdôrazniť a porovnať výpovede vykonané v prípravnom konaní a v konaní pred súdom, pričom výpoveď
pred súdom má vyššiu právnu silu ako výpoveď v prípravnom konaní a to z dôvodu, že výpoveď pred
súdom je urobená pod prísahou. Súd skoro vo všetkých výpovediach urobených v prípravnom konaní
zistil vzájomnú obsahovú podobnosť, čo zakladá vysokú pravdepodobnosť, že svedkovia boli na svoju
výpoveď v prípravnom konaní navádzaní, resp. niekým usmerňovaní, čo potvrdili vo svojej výpovedi dňa

06.09.2019 aj svedkovia B. L. a P. X., keď svedok L. uviedol, že v prípravnom konaní vypovedal na
základe inštrukcií pani L. a obsah výpovede svedka X. v prípravnom konaní bola pani L. ovplyvnená.
Ako svedok L. pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol, práve pani L. ako splnomocnenkyňa
poškodených bola tá, ktorá mala za neho napísať aj čestné prehlásenie. V prejednávanom prípade tak
nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by nepochybne umožňoval záver, že obžalovaný spáchal skutok

uvedený v obžalobe, nakoľko ani jeden zo svedkov, ktorí vypovedali na hlavnom pojednávaní, nepotvrdil,
aby obžalovaný svojím konaním mal naplniť skutkovú podstatu trestného činu kladeného mu za vinu v
obžalobe. Za danej situácie, pri absencii iných dôkazov, súd nemohol bez pochybnosti ustáliť trestnú
zodpovednosť obžalovaného a teda aplikoval zásadu v pochybnostiach v prospech obžalovaného.Krajský súd po oboznámení sa s odvolaním napadnutým rozhodnutím, ako aj obsahom predloženého
spisu konštatuje, že súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal celé do úvahy prichádzajúce

dokazovanie, týkajúce sa skutku uvedeného v obžalobe prokurátora a boli vykonané dôkazy v rozsahu
potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom, pričom ani
prokurátor v rámci odvolacieho konania sa nedomáhal vykonania ďalších dôkazov. Z takto procesne
zabezpečenýchdôkazovnásledneokresnýsúdvyvodilskutkovéokolnostitak,akosúuvedenévovýroku
napadnutého rozsudku, pričom tieto dôkazy majú oporu vo výsledkoch dokazovania a prvostupňový

súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Krajský súd preto
považuje tieto skutkové zistenia za správne a s nimi sa stotožňuje a keďže okresný súd sa v odôvodnení
svojhorozhodnutiapodrobnesjednotlivýmidôkazmi,zktorýchprizisťovanískutkovéhostavuvychádzal,
vysporiadal, odvolací súd na toto rozhodnutie súdu prvého stupňa v celom rozsahu odkazuje.

S poukazom na dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa sa odvolací súd stotožňuje so

záverom súdu prvého stupňa, že výsledky vykonaného dokazovania jednoznačne nepreukázali konanie
obžalovaného G.. P. U. tak, ako mu to obžaloba kládla za vinu, preto odvolací súd považuje rozhodnutie
súdu prvého stupňa o oslobodení obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a/ Tr. poriadku za
správne a zákonné. Aj podľa odvolacieho súdu je jednoznačné, že celé trestné stíhanie obžalovaného
G.. P. U. v prípravnom konaní bolo vykonané na základe trestného oznámenia podaného svedkyňou

U. L. a po výpovediach svedkov poškodených, ktorí popísali ako sa im starosta obce H., teda
obžalovaný, mal vyhrážať, že keď ho nebudú v komunálnych voľbách v roku 2014 voliť za starostu,
tak im neumožní naďalej pracovať v rámci verejnoprospešných prác v obci a ukončí s nimi nájomné
zmluvy v obecných bytoch. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné konštatovať, že uvedení svedkovia
poškodení však pred súdom prvého stupňa nezotrvali na týchto výpovediach z prípravného konania,

ale všetci tieto výpovede popreli, pričom tak ako to konštatoval aj súd prvého stupňa, časť svedkov
sa na tieto výpovede vôbec nepamätala a časť svedkov poprela skutočnosti tam uvádzané, avšak
obidve skupiny svedkov v prevažnej miere uvádzali, že na svoju výpoveď boli navedení neúspešnou
protikandidátkou obžalovaného v komunálnych voľbách 2014 U. L., prípadne niektorým zo svojich
rodinných príslušníkov. Vo vzťahu k uvedenému krajský súd dodáva, že je pozoruhodné, že všetci

poškodení konanie starostu, ktorý mal na nich vykonávať nátlak, oznámili až po komunálnych voľbách
konaných dňa 15.11.2014, napriek tomu, že k týmto malo dochádzať už od leta 2014. Zároveň z
výsluchu ďalších svedkov a to najmä svedka P.. W., zamestnanca obce, vyplýva, že starosta sa správal
korektne, on nemá vedomosť, aby sa mal niekomu vyhrážať a čo sa týka poškodených, títo sami mali
problémy s dochádzkou na verejnoprospešné práce, ale napriek tomu ich starosta nevyhodil, naopak

mal snahu ich aj naďalej zamestnávať. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s názorom súdu prvého
stupňa, že ani oznamovateľka, svedkyňa U. L. nemala konkrétnu osobnú skúsenosť s tým, aby sa
starosta niekomu vyhrážal, alebo niekoho k niečomu nútil, ale toto mala vedieť iba sprostredkovane.
Vo vzťahu k tvrdeniam, že sa obžalovaný mal vyhrážať, že kto vezme svoje deti zo základnej školy v
obci H., tak s ním nebude podpísaná dohoda o menších obecných službách, odvolací súd udáva, že z

vykonaného dokazovania vyplýva, že uvedenú skutočnosť schválilo obecné zastupiteľstvo, pričom ak sa
tak obžalovaný vyjadroval, tak len reprodukoval toto rozhodnutie, s tým, že z vykonaného dokazovania
vyplýva, že napriek tomu, že viacerí svedkovia poškodení sa jednoznačne vyjadrili, že obžalovaného
nevolili, resp. došlo aj k preloženiu detí poškodených zo základnej školy v obci H. do obce P., starosta
s nikým z uvedených osôb výkon verejnoprospešných prác, ani nájomné zmluvy v obecných bytoch

neukončil.

V súvislosti s uvedeným je potrebné poukázať na to, že povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať
svojunevinu.Zásadaprezumpcienevinyvyžaduje,abytobolštát,ktorýnesievtrestnomkonanídôkazné
bremeno, vykonané dôkazy musia jednoznačne a s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok

uvedenývobžalobesastal,tentojetrestnýmčinomapráveobžalovanýjeosobou,ktorásapredmetného
žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných pochybností je potrebné
s poukazom na zásadu in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vykladať tieto
pochybnosti v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň podozrenia by sám osebe
nevytváral zákonný podklad pre odsudzujúci výrok rozsudku.

Z uvedených dôvodov sa krajský súd stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že v prejednávanej veci
pred súdom prvého stupňa nebol vykonaný dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval spáchanie skutkuobžalovaným, nakoľko svedkovia, ktorých výpovede boli podkladom pre trestné stíhanie a podanie
obžaloby, od týchto ustúpili s odôvodnením, že na tieto boli navedené.

Na základe uvedeného potom Krajský súd v Prešove považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa o tom,
že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, za správne a zákonné.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok prokurátora vyhodnotil ako
nedôvodný a tento postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.